Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita.

Cieľom predloženého návrhu je reagovať na viaceré prípady zrútenia stavieb alebo hrozby ich zrútenia z dôvodu statických porúch a zaviesť jednotné a záväzné pravidlá pre zabezpečenie statickej bezpečnosti stavieb a ich následného užívania, tak, aby osoby, ktoré sa v týchto stavbách nachádzajú, neboli ohrozené na živote.

Spoločným cieľom zaradenia vypracovania vykonávacieho projektu stavby a dokumentácie skutočného realizovania stavby medzi vybrané činnosti vo výstavbe (ich vypracovanie oprávnenými osobami) je zvýšenie kvality a bezpečnosti uskutočňovaných stavieb a ich následného užívania.

Rozšírenie projektových činností uvedených v § 45 ods. 2 stavebného zákona o vypracovanie vykonávacieho projektu stavby (písm. d)) má za cieľ zabezpečiť vyššiu kvalitu vypracovania projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa uskutočňujú stavby.

Aj keď v súčasnom zákone nie je taxatívne zavedená povinnosť vypracovania vykonávacieho projektu stavby, u náročnejších stavieb sa v praxi bežne tento stupeň vypracúva, o.i. aj z dôvodu snahy stavebníkov o maximálne skrátenie času nevyhnutného na vypracovanie projektu stavby predkladaného na zabezpečenie stavebného povolenia (nižší rozsah riešených podrobností = skrátenie nevyhnutného času na vypracovanie). Časový úsek vybavovania stavebného povolenia sa potom v bežnej praxi využíva na detailnejšie dopracovanie projektu stavby, teda na vypracovanie vykonávacieho projektu stavby.

Bohužiaľ, tým, že nie je v súčasnosti vypracovanie vykonávacieho projektu stavby zahrnuté do vybraných činností vo výstavbe (§ 45 ods. 2), nie sú kladené požiadavky na oprávnenie osôb, ktoré ho môžu vypracovať (podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov), čím dochádza k zvýšenému riziku chýb vo vypracovanej dokumentácii, podľa ktorej sa stavba uskutočňuje, čo niekedy vedie k fatálnym následkom.

Rozšírenie projektových činností uvedených v § 45 ods. 2 stavebného zákona o vypracovanie dokumentácie skutočného realizovania stavby (písm. e)) má za cieľ zabezpečiť spoľahlivejšiu kontrolu oprávnenej osoby (projektanta) nad tým, že stavba bola uskutočnená v súlade s projektom stavby overeným v procese stavebného konania a teda môže byť uvedená do bezpečného užívania.

V súčasnosti môže byť dokumentácia skutočnej realizácie stavby vypracovaná aj osobami, ktoré nemusia byť odborne spôsobilé a nemajú na rozdiel od oprávnených osôb zo zákona zodpovednosť za výkon svojho povolania. Preto tieto osoby nemusia dosahovať dostatočný odborný prehľad nad uskutočnenou stavbou, príp. rizikami spojenými so skolaudovaním stavby, u ktorej nastali neodborné zásahy do jej uskutočnenia oproti

schválenému projektu stavby, ktoré tieto osoby počas spracovania dokumentácia skutočnej realizácie stavby vôbec nemuseli odhaliť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplnenie § 45 ods. 2, ktorý definuje projektovú činnosť, o písmená d) a e). V písmene d) ide o vypracovanie vykonávacieho projektu stavieb a v písmene e) ide o vypracovanie dokumentácie skutočného realizovania stavby.

K bodu 2

Navrhuje sa doplnenie § 46 upravujúceho činnosť projektanta. V nadväznosti na doplnenie § 45 odsek 2 o vykonávací projekt stavby a dokumentáciu skutočného realizovania stavby sa zodpovedajúco dopĺňa aj § 46 odsek 1 – projektant bude zodpovedať aj za realizovateľnosť vykonávacieho projektu stavby. Takisto sa dopĺňa povinnosť projektanta tak v prípade prípravy vykonávacieho projektu stavby ako aj dokumentácie skutočného realizovania stavby prizvať si na tie časti, ktoré nie je oprávnený vypracovať sám, ďalších oprávnených projektantov.

K bodu 3

Navrhuje sa doplnenie § 48 ods. 1 o povinnosť uskutočňovať stavby aj v súlade s vykonávacím projektom stavby. Ďalej sa definuje, čo je vykonávací projekt stavby, podľa predloženého návrhu je vykonávací projekt stavby podrobným rozpracovaním projektu stavby alebo podmienok povolenia stavebných prác a je podkladom pre zhotovenie stavby, jej zmeny alebo stavebnej úpravy.

K bodu 4

V § 66 ods. 3 v novovloženom písmene b) sa navrhuje ako obligatórna súčasť záväzných podmienok uskutočňovania stavby (ktoré sú súčasťou stavebného povolenia), povinnosť vypracovať a predložiť ešte pred začatím stavby vykonávací projekt stavby, ktorého súčasťou je podrobné statické posúdenie nosných konštrukcií stavieb. Uvedená povinnosť sa podľa predloženého návrhu nebude vzťahovať na jednoduchú stavbu.

K bodom 5 a 6

V § 66 ods. 4, ktorý obsahuje fakultatívne obsahové náležitosti záväzných podmienok uskutočňovania stavby, sa v písmene a) navrhuje doplniť výnimku, podľa ktorej uvedené ustanovenie (t. zn. možnosť uloženia povinnosti stavebníkovi predložiť podrobnejšiu dokumentáciu) sa nebude vzťahovať na situáciu, ak už bola stavebníkovi uložená povinnosť podľa odseku 3 písm. b) – tzn. vypracovanie vykonávacieho projektu stavby. Vykonávací projekt stavby je totiž prísnejším a podrobnejším inštitútom a ak už bol vypracovaný a predložený, nie je dôvod, aby stavebník predkladal „podrobnejšiu dokumentáciu“. V praxi pôjde o to, že stavebný úrad bude zachovanú možnosť uložiť stavebníkovi povinnosť vypracovať podrobnejšiu dokumentáciu v prípade tzv. jednoduchých stavieb, t. zn. takých, pri ktorých stavebný úrad nebude musieť uložiť povinnosť vypracovať vykonávací projekt stavby

(výnimka zakotvená novelizačným bodom 4). Z rovnakého dôvodu sa uvedená výnimka v novelizačnom bode 6 zavádza aj pre spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby (§ 66 ods. 4 písm. g)).

K bodu 7

Spresňuje sa definícia jednoduchej stavby v prípade bytových budov. Podľa súčasnej úpravy jednou z podmienok pre kvalifikáciu jednoduchej budovy ako jednoduchej stavby je existencia jedného nadzemného podlažia. V zmysle formálnej logiky by aj niekoľkopodlažná stavba (ktorá má menej ako 300 m2 zastavanej plochy) mala byť jednoduchou stavbou. Návrhom sa preto táto definícia spresňuje v tom zmysle, že jednoduchá stavba má „najviac“ jedno nadzemné podlažie.

K bodu 8

Zužuje sa množina oporných múrov, ktoré sú považované za jednoduchú stavbu. Za jednoduchú stavbu budú podľa predloženého návrhu považované len tie oporné múry, ktorých konštrukčná výška nepresahuje dva metre nad upraveným terénom pri päte oporného múru.

K čl. II

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti návrhu zákona na 1. januára 2018.