Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Zimenová predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Navrhuje sa umožniť v školách používanie špecifických metodík pri výučbe slovenského jazyka v prípade, ak ich navštevujú žiaci s iným materinským jazykom ako je jazyk slovenský. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny v školách spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky z oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu.

Medzi základné povinnosti štátu patrí aj úprava jazykových pomerov na jeho území. Prostredníctvom štátneho jazyka sa štát usiluje udržiavať a prehlbovať spoločenskú integráciu a sociálnu súdržnosť všetkých svojich obyvateľov.

Štát sa podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky zaväzuje utvárať v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom (§ 2, ods. 1).

Tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa neprináša požadované výsledky. Ako vyplýva z pravidelných správ o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky (ďalej len „Správa“), Ministerstvo kultúry SR konštatuje nepriaznivý stav v ovládaní štátneho jazyka predovšetkým u žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V ostatnej správe sa konštatuje, že je potrebné zlepšiť starostlivosť o slovenský jazyk vo všetkých typoch škôl a školských zariadení vrátane vysokého školstva (Správa 2016).

Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť doterajší stav, a to zavedením systémovej výučby slovenského jazyka a vytvorením ponuky vzdelávacieho programu, v ktorom by boli zohľadnené potreby detí zúčastnených v edukačnom procese, ktorých materinský jazyk je iný ako slovenský. Tieto deti nie sú v súčasnosti vzdelávané adekvátnymi metódami, podliehajú rovnakým kritériám ako pri výučbe tak aj na výstupe, resp. pri postupe do vyšších ročníkov a vzdelávacích stupňov ako deti s materinským jazykom slovenským. Bez potrebnej pomoci a podpory nedokážu tieto deti prísne kritériá úspešnosti splniť. Výsledkom je stav, keď neovládajú štátny jazyk na adekvátnej úrovni, nemajú k štátnemu jazyku vytvorený pozitívny vzťah a v dôsledku toho zaostávajú aj vo všetkých ďalších vyučovacích predmetoch.

Jazyková bariéra a jej nedostatočné odbúravanie v školskom systéme je tiež jednou z hlavných príčin slabej úspešnosti rómskych žiakov v bežných základných školách. Neznalosť štátneho jazyka, resp. neschopnosť komunikovať v ňom na úrovni, ktorá je

obvyklá pre deti dosahujúce školskú zrelosť, býva dokonca pomerne častým dôvodom aj ich neoprávneného zaraďovania do špeciálnych škôl (Správa Amnesty International 2017).

Problém sa týka aj detí Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa po návrate na Slovensko včleňujú do nášho školského systému a nedokážu spĺňať kritériá stanovené štátnym vzdelávacím programom.

Okrem detí rodičov s príslušnosťou k registrovaným menšinám sa problém dotýka aj detí cudzincov z krajín Európskej únie i mimo nej, žijúcich na území Slovenskej republiky, ktorých počet sa z roka na rok zvyšuje (približne 3 600 detí).

Na nedostatky v organizovaní a zabezpečovaní výučby slovenského jazyka na rozličných stupňoch a v rozličných druhoch škôl, ako aj v príprave učiteľov slovenského jazyka i ostatných predmetov, sa opakovane upozorňuje. Súčasná prax potvrdzuje tento problematický stav, keď pedagogickí pracovníci sami a bez inštitucionálnej podpory nedokážu čeliť čoraz náročnejším situáciám v školách. Žiaci sú v prvých rokoch navštevovania školy prakticky nevzdelávané, izolované, a svoj odpor k štátnemu jazyku a školskému prostrediu ako takému častokrát prenášajú aj do mimoškolského prostredia.

Dlhodobo konštatovaný nepriaznivý stav sa doteraz nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa odporúčaní je potrebné identifikovať pozitívnu prax a relevantné metodiky v učení cudzích jazykov a zohľadniť ich pri vyučovaní oficiálneho, štátneho jazyka. Táto potreba zahŕňa takisto vytvorenie špecifických vzdelávacích systémov a inštitúcií (The situation and rights of national minorities in Europe, 8. apríl 2014).

Predkladaný návrh zohľadňuje uvedené odporúčania Rady Európy a záväzky vyplývajúce zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vydanie osobitného vzdelávacieho programu v súlade s cieľom návrhu zákona: umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Pri jeho tvorbe sa bude vychádzať predovšetkým z odporúčaní medzinárodných organizácií, napríklad Rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1985 z 8. apríla 2014.1

K bodu 2

Navrhuje sa rozšíriť definícia pri vzdelávaní cudzincov v záujme dosiahnutia cieľov návrhu zákona pri všetkých príslušníkoch národnostných menšín.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nových odsekov.

K bodu 4

Úprava nadväzuje na bod 1 a navrhuje sa v záujme dosiahnutia cieľov návrhu zákona pri všetkých príslušníkoch národnostných menšín. Súčasne sa umožňuje odľahčiť (i) deti osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, (ii) deti žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, (iii) deti ako žiadateľov o udelenie azylu a (iv) deti ako cudzincov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu od výučby jedného cudzieho jazyka, nakoľko tieto deti ovládajú materinský jazyk a budú sa okrem slovenského jazyka učiť ešte cudzí jazyk. Pridanie ešte ďalšieho cudzieho jazyka by mohlo týmto deťom skomplikovať osvojenie si štátneho jazyka, resp. prvého cudzieho jazyka.

K bodu 5

Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulé vydanie vzdelávacích programov najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K Čl. II

Stanovuje sa účinnosť zákona s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.

1 Dostupné na http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-XML2HTML-EN.asp?fileid=20772&lang=en.