Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Branislav Grӧhling, Eugen Jurzyca, Karol Galek a Anna Zemanová.

V súčasnosti je experimentálne overovanie upravené v § 14 školského zákona. Aj v prípade, že je experimentálne overovanie hodnotené kladne, konečné rozhodnutie o tom, či metóda, spôsob výučby, dokument, prípadne vzdelávací alebo výchovný program budú zavedené do praxe, je na ministerstve školstva, ktoré napriek kladnému hodnoteniu garanta nemá povinnosť ho schváliť. Aplikačná prax ukazuje, že v dôsledku tejto právnej úpravy do praxe častokrát nie sú zavedené kvalitné nové spôsoby výučby, prípadne, ak sú schválené, tak v zmysle § 7 ods. 10 školského zákona sa považujú len za školské vzdelávacie programy. To znamená, že ich môže v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu používať len škola, ktorá prešla experimentálnym overovaním.

Účelom návrhu zákona je postaviť schválený alternatívny vzdelávací program na rovnakú úroveň, ako štátny vzdelávací program. Za účelom zabezpečenia kvality alternatívneho vzdelávacieho programu a požadovanej úrovne vzdelania žiakov základných a stredných škôl sa zároveň zavádza mechanizmus spolupôsobenia Štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.

Navrhovanou úpravou sa tiež rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov. Spoločenskou objednávkou na túto zmenu je nízke environmentálne povedomie mladej generácie, ale aj viaceré neželané javy v environmentálnej oblasti, ako je zmena klímy, či tlak na zvyšovanie spotreby, čo má negatívny dopad na kvalitu životného prostredia. Nárast nevytriedených odpadov, čierne skládky, znečistenie podzemných vôd, ale tiež vzrastajúci strach rodičov, pedagógov a následne aj detí z prírody a pohybu v nej poukazujú na nedostatok environmentálneho povedomia celej spoločnosti. Dôsledkom je ľahostajnosť a nekritický postoj k činnostiam poškodzujúcich krajinu, ako napríklad rôzne výnimky a povoľovanie činností v rozpore s princípmi ochrany a tvorby životného prostredia. Ekovýchova na všetkých úrovniach spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja Slovenska.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv a ani negatívny vplyv a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v podobe zvýšenia environmentálneho povedomia mladej generácie.

B. Osobitná časť

K čl. I (školský zákon)

K bodu 1 (§ 5 ods. 4):

V § 5 ods. 4 sa zakotvuje, že vzdelávacím programom je popri štátnom vzdelávacom programe a školskom vzdelávacom programe aj alternatívny vzdelávací program. Účelom tejto zmeny je postaviť alternatívny vzdelávací program, schválený postupom podľa navrhovaného § 14a, na úroveň štátneho vzdelávacieho programu a školského vzdelávacieho programu, ktoré sú univerzálnymi vzdelávacími programami použiteľnými pre školy, resp. školské zariadenia.

K bodu 2 (§ 6a):

Ustanovenie § 6a definuje alternatívny vzdelávací program. Ustanovuje sa, že alternatívnym vzdelávacím programom, podľa ktorého je možné realizovať výchovno-vzdelávací proces v základných alebo stredných školách, je len ten alternatívny vzdelávací program, ktorý bol schválený na základe experimentálneho overovania alternatívneho vzdelávacieho programu v súlade s novonavrhovaným § 14a. Do ustanovenia § 6a sa z časti preberajú ustanovenia § 6. Navrhované ustanovenie tiež vylučuje možnosť využívania alternatívneho vzdelávacieho programu zdravotníckymi školami.

K bodom 3 a 4 (§ 7 ods. 3 a § 7 ods. 7) :

Vzhľadom na navrhované rovnaké postavenie štátneho vzdelávacieho programu a alternatívneho vzdelávacieho programu sa ustanovuje, že školský vzdelávací program musí byť v súlade buď so štátnym vzdelávacím programom, alebo so schváleným alternatívnym vzdelávacím programom. V nadväznosti na túto zmenu Štátna školská inšpekcia bude kontrolovať aj súlad školského vzdelávacieho programu s alternatívnym vzdelávacím programom.

K bodu 5 (vypustenie § 7 ods. 10):

Vzdelávací program bude v zmysle novej právnej úpravy schvaľovaný postupom podľa § 14a a jeho výsledkom bude, že tento vzdelávací program bude postavený na úroveň štátneho vzdelávacieho programu a teda z neho budú môcť vychádzať všetky základné a stredné školy v Slovenskej republike (tzn. nielen tie, ktorých program bol preskúmaný v rámci experimentálneho overovania).

K bodu 6 (§ 14 ods. 2):

Navrhuje sa, aby experimentálne overovanie existovalo v dvoch podobách. Postupom upraveným v súčasnosti v § 14 sa budú naďalej overovať skutočnosti, ktoré tvoria predmet experimentálneho overovania podľa § 14 ods. 1, avšak s výnimkou alternatívnych vzdelávacích programov. Tie sa budú experimentálne overovať osobitným spôsobom upraveným v § 14a, v rámci ktorého bude zabezpečená viacstupňová kontrola zo strany štátu, ktorá sa pri experimentálnom overovaní podľa § 14 nevyžaduje.

K bodu 7 (§ 14a):

V § 14a sa navrhuje komplexne upraviť postup pri experimentálnom overovaní alternatívnych vzdelávacích programov.

Návrh na experimentálne overovanie alternatívneho vzdelávacieho programu bude predkladať zriaďovateľ školy, prípadne garant. Minimálna dĺžka trvania overovania bude pre základné školy deväť rokov a pre stredné školy minimálne v dĺžke dvoch cyklov štandardnej dĺžky štúdia v danom študijnom alebo učebnom odbore.

Za účelom zabezpečenia súladu alternatívneho vzdelávacieho programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona je nevyhnutné zabezpečiť účinnú kontrolu alternatívneho vzdelávacieho programu, a to ako pred jeho schválením, tak aj po jeho schválení predovšetkým v počiatočnom období po jeho spustení do praxe.

V štádiu pred schválením alternatívneho vzdelávacieho programu bude kontrolu vykonávať:

a.Štátna školská inšpekcia, ktorá už má v súčasnosti zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve zverené právomoci na výkon kontroly kvality výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach,

b.Štátny pedagogický ústav, ktorý bude vydávať stanovisko k alternatívnemu vzdelávaciemu programu,

c.Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania ako špecifická inštitúcia v rámci zabezpečenia požadovanej kvality vzdelania na školách bude. Návrh zákona stanovuje, že Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania povinne zrealizuje externé hodnotenie žiakov aj v škole, v ktorej prebieha experimentálne overovanie alternatívneho vzdelávacieho programu.

Všetky tieto tri inštitúcie a garant následne predložia ministerstvu školstva svoje vyjadrenie (kladné alebo záporné) k schválenie alternatívneho vzdelávacieho programu, ktorý prešiel experimentálnym overovaním. Ministerstvo školstva bude povinné, v prípade kladného hodnotenia všetkých troch inštitúcií a garanta, schváliť alternatívny vzdelávací program. Zmyslom tejto úpravy je odstránenie svojvôle na strane ministerstva pokiaľ alternatívny vzdelávací program bude spĺňať podmienky stanovené zákonom.

V odseku 16 sa navrhuje zvýšená periodicita výkonu školských inšpekcií Štátnou školskou inšpekciou v prvých rokoch po zavedení alternatívneho vzdelávacieho programu. Vzhľadom na to, že navrhovanou novelou zákona sa otvára širší priestor pre nové prístupy a metódy vo výučbe, kladie sa zvýšený dôraz na to, aby výchovno-vzdelávací proces v školách vyučujúcich podľa alternatívneho vzdelávacieho programu, bol v súlade ako s ústavou SR, tak aj so školským zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak tomu tak na základe zistenia štátnej školskej inšpekcie nie je, je to dôvod na vyradenie školy, v ktorej sa takýto nesúlad zistí, zo siete škôl.

V odseku 17 sa zakotvuje blokačný mechanizmus pre využívanie alternatívneho vzdelávacieho programu v prípade, že štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie zistí, že výchovno-vzdelávací proces nie je v súlade s cieľmi a princípmi výchovy

a vzdelávania podľa tohto zákona. V takom prípade hlavný školský inšpektor podá bezodkladne ministerstvu školstva návrh, aby uložilo škole povinnosť prejsť na štátny vzdelávací program.

K bodu 8 (§ 154 ods. 3 písm. d)):

V nadväznosti na navrhované znenie § 14a ods. 13 sa zavádza povinnosť pre Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania predložiť ministerstvu školstva odporúčanie na schválenie alebo neschválenie alternatívneho vzdelávacieho programu, a to na základe externého hodnotenia žiakov.

K bodu 9 (§ 155 ods. 5):

Spresňuje sa, že externého hodnotenia sa zúčastňujú aj žiaci zapojení do experimentálneho overovania alternatívneho vzdelávacieho programu.

K bodu 10 (§ 156a)

V novovloženom § 156a sa navrhuje v zákone pevné zakotvenie Štátneho pedagogického ústavu ako zo zákona zriaďovanej rozpočtovej organizácie, rovnako, ako je v zákone zakotvený Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohy a postavenie Štátneho pedagogického ústavu vzhľadom na ich nadčasový charakter korešpondujú so znením jeho zriaďovateľskej listiny z roku 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov. Nad rámec súčasných úloh sa rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov.

K bodu 11 (§ 161h):

Odsek 1: V dôsledku osobitnej úpravy experimentálneho overovania alternatívnych vzdelávacích programov, je potrebné vyriešiť, akými pravidlami sa bude spravovať experimentálne overovanie, ktoré začalo pred nadobudnutím účinnosti novely zákona. Navrhuje sa, aby sa experimentálne overovanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadilo pravidlami platnými v čase jeho schválenia.

Odsek 2: V dôsledku osobitnej úpravy experimentálneho overovania alternatívnych vzdelávacích programov, je potrebné vyriešiť, akými pravidlami sa bude spravovať experimentálne overovanie, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti novely zákona a zároveň skončilo rozhodnutím ministerstva školstva o uplatnení programu pred nadobudnutím účinnosti novely zákona. Navrhuje sa, aby do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona Národný ústav certifikovaných meraní vykonal externé testovanie žiakov, Štátna školská inšpekcia vykonala školskú inšpekciu a Štátny pedagogický ústav vydal stanovisko za účelom zosúladenia postavenia týchto programov s alternatívnymi programami podľa tohto zákona. Pokiaľ príslušné inštitúcie odporučia tieto programy schváliť, ministerstvo školstva je povinné ich schváliť ako alternatívne podľa tohto zákona do 30 dní odo dňa predloženia príslušných správ.

Odsek 3: Vzhľadom na priame zakotvenie Štátneho pedagogického ústavu v zákone sa v rámci zachovania kontinuity navrhuje deklarovať, že Štátny pedagogický ústav zriadený

podľa právnej úpravy účinnej do 30. novembra 2017 sa považuje za Štátny pedagogický ústav zriadený podľa novej úpravy.

K čl. II

K bodu 1 (§ 13 ods. 13 písm. a), k bodu 2 (§ 13 ods. 15 písm. a) a k bodu 3 (§ 13 ods. 15 písm. d):

Alternatívny vzdelávací program sa v zmysle navrhovanej novely zákona dostáva na úroveň štátneho vzdelávacieho programu. Preto je potrebné spresniť, že Štátna školská inšpekcia kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu aj so schváleným alternatívnym vzdelávacím programom u tých škôl, ktoré podľa neho postupujú. Rovnako sa upresňuje, že za závažný nedostatok sa považuje aj neuskutočňovanie výchovy a vzdelávania podľa schváleného vzdelávacieho programu, pokiaľ škola postupuje podľa neho.

Závažným nedostatkom, v prípade ktorého ma štátna školská inšpekcia povinnosť predložiť ministerstvu školstva návrh na vyradenie školy zo siete, je aj nesúlad schváleného alternatívneho vzdelávacieho programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa osobitného predpisu, s ústavou a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tým sa zabezpečí aj následná kontrola alternatívnych vzdelávacích programov zo strany Štátnej školskej inšpekcie.

K čl. III:

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti návrhu zákona na 1. decembra 2017.