Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Mihál, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Simona Petrík.
Účelom predloženej novely je náprava nedostatkov zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov iniciovaná skúsenosťami z praxe a požiadavkami konkrétnych občanov. Novela rieši problémy súvisejúce s poistencami štátu, teda poistencami za ktorých platí dôchodkové poistenie štát.
Medzi poistencov štátu sa navrhuje zaradenie pracovných asistentov, ktorí poskytujú pomoc pri činnosti samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Pracovní asistenti tak budú zrovnoprávnení s osobnými asistentmi.
Navrhuje sa ďalej, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré zamestnancami, povinne poistenými SZČO alebo dobrovoľne poistenými osobami v prípadoch, kedy sami neplatia poistné z dôvodu ošetrovania blízkej osoby alebo z dôvodu práceneschopnosti. Výpadok ich vlastného príjmu v týchto obdobiach pre tieto osoby podľa súčasnej právnej úpravy znamená, že sa im to v budúcnosti premietne do nižšieho starobného dôchodku, či dokonca do zániku nároku na minimálny dôchodok. Návrh predstavuje posilnenie princípu solidarity v dôchodkovom poistení a bude garantovať lepší dôchodok osobám, ktoré poistené, pracujú alebo podnikajú ale z dôvodu zdravotných problémov, respektíve zdravotných problémov ich detí u nich dochádza k výpadku príjmov.
Podľa súčasnej právnej úpravy platí štát dôchodkové poistenie za osoby starajúce sa o deti vo veku do 6 (18) rokov, osoby poberajúce opatrovateľský príspevok, osobných asistentov, osoby majúce postavenie chráneného svedka a vojakov v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy avšak len ak nemajú súčasne príjem ako zamestnanci, respektíve ak nie povinne nemocensky poistené SZČO. To je pre uvedené osoby demotivujúce pretože ak schopní vo svojom postavení nájsť si ďalšiu prácu za relatívne nízku odmenu napríklad na dohodu ich budúce dôchodky budú nižšie ako keby si prácu nehľadali. Návrhom zákona sa dosiahne, že štát bude za uvedené osoby platiť dôchodkové poistenie aj v prípade, že tieto osoby sú súčasne poistení ako zamestnanci alebo ako SZČO.
Zároveň sa návrhom zjednodušuje prihlasovanie poistencov štátu osôb, ktoré sa starajú o dieťa (najmä ženy na rodičovských dovolenkách) a to tak, aby kvôli neskorému prihláseniu sa ako poistenci štátu neprišli o doby poistenia.
Návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Zvýši sa poistné na dôchodkové poistenie, ktoré platí štát za poistencov štátu. V situácií, kedy štát musí každoročne dotovať rozpočet Sociálnej poisťovne (vysoko deficitný fond starobného poistenia) to však znamená len formálne prerozdelenie finančných tokov od štátu do Sociálnej poisťovne na časť znamenajúcu poistné za poistencov štátu a na časť znamenajúcu dotáciu deficitného fondu starobného poistenia.
Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1, 3 a 7
Navrhuje sa, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za pracovných asistentov, ktorí podľa zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“), ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.
Zároveň sa navrhuje, aby uvedení pracovní asistenti neboli podľa § 5 zákona považovaní za SZČO, teda aby neboli povinní platiť zo svojho príjmu poistné na povinné nemocenské poistenie a poistné na povinné dôchodkové poistenie. Tento návrh je odôvodnený zrovnoprávnením postavenia osobných asistentov a pracovných asistentov podľa zákona o sociálnom poistení. Pracovní asistenti by mali mať rovnaké postavenie a rovnaké výhody ako majú osobní asistenti.
K bodom 2 a 4
Podľa súčasnej právnej úpravy platnej od roku 2004 štát platí dôchodkové poistenie za okruh osôb, definovaných ako poistencov štátu len ak sami nie dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo ako povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby. Napríklad pre matku na rodičovskej dovolenke to znamená, že pokiaľ si popri starostlivosti o dieťa privyrobí na dohodu niekoľko desiatok eur mesačne, vypadáva z okruhu poistencov štátu a doplatí tak na svoju aktivitu nižším dôchodkom. Pokiaľ je sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, nasporí si na svoj budúci dôchodok nižšiu sumu ako keby nepracovala a zostala v postavení poistenca štátu.
Do okruhu poistencov štátu, za ktorých platí dôchodkové poistenie štát, patria osoby, vykonávajúce spoločensky ocenené aktivity či je to starostlivosť o dieťa, opatrovanie alebo osobná asistencia, postavenie chráneného svedka alebo či ide o vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy. Nepovažujeme za správne aby v prípade že si uvedené osoby privyrobili formou zamestnania alebo podnikania ako SZČO, prišli o postavenie poistenca štátu. Je to nespravodlivé a demotivujúce. Pozitívnym príkladom v našej legislatíve je napríklad rodičovský príspevok, ktorý sa rodičovi poskytuje bez ohľadu na to, či sa len stará o dieťa
alebo aj súčasne pracuje alebo podniká. Preto sa navrhuje, aby štát platil dôchodkové poistenie za osoby, definované v § 15 bez ohľadu na to, či súčasne alebo nie poistení ako zamestnanci alebo ako SZČO. Posilní sa tak rozmer solidarity v systéme sociálneho poistenia. Uvedená zmena je premietnutá aj v novelizačnom bode 3.
K bodom 5, 8, 9 až 12
Navrhuje sa, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za zamestnancov, SZČO a dobrovoľne poistené osoby v prípadoch, kedy sami neplatia poistné z dôvodu ošetrovania blízkej osoby alebo z dôvodu poberania nemocenského, respektíve práceneschopnosti atď. Výpadok ich vlastného príjmu v týchto obdobiach pre tieto osoby podľa súčasnej právnej úpravy znamená, že sa im to v budúcnosti premietne do nižšieho starobného dôchodku, či dokonca do zániku nároku na minimálny dôchodok.
Zásluhovosť ale súčasne i princíp solidarity dôchodkového systému ako súčasti systému sociálneho poistenia by sa preto mala posilniť prijatím návrhu, aby v uvedených obdobiach boli tieto osoby poistencami štátu podobne ako je to v prípade poberania materského alebo počas rodičovskej dovolenky a súčasne podobne ako je to v prípade zdravotného poistenia.
Vymeriavací základ, z ktorého štát bude platiť poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za uvedené fyzické osoby sa navrhuje mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
K bodu 6
Podľa súčasnej právnej úpravy štát platí dôchodkové poistenie matkám na rodičovských dovolenkách odo dňa, kedy sa na dôchodkové poistenie prihlásia. S tým, že ak sa matka prihlási na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, dôchodkové poistenie jej vznikne odo dňa narodenia dieťaťa. V praxi sa veľmi často stáva, že po narodení dieťaťa matky na toto svoje právo zabudnú, respektíve prihlásia sa v Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie ako poistenkyne štátu keď ich dieťa rok-dva. To znamená, že ich budúci starobný dôchodok bude nižší, ako mohol byť. Preto sa navrhuje aby sa matky mohli na dôchodkové poistenie prihlásiť kedykoľvek s tým, že dôchodkové poistenie im ako poistencom štátu vznikne odo dňa narodenia dieťaťa. Tak neprídu o svoje budúce dôchodkové nároky.
K čl. II
Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2018.