DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Návrh zákona je ďalším z legislatívnych návrhov prorodinnej politiky zameraný na odstraňovanie ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovanie reprodukčného správania obyvateľstva. Od roku 1990 sa postupne začala meniť demografia Slovenskej republiky, radikálne sa zmenila štruktúra rodín, pribudli kohabitačné formy rodinných vzťahov, zvýšil sa počet osôb bez trvalého partnera, pribudli bezdetné páry. Ekonomické výhody bezdetnosti potlačili prirodzenú túžbu mladých ľudí zanechať po sebe potomstvo. Zmiernenie úbytku obyvateľstva musí patriť medzi strategické spoločenské ciele. Z prognóz vyplýva, že štát nemôže rezignovať, aj keď je riešenie demografickej krízy dlhodobý a zložitý proces.
Pri riešení problému nízkej pôrodnosti sa vychádza zo skutočnosti, že reprodukčné správanie jednotlivcov dosah na celú spoločnosť a preto je namieste, aby štát intervenoval do súkromia jednotlivcov a rodín v miere, v akej je reprodukčné správanie záujmom spoločenským. Je zrejmé, že intervenčné rozhodnutia majú aj neprehliadnuteľný ekonomický rozmer, základným zámerom je však dosiahnuť, aby sa znížila výhodnosť bezdetnosti a aby príjem rodiny pracujúcich rodičov po narodení dieťaťa neklesal, naopak, aby v prvom roku života dieťaťa bol vyšší ako pred pôrodom.
V zmysle platného právneho stavu nadväzuje poskytovanie rodičovského príspevku oprávnenej osobe spravidla na skončenie poskytovania materského, ale môže sa poskytnúť aj súbežne popri materskom v prípade, ak suma rodičovského príspevku je vyššia ako suma materského. Napríklad ak poistenkyňa nárok na materské v sume 150 eur, bude jej podľa platného právneho stavu patriť rodičovský príspevok 63,20 eur, čiže celkovo ju štát podporí 213,20 eur. Jej príjem počas materskej dovolenky je rovnaký ako príjem nepoistenej ženy (tá síce nemá nárok na materské, ale nárok na plný rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur) a vynára sa otázka, na čo sa poistila, keď sa poistné plnenie devalvuje neposkytovaním rodičovského príspevku. Je paradoxom, že osoby, ktoré zárobkovo činné a daňami prispievajú na štátnu rodinnú politiku, sú z benefitov tejto politiky čiastočne vylúčené.
Cieľom návrhu zákona je preto ustanoviť súbežné poskytovania rodičovského príspevku počas obdobia výplaty materského; predpokladá sa štvorročné prechodové obdobie, počas ktorého sa upravia priority štátnej rodinnej politiky tak, aby v roku 2022 mala po pôrode každá žena s nárokom na materské paralelne nárok na 100% rodičovského príspevku na to isté dieťa.
Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V § 3 ods. 8 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) dochádza k zmene podmienok nároku na rodičovský príspevok. Podľa navrhovanej právnej úpravy vznikne nárok na rodičovský príspevok aj vtedy, ak oprávnená osoba nárok na materské alebo nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte je vyššia ako suma rodičovského príspevku. Nárok na rodičovský príspevok vznikne aj vtedy, ak v štáte, ktorý nie je členským štátom, sa jednej z oprávnených osôb vypláca obdobná dávka ako materské.
Oproti pôvodnej právnej úprave návrh zákona pomenúva len jeden dôvod, keď nárok na rodičovský príspevok nevznikne ani jednej oprávnenej osobe, a to v prípade, ak štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok.
K bodu 2
Hlavným prínosom návrhu zákona je zavedenie súbehu poberania materskej alebo obdobnej dávky ako materské v cudzine v sume vyššej ako je suma rodičovského príspevku, a rodičovského príspevku. V rokoch 2018 2022 sa počíta s prechodným obdobím, počas ktorého bude percentuálne narastať suma rodičovského príspevku, na ktorú bude mať oprávnená osoba nárok počas poberania materskej alebo obdobnej dávky ako materskej v cudzine. Navrhuje sa, aby v prvom roku účinnosti tohto návrhu zákona bol rodičovský príspevok počas poberania materskej alebo obdobnej dávky ako materskej v cudzine vo výške 20% sumy rodičovského príspevku a každým ďalším rokom sa zvyšoval vždy o 20%, v roku 2022 dostane oprávnená osoba 100% rodičovského príspevku počas poberania materskej alebo obdobnej dávky ako materské v cudzine.
Nezanedbateľným pozitívom tejto právnej úpravy je fakt, že sa kvázi „odmeňujú“ tie oprávnené osoby, ktoré si pred narodením dieťaťa platili nemocenské poistenie aspoň 270 dní za posledné dva roky pred pôrodom, čiže majú nárok na materské, ale súčasne im nezanikne nárok na rodičovský príspevok. Vychádza sa z princípu, že rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku by mala poberať každá oprávnená osoba bez ohľadu na to, či jej vznikol aj nárok na materské.
K bodu 3
V tomto ustanovení sa na rozdiel od Čl. I bodu 2 návrhu zákona upravuje situácia, keď oprávnenej osobe síce vznikne nárok na materské alebo obdobnú dávku ako materská v cudzine, ale výška materskej či obdobnej dávky ako materské v cudzine je nižšia ako suma
rodičovského príspevku. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa v období rokov 2018 2012 takejto osobe poskytuje rodičovský príspevok v sume rozdielu medzi sumou rodičovského príspevku a
v roku 2018 sumou 80% zo sumy materského,
v roku 2019 sumou 60% zo sumy materského,
v roku 2020 sumou 40% zo sumy materského,
v roku 2021 sumou 20% zo sumy materského. vznikol aj nárok na materské.
Od roku 2022 by sa rodičovský príspevok mal poskytovať nekrátený.
K bodu 4
Ide o legislatívne spresnenie, ktoré súvisí s právomocami Národnej banky Slovenska stanovovať referenčné výmenné kurzy vo vzťahu k tým zahraničným menám, vo vzťahu ku ktorým ich nestanovuje Európska centrálna banka. Doterajší odkaz v zákone nie je zavedený najpresnejšie a navyše sa odvoláva len na Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý zakotvuje právomoci Európskej centrálnej banky pri stanovovaní referenčných výmenných kurzov ňou vybraných mien v rámci regulácie menovej politiky. Právomoci Národnej banky Slovenska vo vzťahu k stanovovaniu referenčných výmenných kurzov ostatných zahraničných mien však zakotvené v § 28 ods. 2 a
§ 49a
b ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
566/1992 Zb.
v znení zákona č.
659/2007 Z. z.
Spresnenie týkajúce sa referenčných výmenných kurzov je dôležité aj z hľadiska Čl. I bodov 2 a 3 tohto návrhu zákona pri prepočtoch súm obdobných dávok ako materské v iných ako členských štátoch.
K bodu 5
V prechodných ustanoveniach v § 12c sa rieši vplyv predloženého návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Zároveň sa ustanovuje, že prvýkrát sa rodičovský príspevok podľa navrhovaného zákona za január 2018 vyplatí vo februári 2018.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. januára 2018.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zabezpečujú primeranú sociálnu ochranu, ako aj v Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie (nástroje menovej politiky),
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:
nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/ zv. 5; Ú. v. L 166, 30. 4. 2004) v platnom znení čl. 3, 21, 67 a 68 materské a rodinné dávky vrátane otázok súbehu a poskytovania v inom členskom štáte Európskej únie,
nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení čl. 10 a 60 zamedzenie súbehu dávok a uplatňovanie čl. 67 a 68 základného nariadenie [t.j. nariadenia EP a Rady (ES) č. 883/2004], napr. rozdielový doplatok,
usmernení Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (usmernenie o všeobecnej dokumentácii) (ECB/2014/60) (Ú. v. L 91, 2.4.2015, s. 3) v platnom znení čl. 175 (mechanizmy prevádzania súm, ktoré nie sú denominované v eurách),
c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:
rozsudku Súdneho dvora vo veci C-32/13 Petra Würker proti Familienkasse Nürnberg [2014] (vznik nároku na rodinné prídavky),
rozsudku Súdneho dvora vo veci C-333/13 Elisabeta Dano a Florin Dano proti Jobcenter Leipzig [2014] (osobitné nepríspevkové peňažné dávky),
rozsudku Súdneho dvora vo veci C-378/14 Bundesagentur für Arbeit Familienkasse Sachsen proti Tomislawovi Trapkowskému [2015] (priznanie nároku na rodinné dávky).
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Národná banka Slovenska zaslala Európskej centrálnej banke k 1. 5. 2015, resp. k 1. 11. 2015, všetky právne predpisy, do ktorých bolo zapracované znenie usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/50 z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (usmernenie o všeobecnej dokumentácii) (ECB/2014/60),
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,
c)usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/50 je zapracované do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
566/1992 Zb.
o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a do vnútorných predpisov Národnej banky Slovenska týkajúcich sa menovej politiky.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
- úplný.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh vyžaduje zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Pri plnom poskytovaní rodičovského príspevku ide ročne o sumu cca 58 mil. eur. Postupné zvýšenie výdavkov štátnej rozpočtu je vypočítané nasledovne:
rok
2018
2019
2020
2021
2022
zvýšenie výdavkov ŠR v tis.eur
10 116
20 642
33 254
45 239
57 699
Odhad dopadov na štátny rozpočet vychádza z nasledujúcich odhadov:
odhady parametrov na určenie
2018
2019
2020
2021
2022
výdavkov ŠR
počet narodených detí
57 000
57 000
60 000
60 000
60 000
% počtu nemocensky poistených oprávnených osôb z celkové počtu osôb s nárokom na materské
68%
68%
68%
68%
68%
počet osôb s nárokom na materské
38 760
38 760
40 800
40 800
40 800
inflácia nízkopríjmových domácností
2%
2%
2%
2%
2%
rodičovský príspevok
217,5
221,9
226,4
231
235,7
Predpoklad o inflácii nízkopríjmových domácností je 2% ročne, o ktoré bude rásť suma rodičovského príspevku. Podiel počtu nemocensky poistených osôb s nárokom na materské je odvodený z materiálu “Správa o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2015“. Podporná doba na poskytovanie materského je 238 dní, čo pri priemernom počte dní v mesiaci 30,4167 predstavuje 7,83 mesiaca. Rodičovský príspevok sa poskytuje od narodenia dieťaťa, t.j. počas 196 dní, čo je v priemere 6,45 mesiacov.
Podľa § 5 ods. 2 zákona sa rodičovský príspevok vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca. To znamená, že aj v terajšom platnom právnom stave je jeden mesiac, v ktorom vzniká súbeh nárokov na materské a rodičovský príspevok.
Celkove sa podľa predloženého návrhu zákona predlžuje oprávneným osobám s nárokom na materské poskytovanie rodičovského príspevku o 6 mesiacov a s týmto číslom je vykonaný odhad dopadov na štátny rozpočet.
Požadované nároky vo vzťahu k rozpočtu verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona navrhujeme finančne vykryť z dodatočných daňových a odvodových príjmov verejnej správy, ktoré vláda získa zavedením všetkých legislatívnych opatrení naplánovaných na rok 2017. Plánovaná výška dodatočných príjmov na rok 2017 je 83 mil. eur, v roku 2018 ide o 131 mil. eur a v roku 2019 pôjde o sumu 114 mil. eur.
A.3.2 Zhodnotenie dopadov na obyvateľstvo
Návrh zákona pozitívny vplyv na domácnosti osôb, ktoré majú nárok na materské. Príklady dopadov na osoby s vybranými sumami materského sú nasledovné:
materské
100
120
140
160
180
200
250
300
400
500
600
700
2018
rodičovský príspevok navrhovaný
137,50
121,50
105,50
89,5
73,5
57,5
43,5
43,5
43,5
43,5
43,5
43,5
rodičovský príspevok platný
117,5
97,5
77,5
57,5
37,5
17,5
0
0
0
0
0
0
rozdiel
20,0
24,0
28,0
32,0
36,0
40,0
43,5
43,5
43,5
43,5
43,5
43,5
materské
100
120
140
160
180
200
250
300
400
500
600
700
rodičovský príspevok navrhovaný
161,9
149,9
137,9
125,9
113,9
101,9
88,8
88,8
88,8
88,8
88,8
88,8
rodičovský príspevok platný
121,9
101,9
81,9
61,9
41,9
21,9
0
0
0
0
0
0
2019
rozdiel
40,0
48,0
56,0
64,0
72,0
80,0
88,8
88,8
88,8
88,8
88,8
88,8
materské
100
120
140
160
180
200
250
300
400
500
600
700
rodičovský príspevok navrhovaný
186,4
178,4
170,4
162,4
154,4
146,4
135,9
135,9
135,9
135,9
135,9
135,9
rodičovský príspevok platný
126,4
106,4
86,4
61,9
46,4
26,4
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
2020
rozdiel
60,0
72,0
84,0
100,5
108,0
120,0
135,9
135,9
135,9
135,9
135,9
135,9
materské
100
120
140
160
180
200
250
300
400
500
600
700
rodičovský príspevok navrhovaný
211,0
207,0
203,0
199,0
195,0
191,0
184,8
184,8
184,8
184,8
184,8
184,8
2021
rodičovský príspevok platný
131,0
111,0
91,0
61,9
46,4
31,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
rozdiel
80,0
96,0
112,0
137,1
148,6
160,0
184,8
184,8
184,8
184,8
184,8
184,8
materské
100
120
140
160
180
200
250
300
400
500
600
700
rodičovský príspevok navrhovaný
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
rodičovský príspevok platný
135,7
115,7
95,7
75,7
55,7
35,7
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
2022
rozdiel
100,0
120,0
140,0
160,0
180,0
200,0
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
235,7
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.