DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Cieľom návrhu zákona je väčšia transparentnosť rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a jej orgánov výborov NR SR a umožniť ich skutočnú kontrolu nielen zo strany médií, ale odbornej či laickej verejnosti.
Výbory iniciatívne a kontrolné orgány NR SR, ktorých hlavnú náplň činnosti vymedzuje § 45 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“). Výbory NR SR požívajú rovnakú vážnosť ako plénum NR SR; v praxi sa stáva, že na výboroch dokonca odznie dôležitejšia, hlbšia, zaujímavejšia diskusia ako v samotnom pléne NR SR. Problémom je však to, že zasadnutia výborov nie zaznamenávané, či obrazovo alebo zvukovo, (okrem prípadov, keď prítomní zástupcovia médií), nehlasuje sa prostredníctvom technických zariadení, ktoré by mali byť v dnešnej dobe štandardným vybavením, a najmä sa nezaznamenáva, „kto-ako“ hlasuje (je zrejmý len celkový výsledok hlasovania, ale spätne sa zo zápisnice výboru nedá dozvedieť, ktorý konkrétny poslanec podal návrh, ani ktorý člen výboru hlasoval za, zdržal sa alebo hlasoval proti prijatiu návrhu).
Z hľadiska ochrany verejného záujmu je potrebné, aby informácie, ktoré zaznejú na verejnom rokovaní výborov NR SR boli zaznamenané, dohľadateľné, overiteľné a verejnosti prístupné, preto sa navrhuje, aby sa z rokovaní výborov vyhotovoval obrazovo-zvukový záznam, ktorý sa uchováva 10 rokov. V súlade s tým sa rovnaké parametre navrhujú aj pri vyhotovovaní záznamov zo schôdzí NR SR, hoci de facto sa obrazovo-zvukové záznamy zo schôdzí niekoľko rokov vyhotovujú, uchovávajú a je možné si ich kedykoľvek vyhľadať na webovom sídle NR SR. V návrhu zákona sa tiež určuje, aby sa vo výbore hlasovalo najmä prostredníctvom technických zariadení, pričom výsledky tohto hlasovania sa stanú súčasťou zápisnice zo schôdze výboru.
Zápisnica z verejnej schôdze, či pléna alebo výboru, sa v súlade s § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o slobode informácií) povinne zverejňuje na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou takejto zápisnice môžu byť ďalšie dokumenty alebo (obrazovo-zvukové) záznamy, ktoré sa spolu so zápisnicou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám tiež povinné zverejňujú, resp. na základe tohto návrhu zákona budú zverejňovať, a to za predpokladu, že si príslušný výbor upraví zodpovedajúcim spôsobom svoj rokovací poriadok. Otázka zverejňovania obrazovo-zvukových záznamov sa preto výslovne neupravuje v tomto návrhu zákona, ale ponecháva sa na úpravu rokovacieho poriadku každého príslušného výboru NR SR.
Ďalším krokom k väčšej transparentnosti rokovania parlamentu je zavedenie elektronickej dochádzky poslancov NR SR. Podstatou tohto bodu je nahradenie doterajšieho spôsobu zisťovania účasti poslanca NR SR na rokovaní jej orgánov prostredníctvom podpisovania sa do knihy novým spôsobom, a to využitím moderných informačno-komunikačných prostriedkov. Každý poslanec po zložení sľubu obdrží čipovú identifikačnú hlasovaciu kartu, prostredníctvom ktorej
možno jednoducho, efektívne a zároveň nesporne zistiť, či sa poslanec zúčastňuje rokovaní schôdze alebo jej orgánov.
Návrh zákona výrazne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa, aby sa zo zasadnutia pléna NR SR vyhotovovali nie zvukové, ale obrazovo-zvukové záznamy. Takáto úprava zakotvuje „status quo“, keďže v súčasnosti je možné dohľadať si obrazovo-zvukové záznamy z rokovaní schôdze NR SR aj niekoľko rokov spätne priamo na webovom sídle NR SR. V dôsledku technických možností dnešnej doby a s cieľom umožniť prístup k transparentným informáciám zo záznamu schôdze sa navrhuje, aby sa lehota uschovávania obrazovo-zvukových záznamov predĺžila zo 6 mesiacov na lehotu 10 rokov.
K bodu 2
Napriek tomu, že nielen v pléne NR SR a v rokovacích miestnostiach zahraničných parlamentov, ale dnes bežne aj na rôznych odborných podujatiach, napr. na konferenciách, okrúhlych stoloch, či odborných seminároch, sa hlasuje prostredníctvom technických zariadení, na schôdzi výborov NR SR je v dôsledku absencie týchto zariadení pravidlom hlasovať zdvihnutím ruky. Samotný spôsob hlasovania nie je problematický, ale výrazne sťažuje možnosti zaznamenávania priebehu hlasovania, nielen výsledku hlasovania. Zámerom tohto návrhu zákona je, aby z konečného výsledku hlasovania vo výbore NR SR bolo zrejmé, ktorý člen výboru hlasoval za, zdržal sa, alebo bol proti prijatiu uznesenia výboru, ako aj to, ktorý člen výboru NR SR podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý si následne výbor NR SR osvojil a zapracoval do (spoločnej) správy zo svojho rokovania.
Navrhuje sa teda, aby sa v rokovacom poriadku v časti o hlasovaní na schôdzi výborov ustanovili spôsoby hlasovania vo výbore. Medzi tieto spôsoby sa zaraďuje nielen hlasovanie zodvihnutím ruky, ale aj hlasovanie prostredníctvom technických zariadení či iným spôsobom, na ktorom sa uznesie výbor.
K bodu 3
Rozširuje, resp. spresňuje sa, ktoré ustanovenia sa primerane použijú na hlasovanie vo výboroch. Určuje sa:
-akým spôsobom predsedajúci vyhlasuje výsledky hlasovania,
-možnosť podania námietky proti výsledku hlasovania z dôvody nefunkčnosti technického zariadenia,
-vylúčenie možnosti zastúpenia poslanca iným poslancom alebo inou osobou pri hlasovaní vo výbore,
-náležitosť zápisnice zo schôdze výboru, ktorej súčasťou bude aj informácia z technického zariadenia o výsledku hlasovania.
Všetky vyššie uvedené ustanovenia sa dlhoročne aplikujú počas schôdze NR SR a je potrebné, aby sa stali bežnou súčasťou aj rokovania výborov.
K bodu 4
V zmysle súčasnej právnej úpravy rokovacieho poriadku je súčasťou zápisnice zo schôdze NR SR aj prepis zvukového záznamu. Rovnaká právna úprava sa navrhuje aj v prípade zápisníc z rokovaní výborov NR SR.
K bodu 5
Okrem poslancov NR SR, ktorí členmi výboru NR SR, na zasadnutia výboru NR SR neraz pozývaní členovia vlády, vedúci iných ústredných orgánov štátnej správy, generálny prokurátor a ďalšie osoby. Zasadnutie príslušného výboru NR SR je miestom pre verejné vypočutie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska či kandidátov na verejného ochrancu práv. Iný príslušný výbor NR SR ukladá verejnému funkcionárovi pokutu vo výške niekoľko násobku platu za porušenie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a ďalší príslušný výbor NR SR právo vysloviť stratu mandátu verejného funkcionára.
Zasadnutia výborov NR SR neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho procesu. V praxi je takmer pravidlom, že poslanec podá na výbore NR SR pozmeňujúci a doplňujúci návrh a ten sa po schválení stane súčasťou spoločnej správy výborov. V dôsledku síce verejného hlasovania, ale zároveň anonymného záznamu hlasovania sa stane to, že spätne sa zo zápisnice výboru NR SR nedá dozvedieť, ktorý konkrétny poslanec návrh podal, ani ktorý člen výboru NR SR hlasoval za, zdržal sa alebo hlasoval proti prijatiu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V pléne NR SR je pritom spoločná správa výborov takmer vždy schválená a vie vo veľkej miere zmeniť znenie predkladaného legislatívneho návrhu v poslednej fáze legislatívneho procesu.
Ako je vyššie uvedené, rokovanie výborov NR SR je rovnako dôležité ako rokovanie pléna NR SR. V súlade s cieľom predkladaného návrhu zákona sa určuje, že zo schôdzí výboru NR SR sa vyhotovuje obrazovo-zvukový záznam, pričom tento záznam sa uchováva najmenej desať rokov. Účtovné doklady, daňové doklady, doklady z pracovnoprávnych vzťahov sa v zmysle osobitných predpisov uchovávajú 10 rokov, preto sa rovnaká doba navrhuje aj v prípade obrazovo-zvukových záznamov z rokovania výborov. Samozrejme, táto povinnosť sa nevzťahuje na neverejné rokovanie výborov (neverejné schôdze mandátového a imunitného výboru a schôdze osobitných kontrolných výborov).
K bodu 6
Podstatou návrhu je, aby sa doterajší spôsob zisťovania účasti poslanca NR SR na rokovaní jej orgánov prostredníctvom podpisovania sa zmenil a vykonával prostredníctvom moderných informačno-komunikačných prostriedkov. Dôvod predloženia tohto návrhu je nastavenie efektívneho a overiteľného spôsobu kontroly prítomnosti poslancov na rokovaní pléna NR SR i výborov NR SR. Podobne ako je to pri elektronickom hlasovaní, spĺňa toto technologické riešenie všetky bezpečnostné kritériá a má de facto úroveň elektronického podpisu. Toto riešenie minimalizuje možnosti zneužitia, alebo obchádzania účasti na schôdzi či výbore, keďže poslanec môže mať iba jednu hlasovaciu kartu. V neposlednom rade toto riešenie znižuje zbytočnú administratívnu záťaž kladenú na Kanceláriu NR SR. Predpokladané technologické riešenie taktiež nepredstavuje zvýšené náklady pre Kanceláriu NR SR, keďže v súčasnosti sa v pléne NR SR hlasuje takmer výlučne len prostredníctvom hlasovacej karty poslanca, ktorá je označená menom a priezviskom poslanca, poradovým číslom karty a číslom volebného obdobia. Podľa čl. 4 Pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky prijaté uznesením NR SR sa hlasovacia karta poslanca v súčasnosti používa na prezentáciu poslancov pred hlasovaním; rovnakým spôsobom je možné overiť aj prítomnosť poslancov na rokovaní schôdze NR SR či výboru NR SR. Podrobnosti o spôsobe, akým sa prezentácia vykonáva, ustanoví národná rada uznesením.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. januára 2018.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu zavedenia povinnosti vyhotovovať obrazovo-zvukový záznam z rokovania výborov, čo znamená zvýšené výdavky na nákup potrebných technických zariadení. Presnú výšku týchto výdavkov však nie je možné vyčísliť, pretože tie závisia od typu technických zariadení a ich parametrov potrebných na vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov, ktorých jednotková cena sa môže aj výraznejšie líšiť. Takéto zvýšené výdavky by sa mali hradiť z vnútorných zdrojov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet. Na druhej strane však takáto právna úprava výrazne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pretože rokovanie výborov NR SR sa otvára médiám i širokej verejnosti, ktorá si záznam z tohto rokovania bude môcť spätne dohľadať a prezrieť na webovom sídle NR SR. Pozitívny vplyv návrhu zákona na informatizáciu spoločnosti možno nájsť aj v zavedení elektronickej dochádzky poslancov NRSR.
Návrh zákona nezakladá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.