Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Jozef Mihál predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladaného návrhu je zabezpečiť výrazné zvýšenie reálnych zárobkov nízkopríjmových pracujúcich, pričom ťarchu tohto nárastu by okrem zamestnávateľov niesol na pleciach predovšetkým štát. Podstata návrhu stojí na troch pilieroch:
a) naviazaní minimálnej mzdy na 50% priemernej mzdy v národnom hospodárstve,
b) nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne,
c) odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy.
Predkladatelia návrhu zákona reagujú pri prvom bode na politické divadlo pri rokovaniach o minimálnej mzde, ktorým sa každoročne zaťažuje verejnosť, odbory aj zamestnávatelia. Navrhuje sa preto naviazať minimálnu mzdu na 50% priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by predstavovalo zvýšenie oproti momentálnemu stavu a priblíženie sa k európskemu priemeru. Súčasná právna úprava totiž umožňuje každoročné vytĺkanie politického kapitálu na tom, ako vláda zvyšuje minimálnu mzdu. Prijatím návrhu zákona by sa naopak zo zvyšovania minimálnej mzdy stal transparentný proces, ktorý bude presne nastavený podľa toho, ako sa darí ekonomike, a nie podľa toho, koľko rokov je do parlamentných volieb. Tým sa zabráni arbitrárnemu rozhodovaniu v zásadnej ekonomickej otázke. Navrhovaný spôsob výpočtu minimálnej mzdy znamená pre zamestnávateľov predvídateľnosť rastu mzdových nákladov v budúcich rokoch, stabilitu pracovných miest pre nízkopríjmových zamestnancov a trvalý rast ich čistých príjmov.
Spôsob zvyšovania minimálnej mzdy je potrebné zmeniť aj preto, že zo súčasného spôsobu zvyšovania minimálnej mzdy profituje predovšetkým štát, potom zamestnanec. Napríklad pri ohlásenom zvýšení minimálnej mzdy o 50 eur by platilo, že čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 32 eur a náklady zamestnávateľa stúpnu o 77 eur. Zo sumy, o ktorú sa zvýšia mzdové náklady, si viac ako polovicu odhryznú finančná správa, sociálna a zdravotná poisťovňa – spolu až 58%.
Akceptovaním pilierov, na ktorých stojí predložený návrh zákona by bola v roku 2018 hrubá minimálna mzda 456 eur, čistá minimálna mzda 413 eur a zamestnávatelia by pri minimálnej mzde mali mzdové náklady 571 eur. Oproti roku 2017 by čistá minimálna mzda zamestnancov stúpla z 374 eur o 39 eur. Mzdové náklady zamestnávateľov by pri minimálnej mzde stúpli z 561 eur o 10 eur (zvýšenie o menej ako 2%). Na porovnanie, prijatím deklarovaného vládneho návrhu by sa v roku 2018 hrubá minimálna mzda síce zvýšila na 480 eur, ale čistá minimálna mzda zamestnancov by bola len 403 eur, pričom mzdové náklady zamestnávateľov by stúpli až na 631 eur.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa nového modelu by prenieslo ťarchu najmä na štátny rozpočet. Ak ale predstavitelia vlády opakovane konštatujú, že daňové a odvodové príjmy permanentne stúpajú, je potom podľa názoru predkladateľov férové, aby sa časť týchto
príjmov vrátila práve pracujúcim v podobe nižších daní a odvodov. Zvýšenie čistých príjmov zamestnancov s minimálnou mzdou nemôže byť dosahované len zvýšením mzdových nákladov, ale musí sa na ňom podieľať aj štát vhodnou daňovou a odvodovou politikou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Zachováva sa doterajšia právomoc sociálnych partnerov a štátu dohodnúť sa na úprave sumy minimálnej mzdy. Ak sa však dohoda nedosiahne, automaticky sa uplatní nový mechanizmus jej určovania.
K bodu 2
V prípade nedosiahnutia dohody sa suma minimálnej mzdy určí vo výške 50 % zo sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy. Výška 50 % bola určená s prihliadnutím na odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorej by sa minimálna mzda mala pohybovať medzi 40 až 60 % priemernej mzdy.1
K Čl. II
K bodu 1
Stanovuje sa nezdaniteľná časť základu dane vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne (nemocenské poistenie 1,4 %, starobné poistenie 4 %, invalidné poistenie 3 %, poistenie v nezamestnanosti 1 %, spolu sociálne poistenie 9,4 %). Na tomto princípe sa následne upravujú ďalšie sadzby nezdaniteľných častí základu dane.
K bodom 2 a 3
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1.
K bodu 4
Prechodným ustanovením sa zdôrazňuje, že navrhované zmeny sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018.
K Čl. III
K bodom 1 až 3
V súvislosti s rastom minimálnej mzdy, ktorá nie je vo výške 380 eur ako v roku 2015 sa navrhuje naviazať odpočítateľnú položku na platnú minimálnu mzdu bez nutnosti každoročnej novelizácie právnej úpravy.
K bodu 4
1 Porovnaj: HERR, H., KAZANDZISKA, M. Principles of Minimum Wage Policy – Economics, Institutions and
Nakoľko predmetné ustanovenie sa explicitne zmieňuje o 380 eurách, upravuje sa znenie tak, aby bola odpočítateľná položka naviazaná na platnú mesačnú minimálnu mzdu.
K bodom 5 až 7
Zachováva sa doterajšia systematika odpočítateľnej položky a jedinou zmenou je jej naviazanie na platnú minimálnu mzdu v záujme zvýšenia príjmov najslabšie zarábajúcich zamestnancov.
K bodu 8
Prechodným ustanovením sa zdôrazňuje, že odpočítateľná položka v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2018.
K Čl. IV
Stanovuje sa účinnosť navrhovaných zmien s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.