Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Jozef Mihál predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladaného návrhu je zabezpečiť výrazné zvýšenie reálnych zárobkov nízkopríjmových pracujúcich, pričom ťarchu tohto nárastu by okrem zamestnávateľov niesol na pleciach predovšetkým štát. Podstata návrhu stojí na troch pilieroch:
a) naviazaní minimálnej mzdy na 50% priemernej mzdy v národnom hospodárstve,
b) nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne,
c) odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy.
Predkladatelia návrhu zákona reagujú pri prvom bode na politické divadlo pri rokovaniach o minimálnej mzde, ktorým sa každoročne zaťažuje verejnosť, odbory aj zamestnávatelia. Navrhuje sa preto naviazať minimálnu mzdu na 50% priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by predstavovalo zvýšenie oproti momentálnemu stavu a priblíženie sa k európskemu priemeru. Súčasná právna úprava totiž umožňuje každoročné vytĺkanie politického kapitálu na tom, ako vláda zvyšuje minimálnu mzdu. Prijatím návrhu zákona by sa naopak zo zvyšovania minimálnej mzdy stal transparentný proces, ktorý bude presne nastavený podľa toho, ako sa darí ekonomike, a nie podľa toho, koľko rokov je do parlamentných volieb. Tým sa zabráni arbitrárnemu rozhodovaniu v zásadnej ekonomickej otázke. Navrhovaný spôsob výpočtu minimálnej mzdy znamená pre zamestnávateľov predvídateľnosť rastu mzdových nákladov v budúcich rokoch, stabilitu pracovných miest pre nízkopríjmových zamestnancov a trvalý rast ich čistých príjmov.
Spôsob zvyšovania minimálnej mzdy je potrebné zmeniť aj preto, že zo súčasného spôsobu zvyšovania minimálnej mzdy profituje predovšetkým štát, až potom zamestnanec. Napríklad pri ohlásenom zvýšení minimálnej mzdy o 50 eur by platilo, že čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 32 eur a náklady zamestnávateľa stúpnu až o 77 eur. Zo sumy, o ktorú sa zvýšia mzdové náklady, si viac ako polovicu odhryznú finančná správa, sociálna a zdravotná poisťovňa – spolu až 58%.
Akceptovaním pilierov, na ktorých stojí predložený návrh zákona by bola v roku 2018 hrubá minimálna mzda 456 eur, čistá minimálna mzda 413 eur a zamestnávatelia by pri minimálnej mzde mali mzdové náklady 571 eur. Oproti roku 2017 by čistá minimálna mzda zamestnancov stúpla z 374 eur o 39 eur. Mzdové náklady zamestnávateľov by pri minimálnej mzde stúpli z 561 eur o 10 eur (zvýšenie o menej ako 2%). Na porovnanie, prijatím deklarovaného vládneho návrhu by sa v roku 2018 hrubá minimálna mzda síce zvýšila na 480 eur, ale čistá minimálna mzda zamestnancov by bola len 403 eur, pričom mzdové náklady zamestnávateľov by stúpli až na 631 eur.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa nového modelu by prenieslo ťarchu najmä na štátny rozpočet. Ak ale predstavitelia vlády opakovane konštatujú, že daňové a odvodové príjmy permanentne stúpajú, je potom podľa názoru predkladateľov férové, aby sa časť týchto