1
Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona sa predkladá s cieľom dosiahnutia úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb (ďalej len „smernica o opatreniach na zníženie nákladov“) zapracovaním do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“) chýbajúcich ustanovení upravujúcich zriadenie a prevádzkovanie jednotného informačného miesta. Smernica o opatreniach na zníženie nákladov, ktorá je už okrem ustanovení týkajúcich sa jednotného informačného miesta transponovaná do zákona č. 351/2011 Z. z. (novelou zákona č. 247/2015 Z. z.), má za cieľ uľahčiť budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí tým, že sa umožní efektívnejšie využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry. S cieľom efektívne plánovať zavádzanie sietí a zabezpečiť čo najúčinnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry, by mali mať podniky možnosť prístupu k minimálnym informáciám týkajúcim sa fyzickej infraštruktúry, ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe, prostredníctvom jednotného informačného miesta (ďalej len „JIM“). V súčasnosti Európska komisia vedie proti Slovenskej republike konanie pre porušenie povinnosti (podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ). Dňa 29. septembra 2016 bolo Slovenskej republike doručené odôvodnené stanovisko – porušenie č. 2016/0241, v ktorom Európska komisia upozorňuje, že Slovenská republika neprijala všetky potrebné ustanovenia na dosiahnutie úplného súladu so smernicou o opatreniach na zníženie nákladov.
Ďalej sa v nadväznosti na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe v súvislosti s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (ďalej len „Nariadenie EÚ o prístupe k otvorenému internetu“) zavádza oprávnenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“) na vydávanie rozhodnutí podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia EÚ o prístupe k otvorenému internetu, pričom úrad bude pri ich vydávaní postupovať podľa správneho poriadku.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov súčasne v článku II implementuje Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ (ďalej len „rozhodnutie“). Účelom navrhovanej zákonnej právnej úpravy je teda rozšíriť služby poskytované účastníkom o volanie eCall, pričom lehota pre zavedenie služby eCall podľa rozhodnutia uplynie dňa 1. októbra 2017. Navrhované ustanovenia sú v súlade s Koncepciou organizácie, fungovania a rozvoja integrovaného záchranného systému na roky 2011 až 2015 (uznesenie vlády č. 33/2011 z 19. januára 2011).
Okrem toho sa zákon č. 351/2011 Z. z. dopĺňa o ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť rovnaký prístup k tiesňovým službám poskytovaných občanom na čísle tiesňového volania 112 aj pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom krátkych textových správ (ďalej len „SMS“). Za účelom zabezpečenia rovnakého prístupu k tiesňovým službám prostredníctvom SMS sú v návrhu zákona uložené rovnaké povinnosti podnikov prevádzkujúcich verejné elektronické komunikačné siete a koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému ako pri volaniach na jednotné európske číslo tiesňového
2
volania 112 pri rešpektovaní technologických odlišností medzi volaním a SMS. Navrhované ustanovenia vyplývajú so smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004. Tieto navrhované úpravy sú v súlade Národným programom rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020 (uznesenie vlády č. 25/2014 z 15. januára 2014).
Predložený návrh zákona predpokladá súčasne pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Zároveň sa predpokladajú pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Nepredpokladajú sa žiadne vplyvy na životné prostredie a informatizáciu verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako spolupredkladateľ
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☒
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
3.7. 2017
11. 7. 2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Júl 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
August 2017
2.Definovanie problému
Do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov nebola úplne transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb (ďalej len „smernica o opatreniach na zníženie nákladov“), nakoľko neboli zapracované ustanovenia upravujúce fungovanie jednotného informačného miesta. S cieľom efektívne plánovať budovanie sietí a zabezpečiť čo najúčinnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry, by mali mať podniky možnosť prístupu k minimálnym informáciám týkajúcim sa fyzickej infraštruktúry, ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe, a to prostredníctvom jednotného informačného miesta.
Aby sa zabezpečil prístup k otvorenému internetu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120, z aplikačnej praxe vyplynula potreba úpravy postupu pre vydávanie rozhodnutí, ktorými bude môcť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb z vlastného podnetu ukladať jednému alebo viacerým poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb požiadavky na technické charakteristiky, minimálne požiadavky na kvalitu služieb a ostatné primerané a nevyhnutné opatrenia.
Transpozíciou Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ, sa rozšíria služby poskytované občanom na čísle tiesňového volania 112 o volanie eCall.
Ďalšími navrhovanými ustanoveniami sa súčasne rozšíria služby poskytované občanom na čísle tiesňového volania 112 aj pre osoby so zdravotným postihnutím, a to prostredníctvom krátkych textových správ (SMS).
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrh zákona je:
-úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb chýbajúcich ustanovení upravujúcich fungovanie jednotného informačného miesta,
-odstránenie problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v súvislosti s Nariadením Európskeho
4
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci EÚ,
-transpozícia Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ, ktorou sa rozšíria služby poskytované občanom na čísle tiesňového volania 112 o volanie eCall,
-zabezpečiť rovnaký prístup k tiesňovým službám poskytovaných občanom na čísle tiesňového volania 112 aj pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom krátkych textových správ (SMS).
4.Dotknuté subjekty
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, fyzické a právnické osoby pôsobiace v sektore elektronických komunikácií.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti v oblasti integrovaného záchranného systému.
5.Alternatívne riešenia
Neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
x Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách týkajúcich sa obsahu, formy a spôsobu podania a monitorovania informácií podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120.
Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií jednotnému informačnému miestu a ich sprístupňovania podnikom prostredníctvom jednotného informačného miesta.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 91/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov.
7.Transpozícia práva EÚ
-úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb,
-transpozícia Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ.
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☒
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Áno
☐
Nie
☒
Čiastočne
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
5
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
Kvantifikácia pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy v súvislosti so zavedením nových sankcií za neplnenie povinnosti nie je možná vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné vopred predpokladať počet porušení ani výšku uložených pokút.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Michaela Jánošíková, riaditeľka odboru elektronických komunikácií, Ministerstvo dopravy a výstavby SR
12.Zdroje
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Komisia vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa týchto pripomienok:
K doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov je v bode 9. Vplyvy navrhovaného materiálu uvedené, že materiál má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom nie je označené ich rozpočtové zabezpečenie. Uvedené je potrebné doplniť.
Neakceptované - K pripomienkam Komisie týkajúcich sa vplyvov na rozpočet verejnej správy a vplyvov na služby verejnej správy pre občana sa uskutočnia rokovania s Ministerstvom financií SR a Ministerstvom vnútra SR v priebehu medzirezortného pripomienkového konania.
V nadväznosti na zavedenie nových sankcií a úpravu výšky pokút je možné predpokladať aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, čo je potrebné tiež uviesť v doložke vybraných vplyvov spolu s kvantifikáciou, resp. odôvodnením, ak táto nie je možná. akceptované
Komisia ďalej predkladateľovi odporúča doplniť údaje o termínoch predloženia materiálu na PPK, MPK a Rokovanie vlády SR v bode 1. Základné údaje. akceptované
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 sú v súvislosti s prevádzkou Jednotného informačného miesta (prevádzku ktorého má zabezpečovať Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb) kvantifikované výdavky na rok 2018 vo výške 324 462 eur, na rok 2019 vo výške 282 855 eur, na rok 2020 vo výške 333 014 eur a na rok 2021 vo výške 330 014 eur ako rozpočtovo nekryté. Zároveň z analýzy vyplýva aj požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov na rok 2018 o 6 zamestnancov, na rok 2019 o 3 zamestnancov, na ďalšie roky o ďalších 2 zamestnancov. S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia nesúhlasí a materiál žiada prepracovať tak, aby všetky požiadavky z neho vyplývajúce boli zabezpečené v rámci záväzných limitov počtu zamestnancov a výdavkov kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok.
Neakceptované - K pripomienkam Komisie týkajúcich sa vplyvov na rozpočet verejnej správy a vplyvov na služby verejnej správy pre občana sa uskutočnia rokovania s Ministerstvom financií SR a Ministerstvom vnútra SR v priebehu medzirezortného pripomienkového konania.
Komisia upozorňuje, že v analýze vplyvov v tabuľke č. 1 je potrebné k výdavkom MV SR doplniť program v rámci programovej štruktúry kapitoly MV SR. V tabuľke č. 5 v osobných výdavkoch na rok 2018 je uvedená nesprávna suma 255 462 eur, správne má byť suma osobných výdavkov 155 462 eur (mzdy 115 200 eur + poistné 40 262 eur = 155 462 eur). akceptované
6
K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
Komisia po preskúmaní predmetného materiálu súhlasí s vyznačením pozitívneho vplyvu na služby verejnej správy na občana, ale nesúhlasí s vyznačením žiadneho vplyvu na procesy služieb vo verejnej správe.
V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana v časti 7. 3 sú uvedené nové povinnosti vyplývajúce pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, okresné úrady v sídle kraja ako zriaďovateľ koordinačného strediska integrovaného záchranného systému zabezpečujúceho príjem tiesňového volania a záchranné zložky integrovaného záchranného systému, a to:
-zabezpečenie príjmu a spracovania tiesňovej komunikácie prostredníctvom SMS na číslo tiesňového volania 112 na koordinačnom stredisku integrovaného záchranného systému rovnakým spôsobom ako v prípade hlasových tiesňových volaní.
-zabezpečenie príjmu a spracovania volaní eCall na koordinačnom stredisku integrovaného záchranného systému v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z legislatívy Európskej únie a s existujúcimi požiadavkami na príjem a spracovanie volaní na číslo tiesňového volania 112.
Komisia žiada predkladateľa o špecifikáciu vznikajúcich povinností. Z vyššie uvedeného nie je zrejmé o aké zabezpečenie sa jedná, či je to len príjem a spracovanie tiesňovej komunikácie prostredníctvom SMS na číslo 112 a príjem a spracovanie volaní eCall, alebo či ide o zabezpečenie technických, personálnych a iných podmienok na vykonávanie príjmu a spracovania tiesňovej komunikácie prostredníctvom SMS na číslo 112 a príjmu a spracovania volaní eCall.
Bližšiu špecifikáciu navrhuje Komisia uviesť aj v analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana v časti 7.3.2 a podľa toho aj vyznačiť vplyv pozitívny/negatívny v doložke vybraných vplyvov.
Neakceptované - K pripomienkam Komisie sa uskutočnia rokovania s Ministerstvom vnútra SR v priebehu medzirezortného pripomienkového konania.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia odporúča zosúladiť znenie analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a vlastného materiálu v súvislosti s hornou sadzbou pokuty uvedenou v § 73 ods. 4 vo vlastnom materiáli a v časti 3.3.1 Priame finančné náklady v predmetnej analýze, a zároveň spomenúť zavedenie tejto pokuty ako priameho finančného nákladu v texte časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. čiastočne akceptované – text analýzy bol zosúladený s vlastným materiálom
K analýze sociálnych vplyvov
Vzhľadom k tomu, že návrh zákona nepredpokladá vplyv na hospodárenie domácností (bod 4.1 analýzy), je potrebné uvedený text týkajúci sa špecifikácie dotknutých skupín z tohto bodu vypustiť. Špecifikáciu dotknutých skupín je potrebné uviesť v bode 4.2 analýzy, keďže v súvislosti s týmto bodom boli identifikované sociálne vplyvy návrhu zákona. akceptované
Komisia odporúča text uvedený v bode 4.2 preformulovať tak, aby bolo z neho zrejmé v prvom rade, aký sociálny vplyv vzniká priamo v súvislosti s predloženým návrhom zákona. Akceptované.
7
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
324 462
282 855
333 014
330 014
v tom: Úrad pre reguláciu elektron. komunikácií a poštových služieb
324 462
282 855
333 014
330 014
z toho:
- vplyv na ŠR
324 462
282 855
333 014
330 014
Rozpočtové prostriedky
324 462
282 855
333 014
330 014
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
354 462
312 855
363 014
360 014
v tom: Úrad pre reguláciu elektron. komunikácií a poštových služieb
324 462
282 855
333 014
330 014
z toho:
- vplyv na ŠR
324 462
282 855
333 014
330 014
Rozpočtové prostriedky
324 462
282 855
333 014
330 014
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
v tom: Ministerstvo vnútra SR
30 000
30 000
30 000
30 000
z toho:
- vplyv na ŠR
30 000
30 000
30 000
30 000
Rozpočtové prostriedky
30 000
30 000
30 000
30 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
115 200
172 920
211 200
211 200
- vplyv na ŠR
115 200
172 920
211 200
211 200
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
30 000
30 000
30 000
30 000
v tom: UREKPS/07T030H
UREKPS/0EK0L02
UREKPS/0EK0l03
MV SR/0EK0302
0
0
0
30 000
0
0
0
30 000
0
0
0
30 000
0
0
0
30 000
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
8
Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
a)Jednotné informačné miesto (UREKPS)
Návrh predpokladá výdavky spojené s prevádzkou Jednotného informačného miesta v roku 2018 vo výške 324 462 EUR, v roku 2019 vo výške 282 855 EUR , v roku 2020 vo výške 333 014 EUR a od roku 2021 každoročne vo výške 330 014 EUR. Prevádzku Jednotného informačného miesta bude vykonávať Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Finančné prostriedky vyplývajúce zo zriadenia a činnosti Jednotného informačného miesta sú zabezpečené zvýšenými príjmami Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Personálne obsadenie na zabezpečenie činností jednotného informačného miesta v jednotlivých rokoch sa v súčasnej dobe predpokladá v rámci limitov kapitoly MDV SR, avšak uvedené závisí od aktuálneho vývoja skutočného počtu zamestnancov kapitoly MDV SR.
b) eCall a volania na číslo tiesňového volania 112 prostredníctvom SMS (MV SR)
Návrh predpokladá každoročne výdavky v odhadovanom objeme približne 30 000 EUR ročne. Výdavky majú pokrývať náklady na bežnú prevádzku a údržbu nových funkcionalít systému podpory. Finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
V nadväznosti na zavedenie nových sankcií a úpravu výšky pokút je možné predpokladať aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
a)Jednotné informačné miesto (MDV SR)
Úlohou jednotného informačného miesta je v elektronickej forme poskytovať informácie o dostupnosti infraštruktúry využiteľnej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a o prebiehajúcej a plánovanej výstavbe. Úlohy jednotného informačného miesta bude plniť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
b)eCall a volania na číslo tiesňového volania 112 prostredníctvom SMS (MV SR)
Predkladaný návrh zákona transponuje Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ (ďalej len „rozhodnutie“), implementuje vybrané ustanovenia koncepcie organizácie, fungovania a rozvoja integrovaného záchranného systému na roky 2011 až 2015 (ďalej len „koncepcia“), schválenej uznesením vlády uznesením č. 33/2011 z 19. januára 2011 spadajúce do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a úlohu Zabezpečiť prístup osobám so sluchovým postihnutím k číslu tiesňového volania 112 uloženú v rámci Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020 schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 25 z 15. januára 2014. Navrhovanými ustanoveniami sa rozšíria služby poskytované občanom na čísle tiesňového volania 112 aj pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.
9
2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004.
Lehota pre zavedenie služby eCall uplynie dňa 1. októbra 2017.
Účelom navrhovanej zákonnej právnej úpravy je rozšíriť služby poskytované občanom na čísle tiesňového volania 112 o volanie eCall a o prístup k tiesňovým službám prostredníctvom krátkych textových správ (ďalej len „SMS“). Predmetné služby bude zabezpečovať koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému zriadené v pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja. Za účelom zabezpečenia rovnakého prístupu k tiesňovým službám prostredníctvom SMS sú v návrhu zákona uložené rovnaké povinnosti podnikov prevádzkujúcich verejné elektronické komunikačné siete a koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému ako pri volaniach na číslo tiesňového volania 112 pri rešpektovaní technologických odlišností medzi volaním a SMS.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
V nadväznosti na zavedenie nových sankcií a úpravu výšky pokút je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.
a)Jednotné informačné miesto (MDV SR)
Návrh predpokladá výdavky spojené s prevádzkou Jednotného informačného miesta v roku 2018 vo výške 324 462 EUR, v roku 2019 vo výške 282 855 EUR , v roku 2020 vo výške 333 014 EUR a od roku 2021 každoročne vo výške 330 014 EUR.
Predpokladané výdavky v roku 2018 zohľadňujú personálne a prevádzkové náklady pre 6 zamestnancov 155 462 EUR), materiálne vybavenie a školenie týchto zamestnancov (9 000 EUR), vývoj softvéru (40 000 EUR), hardvér a softvér (100 000 EUR) a prevádzku informačného systému (20 000 EUR).
Predpokladané výdavky od roku 2019 zohľadňujú personálne a prevádzkové náklady pre 9 zamestnancov (233 355 EUR), materiálne vybavenie a školenie pre troch nových zamestnancov (4 500 EUR), vývoj softvéru (15 000 EUR), hardvér a softvér (10 000 EUR) a prevádzku informačného systému (20 000 EUR).
Predpokladané výdavky v roku 2020 zohľadňujú personálne a prevádzkové náklady pre 11 zamestnancov (285 014 EUR), materiálne vybavenie a školenie pre dvoch nových zamestnancov (3 000 EUR), vývoj softvéru (15 000 EUR), hardvér a softvér (10 000 EUR) a prevádzku informačného systému (20 000 EUR).
Personálne obsadenie na zabezpečenie činností jednotného informačného miesta v jednotlivých rokoch sa v súčasnej dobe predpokladá v rámci limitov kapitoly MDV SR,
10
avšak uvedené závisí od aktuálneho vývoja skutočného počtu zamestnancov kapitoly MDV SR.
v eurách
Ekonomická kategória
2018
2019
2020
od 2021
610 - mzdy
115 200
172 920
211 200
211 200
620 - poistné
40 262
60 435
73 814
73 814
630 - tovary a služby
29 000
24 500
23 000
20 000
v tom:
633002 - nákup VT
9 000
4 500
3 000
0
635009 – prevádzka a údržba softvéru
20 000
20 000
20 000
20 000
710 - obstarávanie kap. aktív
140 000
25 000
25 000
25 000
SPOLU
324 462
282 855
333 014
330 014
v tom: 07T030H
155 462
233 355
285 014
285 014
0EK0L02
160 000
45 000
45 000
45 000
0EK0L03
9 000
4 500
3 000
0
b)eCall a volania na číslo tiesňového volania 112 prostredníctvom SMS (MV SR)
Priebežné zabezpečovanie nových služieb si vyžiada zvýšené výdavky na štandardnú údržbu softvéru v odhadovanom objeme 30 000 EUR ročne. Väčšinu služieb nevyhnutných pre prevádzku nových služieb však nemožno oddeliť už od poskytovaných služieb v rámci systému podpory. Servisné služby na prevádzku systému podpory sú objednávané na viacročné obdobie a za údržbu systému podpory ako funkčného celku. Z týchto dôvodov nie je možné presne vyčísliť na zvýšené náklady na jednotlivé roky, a ani jednoznačne odlúčiť novovzniknuté výdavky od súčasných výdavkov. Predložený vplyv na verejné financie predstavuje kvalifikovaný odhad súvisiaci s predpokladanými nákladmi na údržbou častí softvéru špecifického pre volanie eCall a príjem a spracovanie SMS.
11
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
324 462
282 855
333 014
330 014
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
324 462
282 855
333 014
330 014
12
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Bežné výdavky (600)
184 462
257 855
308 014
308 014
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
115 200
172 920
211 200
211 200
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
40 262
60 435
73 814
73 814
Tovary a služby (630)2
29 000
24 500
23 000
20 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
140 000
25 000
25 000
25 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
140 000
25 000
25 000
25 000
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
324 462
282 855
333 014
330 014
13
Tabuľka č. 4a
Ministerstvo vnútra SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Bežné výdavky (600)
30 000
30 000
30 000
30 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Rutinná a štandardná údržba softvéru (635009)
30 000
30 000
30 000
30 000
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Rekonštrukcia a modernizácia softvéru (718006)
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
30 000
30 000
30 000
30 000
14
Tabuľka č. 5
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2018
2019
2020
2021
poznámka
Počet zamestnancov celkom
6
9
11
11
z toho vplyv na ŠR
6
9
11
11
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
1 600
1 601
1 600
1 600
z toho vplyv na ŠR
1 600
1 601
1 600
1 600
Osobné výdavky celkom (v eurách)
155 462
233 355
285 014
285 014
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
115 200
172 920
211 200
211 200
z toho vplyv na ŠR
115 200
172 920
211 200
211 200
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
40 262
60 435
73 814
73 814
z toho vplyv na ŠR
40 262
60 435
73 814
73 814
Personálne obsadenie na zabezpečenie činností jednotného informačného miesta v jednotlivých rokoch sa v súčasnej dobe predpokladá v rámci limitov kapitoly MDV SR, avšak uvedené závisí od aktuálneho vývoja skutočného počtu zamestnancov kapitoly MDV SR.
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
15
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Podniky poskytujúce siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb evidoval v roku 2017 cca 1200 subjektov poskytujúcich siete, služby alebo siete a služby v oblasti elektronických komunikácií.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Návrh zákona bol zaslaný formou cielenej konzultácie na pripomienkovanie v termíne od 15. do 19. 5. 2017 SOZ pôšt a telekomunikácií, Únii dopravy, pôšt a telekomunikácií a AZZZ, teda trom relevantným inštitúciám, ktoré zastrešujú tak podniky pôsobiace v sektore elektronických komunikácií, vrátane podnikov spadajúcich do kategórie MSP, ako aj zamestnancov sektora a odbornej verejnosti.
Materiál bol predmetom Predbežného pripomienkového konania v čase od 3. do 11. 7. 2017, následne prebiehalo skrátené Medzirezortné pripomienkové konanie od 17. do 25. 7. 2017.
Vznesené pripomienky boli do návrhu zákona čiastočne zapracované a ďalšie pripomienky uplatnené v medzirezortnom pripomienkovom konaní, boli následne vyhodnotené a diskutované s jednotlivými subjektmi. Prehľad výsledkov vyhodnotenia všetkých pripomienok a rozsah ich zapracovania obsahuje príslušná tabuľka vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na zavedenie novej sankcie a za predpokladu, že povinné osoby (ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce) alebo prevádzkovatelia sietí (podnik podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., ďalej osoba, ktorá prevádzkuje fyzickú infraštruktúru podľa § 2 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z., alebo osoba, ktorá uskutočňuje výstavbu siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb alebo fyzickej infraštruktúry) neposkytnú jednotnému informačnému miestu informácie o existujúcej infraštruktúre, resp. o plánovaných či prebiehajúcich stavbách, dôjde pre takýto subjekt k navýšeniu priamych finančných nákladov. Výška sankcie sa pohybuje od 100 eur do 10 000,- eur.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nie.
16
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Jednotné informačné miesto by malo umožniť prístup k minimálnym informáciám, ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe, s výhradou obmedzení na zaistenie bezpečnosti a integrity siete, predovšetkým kritickej infraštruktúry, alebo zachovanie oprávneného pracovného a obchodného tajomstva.
Minimálne informácie, ktoré sú k dispozícii v elektronickej podobe by sa mali sprístupniť, napríklad prostredníctvom hypertextového odkazu, jednotnému informačnému miestu.
Ak minimálne informácie nie sú dostupné prostredníctvom jednotného informačného miesta, mala by sa podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete alebo oprávneným na ich poskytovanie aj tak zabezpečiť možnosť priamo požiadať o takéto konkrétne informácie ktoréhokoľvek prevádzkovateľa siete v dotknutej oblasti.
Ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce a prevádzkovatelia sietí sú povinní na základe písomnej žiadosti podniku poskytnúť
a)informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry minimálne v rozsahu umiestnenie a trasa, typ a súčasné využívanie fyzickej infraštruktúry a kontaktné údaje prevádzkovateľa siete v rozsahu meno, priezvisko, adresa pre doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa a
b)informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbách v rozsahu miesto a druh stavby, časti fyzickej infraštruktúry, ktoré sú predmetom alebo súčasťou stavby, odhadovaný dátum začatia stavby a jej trvanie a kontaktné údaje osoby poverenej vedením uskutočňovania stavby v rozsahu meno, priezvisko, adresa pre doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa.
Týmto by sa umožnil koordinovaný prístup k informáciám o fyzických infraštruktúrach pre poskytovateľov verejných komunikačných sietí a zároveň zaistila bezpečnosť a integrita všetkých takýchto informácií, najmä pokiaľ ide o vnútroštátnu kritickú infraštruktúru. Ak informácie dostupné verejnému sektoru nezabezpečujú náležité poznatky o existujúcich fyzických infraštruktúrach v konkrétnej oblasti alebo určitého typu, prevádzkovatelia sietí by mali informácie sprístupniť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete alebo oprávneným na ich poskytovanie.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
Priame a administratívne finančné náklady na 1 podnikateľa, resp. na celé podnikateľské prostredie v súčasnosti nie je možné ich vyčísliť, nakoľko nie je možné odhadnúť, koľko a aké informácie budú požadované. Výška nákladov bude závisieť od počtu žiadostí o sprístupnenie infraštruktúry, žiadostí o poskytnutie informácie o dostupnosti infraštruktúry a od nákladov spojených s koordináciou výstavby. Tieto náklady však bude možné premietnuť do ceny, ktorá bude účtovaná podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete za využívanie infraštruktúry.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
17
Aby podniky mohli efektívne plánovať zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, budú mať prostredníctvom jednotného informačného miesta prístup nielen k informáciám o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry ale aj k informáciám o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách. Ak tieto informácie nie sú dostupné prostredníctvom jednotného informačného miesta, podniky ich môžu požadovať priamo od prevádzkovateľov sietí.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (zriadením jednotného informačného miesta) sa zabezpečí:
•prístup podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete k existujúcej infraštruktúre určenej na:
a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevádzku verejnej kanalizácie;
b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;
•informovanosť o dostupnosti infraštruktúry využiteľnej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;
•koordinácia výstavby s cieľom uľahčiť budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;
•transparentnosť v oblasti plánovania výstavby;
•vybavenosť budov infraštruktúrou využiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;
18
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
19
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Vzhľadom na novú povinnosť pre výrobcov áut vybaviť nové typy automobilov kategórie M1 alebo N1 typovo schválené po 31.3.2018 palubnou technológiou, ktorá bude komunikovať s interoperabilnou službou eCall využívajúcou tiesňovú linku 112, sa umožní používateľom uvedených typov automobilov využívať službu eCall.
Systém eCall je určený na zrýchlenie poskytovania záchranných služieb pri dopravných nehodách. Nové vozidlá budú na tento účel musieť byť vybavené bezdrôtovými zariadeniami, ktoré automaticky vyšlú núdzový signál na číslo tiesňového volania 112. Systém eCall prispeje k zníženiu počtu zranení a úmrtí pri dopravných nehodách v rámci Únie. Predpokladá sa, že skráti čas reakcie v núdzových situáciách o polovicu, čo povedie k záchrane životov a rýchlemu ošetreniu zranení.
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Pre osoby so zdravotným postihnutím sa prostredníctvom krátkych textových správ (SMS) rozširuje právo mať rovnaký prístup k tiesňovým službám 112 ako majú ostatní účastníci prostredníctvom volaní.
20
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
21
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
22
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Tiesňové služby sú v súčasnosti občanom prístupné bezplatne prostredníctvom národných čísiel tiesňového volania 158, 155 a 150 a prostredníctvom európskeho čísla tiesňového volania 112. Prístup k tiesňovým službám je však možný len prostredníctvom hlasového telefonického volania, čo je diskriminujúce voči občanom so sluchovým postihnutím a môže v špecifických prípadoch oddialiť poskytnutie pomoci osobám, ktoré sú obeťami násilnej trestnej činnosti.
Prístup na číslo tiesňového volania 112 prostredníctvom SMS je navrhovaný ako prostriedok alternatívneho prístupu občanov k tiesňovým službám, a to najmä pre osoby so sluchovým postihnutím, pre ktoré boli doteraz tiesňové služby čísla tiesňového volania 112 nedostupné. SMS je tiež vhodným prostriedkom komunikácie pre tých občanov v tiesni, pre ktorých nie je bezpečné komunikovať hlasom, napríklad obete a svedkov páchania násilnej trestnej činnosti.
eCall je tiesňové volanie na číslo tiesňového volania 112 z vozidla kategórie M1 alebo N1, teda osobného alebo nákladného automobilu s hmotnosťou do 3,5 tony, iniciované buď manuálne posádkou vozidla v tiesni, alebo automaticky vozidlom v prípade dopravnej nehody. eCall sa od bežného tiesňového volania líši tým, že okrem nadviazania hlasového spojenia operátora zodpovedného za príjem tiesňového volania s posádkou vozidla je z vozidla prostredníctvom hlasového kanála automaticky odoslaná dátová veta obsahujúca informácie o type vozidla, o jeho polohe a smere jazdy, type paliva a predpokladanom počte pasažierov. Dostupnosť predmetných údajov výrazne urýchli zásah zložiek integrovaného záchranného systému a zabezpečí pomoc v tiesni aj v prípade, že posádka vozidla nie je schopná v dôsledku dopravnej nehody komunikovať a privolať si pomoc sama.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
linka tiesňového volania 112
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
§ 5 ods. 2 a § 6 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,
§ 41 ods. 1, písm. c), § 43 ods. 11, písm. c) § 57 ods. 10 a 11 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, okresný úrad v sídle kraja, koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Rozšírenie prístupu k tiesňovým službám na čísle tiesňového volania 112 o prístup prostredníctvom SMS a o príjem a spracovanie volaní eCall.
Nepriamy vplyv (popíšte)
23
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Rozšírením prístupnosti na európske číslo tiesňového volania 112 pre osoby so sluchovým postihnutím a skvalitnenie prístupu k tiesňovým službám pasažierov vozidiel kategórie M1 a N1 prostredníctvom služby eCall sa bude znižovať dopad tiesne na život, zdravie a majetok občanov, prostredníctvom urýchlenia zásahu zložiek integrovaného záchranného systému.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Navrhované opatrenia umožňujú v prípade volania eCall urýchliť pomoc v tiesni presnou lokalizáciou volajúceho aj o niekoľko minút. V prípade že je posádka vozidla vybaveného palubnou jednotkou eCall indisponovaná, časová úspora môže byť v desiatkach minút. V prípade osôb so sluchovým postihnutím môže byť prístup prostredníctvom SMS na číslo tiesňového volania 112 jedinou možnosťou ako privolať pomoc.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
V prípade zavedenia prístupu na číslo tiesňového volania prostredníctvom SMS budú pozitívne ovplyvnení občania, ktorí v tiesni nemôžu použiť na komunikáciu s operátorom hlas. Ide najmä o občanov so sluchovým postihnutím a o obete, alebo svedkov páchania násilnej trestnej činnosti. V prípade zavedenia volaní eCall budú pozitívne ovplyvnení všetci občania cestujúci osobnými alebo nákladným automobilom kategórie M1 alebo N1 typovo schváleným po 31.3.2018.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
24
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, okresné úrady v sídle kraja ako zriaďovateľ koordinačného strediska integrovaného záchranného systému zabezpečujúceho príjem tiesňového volania a záchranné zložky integrovaného záchranného systému.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Novou povinnosťou je zabezpečenie príjmu a spracovania tiesňovej komunikácie prostredníctvom SMS na číslo tiesňového volania 112 na koordinačnom stredisku integrovaného záchranného systému rovnakým spôsobom ako v prípade hlasových tiesňových volaní.
Novou povinnosťou je zabezpečenie príjmu a spracovania volaní eCall na koordinačnom stredisku integrovaného záchranného systému v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z legislatívy Európskej únie a s existujúcimi požiadavkami na príjem a spracovanie volaní na číslo tiesňového volania 112.
Pre zabezpečenie príjmu a spracovania volaní eCall a pre zabezpečenie príjmu a spracovania SMS na čísle tiesňového volania 112 je nevyhnutné realizovať zmeny v procesoch príjmu a spracovania tiesňových volaní na koordinačných strediskách integrovaného záchranného systému.
Pre príjem a spracovanie tiesňovej komunikácie prostredníctvom SMS je potrebné zaviesť nový proces, ktorý rešpektuje odlišnosti SMS komunikácie od hlasového volania a technické limity tohto nástroja.
Pre príjem a spracovanie volaní eCall bude potrebné modifikovať existujúci proces príjmu a spracovania tiesňového volania, pretože volanie eCall môže byť v prípade dopravnej nehody iniciované automaticky vozidlom, nezávisle od vôle posádky. Členovia posádky po inicializácii automatického volania môžu byť poranení, neschopní komunikovať s operátorom. Operátorovi by však bude dostupná presná poloha vozidla, ktorá bude prenesená v rámci dátovej vety odoslanej z vozidla na číslo tiesňového volania 112, teda je možné postihnutým poskytnúť pomoc v tiesni.
Nové procesy si vyžadujú tiež rozšírenie funkcionalít Systému podpory riadenia a spracovania informácií v komunikačnej a informačnej infraštruktúre integrovaného záchranného systému, najmä zavedenie funkcie na spracovanie SMS komunikácie na číslo tiesňového volania 112 a zobrazenie dát prenesených v rámci volania eCall.
Pri zavedení nových procesov na koordinačnom stredisku integrovaného záchranného systému bude potrebné vykonať odbornú prípravu operátorov.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
25
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov
3.
Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
- primárnom čl. 172 (predtým 156) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)1. legislatívne akty:
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014);
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015);
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26. 11. 2015);
- Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ (Ú. v. EÚ L 164, 3.6. 2014);
- nariadenie (EÚ) č. 531/2012 v platnom znení.
2. nelegislatívne akty:
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)
- smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29); a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci
26
v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (Ú. v. EÚ L 337/11, 18.12.2009) v platnom znení.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
- lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí je stanovená do 1. januára 2016; - lehota na implementáciu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ je stanovená do 1.10. 2017;
b)
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
Implementácia smernice do slov. predpisov - ministrovi dopravy bola uložená uznesením vlády SR č. 484 z 24. septembra 2014 predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice, s termínom do 15. septembra 2015. Lehota na prebratie smernice uvedená v samotnej smernici bola 1. január 2016.
c)
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Dňa 29. septembra 2016 bolo Slovenskej republike doručené odôvodnené stanovisko – porušenie č. 2016/0241, v ktorom Európska komisia upozorňuje, že Slovenská republika neprijala všetky potrebné ustanovenia na dosiahnutie úplného súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.
d)
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí bola čiastočne prebratá do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, s výnimkou článku 4 ods. 2 a 3, článku 6 ods. 2 písm. b) a ods. 3, ako aj článku 7 ods. 1, t. j. ustanovení upravujúcich zriadenie a fungovanie jednotného informačného miesta.
5.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
27
úplný
6.
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republikyMinisterstvo vnútra SR
28
B.Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Týmto ustanovením sa transponuje do slovenskej legislatívy ustanovenie článku 10 ods. 4 Smernice o opatreniach na zníženie nákladov. Úlohy JIM bude plniť úrad.
Súčasne sa v tomto bode v nadväznosti na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe v súvislosti s Nariadením EÚ o prístupe k otvorenému internetu sa navrhuje zaviesť oprávnenie úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na vydávanie rozhodnutí podľa článku 5 ods. 1 predmetného nariadenia a podľa článku 6c Nariadenia EÚ č. 531/2012 o roamingu.
K bodu 2
Navrhovaná zmena bola vyvolaná zavedením legislatívnej skratky „povinná osoba“ v § 67b ods. 1, aby nedochádzalo k zámene pojmov použitých v zákone.
K bodom 3 a 4
Legislatívno-technická úprava vyvolaná vložením nového odseku v § 73.
K bodu 5
Predmetné ustanovenie zavádza povinnosť pre podniky zabezpečiť prístup k tiesňovým službám prostredníctvom volania eCall. Systém eCall je poskytovaný na základe jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112. Ustanovenie tiež zavádza právo účastníka vykonať bezplatné volanie eCall tak, ako je ustanovené v čl. 1 až čl. 4 v čl. Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 585/2014/EÚ z 15. mája 2014 o zavedení interoperabilnej služby eCall v celej EÚ. Implementačné náklady, ktoré vzniknú pri technologickej a procesnej stránke zavádzania eCall, budú hradené z rozpočtu MV SR.
K bodu 6
Predmetné ustanovenia rozširujú práva účastníka o právo na alternatívny prístup k tiesňovým službám prostredníctvom služby krátkych správ SMS. V úvodnom ustanovení čl. 44 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 je uvedené, že: „Hlasové volania ostávajú najrozšírenejšou a najspoľahlivejšou formou prístupu k službám tiesňového volania. Iné prostriedky kontaktu, ako napríklad textové správy, môžu byť menej spoľahlivé a nemusia vyvolávať pocit naliehavosti. Ak to však členské štáty považujú za potrebné, môžu podporovať vývoj a zavádzanie iných prostriedkov na prístup k službám tiesňového volania, ktorými sa zaistí prístup, ktorý je rovnocenný hlasovým volaniam.“ Implementačné náklady, ktoré vzniknú pri technologickej a procesnej stránke zavádzania SMS, budú hradené z rozpočtu MV SR.
K bodu 7
Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktoré oprávňuje úrad na vydanie Opatrenia v nadväznosti na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe v súvislosti s nariadením EÚ o prístupe k otvorenému internetu. Predmetné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu, aby bol úrad schopný
29
pružne reagovať na potreby zabezpečenia dostatočnej úrovne ochrany koncových užívateľov v súvislosti s Čl. 4 ods. 1 a 2 citovaného nariadenia.
Predmetom právnej úpravy v rámci Opatrenia bude najmä:
- rozsah informácií a vysvetlení, ktoré majú poskytovatelia služieb prístupu k internetu uvádzať v každej zmluve;
- forma informácií a vysvetlení, ktoré majú poskytovatelia služieb prístupu k internetu uvádzať v každej zmluve;
- spôsob uvádzania týchto informácií a vysvetlení;
- miesto, kde majú byť informácie a vysvetlenia v zmysle Čl. 4 ods. 1 nariadenia uvádzané;
- ďalšie oblasti úpravy.
Nepredpokladá sa nadobudnutie účinnosti Opatrenia súčasne s účinnosťou zákona.
K bodom 8 a 9
Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov (v dôsledku vloženia nového odseku 3) v § 44.
K bodu 10
Osobitné siete sú zriadené a prevádzkované na vojenské účely iba pre určený okruh osôb, pričom vojenským účelom je podľa tohto zákona zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku (§ 49 ods. 1 a § 30 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.). V zmysle § 49 zákona nie sú osobitné siete verejnými sieťami a prevádzkovatelia osobitných sietí nesmú poskytovať verejné služby, ani umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám. Vzhľadom na to nie je žiaduce informácie o osobitných sieťach sprístupňovať tretím stranám, ani tieto siete a ich infraštruktúru využívať na účely uvedené v § 67a až 67d a § 67f zákona, keďže by mohlo dôjsť k ohrozeniu primárneho účelu, na aký sú tieto siete budované.
K bodu 11
Ustanovenie zavádza povinnosť podniku získavať, spracovávať a bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému rovnaké identifikačné a lokalizačné údaje odosielateľa SMS na číslo tiesňového volania 112, aké sa poskytujú pri volaniach na číslo tiesňového volania 112.
K bodu 12
Ustanovenie zavádza povinnosť podniku poskytovať pri odosielaní SMS na číslo tiesňového volania 112, rovnaké identifikačné údaje odosielateľa, ako je to pri tiesňových volaniach. Účelom je v rámci technických možností zabezpečiť rovnocenné postavenie SMS ako nástroja prístupu k tiesňovým službám.
Súčasne sa na konci ustanovenia spresňuje, že podnik je povinný poskytnúť identifikáciu „účastníka“ (§ 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z.), keďže skutočnú identitu volajúceho alebo odosielateľa SMS správy nie je možné poskytnúť.
K bodom 13
Jadrové zariadenia a prístup k nim je potrebné vyňať spod povinnosti poskytnúť prístup. Jadrové zariadenia využívajú komunikačné siete v systémoch fyzickej ochrany a v technologických riadiacich, bezpečnostných a havarijných systémoch. Tieto systémy sú dôležitou súčasťou zabezpečenia jadrovej fyzickej bezpečnosti a jadrovej bezpečnosti, sú izolované od vonkajších sietí a prístup do nich je riadený a sledovaný. Zverejnenie údajov o
30
týchto sieťach by mohlo, z dôvodu ich možného zneužitia na naplánovanie krádeže a/alebo sabotáže, ohroziť bezpečnú prevádzku jadrových zariadení.
K bodu 14
V nadväznosti na novelizačný bod, ktorým sa dopĺňa nová poznámka pod čiarou v § 67a ods. 3 písm. b), obsahujúca nový odkaz na atómový zákon, sa navrhuje upraviť aj v tom istom paragrafe už existujúca poznámka pod čiarou k odkazu 51d, ktorej znenie je dotknuté ostatnou novelou atómového zákona č. 96/2017 Z. z.
K bodu 15
Z povinnosti poskytovať informácie sa navrhuje vyňať jadrové zariadenia aj informácie o prvkoch infraštruktúry siete Govnet, aby nedošlo k ich ohrozeniu.
K bodu 16
Rovnako ako v bode 13 sa zabezpečuje ochrana jadrových zariadení.
K bodu 17
Legislatívno-technická úprava vyvolaná doplnením nových ustanovení, ktorými sa dosiahne úplná transpozícia smernice o opatreniach na zníženie nákladov. Informácie o existujúcej infraštruktúre majú podniky primárne získavať prostredníctvom jednotného informačného miesta.
K bodu 18
Aby mohli efektívne plánovať zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, podniky podľa zákona č. 351/2011 Z. z. majú mať prostredníctvom JIM prístup k informáciám o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry (podľa § 67b ods. 1) a k informáciám o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách (podľa § 67d ods. 1). Ak tieto informácie nie sú dostupné prostredníctvom JIM, podniky ich môžu požadovať priamo od prevádzkovateľov sietí (podľa § 67b ods. 4 alebo podľa § 67d ods. 5). Ide o transpozíciu ustanovení článku 4 ods. 2, 3 a 4, článku 6 ods. 3, ako aj článku 7 ods. 1 Smernice o opatreniach na zníženie nákladov.
Informácie o existujúcej infraštruktúre vrátane ich aktualizácií poskytujú JIM povinné osoby a informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbách sú JIM povinní poskytovať prevádzkovatelia sietí.
Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na informácie týkajúce sa prvkov kritickej infraštruktúry, jadrových zariadení, prvkov infraštruktúry siete Govnet, informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, utajovanou skutočnosťou, na citlivé informácie, ako aj na informácie, ktorých poskytnutím by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo integrity akejkoľvek siete.
Technické podrobnosti týkajúce sa fungovania JIM upraví úrad svojím opatrením. Obsahom tohto opatrenia by mali byť:
-podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií zo strany povinných subjektov JIM – elektronické vkladanie údajov, dátový formát, resp. formáty, ktoré budú vhodné na zabezpečenie účelu JIM,
-podrobnosti o spôsobe a forme sprístupňovania informácií – forma poskytovania informácií bude závislá od formy, v ktorej budú informácie poskytnuté, informácie budú sprístupňované online.
31
K bodu 19
Navrhované ustanovenie iba terminologicky zosúlaďuje znenie dotknutého ustanovenia so znením smernice (čl. 6 ods. 1).
K bodu 20
Navrhovaným ustanovením sa úplne transponuje do zákona ustanovenie článku 6 ods. 2 (písm. b)) smernice, podľa ktorého prevádzkovateľ siete môže odmietnuť poskytnutie informácií podniku o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách, ak požadované informácie zverejnil v elektronickej podobe (text je už v platnom znení § 67d ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z.), alebo ak sú tieto informácie sprístupnené prostredníctvom jednotného informačného miesta.
K bodu 21
Úprava súvisí so zmenou v § 67b ods. 1. Keďže v súvislosti so zriaďovaním Jednotného informačného miesta a v súlade s článkom 6 smernice o opatreniach na zníženie nákladov sa text v § 67b ods. 1 upravuje tak, že sa vypúšťa písmeno b) (informácie o prebiehajúcich a plánovaných stavbách), je potrebné doplniť do príslušného § 67d nový odsek, aby bola zabezpečená ochrana aj týchto informácií (zachovaním mlčanlivosti) zo strany podniku, ktorý tieto informácie získal od prevádzkovateľa siete.
K bodu 22
Legislatívno-technická úprava vyvolaná vložením nového odseku 4 v § 73.
K bodu 23
Legislatívno-technická úprava vyvolaná vložením nového odseku v § 44 a nového odseku 4 v
§ 73.
K bodu 24
Legislatívno-technická úprava. Vzhľadom na vznik nových povinností poskytovateľov služieb od 15. júna 2017, sa navrhuje úprava poznámky pod čiarou. Súčasné znenie síce oprávňuje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na uloženie sankcií za porušenie a nesplnenie povinností podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou má iba informatívny charakter), avšak navrhovaná legislatívno-technická úprava sa javí ako vhodná a účelná pre prípad ďalších budúcich zmien a doplnení uvedených nariadení EÚ.
K bodu 25
Legislatívno-technická úprava vyvolaná vložením nového odseku 4 v § 73.
K bodu 26
Zavádza sa sankcia za porušenie povinnosti prevádzkovateľa siete zachovávať mlčanlivosť ohľadom informácií obsiahnutých v žiadosti podniku o prístup k fyzickej infraštruktúre. Súčasne sa zavádza aj sankcia pre podnik za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť ohľadom informácií o fyzickej infraštruktúre (existujúcej, ale aj o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbách), ktoré mu boli poskytnuté v súlade so zákonom. Tiež sa tu zavádza legislatívno-technická úprava vyvolaná vložením nového odseku 4 v § 73.
32
K bodom 27 a 28
Navrhuje sa úprava výšky pokút za neposkytnutie informácií jednotnému informačnému miestu. Ide o transpozíciu čl. 11 Smernice o opatreniach na zníženie nákladov. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb sa oprávňuje na ukladanie sankcií v prípade, ak povinné osoby podľa § 67b (ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce) alebo prevádzkovatelia sietí (podnik podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., ďalej osoba, ktorá prevádzkuje fyzickú infraštruktúru podľa § 2 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z., alebo osoba, ktorá uskutočňuje výstavbu siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb alebo fyzickej infraštruktúry) neposkytnú jednotnému informačnému miestu informácie o existujúcej infraštruktúre, resp. o plánovaných či prebiehajúcich stavbách.
Predložený návrh zohľadňuje skutočnosť, že miestne orgány štátnej správy nemajú podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnu subjektivitu (nemôžu byť považované za právnické osoby). V navrhovaných ustanoveniach sa však na druhú stranu zohľadňuje, že niektoré zo subjektov (t. j. povinných osôb) môžu vykonávať podnikateľskú činnosť, čiže sú schopné dosahovať obrat. Z uvedeného dôvodu sa v § 73 ods. 6 dopĺňa okrem „právnickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa“ aj „povinná osoba“ pre prípady povinných osôb, ktoré nemajú žiadny obrat, resp. nie je možné vyčísliť ich obrat. Výška navrhovanej sankcie zodpovedá Čl. 11 smernice 2014/61/EÚ. Tiež sa tu dopĺňajú vnútorné odkazy o odkaz na nový odsek 4 v § 73.
K bodu 29
V nadväznosti na úpravu v novelizačnom bode 1. sa spresňuje, že ak nastanú skutočnosti uvedené v Čl. 5 ods. 1 Nariadenia EÚ o prístupe k otvorenému internetu, ktoré oprávňujú úrad vydať rozhodnutie podľa uvedeného článku, na tento postup sa použijú ustanovenia správneho poriadku.
K bodu 30
V prechodnom ustanovení sa ustanovuje pre povinné osoby lehota na splnenie povinnosti poskytnúť jednotnému informačnému miestu informácie o existujúcej infraštruktúre, ako aj lehota pre prevádzkovateľov sietí poskytnúť jednotnému informačnému miestu informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbách.
Čl. II
K bodu 1
Ustanovenie zavádza povinnosť koordinačného strediska integrovaného záchranného systému prijímať volania eCall a SMS správy na číslo tiesňového volania 112.
K bodu 2
Ustanovenie zavádza povinnosť koordinačného strediska integrovaného záchranného systému spracovávať tiesňovú komunikáciu prostredníctvom SMS na číslo tiesňového volania 112 a volania eCall rovnakým spôsobom ako volania na číslo tiesňového volania 112.
K bodu 3
Ustanovenie zavádza povinnosť uchovávať prehľad SMS na číslo tiesňového volania 112 rovnakým spôsobom ako evidenciu zvukových záznamov volaní na číslo tiesňového volania
33
112. Súčasne sa text upravuje z dôvodu existencie nových technológií a technologického vybavenia v oblasti uchovávania dát.
K bodu 4
Ustanovenie spresňuje, že priestupku sa dopustí ten, kto zneužije SMS na číslo tiesňového volania 112 na privolanie pomoci, ktorá nebola potrebná, alebo blokuje číslo tiesňového volania 112 prostredníctvom neodôvodnených SMS.
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacou so zmenou v organizácii miestnej štátnej správy.
Čl. III
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2018.
Bratislava 13. septembra 2017
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Arpád Érsek, v. r.
minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky