Príloha č. 4

1

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

1. Zníženie výdavkov na platenie úhrady za sociálnu službu v čase splatnosti tejto úhrady u prijímateľov sociálnej služby, u ktorých sa uplatňuje právna ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, a to v dôsledku zvýšenia ochrany zostatku príjmu prijímateľa domácej opatrovateľskej služby, pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa a ambulantnej sociálnej služby v zariadení bez poskytovania stravovania po zaplatení úhrady zo súčasného 1,4 násobku sumy životného minima pre jednotlivca na 1,65 násobok tejto sumy.

2. Zníženie výdavkov na úhradu dlhu- nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo nezaplatenej časti úhrady za sociálnu službu, ktorá vznikla v dôsledku uplatnenia právnej ochrany zostatku z príjmu v čase splatnosti tejto úhrady pri poskytovaní sociálnej služby nezaopatrenému dieťaťu, nie je pohľadávkou dieťaťa ale je pohľadávkou osoby, ktorá má k dieťaťu vyživovaciu povinnosť

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

1. Prijímatelia sociálnej služby, u ktorých sa uplatňuje právna ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, ktorou je domáca opatrovateľská služba, pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a ambulantná sociálna služba v zariadení bez poskytovania stravovania.

2. Prijímatelia sociálnej služby u ktorých sa uplatňovala po dobu ich nezaopatrenosti právna ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, a ktorí osoby, ktoré voči nim majú vyživovaciu povinnosť.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Príloha č. 4

2

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Možnosť platenia úhrady za sociálnu službu v čase splatnosti úhrady za sociálnu službu vzhľadom na zákonom ustanovenú garanciu zostatku z príjmu po zaplatení tejto úhrady sa posudzuje individuálne na základe konkrétnych údajov o príjme a majetku a spoločne posudzovaných osobách a prehodnocuje sa pri zmene príjmových, majetkových a rodinných pomerov a zmenách výšky úhrady zo strany poskytovateľa.

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

Príloha č. 4

3

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Vládny návrh novely zákona sociálnych službách má vplyv na zlepšenie prístupu k sociálnym službám, a tým aj k sociálnej ochrane najmä fyzických osôb odkázaných na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe, vrátane starších ľudí s nepriaznivým zdravotným stavom a ľudí so zdravotným postihnutím. Ďalej má predkladaný návrh vplyv na zlepšenie prístupu ľudí k službám krízovej intervencie v zariadeniach, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácií z dôvodu, že nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb, alebo ak sa stali obeťou správania iných fyzických osôb. Tento pozitívny vplyv je spôsobený spolufinancovaním vybraných druhov sociálnej služby v zariadeniach na lokálnej úrovni i regionálnej úrovni zo štátneho rozpočtu, čím sa posilňuje viaczdrojové financovania sociálnych služieb a prispieva sa k ich dlhodobej udržateľnosti a dostupnosti. Účelovosťou poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie miezd a odvodov za zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby sa vytvárajú podmienky pre zvýšenie úrovne odmeňovania zamestnancov sociálnych služieb, čím sa zabezpečuje kvalita personálneho zabezpečenia poskytovanej sociálnej služby.

Realizáciou navrhovanej zmeny sa predpokladá:

Zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti sociálnych služieb vzhľadom na zvyšujúci sa oprávnený dopyt po sociálnych službách a zvyšovanie nákladovosti poskytovaných sociálnych služieb.

Vytvorí sa manipulačný priestor v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov na poskytovanie a zabezpečovanie ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme v rámci ich pôsobnosti a na podporu procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru (doterajší systém spolufinancovania vybraných druhov sociálnych služieb z rozpočtu obce a z rozpočtu vyššieho územného celku sa výraznejšou mierou „odľahčí“ prísunom prostriedkov štátneho rozpočtu do spolufinancovania vybraných druhov sociálnych služieb).

Adresnosť a transparentnosť a čo najmenší negatívny vplyv na prijímateľov sociálnych služieb.

Príloha č. 4

4

Zabezpečí sa rovný prístup k jednotlivým poskytovateľom, efektívnosť a účelnosť medzi použitými verejnými financiami a skutočným účelom použitia verejných financií.

Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi:

Rozšíri sa okruh rodičov, ktorým je poskytovaná starostlivosť o dieťa do troch rokov v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku a vymedzí sa maximálny čas poskytovania sociálnej služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. V nadväznosti na možnosť udelenia pokuty za poskytovanie sociálnej služby bez registrácie zariadenia na príslušnom vyššom územnom celku sa v právnej úprave precizuje typ zariadení poskytujúcich starostlivosť o deti, ktoré nie je možné považovať za zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku.

Za účelom prehodnotenia plnenia účelu, povahy, vecného obsahu a financovania služby včasnej intervencie sa zavádza povinnosť utvárať podmienky na zabezpečenie integrovanej a koordinovanej pomoci dieťaťu so zdravotným postihnutím a jeho rodine. Zároveň sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady na výkon tejto odbornej činnosti. Vzhľadom na povahu a charakter tejto sociálnej služby, ktorá má výrazný preventívny charakter vzniká povinnosť vyššieho územného celku poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej služby včasnej intervencie neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak si túto sociálnu službu pre konkrétneho prijímateľa u tohto poskytovateľa zabezpečí.

V rámci podpory procesu deinštitucionalizácie sa jednoznačne upravuje, že maximálna kapacita v jednom objekte pobytového zariadenia pre seniorov, domova sociálnych služieb a špecializovaného zariadenia je 40 prijímateľov sociálnej služby v jednom objekte tak, aby nemohlo prísť k obchádzaniu tohto maximálneho počtu kombináciou rôznych druhov sociálnych alebo pôsobením viacerých poskytovateľov sociálnej služby v jednom objekte Táto nová právna úprava sa nebude vzťahovať na tieto druhy zariadení sociálnych služieb prevádzkované ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda k 31. decembru 2017, a to na základe právnej úpravy obsiahnutej v prechodnom ustanovení.

Príloha č. 4

5

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

☞

Vyššie uvedené pozitívne vplyvy sa dotýkajú vo veľkej miere zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím najmä fyzické osoby odkázané na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe vrátane starších ľudí s nepriaznivým zdravotným stavom, detí so zdravotným postihnutím a ich rodín, rodín s deťmi do troch rokov veku a ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii, z dôvodu, že nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb napr. pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb, alebo ak sa stali obeťou správania iných fyzických osôb.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh má pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí.

Príloha č. 4

6

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na rodovú rovnosť, nakoľko podporuje zosúlaďovanie rodinného života a pracovného života prostredníctvom uľahčovania a rozširovania prístupu k sociálnym službám a vedie k vytváraniu pracovných príležitostí v oblasti sociálnych služieb, čím podporuje zamestnanosť žien.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Vládny návrh zákona nepriamo predpokladá aj vznik nových pracovných príležitostí pre kvalifikovaný personál poskytujúcich starostlivosť o prijímateľov sociálnych služieb.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Vládny návrh zákona nepredstavuje ohrozenie pre zamestnanosť a nehrozí v jeho dôsledku hromadné prepúšťanie.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Vládny návrh zákona má predpokladaný pozitívny vplyv na zosúladenie pracovného života a rodinného života, ktorý môže viesť k vyššej participácií žien na trhu práce.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“