DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Charakter výroby tovarov a poskytovania služieb v mnohých ekonomických odvetviach robí víkendovú prácu neodmysliteľnou súčasťou pracovného procesu. Zatiaľ čo pre zamestnávateľov je práca počas víkendov prostriedkom intenzívneho využívania výrobných kapacít, pre zamestnancov (osobitne zamestnancov s rodičovskými povinnosťami) je neraz zdrojom napätia medzi plnením pracovných a rodinných funkcií.
Zásah do osobného života zamestnancov, ktorý vyplýva z výkonu práce v sobotu alebo v nedeľu, ktoré sú pre väčšinu ďalších osôb dňami nepretržitého odpočinku v týždni, je podľa doterajších skúseností zamestnancov posudzovaná rovnako negatívne ako práca v noci alebo práca nadčas.
Navyše, podľa najnovších údajov Eurostat-u slovenskí zamestnanci sú najčastejšie pracujúci zamestnanci zo všetkých 28 krajín Európskej únie v nedeľu, keďže pravidelne v nedeľu pracuje 21% z nich. Zo štatistík súčasne vyplýva, že Slováci odpracujú týždenne v priemere druhý najdlhší čas.
Je nepochopiteľné, že „sociálna vláda“ Smeru - SD za 10 rokov svojej vlády nebola schopná ukotviť nárok zamestnancov na príplatky za víkendovú prácu do Zákonníka práce. Dnešný stav, keď nechávame na zamestnancovi, aby si prípadný príplatok dohodol so svojim zamestnávateľom, je nesprávny a výrazne nesociálny. Hlavne ľudia v hladových dolinách, respektíve ľudia zo znevýhodnených skupín (napr. päťdesiatnici) sa obávajú žiadať príplatok za víkendovú prácu a vykonávajú ju bez akéhokoľvek mzdového zvýhodnenia.
Predložený návrh zákona preto zavádza mzdové zvýhodnenie za prácu vykonanú počas víkendu. Popri dosiahnutej mzde sa navrhuje zamestnancovi poskytnúť ešte sumu vo výške 100 % jeho priemerného zárobku, ak prácu vykoná v sobotu alebo v nedeľu.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva), pričom sa zároveň očakáva skôr negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V prípade rozpočtu verejnej správy sa od návrhu zákona očakáva aj pozitívny vplyv a čiastočne aj negatívny vplyv. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.