Dôvodová správaA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Mihál, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Simona Petrík.
Účelom predloženej novely je náprava nedostatkov zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov iniciovaná skúsenosťami z praxe a požiadavkami konkrétnych občanov. Novela rieši problémy súvisejúce s poistencami štátu, teda poistencami za ktorých platí dôchodkové poistenie štát.
Medzi poistencov štátu sa navrhuje zaradenie pracovných asistentov, ktorí poskytujú pomoc pri činnosti samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Pracovní asistenti tak budú zrovnoprávnení s osobnými asistentmi.
Navrhuje sa ďalej, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré sú zamestnancami, povinne poistenými SZČO alebo dobrovoľne poistenými osobami v prípadoch, kedy sami neplatia poistné z dôvodu ošetrovania blízkej osoby alebo z dôvodu práceneschopnosti. Výpadok ich vlastného príjmu v týchto obdobiach pre tieto osoby podľa súčasnej právnej úpravy znamená, že sa im to v budúcnosti premietne do nižšieho starobného dôchodku, či dokonca do zániku nároku na minimálny dôchodok. Návrh predstavuje posilnenie princípu solidarity v dôchodkovom poistení a bude garantovať lepší dôchodok osobám, ktoré sú poistené, pracujú alebo podnikajú ale z dôvodu zdravotných problémov, respektíve zdravotných problémov ich detí u nich dochádza k výpadku príjmov.
Podľa súčasnej právnej úpravy platí štát dôchodkové poistenie za osoby starajúce sa o deti vo veku do 6 (18) rokov, osoby poberajúce opatrovateľský príspevok, osobných asistentov, osoby majúce postavenie chráneného svedka a vojakov v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy – avšak len ak nemajú súčasne príjem ako zamestnanci, respektíve ak nie sú povinne nemocensky poistené SZČO. To je pre uvedené osoby demotivujúce – pretože ak sú schopní vo svojom postavení nájsť si ďalšiu prácu za relatívne nízku odmenu – napríklad na dohodu – ich budúce dôchodky budú nižšie ako keby si prácu nehľadali. Návrhom zákona sa dosiahne, že štát bude za uvedené osoby platiť dôchodkové poistenie aj v prípade, že tieto osoby sú súčasne poistení ako zamestnanci alebo ako SZČO.
Zároveň sa návrhom zjednodušuje prihlasovanie poistencov štátu – osôb, ktoré sa starajú o dieťa (najmä ženy na rodičovských dovolenkách) a to tak, aby kvôli neskorému prihláseniu sa ako poistenci štátu neprišli o doby poistenia.
Návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Zvýši sa poistné na dôchodkové poistenie, ktoré platí štát za poistencov štátu. V situácií, kedy štát musí každoročne dotovať rozpočet Sociálnej poisťovne (vysoko deficitný fond starobného poistenia) to však znamená len formálne prerozdelenie finančných tokov od štátu do Sociálnej poisťovne na časť znamenajúcu poistné za poistencov štátu a na časť znamenajúcu dotáciu deficitného fondu starobného poistenia.