1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO).

Hnutie OĽANO sa dlhodobo venuje rodinnej politike – podpore rodín, zlepšovaniu ich sociálnej aj finančnej situácie a odstraňovaniu neodôvodnených znevýhodnení medzi jednotlivými skupinami občanov.

Návrh zákona sa vzťahuje na osoby, ktoré žiadajú o zverenie dieťaťa do starostlivosti, pripravujú sa na prijatie dieťaťa do rodiny a v tomto čase napr. prišli o zamestnanie, pričom im z tohto dôvodu zaniklo nemocenské poistenie. Existencia nemocenského poistenia alebo trvanie ochrannej lehoty je jednou z podmienok následného uplatnenia nároku na materské. Ochranná lehota sa priznáva tehotnej žene, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v priebehu tehotenstva v trvaní osem mesiacov. Poistencom, ktorí sú v konaní o zverení dieťaťa do starostlivosti a skončí im nemocenské poistenie, súčasná právna úprava ochrannú lehotu nepriznáva.

Vzhľadom k tomu, že náhradná starostlivosť a náhradné rodičovstvo sú veľmi dôležité a treba tieto inštitúty podporovať a oceňovať, nie je dôvod naďalej znevýhodňovať túto skupinu poistencov. Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie ochrannej lehoty aj pre poistenca, ktorému nemocenské poistenie zaniklo po podaní návrhu na zverenie dieťaťa do starostlivosti. Trvanie ochrannej lehoty bolo stanovené s prihliadnutím na dĺžku trvania ochrannej lehoty u tehotnej poistenkyne (osem mesiacov).

Predkladaný návrh zákona môže mať mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Účelom ochrannej lehoty je ochrana zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby po skončení poistného pomeru počas zákonom stanoveného časového priestoru. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej účasť na nemocenskom poistení sa skončila v dobe tehotenstva je osem mesiacov. V ochrannej lehote tehotnej ženy vzniká nárok na všetky dávky. Stanovenie ochrannej lehoty súvisí s ochranou tehotnej ženy a možnosťou zachovania nároku na materské za súčasného splnenia ďalších podmienok.

Materské sa priznáva matke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Zákon o sociálnom poistení priznáva nárok na materské okrem iných aj poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a o dieťa sa stará na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

V zmysle § 30 zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak okrem iného splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Ak napríklad osobe, ktorá podala návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti alebo sa na jej návrh vedie konanie o pestúnskej starostlivosti, skončí pracovný pomer v čase pred vydaním právoplatného rozhodnutia súdu o zverení maloletého do starostlivosti, skončí mu nemocenské poistenie a zároveň stratí možnosť uplatniť si nárok na materské napriek zvereniu dieťaťa do starostlivosti a splnení ostatných podmienok pre vznik nároku.

Ochranná lehota je pre poistenca, ktorému nemocenské poistenie zaniklo po podaní návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti stanovená obdobne ako pre tehotnú ženu v trvaní osem mesiacov. Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti musí byť podaný v čase skončenia pracovného pomeru, inak pre poistenca ochranná lehota neplatí.

Pre posúdenie nároku na materské s ohľadom na zánik nemocenského poistenia je rozhodné trvanie ochrannej lehoty v čase právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého poistenec prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa oň.

K bodu 3

S cieľom zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení tohto návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov v už prebiehajúcich konaniach podľa platného zákona sa zakotvujú prechodné ustanovenia zabraňujúce spätnej pôsobnosti novej právnej úpravy.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2018.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 151, 153 (sociálna politika) a 288 (právne akty únie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v čl. 34 (sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc) Charty základných práv Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

•smernici Rady

79/7/EHS

z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 6, 10. 1. 1979) v platnom znení - v čl. 4 sa zakazuje akákoľvek priama alebo nepriama diskriminácia aj na základe manželského a rodinné stavu, t. j. bez ohľadu na to, či ide o náhradné materstvo (starostlivosť),

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

- rozsudok ESD – C–30/85 J. W. Teuling proti Bestuur van de Bedrijfsvereniging voor de Chemische Industrie [1987] – minimálny príjem pre osobu, na ktorých príjem sú naviazané iné závislé osoby (napr. manželka, deti),

- rozsudok ESD – spojené veci C - 48/88, C - 106/88 a C - 107/88J E. G. Achterberg-te Riele a iní proti Sociale Verzekeringsbank [1989] – osoba, na ktorú sa nevzťahuje čl. 2 smernice uvedenej v písmene b), sa nemôže odvolávať na čl. 4 tej istej smernice,

- rozsudok ESD – C – 31/90 Elsie Rita Johnson proti Chief Adjudication Officer [1991] – osoba, ktorá je diskriminovaná, sa môže odvolať na smernicu uvedenú v písmene b), aj keď vnútroštátna legislatíva neposkytuje tejto osobe tie záruky, ktoré sú priznané smernicou,

- rozsudok ESD – C - 280/94 Y. M. Posthuma-van Damme proti Bestuur van de Bedrijfsvereniging voor Detailhandel, Ambachten en Huisvrouwen a N. Oztürk proti Bestuur van de Nieuwe Algemene Bedrijfsvereniging [1996] – výnimky zo smernice pre určité prípady upravené vo vnútroštátnej legislatíve, aj keď postihujú viac ženy ako mužov,

- rozsudok ESD – C - 537/07 Evangelina Gómez-Limón Sánchez-Camacho proti Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS) a Alcampo SA [2009] - zásada rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami a osobitne zásada rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia v zmysle smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením nebráni tomu, aby zamestnanec počas čiastočnej rodičovskej dovolenky nadobúdal nárok na trvalý invalidný dôchodok na základe odpracovaného času a vyplatenej mzdy, a nie tak, ako keby pracovnú činnosť vykonával na plný úväzok.

4

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice Rady

79/7/EHS

z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením uplynula 1. mája 2004,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernica Rady

79/7/EHS

z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením bola prebratá do týchto právnych predpisov:

1.Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

2.Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne.

5

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy môže byť mierne negatívny z dôvodu uplatnenia nároku na materské aj fyzickými osobami, ktoré sa starajú o dieťa a prevzali ho do starostlivosti a ktorým zaniklo nemocenské poistenie, avšak im plynie ochranná lehota.

Nie je možné stanoviť presný počet prípadov, ktorých sa predmetný návrh zákona dotkne – teda počet poistencov, ktorým v dôsledku zakotvenia ochrannej lehoty zostane zachovaný nárok na materskú, dopad na rozpočet verejnej správy preto nie je možné vyčísliť. Dostupné sú však údaje o opakovanom príspevku náhradnému rodičovi, z ktorých možno dedukovať potenciálny okruh ľudí, ktorí v systéme figurujú ako “náhradný rodič” a mohli by mať do budúcna záujem o materské. Ak hypoteticky predpokladáme, že 10 % z nich môže byť dotknutých predkladaným návrhom zákona, išlo by o okruh približne 117 ľudí. Ak sa pri týchto ľuďoch uvažuje nad materskou, ktorú z dôvodu straty zamestnania a neexistencie ochranného obdobia nedostanú, v roku 2018 by to štát stálo približne 424.000,- €, čo je iba 0,3 % navýšenie oproti všetkým vyplateným materských v roku 2016. Ak rátame s priemernou ročnou valorizáciou materskej dávky, ktorá bola za uplynulé 3 roky na úrovni 3 % medziročne, v roku 2019 by to spôsobovalo dodatočné náklady 437.000,- € a v roku 2020 450.000,- €. Predložený návrh zákona navrhujeme financovať zo základného fondu nemocenského poistenia, ktorého bilancia je v uplynulých 3 rokoch pozitívna a k 31.12.2016 bola vo výške 55,8 mil. eur.

6

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä čo sa týka možnosti uplatniť si nárok na materské napriek skončeniu nemocenského poistenia (skončenie pracovného pomeru) z dôvodu trvania ochrannej lehoty a z toho plynúce zlepšenie finančnej situácie pre fyzickú osobu, ktorej je maloleté dieťa zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva. tvorí súčasť predkladaného materiálu.