1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA).

Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) vrátane tých, ktoré vo svojom náleze PL ÚS 42/2015-105 z 12. októbra 2016 označil Ústavný súd Slovenskej republiky za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, a posilniť tak ochranu práv vlastníkov nehnuteľností, čím by sa mala dosiahnuť požadovaná úroveň ochrany súkromného vlastníctva pri zohľadnení jeho obmedzenia z dôvodu verejného záujmu.

Najdôležitejšou časťou návrhu zákona je nové znenie § 11 zákona o energetike, ktorý v znení, v akom bol prijatý v roku 2012 nespĺňa požiadavky ustanovené základným právom na ochranu vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Predložený návrh zákona sa preto usiluje o odstránenie nezrovnalostí vrátane protiústavného charakteru zákona o energetike, ako to nakoniec na základe návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Riešenie, ktoré je obsiahnuté v zákone o energetike a ktoré je identické s riešením upraveným v zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých, resp. v ochrannom alebo bezpečnostnom pásme ktorých, sú zriadené energetické zariadenia, označil Ústavný súd Slovenskej republiky za prežitok éry socializmu a pozostatok minulosti. Súčasné riešenie systému odškodnenia vlastníkov za obmedzenie ich vlastníckeho práva vyhovuje výlučne držiteľom povolenia, t.j. prevádzkovateľom energetických zariadení a dodávateľom elektriny a plynu, a to na úkor obyčajných ľudí.

2

V nadväznosti na vyššie uvedené sa preto navrhuje prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky a ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami ustanovenými v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy, v čl. 1 dohovoru a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenia základných ľudských práv dané zákonom.

Navrhuje sa preto najmä:

•vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia,

•primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne,

•jednoznačnejšie určiť podmienky zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi,

•upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností a v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky podmienky poskytovania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena a za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme,

•v prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej tzv. „nepravej retroaktivity“ v prospech občanov (konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme) umožniť (bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností), aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona obmedzení v užívaní nehnuteľnosti, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti; držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2019, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností v roku 2018,

•vyňať pozemky alebo ich časti so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti (vo vzťahu k dani z pozemkov) podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) (Čl. II).

3

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Očakáva sa mierne negatívny dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a negatívny dopad na podnikateľskú sféru. Naopak, očakáva sa výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Oblasti navrhovanej novej právnej úpravy § 11 možno rozdeliť do niekoľkých zásadných tematických okruhov:

I.Prvý okruh navrhovanej právnej úpravy spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľností voči držiteľom povolenia v súvislosti s

-uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. v súvislosti so zriadením vecného bremena (nárok na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena),

-núteným obmedzením obvyklého užívania nehnuteľnosti (nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti) a

-núteným obmedzením užívania pozemku v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme (nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku).

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Jedným zo spôsobov vzniku vecného bremena je jeho vznik zo zákona. Ako vyplýva z judikatúry (R 39/2006), vecné bremená „vyplývajúce z ustanovení zákona č. 79/1957 Zb., resp. zo zákona č. 656/2004 Z. z. sú inštitútmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu“.

4

Zákonnými vecnými bremenami podľa zákona o energetike sú povinnosti vlastníka spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia vymenovaným v § 11 ods. 1 zákona o energetike (napr. oprávneniu držiteľa povolenia zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb), ako aj povinnosti, obmedzenia a súvisiace zákazy spojené s vlastníctvom pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme (napr. povinnosť umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod vedením a voľný pruh pozemkov so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia, zákaz v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky, alebo vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m).

Ochranné pásma sa v zmysle § 43 ods. 1 a § 79 ods. 1 zákona o energetike zriaďujú na ochranu zariadení sústavy alebo plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Napr. podľa § 79 ods. 2 zákona o energetike je ochranným pásmom priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia.

Pri koncipovaní úprav predmetných ustanovení zákona o energetike sa vychádzalo zo skutočnosti, že zriadením (t. j. uplatnením) zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje ochrana priznaná v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Dôsledkom zriadenia zákonného vecného bremena sa vlastnícke práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom obmedzenia, zúžia a vlastník takejto nehnuteľnosti s ňou nemôže nakladať v predchádzajúcom rozsahu. Uvedené ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy viaže nútené obmedzenie vlastníckeho práva na splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, ktorými sú (i) nevyhnutná miera; (ii) verejný záujem; (iii) zákonný podklad a (iv) poskytnutie primeranej náhrady. Ak sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníckeho práva nemožno označiť za také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je v súlade s ústavou. Dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia základného práva a primeranosti náhrady za takéto obmedzenie je proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným subjektom a povinným subjektom z daného obmedzenia.

5

Ustanovenie povinnosti držiteľa povolenia vyplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno považovať za dostatočne primeranú náhradu za väčšinou dlhodobé alebo trvalé obmedzenie vlastníka v užívaní nehnuteľnosti, a to najmä s ohľadom na postavenie držiteľov povolenia, ktorí ako subjekty ekonomického trhu generujú zisk a vo výraznom nepomere k právam vlastníkov dotknutých nehnuteľností ťažia z oprávnení, ktoré im priznáva zákon o energetike v podobe zákonného vecného bremena.

Uvedené potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL ÚS 42/2015-105 z 12. októbra 2016, v ktorom označil viaceré ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) za protiústavné a v odôvodnení tohto nálezu okrem iného konštatoval (bod č. 76 odôvodnenia nálezu): „[...]ústavný súd v záujme vnesenia právnej istoty do budúcej aplikácie podmienky „primeranej náhrady“ konštatuje, že riešenie využité v zákone o tepelnej energetike

nemožno označiť za splnenie ústavnej podmienky. Aj čl. 20 ods. 4 ústavy v rozsahu podmienky

„primeranej náhrady“ treba interpretovať v kontexte ústavného textu, teda v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý ustanovuje implikovanú podmienku právnej istoty. Z čl. 20 ods. 4 ústavy v spojení s prvou vetou čl. 1 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy je dať vlastníkovi právnu istotu o výške primeranej úhrady za vyvlastnenie aj za nútené obmedzenie jeho vlastníckych práv. K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy, patrí aj

istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu. Zákonný odkaz na dohodu, ale aj

subsidiárne ponechanie otázky primeranej náhrady na rozhodnutie súdu nespĺňa ani

požiadavku vedomosti o výške primeranej náhrady, ani požiadavku včasnosti poznania

okamihu, v ktorom vlastník dostane primeranú náhradu. Pritom účelom podmienky primeranej

náhrady je ochrana vlastníka, ktorý podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nemôže zostať v neistote, akú náhradu dostane ako primeranú za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie svojho vlastníctva a kedy túto náhradu dostane.“ a tiež, že (body č. 78 a 87 odôvodnenia nálezu): „Jednorazové plnenie ako jediný zákonný spôsob uplatnenia práva vlastníka na náhradu za vyvlastnený majetok do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesli pramene práva so silou zákona v ére socializmu.[...] [...]Jednorazová náhrada poskytnutá vlastníkom za ich obmedzenie nemá (a priori nemôže

mať) povahu primeranej náhrady za obmedzenie, ktorému sú podľa zákona podrobení.“.

Hoci Ústavný súd Slovenskej republiky tieto konštatovania vzniesol v súvislosti s posúdením § 10 zákona o tepelnej energetike, identické protiústavné ustanovenia týkajúce sa systému primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena a nútené obmedzenie vlastníckeho práva obsahuje aj § 10 zákona o energetike a takmer rovnaký charakter majú aj ustanovenia § 20 a 21 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a ustanovenia § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ten je už tiež predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky). To znamená, že presne tie isté výhrady k protiústavnosti, ktoré

6

Ústavný súd Slovenskej republiky vzniesol vo vzťahu k § 10 zákona o tepelnej energetike, možno vzniesť aj vo vzťahu k § 11 zákona o energetike.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 42/2015-105 z 12. októbra 2016 sa preto v prospech vlastníkov nehnuteľností navrhuje, aby sa vyššie uvedené náhrady poskytovali kumulatívne. Popri primeranej (pravdepodobne jednorazovej) náhrade za zriadenie vecného bremena by držiteľ povolenia mal vlastníkovi nehnuteľnosti (opakovane) uhrádzať aj primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, resp. náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku nachádzajúceho sa v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme. Rozhodujúca je pritom skutočnosť, aké vecné bremená sú na konkrétnej nehnuteľnosti zriadené a aké obmedzenia užívania vlastníctva sa na ňu vzťahujú, ako aj skutočnosť, či sa pozemok nachádza v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme.

Na základe nezrovnalostí spôsobených platnou právnou úpravou v praxi si vlastník nehnuteľnosti podľa predloženého návrhu zákona už nemusí uplatňovať nárok na jednotlivé primerané náhrady u držiteľa povolenia (v platnom zákone o energetike je na uplatnenie tohto nároku ustanovená objektívna ročná prekluzívna lehota a subjektívna šesťmesačná prekluzívna lehota), ale má ho bez podmienky akéhokoľvek uplatnenia priamo zo zákona. Uvedenou zmenou sa dosiahne ochrana vlastníckeho práva aj tých vlastníkov nehnuteľností, ktorí napr. v dôsledku nepodania návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností držiteľom povolenia nebudú informovaní o uplatnení zákonného vecného bremena na ich nehnuteľnosti, a zároveň sa tým odstráni aj rozpor platného zákona o energetike s ústavou.

Navrhované znenie § 11 vychádza z potreby jednoznačného oddelenia jednotlivých nárokov vlastníka nehnuteľnosti spojených so zriadením vecného bremena (teda s uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia) a s následným obmedzením užívacieho práva vlastníka k dotknutej nehnuteľnosti.

V § 11 ods. 10 a 11 návrhu zákona je riešený nárok na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena (t. j. za uplatnenie zákonného vecného bremena), ktorú uhrádza držiteľ povolenia. Ustanovuje sa pritom, že náhrada za zriadenie vecného bremena sa má poskytnúť v primeranej výške a rovnako v primeranej výške sa má poskytnúť aj náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.

Vyplateniu primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena má predchádzať písomná dohoda medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena nedohodnú, náhrada sa má určiť znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku“), pričom náklady na vyhotovenie znaleckého posudku uhradí držiteľ povolenia.

7

Obdobne sa má postupovať aj v prípade výšky primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Poukazujeme na skutočnosť, že podobný spôsob určovania výšky primeranej náhrady platil aj v minulosti (podľa § 10 zrušeného zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa platnej právnej úpravy v prípade, že sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške tejto náhrady. Toto ustanovenie môže byť zneužívané na úkor vlastníka nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke právo je uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia obmedzené, keďže môže vlastníkovi spôsobiť neodôvodnené výdavky.

II.Druhý tematický okruh Čl. I bodu 1 zahŕňa úpravu tých ustanovení § 11 zákona o energetike, ktoré sa týkajú vykonania záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, ako aj úpravu súvisiacich ustanovení.

Držiteľ povolenia uplatňujúci vecné bremeno je podľa platného § 11 ods. 10 zákona o energetike povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V návrhu zákona sa tento nedostatok odstraňuje, pričom sa vlastníkovi nehnuteľnosti oznamovacia povinnosť ukladá v lehote (20 dní), ktorá nie je kratšia ako je lehota ustanovená pre okresný úrad (15 dní) v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálnom zákone) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).

Okresný úrad (do 30.9.2013 išlo o správu katastra) má podľa § 37 katastrálneho zákona oznamovať vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Pri súčasnej formulácii platného § 11 ods. 8 druhej vety zákona o energetike (oprávnenie držiteľa povolenia podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností) však podľa nášho názoru nie je zaručené, že každý držiteľ povolenia pri uplatnení zákonného vecného bremena návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností skutočne podá.

Nasvedčujú tomu aj prípady z doterajšieho uplatňovania dotknutých právnych predpisov v praxi. V platnom § 11 ods. 8 druhej vete zákona o energetike („Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia.“) sa odkazuje výlučne na § 34 a 35 katastrálneho zákona, teda na ustanovenia o zázname. Z ustanovení § 34 ani § 35 katastrálneho zákona však povinnosť držiteľa povolenia podať návrh nevyplýva a na podanie návrhu nie je určená lehota, napr. podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Na základe vyššie uvedeného je podľa nášho názoru v § 11 zákona o energetike kvôli jednoznačnosti a odstráneniu problémov v praxi potrebné ustanoviť, že po uplatnení zákonného vecného bremena podáva v 30-dňovej lehote návrh na vykonanie záznamu

8

držiteľ povolenia (pretože vlastník nehnuteľnosti sa bez uskutočnenia záznamu v mnohých prípadoch nemusí vôbec dozvedieť, že držiteľ povolenia zákonné bremeno uplatnil, alebo sa o tom dozvie až po dlhšom čase od tohto uplatnenia). Táto problematika je riešená v § 11 ods. 7 návrhu zákona.

Podľa platnej právnej úpravy § 11 ods. 10 zákona o energetike sa objektívna ročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g) počíta až odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností (nie odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia). Navrhuje sa preto, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy odo dňa jeho uplatnenia (držiteľ povolenia je podľa návrhu zákona povinný vlastníkovi nehnuteľnosti uhradiť náhradu za zriadenie vecného bremena do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena). Týmto ustanovením sa v súvislosti s primeranou náhradou za zriadenie vecného bremena predíde neodôvodnenému znevýhodneniu tých vlastníkov, ku ktorých nehnuteľnosti nebude v katastri zapísané vecné bremeno napriek tomu, že sa dlhší čas bez ich vedomia uplatňuje.

Uvedenú zmenu pokladáme za správnejšiu, nakoľko zákonné vecné bremená reálne začínajú zaťažovať vlastníka nehnuteľnosti už od ich uplatnenia držiteľom povolenia, t. j. od ich zriadenia, a nie až od ich zápisu do katastra nehnuteľností záznamom (záznam plní v zmysle § 5 ods. 2 katastrálneho zákona iba evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv nehnuteľnostiam).

S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi je potrebné zabezpečiť, aby bolo zákonné vecné bremeno uplatnené držiteľom povolenia k časti dotknutej nehnuteľnosti vždy zapísané len na túto predmetnú časť, a nie na celú nehnuteľnosť. Uvedená požiadavka rešpektuje ústavnú podmienku núteného obmedzenia vlastníckeho práva len v „nevyhnutnej miere“ a je v súlade s platným ustanovením § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.

Novo navrhovaným znením § 11 sa kvôli jednoznačnosti na uvedenú povinnosť ustanovenú v katastrálnom zákone výslovne odkazuje, a síce v odseku 7. Účelom tohto doplnenia je zabránenie zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností vo väčšom rozsahu nezodpovedajúcom „nevyhnutnej miere“ núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasne sa v navrhovanom § 11 ods. 8 ustanovuje, že prílohou k písomnému oznámeniu držiteľa povolenia o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti, príjemcom ktorého je dotknutý vlastník nehnuteľnosti, má byť geometrický plán alebo jeho kópia overená príslušným okresným úradom.

III.Tretím okruhom, ktorým sa výrazne rozširujú práva vlastníkov nehnuteľností, na ktorých je zriadené zákonné vecné bremeno podľa zákona o energetike, je zmenená právna úprava nároku vlastníkov nehnuteľnosti na primeranú náhradu

9

(na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a na opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti, resp. za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme).

Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje možný rozpor platného znenia § 11 ods. 5 a 10 s ústavou, spočívajúci v neopodstatnenej podmienke uplatnenia si nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu (za obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za zriadenie vecného bremena) u držiteľa povolenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ústava právo vlastníka na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva výslovne garantuje, a síce bez podmienky uplatniť si toto právo v určitej konkrétnej lehote, navyše aj prekluzívnej, čo k predkladanému návrhu v súčasnosti platného zákona č. 251/2012 Z. z. podobne uviedol aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady SR vo svojom stanovisku č. 1124/2012 zo dňa 13. júla 2012.

Novo navrhovaným znením ustanovení § 11 sa v návrhu vyvažuje neproporcionalita právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v PL. ÚS 7/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, na s. 50: „Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody“. „Tento právny názor sa týka úpravy všetkých práv a slobôd zaručených podľa druhej hlavy ústavy.“ (II. ÚS 28/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, s. 105 – 106). Európsky súd pre ľudské práva k obmedzeniu vlastníka, ktoré sa zavedie formou právnej úpravy, uviedol nasledovné: „Na to, aby sa splnili podmienky čl. 1 Protokolu č. 1 taký zásah musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkou ochrany základných práv jednotlivca.“ (vo veci Velosa Barreto v. Portugal, § 36).

Navrhuje sa preto, aby nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti mal charakter opakujúceho sa plnenia počas celej doby núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že na rozdiel od „primeranej náhrady“, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení je namieste uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas celého trvania núteného obmedzenia.

Daná úprava zodpovedá aj názorom prezentovaným v právnej vede (ústavní právnici), ktoré opakujúce sa platby náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva považujú za „primeranú náhradu“ za takéto obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Nakoniec, v podobnom duchu sa nesie aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúci sa posúdenia § 10 zákona o tepelnej energetike (PL ÚS 42/2015-105 z 12. októbra 2016). S ohľadom na uvedené sa pre určenie výšky primeranej opakujúcej sa

10

náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa ustanovuje jej vyčíslenie podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom relevantný bude spôsob pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok ustanovený v prílohe č. 3 bode G tejto vyhlášky.

Pri ustanovení spôsobu na určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady sa vychádza z uplatňovanej praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že: „Ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena (hodnota) veci“ (PL. ÚS 37/95. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1996, s. 165 – 166)... „Výška náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase spravodlivé“ (tamtiež, s. 167).

Citovaný právny názor možno zhrnúť tak, že „primeraná náhrada“ za vyvlastnený majetok, resp. nútené obmedzenie vlastníckeho práva, nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny predmetu vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny. Právna úprava ceny stelesňujúcej primeranú náhradu by mala poskytovať takú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia. A to preto, že účelom poskytnutia „primeranej náhrady“ je vyváženie ujmy zapríčinenej zásahom do vlastníckych práv. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá neumožní dosiahnuť predmetný účel, nemožno považovať za primeranú.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že platné znenie § 11 zákona o energetike plne nezohľadňuje kritériá kladené ústavou na prípady, v ktorých dochádza k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Pričom „ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s inými ustanoveniami ústavy, poruší tým princíp ústavnosti vyplývajúci z čl. 1 ústavy. Národná rada ako zákonodarný orgán je viazaná kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné orgány verejnej moci v Slovenskej republike (čl. 2 ods. 2 ústavy). Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí ústavou daný rámec“ (PL. ÚS 19/98. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, s. 192 – 193). Svoj postoj Ústavný súd SR potvrdil v názore, podľa ktorého: „Princíp právneho štátu ustanovený čl. 1 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1. Ak navrhovateľ nerešpektovanie princípu právneho štátu v návrhu namietne, ústavný súd o tom rozhodne v rozsahu označenom navrhovateľom.“ (PL. ÚS 15/98).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou zákonodarného orgánu v právnom štáte je prijímať len také zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Pokiaľ

11

parlament prijme zákon, ktorý porušuje ústavu, koná v rozpore s princípom ústavnosti a nedodržuje pravidlá tvorby práva v právnom štáte.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je cieľom návrhu zákona najmä odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy, posilniť ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vlastník obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti má na základe návrhu zákona do troch mesiacov od uplatnenia zákonného vecného bremena dostať primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a okrem nej aj pravidelnú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti za celú dobu obmedzenia jej užívania.

Uvedený návrh vychádza zo spomínaných právnych názorov na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti s výnimkou výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena.

Z návrhu zákona tiež vyplýva, že v prípade zaťaženia nehnuteľnosti alebo jej časti viacerými vecnými bremenami (vecné bremená zodpovedajúce oprávneniam podľa § 11 ods. 1 a vecné bremená súvisiace s obmedzeniami a zákazmi v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme podľa § 43, 79, 80 a 87 zákona o energetike) má držiteľ povolenia poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo jej časti kumulatívne (napr. ak ide o časť pozemku, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme, na ktoré sa vzťahujú špecifické zákazy a obmedzenia, a súčasne je na tej istej časti pozemku zriadené vecné bremeno podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike spôsobujúce odlišné obmedzenie jej užívania).

Novým spôsobom poskytovania náhrad vlastníkom nehnuteľnosti sa okrem vyváženosti súkromného záujmu a verejného záujmu podľa nášho názoru pri jednotlivých náhradách dosiahne primeranosť ich výšky v závislosti od rozsahu obmedzenia užívacieho práva. Je nesporné, že viaceré rozličné obmedzenia užívania nehnuteľnosti odôvodňujú vyššie odškodnenie vlastníka tejto nehnuteľnosti v porovnaní s vlastníkom, ktorého nehnuteľnosť je zaťažená len jedným zákonným vecným bremenom a môže ju preto užívať vo väčšej miere.

K bodom 2 až 4

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s Čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.

K bodu 5

12

V prechodných ustanoveniach uvedených v § 96e sa rieši vplyv predloženého návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom o energetike. Účelom prechodných ustanovení je najmä ústavne konformným spôsobom usporiadať právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a držiteľmi povolení tak, aby nedochádzalo k diskriminácii tých vlastníkov, na nehnuteľnostiach ktorých boli vecné bremená zriadené (t. j. uplatnené držiteľom povolenia) podľa doterajších predpisov. Aj prechodné ustanovenia sú snahou docieliť, aby záujem držiteľov povolenia nebol nadradený záujmu vlastníkov nehnuteľností.

K § 96e ods. 1

Návrh zákona v prospech vlastníkov nehnuteľností podstatne mení spôsob poskytovania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena (nárok na jej úhradu má vlastník bez doterajšej podmienky jeho uplatnenia u držiteľa povolenia už do troch mesiacov od zriadenia vecného bremena, t. j. od uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia).

Takáto zmena rešpektujúca ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy je pre vlastníkov nehnuteľností nesporne výhodná, v dôsledku navrhovaného § 96e ods. 2 a problematickej platnej právnej úpravy podmieňujúcej poskytnutie primeranej náhrady uplatnením vlastníkovho nároku u držiteľa povolenia (v objektívnej ročnej lehote a subjektívnej šesťmesačnej lehote) by však neošetrením postupu pri poskytovaní náhrady určitej skupine vlastníkov mohol byť voči tejto skupine porušený princíp právnej istoty.

Konkrétne ide o skupinu tých vlastníkov, na nehnuteľnosti ktorých bolo vecné bremeno zriadené v poslednom roku pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona, teda v roku 2017. Pre túto časť vlastníkov je potrebné doterajší nárok zachovať, nakoľko sa podľa platného zákona o energetike v dobrej viere spoliehali, že si ho budú môcť uplatniť vo vyššie uvedených lehotách.

Kvôli právnej istote a zabráneniu možnej diskriminácii predmetnej skupiny vlastníkov sa v prechodných ustanoveniach ustanovuje, že lehoty na uplatnenie nároku na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa počítajú podľa doterajších predpisov a vlastník nehnuteľnosti v nich môže podľa doterajších predpisov uplatniť svoj nárok na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena.

Súvisiace ustanovenie v § 96e ods. 1 druhej vete zabezpečuje aj ochranu právnej istoty podnikateľov, keďže v prípade, že by sa nová právna úprava týkajúca sa primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena vzťahovala aj na vecné bremená zriadené v posledných troch mesiacoch pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, tak by zo strany mnohých dotknutých podnikateľov nebolo objektívne možné dodržať trojmesačnú