1
TABUĽKA ZHODY
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie
Názov smernice:
SMERNICA RADY (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam,
ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu
Smernica EÚ
SMERNICA RADY (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú
pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu
Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej „Návrh zákona“)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „595/2003“)
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela 563/2009“)
Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „563/2009“)
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „MF/23054/2002-92“)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „483/2001“)
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Novela 566/2001“)
2
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „566/2001“)
Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (ďalej „203/2011“)
Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „39/2015“)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „650/2004“)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení znení neskorších predpisov (ďalej len „461/2003“)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „43/2004“)
Zákon č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (ďalej len „429/2002“)
Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „431/2002“)
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 1
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
3
Rozsah pôsobnosti
Táto smernica sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.
N
595/2003
§ 1 ods.1 písm. a)
Tento zákon upravuje
a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "daň"),
Ú
Čl.2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1) „náklady na prijaté úvery a pôžičky“ úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a výdavkom, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane, ale nie výhradne, platieb v rámci úverov s podielom na zisku, imputovaných úrokov z nástrojov, ako prevoditeľné dlhopisy a dlhopisy s nulovým kupónom, súm v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, ako je islamské financovanie, prvkov týkajúcich sa finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do súvahovej hodnoty súvisiaceho aktíva alebo amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm meraných na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, ak je to relevantné, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a iných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov;
(2) „presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky“ predstavujú sumu, o ktorú odpočítateľné náklady daňovníka na prijaté úvery a pôžičky prevyšujú zdaniteľné úrokové výnosy a iné ekonomicky rovnocenné zdaniteľné príjmy, ktoré daňovník prijíma podľa vnútroštátneho práva;
(3) „zdaňovacie obdobie“ je daňový rok, kalendárny rok alebo akékoľvek iné primerané obdobie na daňové účely;
N
MF/23054/
2002-92
595/2003
§ 70 ods. 2
ods. 7
§ 2 písm. l)
Na ťarchu účtu 562 Úroky sa účtuje platobná povinnosť z dôvodu úrokov voči bankám, dodávateľom, pri pôžičkách, finančných operácií, napríklad eskontu cenných papierov.
Na ťarchu účtu 568 Ostatné finančné náklady sa účtujú náklady peňažného styku, napríklad bankové výdavky, poistné, náklady súvisiace so získaním bankových záruk a podobné bankové výdavky, ako aj depozitné poplatky okrem prípadov, ak súčasťou obstarávacej ceny majetku.
Na účely toho zákona sa rozumie
zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,
Ú
Uplatnená výnimka z čl. 11 ods. 6 Smernice. SR si ponecháva § 21a zákona č. 595/2003.Uvedená procedúra bola komunikovaná s EK, pričom ak EK vyhodnotí, že pravidlo § 21a nie je dostatočné, následne SR pristúpi k transpozícii článku 4 Smernice 2016/1164.
4
(4) „prepojený podnik“ je:
a) subjekt, v ktorom daňovník priamo alebo nepriamo účasť z hľadiska hlasovacích práv alebo vlastníctva kapitálu vo výške 25 % alebo viac alebo má nárok na 25 % alebo viac zisku tohto subjektu;
b) fyzická osoba alebo subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo účasť na daňovníkovi z hľadiska hlasovacích práv alebo vlastníctva kapitálu vo výške 25 % alebo viac alebo nárok na 25 % alebo viac zisku tohto daňovníka. Ak fyzická osoba alebo subjekt priamu alebo nepriamu účasť na daňovníkovi alebo v jednom alebo viacerých subjektoch vo výške 25 % alebo viac, všetky dotknuté subjekty vrátane daňovníka sa tiež považujú za prepojené podniky.
Na účely článku 9 a v prípadoch, keď je do nesúladu zapojený hybridný subjekt, táto definícia sa mení tak, že požiadavka 25 % sa nahrádza požiadavkou 50 %.
595/2003 a
Návrh zákona čl.I
§ 2
písm. n)
písm. o)
Na účely tohto zákona sa rozumie
závislou osobou
1.blízka osoba,2)
2. ekonomicky, personálne, alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
3. osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku,
ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na
1. majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto
5
písm. r)
vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba, ktorá koná spoločne s inou osobou, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu, ktorá účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré v držbe táto iná osoba,
2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu,
zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba alebo tuzemský subjekt so zahraničnou fyzickou osobou, zahraničnou právnickou osobou alebo
6
(5) „finančná spoločnosť“ je každý z týchto subjektov:
a) úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (1) alebo správca alternatívnych investičných fondov (správca AIF), ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (2), alebo správcovská spoločnosť podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (3);
483/2001
Novela 566/2001 čl.I
203/2011
§ 2 ods. 1
§ 54 ods. 1
§ 27 ods. 1
zahraničným subjektom spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,
Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu1ab) a ktorá bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Obchodníkom s cennými papiermi je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie investičných služieb klientom alebo výkon investičných činností na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb udeleného Národnou bankou Slovenska.
Správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť založená na účel podnikania so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov alebo
7
b) poisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (4);
c) zaisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;
d) inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (5), pokiaľ sa členský štát nerozhodol, že celú uvedenú smernicu alebo jej časť nebude v súlade s článkom 5 uvedenej smernice uplatňovať na uvedenú inštitúciu alebo zástupcu inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 19 ods. 1 uvedenej smernice;
e) penzijné inštitúcie, ktoré prevádzkujú penzijné systémy považované za systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (6) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (7), ako aj akýkoľvek právny subjekt zriadený na účely investovania do takýchto systémov;
39/2015
650/2004
461/2003
§ 4 ods. 1
ods. 7
§ 22 ods. 1
§ 120 ods. 2
alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska; zapisuje sa do obchodného registra.
Poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
Zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „povolenie“) udeleného Národnou bankou Slovenska.
Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
8
f) alternatívny investičný fond (AIF) spravovaný správcom AIF podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ alebo AIF, nad ktorým sa vykonáva dohľad podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva;
g) PKIPCP v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES;
h) centrálna protistrana podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (1);
i) centrálny depozitár cenných papierov v zmysle vymedzenia v článku
43/2004
203/2011
429/2002 a novela 566/2001
čl. II
§ 47 ods. 1
§ 27 ods. 1
§ 83 ods. 1
§ 3 ods. 3
písm. o)
Dôchodková správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa tohto zákona, a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného43) Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona.
Správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť založená na účel podnikania so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov alebo alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska; zapisuje sa do obchodného registra.
Štandardný fond môže mať len formu otvoreného podielového fondu alebo investičného fondu s premenlivým základným imaním.
Na účely tohto zákona sa rozumie
o) centrálnou protistranou centrálna protistrana vymedzená v osobitnom predpise,11c)
9
2 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (2).
(6) „prevod aktív“ je operácia, prostredníctvom ktorej členský štát stráca právo zdaniť prevedené aktíva, pričom aktíva zostávajú v právnom alebo ekonomickom vlastníctve toho istého daňovníka;
(7) „prevod daňovej rezidencie“ je operácia, prostredníctvom ktorej daňovník prestáva byť rezidentom na daňové účely v členskom štáte, pričom nadobúda daňovú rezidenciu v inom členskom štáte alebo tretej krajine;
(8) „prevod podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou“ je operácia, prostredníctvom ktorej daňovník prestáva byť zdaniteľný v jednom členskom štáte, pričom začína byť zdaniteľný v inom členskom štáte alebo tretej krajine bez toho, aby sa stal daňovým rezidentom uvedeného členského štátu alebo uvedenej tretej krajiny;
(9) „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom v jednom členskom štáte a prepojeným podnikom v inom členskom štáte alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v členských štátoch, pri ktorej možno nasledujúci výsledok pripísať rozdielom v právnej definícii finančného nástroja alebo subjektu:
a) k odpočtu tej istej platby, výdavkov alebo strát dochádza v členskom štáte, v ktorom platba zdroj, v ktorom sa výdavky vynaložili alebo v ktorom došlo ku stratám, ako aj v inom členskom štáte („dvojitý odpočet“); alebo
b) došlo k odpočtu platby v členskom štáte, v ktorom platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v inom členskom štáte („odpočet bez zahrnutia“).
566/2001
§ 99 ods. 1
Centrálny depozitár je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť centrálneho depozitára podľa osobitného predpisu89) (ďalej len „povolenie na činnosť“).
Smernica 2016/1164 v časti hybridných nesúladov bola novelizovasmernicou 952/2017, ktorou sa menia definície, rozsah pravidiel; dátum účinnosti pravidiel sa posúva na 1.1.2020. Definície budú
10
zapracované pri implementácii smernice 952/2017.
Čl.3
Minimálna úroveň ochrany
Touto smernicou sa nebráni uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych predpisov alebo ustanovení založených na dohodách zameraných na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany vnútroštátnych základov dane z príjmov právnických osôb.
n.a.
n.a.
Čl.4
KAPITOLA II
OPATRENIA PROTI VYHÝBANIU SA DAŇOVÝM POVINNOSTIAM
Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov
1.Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky odpočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, len do výšky 30 % príjmov daňovníka pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA).
D
595/2003
§ 21a
(1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu,1) a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25% hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu1) alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.
(2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi
Ú
Uplatnená výnimka z čl. 11 ods. 6 Smernice. SR si ponecháva § 21a zákona č. 595/2003.Uvedená procedúra bola komunikovaná s EK, pričom ak EK vyhodnotí, že pravidlo § 21a nie je dostatočné, následne SR pristúpi k transpozícii článku 4 Smernice 2016/1164.
11
Na účely tohto článku môže členský štát považovať za daňovníka aj:
a) subjekt, ktorému sa povoľuje alebo od ktorého sa vyžaduje, aby v mene skupiny uplatňoval daňové predpisy, ako sa vymedzujú podľa vnútroštátneho daňového práva;
b) subjekt v skupine, ako sa vymedzuje podľa vnútroštátneho daňového práva, ktorý nekonsoliduje výsledky svojich členov na daňové účely.
Za takýchto okolností sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA môžu vypočítať na úrovni skupiny a pozostávajú z výsledkov všetkých jej členov.
2.EBITDA sa vypočíta tak, že sa k príjmu, ktorý podlieha dani z príjmov právnických osôb v členskom štáte daňovníka, späť pripočítajú daňovo upravené sumy presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky, ako aj daňovo upravené sumy odpisov a amortizácie. Príjem oslobodený od dane sa z EBITDA daňovníka vylúči.
3.Odchylne od odseku 1 sa daňovníkovi môže priznať právo:
a) odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky do výšky 3 000 000 EUR;
b) úplne odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ak je daňovník samostatným subjektom.
Na účely odseku 1 druhého pododseku sa suma 3 000 000 EUR uplatňuje na celú skupinu.
Na účely prvého pododseku písm. b) je samostatným subjektom daňovník, ktorý nie je na účely finančného účtovníctva súčasťou konsolidovanej skupiny a nemá žiadny prepojený podnik ani stálu prevádzkareň.
4.Členské štáty môžu z rozsahu pôsobnosti odseku 1 vylúčiť presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré vznikli v súvislosti:
a) s úvermi, ktoré sa uzavreli pred 17. júnom 2016, avšak vylúčenie sa
D
závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.
(3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,94) poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu105b) alebo lízingovou spoločnosťou.
n.a.
12
nevzťahuje na žiadnu následnú úpravu takýchto úverov;
b)s úvermi, ktoré sa použili na financovanie dlhodobých projektov verejnej infraštruktúry, pri ktorých sa prevádzkovateľ projektu, náklady na prijaté úvery a pôžičky, aktíva a príjmy nachádzajú v Únii.
Na účely prvého pododseku písm. b) je dlhodobým projektom verejnej infraštruktúry projekt na účely poskytovania, zlepšenia, prevádzky a/alebo zachovania rozsiahleho aktíva, ktoré členský štát považuje za aktívum, ktoré je vo všeobecnom verejnom záujme.
Ak sa uplatňuje prvý pododsek písm. b), akýkoľvek príjem plynúci z dlhodobých projektov verejnej infraštruktúry je vylúčený z EBITDA daňovníka a akékoľvek vylúčené presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky sa nezahŕňajú do presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky skupiny voči tretím stranám uvedeným v odseku 5 písm. b).
5.Ak je daňovník na účely finančného účtovníctva členom konsolidovanej skupiny, môže sa mu priznať právo buď:
a) v plnej výške odpočítať svoje presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ak môže preukázať, že pomer jeho vlastného imania k jeho celkovým aktívam je rovnaký alebo vyšší ako ekvivalentný pomer skupiny, pričom podlieha týmto podmienkam:
i) pomer vlastného imania daňovníka k jeho celkovým aktívam sa považuje za rovnajúci sa ekvivalentnému pomeru skupiny, ak je pomer vlastného imania daňovníka k jeho celkovým aktívam nižší o najviac dva percentuálne body; a
ii) všetky aktíva a záväzky sa oceňujú pomocou tej istej metódy, ako je metóda použitá v konsolidovaných finančných výkazoch uvedených v odseku 8; alebo
b) odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky v takej výške, ktorou sa prevyšuje suma, ktorú by mal právo odpočítať podľa odseku 1. Tento vyšší limit na odpočítateľnosť presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky sa na účely finančného účtovníctva týka konsolidovanej skupiny, ktorej je daňovník členom, a vypočíta sa v dvoch krokoch:
i) po prvé, pomer za skupinu sa určuje tak, že sa presahujúce náklady skupiny na prijaté úvery a pôžičky voči tretím stranám vydelia EBITDA skupiny; a
13
ii) po druhé, pomer za skupinu sa vynásobí EBITDA daňovníka vypočítaným podľa odseku 2.
6.Členský štát daňovníka môže stanoviť pravidlá s cieľom buď:
a) preniesť do budúcich období, bez časového obmedzenia, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom zdaňovacom období podľa odsekov 1 až 5;
b) preniesť do budúcich období bez časového obmedzenia a uplatniť v predchádzajúcich obdobiach, maximálne na tri roky, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom zdaňovacom období podľa odsekov 1 až 5; alebo
c) preniesť do budúcich období bez časového obmedzenia presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a, maximálne na päť rokov, nevyužitú úrokovú kapacitu, ktoré nemožno odpočítať v bežnom zdaňovacom období podľa odsekov 1 až 5.
7.Členské štáty môžu vylúčiť finančné podniky z rozsahu pôsobnosti odsekov 1 6, a to aj vtedy, keď takéto finančné podniky na účely finančného účtovníctva súčasťou konsolidovanej skupiny.
8.Na účely tohto článku pozostáva konsolidovaná skupina na účely finančného účtovníctva zo všetkých subjektov, ktoré plne zahrnuté do konsolidovaných finančných výkazov vypracovaných v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva alebo vnútroštátnymi štandardmi finančného výkazníctva členského štátu. Daňovníkovi sa môže priznať právo použiť konsolidované finančné výkazy vypracované podľa iných účtovných štandardov.
Čl.5
Zdaňovanie pri odchode
1.Daňovník podlieha dani vo výške rovnajúcej sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu aktív zníženej o ich hodnotu na daňové účely v prípade niektorej z týchto situácií:
a) daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie, už nemá právo zdaniť
N
Návrh zákona
čl. I
§ 17f ods.1
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou80ca) presunutého majetku v čase odchodu a daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom
a)daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na
Ú
14
prevedené aktíva z dôvodu prevodu;
b) daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo do inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pričom členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu;
c) daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu alebo tretej krajiny s výnimkou tých aktív, ktoré zostávajú skutočne spojené so stálou prevádzkarňou v prvom členskom štáte;
d) daňovník prevádza podnikateľskú činnosť vykonávanú jeho stálou prevádzkarňou z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo tretej krajiny, pričom členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu.
ods.2
území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo
b)daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou 16 ods. 2) je reálna hodnota80ca) prevedeného majetku a záväzkov v čase odchodu, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak
a)daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo
b)daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho
15
2.Daňovníkovi sa poskytne právo odložiť platbu dane pri odchode uvedenú v odseku 1 a zaplatiť ju v splátkach rozvrhnutých na päť rokov v prípade niektorej z týchto situácií:
a) daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP);
b) daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP;
c) daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP;
d) daňovník prevádza podnikateľskú činnosť vykonávanú jeho stálou prevádzkarňou do iného členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Tento odsek sa uplatňuje na tretie krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ak s členským štátom daňovníka alebo s Úniou uzavreli dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ (1).
§ 17g ods. 1
ods. 2
ods. 3
majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky.
Daň z osobitného základu podľa § 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.
Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom výšku splátky dane
16
3.Ak daňovník odloží platbu v súlade s odsekom 2, možno účtovať úrok podľa okolností v súlade s právnymi predpismi členského štátu daňovníka alebo stálej prevádzkarne.
Ak existuje preukázateľné a skutočné riziko, že dané sumy nebudú uhradené, ako podmienka odkladu platby v súlade s odsekom 2 sa od daňovníka môže žiadať aj poskytnutie záruky.
Druhý pododsek sa neuplatňuje, ak sa právnymi predpismi členského štátu daňovníka alebo stálej prevádzkarne stanovuje možnosť vymoženia daňového dlhu prostredníctvom iného daňovníka, ktorý je členom tej istej skupiny a je daňovým rezidentom v uvedenom členskom štáte.
4.Ak sa uplatňuje odsek 2, odklad platby sa okamžite preruší a daňový dlh sa stáva vymáhateľným v týchto prípadoch:
a) prevedené aktíva alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa predali alebo sa iným spôsobom previedli;
b) prevedené aktíva sa následne prevádzajú do tretej krajiny;
ods. 4
ods. 6
ods. 5
ods. 8
a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.
Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie.
Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej splátky podľa osobitného predpisu80cc).
Ak existuje preukázateľné a skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu80cb) alebo podľa § 544 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri odchode nepresiahne 3 000 eur.
Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa § 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
a)majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,
b)majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
c)daňovník sa stal daňovníkom
Podľa čl. 3 je smernica 2016/1164 minimálnym štandardom, t.j. je možné nastaviť prísnejšie podmienky ako ustanovuje smernica.
17
c) daňová rezidencia daňovníka alebo podnikateľská činnosť vykonávaná jeho stálou prevádzkarňou sa následne prevádza do tretej krajiny;
d) daňovník vstupuje do konkurzu alebo je v likvidácii;
e) daňovník neplní svoje povinnosti týkajúce sa splátok a nenapraví svoju situáciu v priebehu primeraného časového obdobia, ktoré neprekročí 12 mesiacov.
Písmená b) a c) sa nevzťahujú na tretie krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ak s členským štátom daňovníka alebo s Úniou uzavreli dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici 2010/24/EÚ.
5.Ak sa majú aktíva, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou previesť do iného členského štátu, uvedený členský štát akceptuje hodnotu, ktorú stanovil členský štát daňovníka alebo stálej prevádzkarne, ako počiatočnú hodnotu aktív na daňové účely, okrem situácie, ak táto hodnota neodráža trhovú hodnotu.
ods. 7
ods. 9
§ 17f ods. 8
s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako je štát v odseku 1,
d)podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula do štátu iného, ako je štát uvedený v odseku 1,
e)je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.
Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania podľa osobitného predpisu.80cd) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala byť splátka dane zaplatená.
Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) e) oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k niektorej z uvedených skutočností.
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za ktorú sa považuje
18
431/2002
§ 27 ods.2
a)hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri odchode v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty80ca) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo
b)hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento iný štát neuplatňuje zdanenie pri odchode najviac však do výšky reálnej hodnoty80ca); daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.
Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov rozumie
a)trhová cena,
b)hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,
19
ods.3
c)hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo
d)posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.
(3) Trhová cena je
a) záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo
b) najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na
20
6.Na účely odsekov 1 až 5 je „trhová hodnota“ suma, za ktorú možno vymeniť aktíva alebo vyrovnať vzájomné záväzky medzi dobrovoľne konajúcimi neprepojenými kupujúcimi a predávajúcimi v rámci priamej transakcie.
7.Za predpokladu, že sa aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu do 12 mesiacov, tento článok sa neuplatňuje na prevody aktív spojené s financovaním cenných papierov, aktíva poskytnuté ako kolaterál, alebo ak sa prevod aktív uskutočňuje s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky alebo na účely riadenia likvidity.
595/2003 a návrh zákona čl.I
návrh zákona čl.I
§ 25 ods.1
písm. i)
§ 25a
písm. g)
§ 17f ods.4
miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene.
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode (§ 17f ods. 6 a 8)
Vstupnou cenou finančného majetku1) je
reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode (§ 17f ods. 6 a 8)
Odseky 1 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca
21
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň splatná.
Čl.6
Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu
1.Na účely výpočtu daňovej povinnosti právnických osôb členský štát neberie do úvahy mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom uplatniteľného daňového práva. Mechanizmus môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.
2.Na účely odseku 1 sa mechanizmus alebo súbor mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, pokiaľ nie sú zavedené z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odzrkadľujú ekonomickú realitu.
3.Ak sa v súlade s odsekom 1 neberú mechanizmy alebo súbory mechanizmov do úvahy, daňová povinnosť sa vypočíta v súlade s vnútroštátnym právom.
N
563/2009
a
Novela 563/2009
čl.I
§ 3 ods.6
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý neodráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Ú
Čl.7
Pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností
1.Členský štát daňovníka považuje subjekt alebo stálu prevádzkareň, ktorej zisky sa v danom členskom štáte nezdaňujú alebo sú od dane oslobodené, za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak sú splnené tieto podmienky:
a) v prípade subjektu, daňovník samotný alebo spolu so svojimi prepojenými podnikmi má priamo alebo nepriamo viac než 50 % hlasovacích práv alebo priamo či nepriamo vlastní viac než 50 % kapitálu alebo má nárok na viac než 50 % zisku dotknutého subjektu; a
b) skutočná daň z príjmov právnických osôb, ktorú zaplatil subjekt alebo stála prevádzkareň, je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnických osôb, ktorá by bola danému subjektu alebo stálej prevádzkarni vypočítaná v uplatniteľnom systéme dane z príjmov právnických osôb v členskom štáte daňovníka, a skutočnou daňou z
N
návrh zákona čl.I
§ 17h ods. 1
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak
a)daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) r) priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a
b)daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou
Ú
22
príjmov právnických osôb, ktorú subjekt alebo stála prevádzkareň zaplatili.
Na účely prvého pododseku písm. b) sa stála prevádzkareň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá sa v jurisdikcii kontrolovanej zahraničnej spoločnosti nezdaňuje alebo je od dane oslobodená, nezohľadňuje. Ďalej, daň z príjmov právnických osôb, ktorá by bola vymeraná v členskom štáte daňovníka, znamená daň vypočítanú podľa predpisov členského štátu daňovníka.
2.Ak je subjekt alebo stála prevádzkareň považovaný za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, členský štát daňovníka zahrnie
O
ods.2
ods.3
spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.
Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie predmetom dane alebo od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b).
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie predmetom dane podľa § 12, alebo predmetom dane podľa § 12, ale od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia podľa § 45, ak daň z príjmov právnickej osoby platená stálou prevádzkarňou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú platila stála prevádzkareň v zahraničí.
n.a.
Smernica 2016/1164 v čl. 7
23
do základu dane:
a) nerozdelený príjem subjektu alebo príjem stálej prevádzkarne odvodený z týchto kategórií:
i) úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív;
ii) licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva;
iii) dividendy a príjem z prevodu podielov;
iv) príjem z finančného lízingu;
v) príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností;
vi) príjem z fakturačných spoločností, ktorých príjem pochádza z predaja tovaru a poskytovania služieb v súvislosti s tovarom a službami, ktoré nakupujú od prepojených podnikov a ktoré prepojeným podnikom predávajú, pričom tieto fakturačné spoločnosti pridávajú nulovú alebo nízku ekonomickú hodnotu;
Toto písmeno sa neuplatňuje, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú ekonomickú činnosť podporovanú personálom, zariadením, aktívami a priestormi, ako dosvedčujú relevantné skutočnosti a okolnosti.
Ak je kontrolovaná zahraničná spoločnosť rezidentom v tretej krajine alebo sa nachádza v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať predchádzajúci pododsek; alebo
b) nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne plynúci z mechanizmov, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s hlavným cieľom získať daňovú výhodu.
Na účely tohto písmena sa mechanizmus alebo súbory mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbory mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, pokiaľ by subjekt alebo stála prevádzkareň nevlastnili aktíva alebo nepodstúpili riziká, z ktorých plynie ich celý príjem alebo časť ich príjmu, ak by neboli kontrolovaní spoločnosťou, v ktorej sa
návrh zákona čl.I
§ 17h
ods.4
ods.5
Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody.
Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu
Ú
umožňuje ČŠ zvoliť si jeden zo spôsobov priradenia nerozdelených príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. SR si zvolila možnosť podľa písm. b) transakčný prístup, ktorý sa zameriava na podstatu, t.j. na skutočne umelo odklonené príjmy.
24
vykonávajú významné personálne funkcie, relevantné z hľadiska týchto aktív a rizík, a slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej spoločnosti.
3.Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane daňovníka vypočíta podľa odseku 2 písm. a), členský štát môže rozhodnúť, že nebude daný subjekt alebo stálu prevádzkareň považovať za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, ak najviac jedna tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni patrí do kategórií podľa odseku 2 písm. a).
Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane vypočíta podľa odseku 2 písm. a), členský štát môže rozhodnúť, že finančné podniky nebude považovať za kontrolované zahraničné spoločnosti, ak najviac jedna tretina príjmu subjektu z kategórií uvedených v odseku 2 písm. a) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi.
4.Členské štáty môžu z rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. b) vylúčiť subjekt alebo stálu prevádzkareň:
a) s účtovným ziskom najviac 750 000 EUR a príjmom nepochádzajúcim z obchodovania najviac 75 000 EUR alebo
b) ktorých účtovný zisk predstavuje najviac 10 % ich prevádzkových nákladov pre dané zdaňovacie obdobie.
Na účely prvého pododseku písm. b) prevádzkové náklady nesmú zahŕňať náklady na tovar predaný mimo krajiny, v ktorej je subjekt rezidentom na daňové účely alebo v ktorej sa na daňové účely nachádza stála prevádzkareň, ako aj platby prepojeným podnikom.
O
D
prislúchajúci majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
n.a.
n.a.
25
Čl.8
Výpočet príjmu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti
1.Ak sa uplatňuje článok 7 ods. 2 písm. a), príjem, ktorý sa má zahrnúť do základu dane daňovníka, sa vypočíta v súlade s pravidlami zákona o dani z príjmov právnických osôb členského štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely alebo v ktorom sa nachádza. Straty subjektu alebo stálej prevádzkarne sa do základu dane nezahŕňajú, ale môžu sa preniesť podľa vnútroštátneho práva a zohľadniť v nasledujúcich daňových obdobiach.
2.Ak sa uplatňuje článok 7 ods. 2 písm. b), príjem, ktorý sa má zahrnúť do základu dane daňovníka, sa obmedzuje na sumy vytvorené prostredníctvom aktív a rizík, ktoré súvisia s významnými personálnymi funkciami vykonávanými kontrolujúcou spoločnosťou. Príjmy pripísané kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa vypočítajú v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
3.Príjem, ktorý sa má zahrnúť do základu dane, sa vypočíta v pomere účasti daňovníka v subjekte, ako sa vymedzuje v článku 7 ods. 1 písm. a).
4.Príjem sa zahŕňa do zdaňovacieho obdobia daňovníka, v ktorom sa končí daňový rok subjektu.
5.Keď subjekt rozdeľuje zisky daňovníkovi a tieto rozdelené zisky sa zahŕňajú do zdaniteľného príjmu daňovníka, pri výpočte výšky splatnej dane z rozdelených ziskov sa zo základu dane odpočítajú sumy
O
O
Návrh zákona čl.I
Návrh zákona čl.I
§ 17h ods.6
§ 17h
ods.7
ods.9
Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.
Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ktoré predmetom dane
n.a.
Ú
n.a.
Ú
26
príjmov, ktoré boli predtým zahrnuté do základu dane podľa článku 7, aby sa zaistilo, že nedôjde k dvojitému zdaneniu.
6.Keď daňovník prevádza svoju účasť v subjekte alebo v podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou a akákoľvek časť výnosu z prevodu sa zahrnula do základu dane podľa článku 7, uvedená suma sa pri výpočte výšky splatnej dane z uvedených výnosov odpočíta zo základu dane, aby sa zaistilo, že nedôjde k dvojitému zdaneniu.
ods.
10
ods. 11
ods. 8
podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.
Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa predávajú.
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľských aktivít zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni.
Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45.
27
7.Členský štát daňovníka umožní, aby sa daň, ktorú subjekt alebo stála prevádzkareň zaplatili, odpočítala z daňovej povinnosti daňovníka v štáte jeho daňovej rezidencie alebo umiestnenia. Odpočet sa vypočíta v súlade s vnútroštátnym právom.
595/2003 a návrh zákona čl.I
§ 45 ods. 1
Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje
28
metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e.
Čl.9
Hybridné nesúlady
1.Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k dvojitému odpočtu, odpočet sa umožní len v tom členskom štáte, v ktorom má táto platba svoj zdroj.
2.Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k odpočtu bez zahrnutia, členský štát platiteľa odpočet takejto platby zamietne.
N
595/2003 a návrh zákona čl.I
§ 21 ods.2 písm. o)
Daňovými výdavkami nie sú tiež
výdavky (náklady) u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r), v rozsahu v akom
1.dochádza k viacnásobnému uplatneniu toho istého daňového výdavku (nákladu) u viacerých závislých osôb a u týchto závislých osôb nedochádza k súčasnému viacnásobnému zahrnutiu zodpovedajúcich príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov,
2.nie zdaniteľným príjmom u inej závislej osoby podľa právnych predpisov v štáte príjemcu príjmu (výnosu), pričom pri posúdení zdaniteľného príjmu sa prihliada aj na právne predpisy v štáte konečného príjemcu príjmu (výnosu); postup podľa prvej vety sa neuplatní, ak ide o výdavok (náklad) medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) r) a príjemcom príjmu (výnosu) je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v zahraničí okrem príjmov, ktoré dosahuje tento daňovník podľa § 12 ods. 2 alebo fyzická osoba, u ktorej je tento príjem oslobodený od dane podľa § 9,
3. tieto výdavky (náklady) priamo alebo nepriamo použité na
Ú
Smernica 2016/1164 v časti hybridných nesúladov bola novelizovasmernicou 952/2017, ktorou sa menia definície, rozsah pravidiel; dátum účinnosti pravidiel sa posúva na 1.1.2020. Definície ako aj všetky pravidlá budú zapracované pri implementácii smernice 952/2017. V súčasnom znení sa upravuje iba časť nesúladov za účelom
29
financovanie výdavkov (nákladov) u inej závislej osoby vedúce k situácii viacnásobného uplatnenia toho istého daňového výdavku (nákladu) podľa prvého bodu alebo na financovanie výdavkov (nákladov) vedúce k situácii podľa druhého bodu.
ochrany základu dane v SR.
Čl.10
KAPITOLA III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Preskúmanie
1.Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice, najmä vplyv článku 4, do 9. augusta 2020 a Rade o ňom podá správu. K správe Komisie sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.
2.Členské štáty Komisii poskytujú všetky informácie potrebné na vyhodnotenie vykonávania tejto smernice.
3.Členské štáty uvedené v článku 11 ods. 6 oznámia Komisii pred 1. júlom 2017 všetky informácie nevyhnutné na vyhodnotenie účinnosti vnútroštátnych pravidiel zameraných na predchádzanie narúšaniu základu dane a riziku presunu ziskov (BEPS).
n.a.
n.a.
Čl.11
Transpozícia
1.Členské štáty do 31. decembra 2018 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2019.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
Návrh zákona
595/2003
595/2003
a návrh zákona čl.I
Čl. III
§ 52a
Príloha č.2
Bod 9
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 130 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
9. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na
Ú
30
3.Tam, kde sa v tejto smernici uvádza peňažná suma v eurách (EUR), členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa môžu rozhodnúť pre výpočet zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene 12. júla 2016.
4.Odchylne od článku 5 ods. 2, Estónsko môže, pokiaľ nebude zdaňovať nerozdelené zisky, zvážiť prevod aktív v peňažnej alebo nepeňažnej forme, vrátane hotovosti, zo stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v Estónsku do sídla alebo inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP ako rozdelený zisk, a uložiť daň z príjmu bez toho, aby mali daňovníci právo odložiť platbu takejto dane.
5.Odchylne od odseku 1, členské štáty do 31. decembra 2019 prijmú a uverejnia zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia potrebné
n.a.
N
Novela 563/2009
563/2009
563/2009 a
Novela 563/2009
čl.I
Návrh zákona čl.I
Čl.V
§ 166
Príloha
Bod 3
§ 52zl ods.
12
§ 52zm
fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. L 193, 19.7.2016).
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018, okrem čl. I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. L 193, 19.7.2016).
Ustanovenia § 17f, § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.
Ustanovenie § 17h v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použije po prvýkrát za
n.a.
Ú
31
na dosiahnutie súladu s článkom 5. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2020. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
6.Odchylne od článku 4 môžu členské štáty, ktoré majú k 8. augustu 2016 vnútroštátne pravidlá zamerané na predchádzanie rizík BEPS, pričom tieto pravidlá sú rovnako účinné ako pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov stanovené v tejto smernici, uplatniť tieto cielené pravidlá do konca prvého úplného fiškálneho roka, ktorý nasleduje po dátume uverejnenia dohody medzi členskými krajinami OECD na oficiálnom webovom sídle venovanom minimálnemu štandardu, pokiaľ ide o akciu 4 v oblasti BEPS, ale najneskôr do 1. januára 2024.
D
595/2003
§ 21a
zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.
(1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu,1) a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25% hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu1) alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.
(2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k
32
dlžníkovi.
(3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,94) poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu105b) alebo lízingovou spoločnosťou.
Čl.12
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.
n.a.
Čl.13
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli 12. júla 2016
Za Radu predseda
P. KAŽIMÍR
n.a.
n.a.
LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)
V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)