1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona vychádza z Plánu legislatívnych úloh na rok 2017 v súvislosti s plnením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na úlohu č. 4 v mesiaci august Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 bola do návrhu zákona zapracovaná aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. L 157, 15.6.2016), a to s cieľom vyhnúť sa súčasnému prerokúvaniu dvoch novelizácií zákona kódexového typu. Predkladanou právnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádzajú aj implementačné pravidlá pre insolvenčné konanie upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. L 141, 5.6.2015) v platnom znení.
V čl. I sa navrhuje novelizácia Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností. Navrhuje sa taktiež posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov obchodných spoločností v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce spoločnosť a precizovať pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov. Návrh zákona tak reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami realizovanými s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností, či pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, ako aj na rôzne prístupy vytvorené praxou pri tvorbe kapitálových fondov, ktorých možnosť tvorby zo zákona implicitne vyplýva, ale nie je jasne regulovaná.
Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú „služby“ tzv. bielych koní a taktiež prípadov, ak posledný jediný štatutár sa vzdá svojej funkcie a spoločnosť ostane bez štatutára.
V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka sa v ďalších novelizačných článkoch vstupuje do Exekučného poriadku vo väzbe na právnu úpravu diskvalifikácie (čl. III), zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov akcionárov (čl. V a VIII), zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k vydávaniu písomného súhlasu Sociálnej poisťovne v súvislosti s údajmi zapísanými v obchodnom registri (čl. VI) a zákona o obchodnom registri, pokiaľ ide o zavedenie povinnosti spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach a uložiť ju do zbierky listín, zmenu pri preukazovaní ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena podpisovými vzormi s úradne osvedčeným podpisom v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce, ako aj zmeny pri preverovaní skutočností pred zápisom zmeny
2
spoločníka do obchodného registra zo strany registrového súdu (čl. VII).
V čl. II sa navrhuje doplnenie Trestného zákona zavedením skutkovej podstaty nového trestného činu nekalá likvidácia, ktorý postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na prevádzaní majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.
V čl. IX (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) sa navrhuje v súvislosti s opatreniami podľa čl. I najmä sprísniť zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas a postihnúť aj také prípady, v ktorých nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť k otvoreniu konkurzu (čo bol predpoklad na vyvodzovanie zodpovednosti), keďže dlžník bol vymazaný z Obchodného registra alebo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Tiež sa navrhuje riešiť prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov v konkurze a zosúladiť inštitút záverečného vyrovnania ziskov a strát s právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka.
V nadväznosti na právnu úpravu oddlženia sa v čl. IV (zákon o bankách) upravuje otázka zriadenia a vedenia osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ako aj rozsah bankových služieb, poskytovaných k tomuto účtu. V čl. X (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) sa precizuje súčasná právna úprava v záujme zamedziť špekuláciám pri osobnom bankrote tak, že dlžník môže v zásade uzavrieť dohodu o splátkach v Centre právnej pomoci len osobne.
V čl. XI sa navrhuje novelizácia zákona o Obchodnom vestníku, ktorou sa zohľadňuje nová právna úprava autentifikácie podľa zákona o e-Governmente, a jej účelom je umožniť osobám disponujúcim aktivovanou elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti registrácie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie, a to tak pozitívny, ako aj negatívny.
Návrh zákona bol dňa 8. augusta 2017 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 14. augusta 2017 Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky. Vláda návrh zákona prerokovala a schválila dňa 16. augusta 2017.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
čl. 49, čl. 50 ods. 1 a 2 (g), čl. 114, 115 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. L 110, 29.4.2011) v platnom znení
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016)
2.nelegislatívne akty
-
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002) v platnom znení
4
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. L 310, 25.11.2005) v platnom znení
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. L 224, 16.8.2006)
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2007)
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (Ú. v. L 259, 2.10.2009) v platnom znení
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016) je potrebné transponovať do 9. júna 2018.
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády bola určená na august 2017.
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
5
Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Smernica transponovaná predmetným návrhom zákona v plnom rozsahu.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
6
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
* Materiál nelegislatívnej povahy
Σ Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
* Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 20.3.2017Ukončenie: 3.4.2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2017
2. Definícia problému
Podnikateľské prostredie v Slovenskej republike je v súčasnosti deformované niektorými negatívnymi javmi ako využívanie fúzií na vyhýbanie sa riadnemu plneniu povinností, resp. obchádzaniu ukončenia podnikania štandardnými spôsobmi (zrušenie a likvidácia, bankrot). Ďalej riadne fungovanie trhu a výkon verejnej správy (napr. v oblasti správy daní) narúša využívanie tzv. bielych koní, či už v pozícii štatutárnych orgánov alebo spoločníkov.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom vládneho návrhu zákona je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností, riešiť problematiku tzv. bielych koní, posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov týchto spoločností. Vo výsledku predkladateľ od navrhovaných opatrení očakáva zlepšenie podnikateľského prostredia najmä s ohľadom na zamedzenie vzniku deformácií, ktoré bránia riadnemu podnikaniu a poškodzujú veriteľov.
Cieľom vládneho návrhu zákona je aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016).
4. Dotknuté subjekty
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, súdy, fyzické osoby a právnické osoby.
5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia boli posudzované na úrovni analytickej činnosti.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno Σ Nie
7. Transpozícia práva EÚ
7
Áno
8. Preskúmanie účelnosti**
Predkladateľ bude priebežne po účinnosti zákona vyhodnocovať jeho prínosy.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
* Pozitívne
Σ Žiadne
* Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
* Áno
* Nie
* Čiastočne
Σ Pozitívne
* Žiadne
Σ Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Σ Pozitívne
* Žiadne
Σ Negatívne
Sociálne vplyvy
* Pozitívne
Σ Žiadne
* Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
* Pozitívne
Σ Žiadne
* Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
* Pozitívne
Σ Žiadne
* Negatívne
* Pozitívne
Σ Žiadne
* Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
* Pozitívne
Σ Žiadne
* Negatívne
10. Poznámky
Prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Katarína SenderákováOdbor legislatívy občianskeho a obchodného práva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyTel.: 02/ 888 91 135Fax: 02/ 888 91 606Mail: katarina.senderakova@justice.sk
12. Zdroje
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
II. Pripomienky a návrhy zmien:
Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Nakoľko sa v čl. II materiálu zavádza skutková podstata nového trestného činu (nekalá likvidácia), ktorý má normami trestného práva postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone, Komisia žiada do doložky vybraných vplyvov v časti 10.
8
Poznámky uviesť, že prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
V doložke vybraných vplyvov je potrebné v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu označiť, že predložený návrh zákona nepredpokladá žiadne sociálne vplyvy.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
1. V časti 3.3.1 Priame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi vyčíslenie jednotkového nákladu na overenie podpisu v rámci udelenia súhlasu osoby, ktorá má byť ustanovená do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena v eurách.
2. V časti 3.3.2 Nepriame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi uviesť aspoň v rámci nepriamych finančných nákladov kvalitatívny popis novej povinnosti štatutárov vo forme ručenia za záväzky v prípade účasti na transakcii, ktorá zhorší hospodársku situáciu firmy, ako aj novej povinnosti spočívajúcej v zodpovednosti členov firiem za škodu spôsobenú v dôsledku procesu zlúčenia/splynutia.
3. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi aspoň kvalitatívne popísať v čom spočíva zjednodušenie elektronických služieb voči Obchodnému vestníku, ďalej kvalitatívne uviesť novú povinnosť štatutárov informovať o kríze spoločníkov a vyčísliť jej jednotkový náklad v súlade s Kalkulačkou nákladov, ako aj kvalitatívne popísať novú povinnosť spočívajúcu v podaní návrhu na zápis zlúčenia/splynutia a tiež zároveň vyčísliť jej jednotkový náklad.
4. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi upraviť tvrdenie, že „§ 115 - prevod obchodného podielu – doloženie súhlasom správcu dane – táto povinnosť však len kopíruje povinnosť, ktorá už bola v ustanovení obsiahnutá a nejde o novú povinnosť.“, nakoľko súčasná právna úprava povinnosť doložiť súhlas správcu dane ustanovuje len v prípade, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. A zároveň priznať tejto novej povinnosti administratívne náklady vynaložené v rámci procesu získania súhlasu správcu dane.
V rámci hore uvedených pripomienok Komisia odporúča predkladateľovi, aby výsledky zapracovania tých pripomienok, ktorých predmetom je vyčíslenie jednotkových nákladov, boli následne zohľadnené v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie v nasledujúcej štruktúre:
- jednotkový náklad povinnosti overenia podpisu (1.),
- jednotkový náklad administratívnej povinnosti štatutára informovať spoločníkov o kríze (3.), /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom spoločností v kríze – napr. aj z údaju počtu návrhov na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, z dôvodu, že je v kríze/,
- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na zápis zlúčenia/splynutia (3.),
- jednotkový náklad administratívnej povinnosti doložiť akýkoľvek prevod obchodného podielu súhlasom správcu dane (4.) /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom žiadostí o zápis zmeny v obchodnom registri v súvislosti s prevodom obchodného podielu/,
a zároveň do Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie zapracovať jednotkové náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s povinnosťami, ktoré už predkladateľ kvalitatívne popísal v časti 3.3.3 Administratívne náklady, konkrétne:
- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
- jednotkový náklad administratívnej povinnosti nechať si vypracovať správu audítora a povinnosti jej následného uloženia do zbierky listín,
- jednotkový náklad administratívnej povinnosti predkladať návrh zmluvy o zlúčení správcovi dane,
pričom pri všetkých nových povinnostiach spoločností pri ich výmaze z Obchodného registra bez likvidácie (t. j. zlúčením alebo splynutím) Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkových nákladov týchto povinností počtom žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia/.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho
9
procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Predkladateľ zapracoval pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II stanoviska Komisie do doložky vybraných vplyvov a čiastočne aj do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Nakoľko však predkladateľ nedokáže predvídať správanie subjektov na trhu, a teda ani určiť okruh spoločností v kríze (napr. počet návrhov na vyhlásenie konkurzu, počet žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia), nie je ani reálne možné v predmetnej analýze vyčísliť jednotkové náklady s tým spojené.
10
B. Osobitná časť
K Čl. I (Obchodný zákonník)
K bodu 1 (§ 12 ods. 4)
Navrhuje sa zosúladenie pojmov používaných v Obchodnom zákonníku v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí súdu. Pojem „zverejniť“ používa napr. zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci režimu zverejňovania súdnych rozhodnutí podľa § 82a, rovnako tak zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z“) i procesný kódex Civilný sporový poriadok.
K bodu 2 (§ 13a ods. 1)
V súčasnosti môže dôjsť k vylúčeniu fyzickej osoby len rozhodnutím súdu alebo na jeho základe. Ustanovenie vytvoriť do budúcnosti základ pre možnosť, aby k vylúčeniu mohlo dôjsť aj na základe rozhodnutia iného orgánu (napr. správneho, daňového), a to za porušenia, ktoré špecifikuje relevantná sektorová legislatíva (dane, clá, zamestnanosť, sociálne veci).
K bodu 3 (§ 17)
Vzhľadom na zavedenie nového pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ v § 17 ods. 2 návrhu sa za účelom zjednotenia pojmov v rámci právnej úpravy obchodného tajomstva nahrádza slovo „podnikateľ“ pojmom „majiteľ obchodného tajomstva“, čo zodpovedá aj dikcii preberanej smernice. Zároveň obsahové zameranie definície pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ je vhodnejšie z toho dôvodu, že zahŕňa okrem personálneho znaku v podobe nakladania s obchodným tajomstvom fyzickou či právnickou osobou, ktorá je oprávnená, i vecný znak súvislosť s podnikom, ktorý prevádzkuje uvedená osoba, teda podnikateľ. Inak povedané, majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcim sa k podniku nakladá oprávnene. Pojem majiteľ sa zdá vhodnejším i z toho dôvodu, že samotné obchodné tajomstvo je predmetom subjektívnych práv a je majetkovým právom, pôsobiacim erga omnes.
K bodu 4 (§ 17 ods. 2 až 4)
V § 17 Obchodného zákonníka sa navrhujú zaviesť tri nové pojmy - majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Zavedením uvedených pojmom dochádza k transpozícií čl. 13 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. L 157, 15.6.2016), (ďalej len „smernica“), ktorá obsahuje definície týchto pojmov. Tieto pojmy pritom v návrhu upravené s prihliadnutím na koncepciu Obchodného zákonníka a návrh zákona s nimi pracuje i v nasledujúcich novozavedených ustanoveniach (napr. pri neodkladných opatreniach či
11
prostriedkoch nápravy).
K výkladu pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ pozri odôvodnenie k bodu 3.
Rušiteľom obchodného tajomstva na účely návrhu zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Len tejto osobe môžu byť v dôsledku jej protiprávneho konania súdom uložené (nariadené) neodkladné alebo nápravné opatrenia. Rušiteľom obchodného tajomstva pritom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Napriek tomu, že smernica uvádza pojem „porušovateľ“, je vhodnejšie nahradiť tento pojem pojmom „rušiteľ obchodného tajomstva“, pričom pojem rušiteľ Obchodný zákonník používa i v rámci právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži.
Síce zákonodarca pojem „ohrozenie obchodného tajomstva“ v návrhu zákona nedefinuje, je zrejmé, že ho možno vnímať ako konanie s cieľom porušiť obchodné tajomstvo (jeho neoprávneným získaním, sprístupnením alebo využitím), pričom k tomuto nežiadúcemu následku ešte nedošlo, ale reálne tento následok hrozí. Právny poriadok tento všeobecne známy pojem bez potreby jeho obsahového vymedzenia zavádza v množstve právnych predpisov. Samotný Obchodný zákonník ho používa pri ochrane obchodného mena rovnako s negatívnymi následkami pre toho, kto sa ohrozenia obchodného mena dopustí. Okrem toho, ohrozenie práv pozná i Autorský zákon, Občiansky zákonník, či ďalšie právne predpisy.
V odseku 4 sa zavádza pojem „tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“. Ide o určitú komoditu (materiál, výrobok), ktorá je nositeľom obchodného tajomstva, resp. ktorá v akomkoľvek štádiu jej „existencie“ nadobúda v dôsledku porušenia obchodného tajomstva neoprávnenú hodnotu. Uvedená definícia sa v návrhu zákona ďalej využíva v súvislosti s ukladaním nápravných opatrení spočívajúcich v možnosti stiahnuť uvedený tovar z trhu, prípadne upraviť jeho vlastnosti tak, aby bolo odstránené porušovanie obchodného tajomstva.
K bodu 5 (§ 18)
Opätovne ide o zjednotenie pojmov zavedených v § 17 návrhu zákona.
K bodu 6 (§ 19)
V súvislosti so zavedením nových pojmov dochádza v návrhu zákona k rozčleneniu § 17 na odseky. V § 19 Obchodného zákonníka je preto potrebné precizovať odkaz na pojem obchodné tajomstvo, ktorého definíciu návrh zavádza v § 17 ods. 1.
K bodu 7 (§ 20)
Obchodné tajomstvo v zmysle súčasnej právnej úpravy využíva prostriedky ochrany, ktoré zavedené v treťom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka - právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Keďže návrh zákona vychádza z koncepcie, že ochrana obchodného tajomstva okrem prostriedkov, ktoré uvedené v rámci ochrany hospodárskej súťaže, vyžaduje i osobitné prostriedky ochrany vyjadrené v novom štvrtom diele piatej hlavy Obchodného
12
zákonníka, patrí obchodnému tajomstvu širší okruh právnych prostriedkov, ako len ochrana pri nekalej súťaži. V nadväznosti na to § 55a hovorí o subsidiárnom použití ustanovení o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži, pokiaľ osobitné ustanovenia štvrtého dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka neupravujú právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva osobitne. Preto skutočnosť, že vlastníkovi obchodného tajomstva prislúcha nielen ochrana uvedená v rámci ustanovení o nekalej súťaži, ale aj osobitné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva v spomínanom novom diele, sa navrhuje vyjadriť vypustením slov „ako pri nekalej súťaži“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 11 (k § 55a).
K bodu 8 (§ 40 ods. 1 a 2)
Predkladaná úprava za cieľ zjednotiť povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa účtovných predpisov 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.
K bodu 9 [§ 44 ods. 2 písm. g)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcou v zjednotení terminológie v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.
K bodu 10 (§ 51)
K odsekom 1 až 5
Vzhľadom na účel smernice, ktorá vyžaduje „stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva“, sa navrhuje precizovanie a rozšírenie definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. Zároveň návrh nadväzuje na skutkovú podstatu zavedenú v platnej právnej úprave porušenie obchodného tajomstva, pričom pod množinu pojmu „porušenie“ sa podriaďuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.
Odseky 2 5 vymedzujú druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva. Doplnením predmetných odsekov zároveň dochádza k prebratiu čl. 4 smernice. Za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pritom možno považovať aj iné spôsoby konania, ktoré v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako tie, ktoré sú uvádzané v odsekoch 2 až 5, ide totiž len o demonštratívny výpočet.
K odseku 6
Na rozdiel od predchádzajúcich odsekov odsek 6 ustanovuje, ktoré konanie nemožno považovať za neoprávnené. Vymedzenými druhmi konania teda nedochádza k porušovaniu práv majiteľa obchodného tajomstva. Výpočet konaní, ktoré nemožno považovať za porušenie práv
13
k obchodnému tajomstvu, predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice.
Písmeno a) uvedeného odseku reaguje na situáciu, kedy na základe vlastnej tvorivej činnosti osoby, táto obchodné tajomstvo objaví alebo vytvorí bez ohľadu na skutočnosť, že patrí aj inej osobe. Pokiaľ sa tak stane, možno aj túto osobu považovať za majiteľa obchodného tajomstva, ktorý požíva ochranu. V rámci obchodného tajomstva totiž neplatí „právo prednosti“ ako napr. v prípade patentových práv, a obchodné tajomstvo nemožno obmedzovať tým spôsobom, že môže patriť len výlučne jednej osobe. Objav alebo vytvorenie tak možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia práv k obchodnému tajomstvu.
Písmeno b) uvedeného odseku sa týka tzv. reverzného inžinierstva, teda postupu, na základe ktorého sa odkryť výrobný postup alebo mechanizmus fungovania určitého predmetu. Neoprávnené postupy reverzného inžinierstva sa využívajú napríklad za účelom zhotovenia počítačového programu na základe odhalenia zdrojového kódu. V zmysle smernice pritom takýto postup (na rozdiel od autorskoprávnych aspektov ochrany) nemá byť považovaný za neoprávnený s výnimkou prípadu, že zákaz tejto „spätnej analýzy“ vyplýva osobe, ktorej sa stal predmet prístupný, priamo zo zmluvy.
Skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôžu tvoriť dôvod pre obmedzenie práva na informácie v prípade zamestnancov ani ich kolektívnych zástupov pri výkone zastupovania, či na lokálnej alebo nadnárodnej úrovni (napr. rokovania na úrovni európskej zamestnaneckej rady). Spravidla sa sprístupnenie obchodného tajomstva vyžaduje i na účely výkonu činnosti či povolania zamestnancov. Samozrejme, ani takéto sprístupnenie obchodného tajomstva sa nepovažuje za neoprávnené. Rovnako však treba pripomenúť, že keďže môže ísť v zmysle Zákonníka práce o informácie, ktoré môžu poškodiť zamestnávateľa, možno od zamestnancov vyžadovať, aby tieto informácie považovali za dôverné.
Z písmena d) vyplýva demonštratívny charakter uvedeného ustanovenia, pretože nielen získanie obchodného tajomstva podľa predchádzajúcich písmen, ale i akékoľvek iné konanie (za predpokladu, že je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb) sa môže považovať za oprávnené napr. v prípade sprístupnenia obchodného tajomstva majiteľom obchodného tajomstva na základe zmluvy o franchisingu.
K odseku 7
Odsek 7 reaguje na osobitné právne predpisy slovenského právneho poriadku alebo Európskej únie, ktoré môžu zakotviť situácie, kedy konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť považované za neoprávnené, v rozsahu uvedenom v právnych predpisoch neoprávneným nebude. Možno hovoriť napríklad o sprístupnení informácií, ktoré tvoria obchodné tajomstvo na účely trestného alebo administratívneho konania, či na iné úradné účely (účtovné závierky, audit, sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií).
K bodu 11 (Prvá časť, hlava V, diel III, oddiel 1)
Navrhuje sa zaviesť členenie dielu III na oddiely I a II za účelom odlíšenia všeobecných prostriedkov ochrany nekalej súťaže - ktoré využiteľné aj pri ochrane obchodného tajomstva, od prostriedkov osobitných, využiteľných len v prípade porušenia alebo ohrozenia obchodného
14
tajomstva.
K bodu 12 (§ 55 ods. 2)
Opätovne ide o zjednotenie terminológie v právnom poriadku nahradením slova „uverejniť“ slovom „zverejniť“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 1.
V § 55 ods. 2 sa navrhuje doplniť rovnako, ako tomu je v prípade uloženia trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku podľa zákona č. 91/2016 Z. z., povinnosť súdu, aby v prípade uloženia povinnosti zverejnenia odsudzujúceho rozsudku určil okrem rozsahu, spôsobu a formy zverejnenia rozsudku i lehotu na splnenie tejto povinnosti.
K bodu 13 (§ 55a až 55d)
K § 55a
V § 55a sa navrhuje vyjadriť vzťah všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži uvedenej v diele III oddiele 1, k špeciálnej právnej úprave oddielu 2, ktorá zakotvuje nad rámec všeobecnej právnej úpravy ďalšie právne prostriedky využiteľné len pri porušení obchodného tajomstva. Všeobecná úprava sa v prípade obchodného tajomstva využije ďalej v prípade, ak osobitné ustanovenia oddielu 2 neustanovujú odlišnú úpravu. Všeobecná úprava sa naďalej využíva z dôvodu, že koncepčne skutková podstata porušenia obchodného tajomstva ostáva súčasťou nekalosúťažného konania.
K § 55b
K odseku 1
Zavádzajú sa prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku, pričom ich účel a charakter ostáva rovnaký. Potreba zakotviť osobitné neodkladné opatrenia vyplýva z toho, že porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže napríklad v prípade jeho sprístupnenia širokej verejnosti (prostredníctvom internetu, novín) neprichádza do úvahu možnosť navrátenia do pôvodného stavu. V dôsledku toho sa navrhujú stanoviť aj v prípade obchodného tajomstva rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, ktorými možno flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Písmená a) d) obsahujú výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe.
K odseku 2
V prípade, ak to súd so zreteľom na okolnosti prípadu považuje za možné a účelné (najmä vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv osoby dotknutej neodkladným opatrením, resp., ak to dovoľujú majetkové pomery majiteľa obchodného tajomstva), môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi
15
obchodného tajomstva. Škoda v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že musí obmedziť alebo ukončiť svoje podnikateľské aktivity, napr. prestať vyrábať určitý sortiment výrobkov alebo ich stiahnuť z trhu, či dokonca zničiť. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 11 ods. 4 smernice. Výška tejto záruky (kaucie) sa líši v závislosti od druhu uloženého neodkladného opatrenia i predpokladanej škody, ktorá ním môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť.
K odseku 3
V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa zavádza možnosť súdu, namiesto neodkladných opatrení podľa odseku 1, uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak vznikne škoda alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka, a bude právoplatne priznaná, bude povinný ju rušiteľ obchodného tajomstva samozrejme nahradiť. Keďže ochrana obchodného tajomstva vrátane prostriedkov nápravy je veľmi obdobná tej, ktorá prislúcha predmetom práva duševného vlastníctva, primerane sa pri ukladaní zábezpeky podľa tohto odseku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku vo vzťahu k zábezpeke na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva podľa § 342. Pokiaľ rušiteľ obchodného tajomstva zábezpeku zloží, nevzniká mu právo domáhať sa, aby mu obchodné tajomstvo bolo sprístupnené.
K odseku 4
Súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Za týmto účelom súd môže od majiteľa obchodného tajomstva, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovať (pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby doplnil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Uvedeným ustanovením sa preberá čl. 11 ods. 1 smernice, ktorej cieľom je zároveň, aby žiadne neodkladné či nápravné opatrenie nespôsobilo možnosť podávania neodôvodnených návrhov zo strany majiteľa obchodného tajomstva konajúceho v rozpore s dobrou vierou, s cieľom napr. diskvalifikovať iného konkurenta na trhu napríklad tým, že zákazom dovozu tovaru nariadeným súdom sa dostane do omeškania pri plnení svojich zmluvných záväzkov.
K odseku 5
Ide o transpozíciu čl. 11 ods. 2 smernice, v ktorej vymedzené určité skutočnosti, na ktoré je súd pri nariadení neodkladného opatrenia povinný prihliadať a ktoré môžu byť zároveň i kritériami pri výbere vhodného druhu nápravného opatrenia vymedzeného v odseku 1. Opatrenia zvolené súdom pri nariadení neodkladného, rovnako i nápravného opatrenia podľa § 55c musia rešpektovať zásadu proporcionality a to tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva, avšak zároveň neprimerane neobmedzovali základné práva a slobody, verejný záujem, práva spotrebiteľov, či voľný pohyb osôb.
16
K odseku 6
V prípade právnej úpravy neodkladných opatrení sa navrhuje pri postupe súdu pri nariadení i zrušení, či zániku neodkladných opatrení i na iný postup súdu primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, s výnimkou § 327 časti vety za bodkočiarkou. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú“. Výnimka vo vzťahu k odstraňovaniu vád sa v prípade postupu súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nepoužije z dôvodu, že v prípade, ak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebudú priložené dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu, môže súd podľa § 55 ods. 4 majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na ich doplnenie. Tým sa čiastočne prelamuje prejednacia zásada, ktorá je príznačná pre sporové konania podľa Civilného sporového poriadku.
K § 55c
K odsekom 1 až 3
§ 55c sa vzťahuje na rozhodovanie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd meritórnym rozhodnutí vysloví, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, uloží zároveň týmto rozhodnutím rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení podľa odsekov 1 3. Návrh zákona tieto druhy povinností uložených meritórnym rozhodnutím nazýva súhrnne aj nápravnými opatreniami. Ich zmyslom je totiž „napraviť“ protiprávny stav, ktorý bol súdom v konaní preukázaný. Ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva), nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. d) a všetky nápravné opatrenia podľa odseku 2 majú byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Zavedením nápravných opatrení sa preberá čl. 12 smernice.
K odsekom 4 a 5
Odsek 4 návrhu v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice zavádza alternatívu rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k nápravným opatreniam podľa odsekov 1 a 2. Súd v prípade, ak budú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia, môže namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu. Samozrejme, výška peňažnej náhrady zodpovedá porušeniu obchodného tajomstva, zároveň však podľa odseku 5 nemôže presiahnuť výšku odmeny, ktorá by zodpovedala odmene majiteľa obchodného tajomstva, ak by využitie obchodného tajomstva rušiteľovi obchodného tajomstva umožnil a s prihliadnutím na dobu, po ktorú sa obchodné tajomstvo neoprávnene využívalo. Uvedené ustanovenie pritom zmierňuje tvrdosť neodkladných opatrení, ktoré sa môžu viazať aj na subjekt, ktorý sprístupnil alebo využil obchodné tajomstvo, získané od tretej osoby, ktorá sama nebola majiteľom obchodného tajomstva. I takýmto konaním spočívajúcim v neoprávnenom sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva totiž osoba nadobúda postavenie rušiteľa obchodného tajomstva. Pokiaľ je naplnená predtým uvedená podmienka a zároveň by vykonanie nápravných opatrení spôsobilo rušiteľovi obchodného tajomstva neprimeranú ujmu, pričom peňažná náhrada sa javí ako uspokojivá, súd rozhodne o uložení tohto druhu povinnosti.
17
K odseku 6
Keďže uložením nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 nemusí dôjsť k odstráneniu škody alebo ujmy, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva, ponecháva sa možnosť majiteľa obchodného tajomstva domáhať sa popri nápravných opatreniach i náhrady škody. Táto možnosť pritom vyplýva z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, z § 53 Obchodného zákonníka. Okrem náhrady škody, ktorá zahŕňa skutočnú škodu i ušlý zisk, sa v zmysle uvedeného ustanovenia možno domáhať i primeraného finančného zadosťučinenia (ktorým sa nahrádza nemateriálna ujma v peniazoch, napr. v prípade poškodenia dobrej povesti majiteľa obchodného tajomstva) a vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade uvedených prostriedkov nápravy totiž návrh neobsahuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu v rámci právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva.
K odseku 7
Pozri odôvodnenie k § 55b ods. 5.
K odseku 8
V uvedenom odseku sa v nadväznosti na čl. 11 ods. 3 smernice ustanovuje možnosť súdu zrušiť svoje rozhodnutie vtedy, ak skutočnosti, ktoré boli obchodným tajomstvom, nemožno ďalej za obchodné tajomstvo považovať z dôvodu, že „odpadli“ niektoré z definičných znakov obchodného tajomstva alebo zanikol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie uložené a zároveň je splnená kumulatívne podmienka, že sa tak stalo bez pričinenia rušiteľa obchodného tajomstva. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Zrušenie rozhodnutia ďalej prichádza do úvahy vtedy, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je porušenie obchodného tajomstva. Pokiaľ napríklad rušiteľ obchodného tajomstva získal na základe zmluvy s majiteľom obchodného tajomstva možnosť obchodné tajomstvo využívať, nekoná protiprávne a niet dôvodu pre trvanie povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu.
Vydania takéhoto rozhodnutia sa môže domáhať rušiteľ obchodného tajomstva, ktorý ďalším trvaním opatrení uložených súdom je voči ostatným osobám, ktoré obchodné tajomstvo získali, obmedzený, napríklad z dôvodu, že uvedené výrobky nemôže vyrábať, dovážať, či uvádzať na trh. Uvedené ustanovenie je prelomením prekážky res iudicata v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus - t. j. výhrady, že v prípade, ak sa v budúcnosti zmenia podmienky, na základe ktorých založil súd povinnosť zdržania sa určitej povinnosti do budúcnosti, je možné rozhodnutie uložené súdom zmeniť.
Potreba zavedenia určitého „revízneho ustanovenia“ možnosťou zrušenia rozhodnutia súdu je proporcionálna k nedôvodnému a neprimeranému zaťaženiu rušiteľa obchodného tajomstva, ktorý napriek uloženej trvácej povinnosti plynúcej z porušenia obchodného tajomstva, naďalej protiprávny stav neudržiava. Napriek tomu, že v právnom poriadku platí zásada res iudicata, obdobné ustanovenie možno pozorovať i v § 71 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
18
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“.
K § 55d
K odseku 1
Jedným z účinných prostriedkov nápravy, ktorý mať prevažne výchovný charakter, je možnosť zverejnenia rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Súd môže rozhodnúť o tejto povinnosti v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva, ktorá zároveň odôvodňuje potrebu oboznámiť s protiprávnym konaním rušiteľa obchodného tajomstva i verejnosť. Vzhľadom na primerané použitie § 53 Obchodného zákonníka je ponechaná možnosť súdu vysloviť, kde a akým spôsobom bude rozhodnutie zverejnené (čo zahŕňa aj možnosť určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva),v akej forme (napríklad na webovom sídle rušiteľa obchodného tajomstva, ak ho zriadené, či v iných médiách, umiestnením priamo v priestoroch prevádzkarne) a v akej lehote rušiteľ obchodného tajomstva uvedenú povinnosť splniť.
K odsekom 2 a 3
Súd pri ukladaní tejto povinnosti prihliada na skutočnosti uvedené v odseku 2. Zároveň vzhľadom na význam obchodného tajomstva platí všeobecná povinnosť zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva tak počas konania pred súdom, ako aj pri zverejnení rozhodnutia, čo znamená, že nemožno zverejniť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ niektorá časť (časti) rozhodnutia obsahujú informácie, ktoré obchodným tajomstvom. V takom prípade sa zverejní len časť rozhodnutia, ktorá predmetné informácie neobsahuje. Rovnako sa pri zverejnení rozhodnutia rešpektuje aj ochrana osobných údajov, preto sa musí pred zverejnením rozhodnutia zabezpečiť anonymizácia údajov umožňujúcich identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie o zverejňovaní súdnych rozhodnutí bolo do návrhu zapracované v nadväznosti na čl. 15 smernice.
Prostriedky ochrany obchodného tajomstva, boli vzhľadom na špecifickosť obchodného tajomstva, ktoré je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku i smernice (EÚ) 2016/943, zakotvené v rámci právnej úpravy Obchodného zákonníka. Po vyhodnotení používania nových procesných noriem v praxi a následných prípadných zmenách v nich nie je vylúčené, že bude potrebné zvážiť systematické zakotvenie prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v právnych predpisoch, ktoré upravujú konanie pred súdom.
K bodu 14 (§ 66 ods. 3 až 5)
V § 66 ods. 3 sa upravuje povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, v prípade spoločnosti, ktorá ostala bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Táto povinnosť sa ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Od takejto osoby je spravodlivé vyžadovať, o to viac, ak sa jej vzťah so spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, aby aj po zániku funkcie urobila v mene spoločnosti úkony, ktoré predídu prípadnej ujme osôb, ktoré s ňou
19
vstúpili do právnych vzťahov. Takýto bývalý štatutár bude podávať návrh na konkurz v mene spoločnosti (tzv. dlžnícky návrh) a pri jeho nepodaní včas môže zodpovedať za škodu.
Aby sa predchádzalo nejasnostiam v aplikačnej praxi, zákonodarca zároveň v odseku 4 zavádza pravidlo zániku funkcie člena štatutárneho orgánu, podľa ktorého, ak člen štatutárneho orgánu musí podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní spĺňať podmienky pre výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, kedy tieto podmienky prestal spĺňať.
V odseku 5 sa upravuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu povinný poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Predmetnú súčinnosť je však povinný vykonávať len v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Zároveň tiež platí, že za takúto súčinnosť voči spoločnosti právo na náhradu nákladov. Vo svojej podstate ide o súčasť povinnosti aj po zániku oprávnenia konať za spoločnosť a uskutočňovať úkony v záujme toho, aby spoločnosť, v ktorej pôsobil ako štatutár, neutrpela ujmu.
K bodu 15 (§ 66 ods. 7)
Navrhovaná právna úprava je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.
Z komparatívneho hľadiska je niekoľko základných prístupov k postihovaniu osôb stojacich v pozadí a ovládajúcich riadenie spoločnosti.
Navrhovaná úprava je inšpirovaná nemeckou a rakúskou judikatúrou a právom common law, nekopíruje však žiadne z nich.
Navrhovaná právna úprava postihuje niektoré situácie, ktoré by boli kryté prípadom faktického riadenia, ako aj tieňového riadenia, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú vplyvom na obchodnú spoločnosť.
Navrhovaná norma má dva základné predpoklady:
a)Osoba vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu
Musí ísť o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu, teda o faktické plnenie takých úloh, ktoré prislúchajú práve štatutárnemu a nie inému orgánu, a tým je zásadné vykonávanie obchodného vedenia. Z titulu vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu mu vyplýva oprávnenie konať navonok vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti.
20
Preto, hoci určitá osoba bude napríklad poverená určitým úsekom obchodného vedenia alebo bude na ňu inak delegovaná časť obchodného vedenia (poverený pracovník, vedúci zamestnanec), alebo bude oprávnená uskutočňovať úkony v mene spoločnosti, nepôjde ešte bez ďalšieho o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán je ten, kto je oprávnený vykonávať obchodné vedenie a aj ho štrukturovať či delegovať a v prípade, že obchodné vedenie deleguje, povinnosť jeho výkon kontrolovať a prípadne oprávnenie delegáciu odňať. Faktický štatutárny orgán je ten, kto tieto oprávnenia fakticky vykonáva (rozhoduje o nich) bez toho, aby aj formálne mal na to oprávnenia, a je spôsobilý konať tak bez ohľadu na iného formálne ustanoveného člena orgánu. Vedúci pracovník nerozhoduje o tom, či mu bude delegované obchodné vedenie, člen štatutárneho orgánu alebo faktický riaditeľ však áno.
Nie je potrebné, aby osoba vystupovala navonok (tu navrhovaný koncept nenasleduje koncept faktického riaditeľa v zmysle práva common law). Masívne vystupovanie navonok v mene spoločnosti (napríklad na základe všeobecného plnomocenstva) ale môže byť indíciou pre jeho faktický vplyv na riadenie spoločnosti.
Vedomosť obchodnej spoločnosti, jej spoločníkov o existencii faktického riaditeľa nie je nevyhnutná a bude ťažko dokazovaná. Avšak vedomosť a tolerovanie zásahov určitej osoby do obchodného vedenia bude typickou indíciou pre postavenie faktického riaditeľa.
Rovnako nie je nevyhnutné, aby tretie osoby o faktickom orgáne vedeli. Masívne zapojenie sa napríklad do rokovania o obchodnej transakcii ale je indíciou pre postavenie faktického riaditeľa, najmä ak je aj potenciálnemu partnerovi zrejmé, že práve táto osoba pozďaleč o transakcii rozhoduje.
Rovnako musí ísť o vykonávanie pôsobnosti, teda o opakovanú, sústavnú činnosť. Jednorazový vplyv na transakciu nie je postačujúci na splnenie predpokladov právnej normy. To však nevylučuje jeho prípadný postih podľa deliktného práva.
b)Bez vymenovania.
Pod vymenovaním sa rozumie akýkoľvek riadny a platný spôsob získania funkcie člena štatutárneho orgánu. Treba pod tento pojem zahrnúť aj situácie, ak jeho funkcia podľa práva zanikla.
Právnych následkov navrhovanej úpravy je niekoľko:
1.Po prvé, dôležitým implicitným východiskom návrhu je to, že ani faktický orgán nie je štatutárnym orgánom. Preto sa na neho nevzťahuje celá úprava postavenia štatutárneho orgánu, jeho vzťahov so spoločnosťou a podobne.
2.Po druhé, takáto osoba povinnosti mandatára. Predpokladá sa, že faktický riaditeľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, a preto sa v zmysle § 66 ods. 3 aplikujú pravidlá o mandátnej zmluve, avšak len čo do rozsahu jeho povinností.
3.Po tretie, návrh špecifikuje, že takáto osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Špecifikácia je dôležitá, pretože dopĺňa štandard starostlivosti a umožňuje za podmienky splnenia týchto predpokladov aj postih iného pre spoločnosť škodlivého konania (napríklad
21
konkurenčná činnosť). Pri určovaní obsahu pojmu „odborná starostlivosť“ je potrebné zohľadniť starostlivosť, ktorá je kladená na riadnych členov štatutárnych orgánov. Nemá ísť o prísnejšiu zodpovednosť ako je zodpovednosť člena orgánu, čo je potvrdené aj nasledovným následkom.
4.Po štvrté, zodpovednosť za škodu sa spravuje režimom zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a nie