Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/ 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

9.6-22.6.2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

23.6.-14.7.2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

16.8.2017

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

V rámci právnej úpravy sociálnych služieb sa zabezpečí spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby na lokálnej i regionálnej úrovni a verejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb na lokálnej úrovni zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Pôjde zároveň o diferenciáciu úrovne tohto spolufinancovania vo väzbe na štruktúru prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa ich odkázanosti na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe a podľa formy sociálnej služby, ktoré determinujú nákladovosť poskytovanej sociálnej služby. Takto ustanovený mechanizmus posilní viaczdrojové financovanie sociálnych služieb a prispeje k ich dlhodobej udržateľnosti a dostupnosti.

V rámci predkladanej novely sa posilňuje ochrana prijímateľov domácej opatrovateľskej služby, prijímateľov pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa a ochrana prijímateľov ambulantnej sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb bez poskytovania stravovania, a to zvýšením výšky povinného zostatku z príjmu prijímateľa tejto sociálnej služby po zaplatení úhrady za sociálnu službu z doterajšej výšky najmenej 1, 4- násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 1, 65- násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu .

Ďalej sa precizujú oblasti, ktoré upravujú právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, a týkajú sa najmä úpravy obsahu služby včasnej intervencie, úpravy podmienok poskytovania starostlivosti o deti v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, vykonávania sociálnej posudkovej činnosti, náležitostí žiadosti o zápis do registra a žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, obsahu komunitného plánu sociálnych služieb a koncepcie rozvoja sociálnych služieb.

Príloha č. 1

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

V súčasnosti je poskytovanie a zabezpečovanie sociálnych služieb výkonom samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Podľa zákona o sociálnych službách sú zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky spolufinancované vybrané druhy sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb poskytované obcami a nimi zriadenými alebo založenými zariadeniami sociálnych služieb, ide konkrétne o zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, zariadenie podporovaného bývania, nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania. Z rozpočtovej kapitoly ministerstva sú spolufinancované aj vybrané druhy sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb na lokálnej úrovni poskytované neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, a to konkrétne zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, nocľaháreň.

Úroveň spolufinancovania týchto sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb poskytovaním finančného príspevku zo štátneho rozpočtu je diferencovaná len podľa druhu sociálnej služby, pričom je viazaná na počet miest v zariadení podľa stavu v registri poskytovateľov sociálnych služieb. V sume finančného príspevku sa teda pri jednom druhu služby nerozlišuje, o akú formu poskytovanej sociálnej služby ide, či ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení sociálnych služieb pobytovou alebo ambulantnou formou sociálnej služby, nerozlišuje sa cieľová skupina fyzických osôb, ktorým je poskytovaná sociálna služba z hľadiska stupňa ich odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe.

Podľa zákona o sociálnych službách štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nespolufinancuje sociálne služby v domovoch sociálnych služieb, špecializovaných zariadeniach, rehabilitačných strediskách a zariadeniach podporovaného bývania poskytované neverejnými poskytovateľmi.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie udržateľnosti a dostupnosti sociálnych služieb vzhľadom na zvyšujúci sa oprávnený dopyt po sociálnych službách a zvyšovanie nákladovosti poskytovaných sociálnych služieb, pričom ide najmä o náklady spojené s osobnou starostlivosťou, ako sú mzdové a ostatné osobné náklady na zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby,

Navrhovanou právnou úpravou sa zároveň zvýšením úrovne spolufinancovania verejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb na lokálnej úrovni zo štátneho rozpočtu a „odľahčením“ vyšších územných celkov od spolufinancovania neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb na regionálnej úrovni poskytovaním finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa doterajšej právnej úpravy, vytvorí manipulačný priestor v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov na:

a) poskytovanie a zabezpečovanie ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme v rámci ich pôsobnosti a

b) podporu procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.

Manipulačný priestor teda vytvára zavedenie finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby určeného podľa stupňa odkázanosti zo štátneho rozpočtu (z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR) pre verejných poskytovateľov na lokálnej úrovni aj pre

Príloha č. 1

neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na regionálnej úrovni, čím vznikne úspora v rozpočtoch obcí pri vynakladaní finančných prostriedkov na spolufinancovanie týchto sociálnych služieb v zariadeniach poskytovaných verejnými poskytovateľmi v rámci ich samosprávnej pôsobnosti a úspora v rozpočtoch VÚC pri vynakladaní finančných prostriedkov na finančnú podporu neverejných poskytovateľov sociálnych služieb poskytovanú v rámci výkonu ich samosprávnej pôsobnosti..

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa novo ustanoví právna možnosť poskytovania starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa rodičovi tohto dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ktorý nespĺňa podmienku podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa § 32b ods. 1 tohto zákona ani dôvody pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 ods. 3 tohto zákona. V záujme vytvorenia právnych podmienok na dostupnosť sociálnej služby v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa však navrhovaná právna úprava bude viazať možnosť poskytovania služby starostlivosti o deti iným cieľovým skupinám rodičov na prevádzkové pomery konkrétneho poskytovateľa ( najmä využitie reálne neobsadených miest) a zachovanie plnenia regulácie počtu detí podľa § 32b ods. 5 v dennej miestnosti, ktorá spĺňa funkciu spálne a herne, resp. spálni a herni, ktoré sú stavebne oddelené, plnenia požiadaviek na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania, pitný režim prevádzkového poriadku podľa § 9 ods. 6 a poskytovanie starostlivosti o deti opatrovateľom detí podľa § 33a ods. 2.

Zároveň sa novo vymedzí maximálny čas poskytovania sociálnej služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, a to z hľadiska veku tohto dieťaťa vo väzbe na konkrétny mesiac narodenia dieťaťa v rámci určeného rozpätia mesiacov počas kalendárneho roka. Úprava bude realizovaná v záujme vytvorenia podmienok na plynulé zabezpečenie kontinuity poskytovania výchovy a vzdelávania dieťaťu v predškolskom zariadení- materskej škole, vzhľadom na termíny zápisu detí do materských škôlok v odvetvovej pôsobnosti rezortu školstva, vedy, výskumu a športu.

Navrhovaná právna úprava umožňuje zvýšenie maximálneho počtu detí, ktorým možno poskytovať službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života terénnou formou sociálnej služby, a to z doterajšieho počtu 3 detí na 4 deti jedným opatrovateľom detí, pričom výnimka v prípade súrodencov zostáva zachovaná.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Subjekty, ktorých sa predkladaný návrh priamo dotkne:

Obce

Vyššie územné celky

Verejní a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Žiadne

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Príloha č. 1

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Nevzťahuje sa.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Právna úprava stanovuje, že v procese žiadosti o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb v časti osobných údajov o navrhovanom zodpovednom zástupcovi musí obsahovať aj predloženie dokumentu preukazujúceho existenciu právneho vzťahu z ktorého vyplýva záväzok výkonu funkcie zodpovedného zástupcu a opis práv a povinností vyplývajúcich z výkonu tejto funkcie.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Mgr. Peter Szabo, riaditeľ odboru sociálnych služieb, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, peter.szabo@employment.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Rezortné štatistické výkazníctvo o sociálnych službách,

Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb,

Výberové zisťovanie realizované v súčinnosti s vyššími územnými celkami a vybranými neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb.

Príloha č. 1

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada doplniť do analýzy vplyvov na PP počet podnikateľských subjektov (keď nie je možný presný počet, aspoň odhadom), ktorí budú návrhom zmien dotknutí pozitívne, uvedených ako „ pozitívne ovplyvnené najmä právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujúce sociálne služby“ - v časti 3.1.

Vyjadrenie predkladateľa:

Počet detí, na ktoré je vyplácaný príspevok na starostlivosť je v súčasnosti 3 752, z toho formalizovaná starostlivosť o dieťa za účelom dosiahnutia zisku s právnou formou živnostníka je v zariadeniach poskytovaná 3 236 deťom a 516 deťom je poskytovaná v domácnosti. Za východiskového predpokladu priemerného počtu detí v jednom zariadení- 15 detí teda ide o cca 215 poskytovateľov v zariadeniach, ktorí budú podliehať registrácii na príslušnom vyššom územnom celku pre vznik oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby- služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života do 31.decembra 2017. Za východiskového predpokladu poskytovania starostlivosti v domácnosti trom deťom na jednu opatrovateľku, ide v prípade starostlivosti o deti v domácnosti, o cca 172 poskytovateľov, ktorí budú podliehať registrácii na príslušnom vyššom územnom celku pre vznik oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby taktiež do 31.decembra 2017.

Počet ovplyvnených podnikateľských subjektov možno teda kvantifikovať približným počtom 387. Subjekty poskytujúce službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života majú podľa platnej právnej úpravy povinnosť požiadať o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným vyšším územným celkom do 31.decembra 2017.

Pripomienka akceptovaná

Ďalej Komisia žiada uviesť odhadom aj výšku finančného príspevku, ktorý bude poskytnutý poskytovateľovi sociálnej služby, ak sa dá - v časti 3.3.1

Vyjadrenie predkladateľa:

Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MPSVR SR sa poskytuje za podmienok ustanoveným týmto zákonom verejným poskytovateľom a neverejným poskytovateľom sociálnej služby , ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

V prípade zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku ( verejných aj neverejných ) sa vyplácanie finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR nepredpokladá.

Na krytie prevádzkových nákladov poskytovateľov služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života je použitý najmä príjem z úhrad za poskytovanú sociálnu službu od prijímateľov tejto sociálnej služby – teda od rodičov. Na tento účel sa poskytuje rodičom- platiteľom úhrady za sociálnu službu- príspevok na starostlivosť o dieťa, a to vo výške 280 Eur/ mesiac, ktorý má byť použitý práve na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dieťa u formalizovaného poskytovateľa tejto starostlivosti.

Komisia takisto žiada vyplniť a vyhodnotiť priame finančné náklady - v časti 3.3.1. a 3.3.4 (aj do tabuľky)

Príloha č. 1

Vyjadrenie predkladateľa:

Odôvodnené v časti 3.3.1

Odôvodnenie:

Keďže sa jedná o poskytovanie finančného príspevku právnickým či fyzickým osobám poskytujúcim sociálnu službu, pôjde o priame finančné náklady, ktoré je potrebné v Analýze vplyvov na PP uviesť a vyhodnotiť.

K vplyvom na malé a stredné podniky

Predkladateľ v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie kvalitatívne vyhodnotil pozitívny vplyv na MSP niektorých opatrení, konkrétne:

-rozšírenie možnosti poskytovania sociálnej služby aj pre okruh rodičov, ktorí sa ocitli v iných sociálnych situáciách vyžadujúcich si pomoc a podporu so starostlivosťou o dieťa,

-zvýšenie počtu detí v jednej dennej miestnosti resp. herni a spálni oproti súčasnému právnemu stavu z 12 detí na 20 detí,

-umožnenie poskytovania starostlivosti o dieťa jednotne do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa, ako aj

-spresnenie druhu zariadení poskytujúcich starostlivosť o deti do 3 rokov veku, ktoré je možné považovať za zariadenia sociálnych služieb a pri špecifickej situácii - kedy sa poskytuje starostlivosť o deti v zariadení do 3 rokov veku, v rámci ktorého sa poskytuje starostlivosť najmä o deti aj nad 3 roky veku (viac ako 75 % všetkých detí) - sa prevádzkovanie takejto služby nebude považovať za nepovolenú činnosť, postačuje na jej výkon živnostenské oprávnenie a splnenie hygienických požiadaviek,

avšak predkladateľ novelou upravuje aj ďalšiu problematiku sociálnych služieb, pričom cieľom je (podľa dôvodovej správy) upraviť

a)viaczdrojové financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi v závislosti od stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,

b)výkon sociálnej posudkovej činnosti,

c)náležitostí žiadosti o zápis do registra a žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, či

d)obsah komunitného plánu a koncepcie rozvoja sociálnych služieb,

pričom vyhodnotenie (aspoň kvalitatívne) týchto opatrení vzhľadom na ich vplyv v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje. Komisia preto odporúča predkladateľovi vyhodnotenie vplyvov opatrení a) až d) zahrnúť do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aspoň kvalitatívnym popisom ich potenciálnych vplyvov na MSP.

Vyjadrenie predkladateľa:

Umožnenie výkonu sociálnej posudkovej činnosti pre fyzické osoby, pričom obce a vyššie územné celky môžu zabezpečiť sociálnu posudkovú činnosť aj prostredníctvom fyzickej osoby oprávnenej na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka ( nie je možné kvantifikovať).

Príloha č. 1

V nadväznosti na viaczdrojové financovanie predkladateľ neidentifikuje vplyv na malé a stredné podniky, a to z dôvodu, že finančný príspevok na spolufinancovanie sociálnej služby je poskytovaný len subjektom, ktoré nedosahujú zisk, teda nie je možné považovať ich za podnikateľské subjekty.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Analýza predpokladá zníženie príjmov v rozpočtoch obcí v roku 2018 o 1 165 035 eur, v roku 2019 o 1 306 443 eur a v roku 2020 o 1 490 527 eur z dôvodu zvýšenia ochrany príjmu prijímateľov sociálnej služby pred neprimeranou úhradou. V zmysle § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiada Komisia do materiálu doplniť návrh na úhradu výpadku príjmov v rozpočtoch obcí.

Vyjadrenie predkladateľa:

Pri tomto vplyve na príjmovú časť rozpočtov obcí nie je zohľadnená úspešnosť vymáhania pohľadávok nezaplatenej úhrady alebo jej časti od povinných osôb, a to pri zmene ich príjmových a majetkových pomerov. Navrhovaná právna úprava zvýšenia zostatkov z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu totiž nič nemení na právnej skutočnosti, že nezaplatená úhrada alebo jej časť (po uplatnení právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady) je pohľadávka, ktorá sa vymáha priebežne pri zmene príjmových a majetkových pomerov platiteľa úhrady, najneskôr v dedičskom konaní.

Tento vplyv nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie sú k dispozícii údaje o výškach pohľadávok klientov a ich rodinných pomeroch. Z uvedeného dôvodu sa nekvantifikuje dopad na výdavkovú časť rozpočtov obcí a výpadok príjmov z rozpočtov obcí sa navrhuje vyrovnať z podielových daní obcí.

Analýza súčasne predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet na rok 2018 vo výške 44 664 378 eur, na rok 2019 vo výške 59 235 224 eur a na rok 2020 vo výške 65 869 844 eur, ktorý bude krytý prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MPSVR SR, pričom vplyv na rozpočty obcí a VÚC je nulový. Analýza vo výpočtoch vplyvov na verejné financie však s týmito vplyvmi ráta. Uvedené finančné prostriedky sa predpokladajú poskytovať ako dotácie z MPSVR SR obciam a neverejným poskytovateľom sociálnej služby v pôsobnosti obcí a novo aj ako dotácie pre neverejných poskytovateľov sociálnej služby v pôsobnosti VÚC. Nie sú však zrejmé finančné toky t. j. či budú dotácie z MPSVR SR poskytované len obciam a VÚC alebo priamo neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Preto žiadam Komisia doplniť kvantifikáciu dopadov spolu s finančnými tokmi zvlášť na rozpočty obcí a zvlášť na rozpočty VÚC s porovnaním k súčasnému stavu.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je v bode 2.1.1. Financovanie návrhu uvedené, že „Rozpočtovo nepokrytý vplyv bol zakomponovaný do návrhu rozpočtu verejnej správy (rozpočtová kapitola MPSVR SR) na roky 2018 – 2020.“. S týmto tvrdením sa Komisia nestotožňuje a uvedené žiada vypustiť.

Vyjadrenie predkladateľa:

Pripomienka je akceptovaná, táto veta sa vypúšťa.

Komisia zároveň žiada materiál v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov doplniť o návrh na úhradu zvýšených výdavkov a úhradu úbytku príjmov.

Príloha č. 1

V predloženom materiáli sa navrhuje výpočet finančného príspevku pre jednotlivé stupne odkázanosti naviazať na minimálnu mzdu. S prihliadnutím na skutočnosť, že stanovenie minimálnej mzdy sa v poslednom období neviaže na príslušné dotknuté makroekonomické ukazovatele, ale je výsledkom dohody medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi, Komisia nesúhlasí s použitím minimálnej mzdy pri výpočte príspevku. S prihliadnutím na predpokladanú účinnosť novely od 1. januára 2018, navrhuje pre rok 2018 stanoviť východiskové sumy príspevku a tieto každoročne valorizovať o index spotrebiteľských cien.

Vyjadrenie predkladateľa:

Vychádza sa z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, v ktorom sa vláda SR zaväzuje „riešiť aj problematiku odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách, ktorí patria medzi najhoršie platených zamestnancov“ . Tým, že finančný príspevok bude možné použiť iba na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby sa tiež prispeje k podpore zamestnanosti a zamestnateľnosti a riešeniu úrovne odmeňovania zamestnancov s sociálnych službách. Naviazanosť na minimálnu mzdu zabezpečuje aj valorizáciu finančného príspevku, čím sa zamedzí stagnácii miezd zamestnancov v sociálnych službách. Poskytovatelia sociálnych služieb sú povinní plniť „personálne normatívy“ (Príloha č. 1 k zákonu o sociálnych službách), čím sa zohľadňuje náročnosť osobnej starostlivosti prijímateľa sociálnej služby a tiež kvalita poskytovanej sociálnej služby – plnenie nárokov na zabezpečenie potrebnej pomoci a podpory.

Z dôvodu, že sa bude vybraným zariadeniam sociálnych služieb v pôsobnosti VÚC poskytovať z MPSVR SR finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb, vznikne v rozpočtoch VÚC úspora v ich výdavkovej časti. V nadväznosti na to sa na str. 12 v poslednej vete uvádza, že „Táto úspora sa nekvantifikuje z dôvodu, že VÚC bude mať navrhovanou novelou zákona ustanovenú povinnosť financovať iné druhy sociálnych služieb (napr. služba včasnej intervencie)“. Z tohto titulu žiada Komisia uviesť tieto povinnosti a doplniť kvantifikáciu dopadov na rozpočty VÚC.

Vyjadrenie predkladateľa:

Táto úspora sa nekvantifikuje z dôvodu, že vyšší územný celok bude mať navrhovanou novelou zákona ustanovenú povinnosť financovať iné druhy sociálnych služieb (napr. služba včasnej intervencie, podpora samostatného bývania). V súčasnosti je v zákone o sociálnych službách uvedené, že vyšší územný celok môže poskytovať finančný príspevok na prevádzku služby včasnej intervencie a podpory samostatného bývania. Ako už bolo uvedené, navrhovanou úpravou zákona sa zavádza povinnosť vyššiemu územnému celku financovať uvedené sociálne služby a to najmä z dôvodu, že ide o sociálne služby, ktoré sú v súčasnosti nedostatkové a kde dopyt po nich ďaleko prevyšuje ponuku v rámci Slovenskej republiky. Služba včasnej intervencie je určená pre dieťa so zdravotným postihnutím do sedem rokov veku a pre jeho rodinu a rizikom jej neposkytnutia je, že bez potrebnej pomoci môže dochádzať k ohrozeniu komplexného vývoja dieťaťa a súčasne k riziku sociálneho vylúčenia dieťaťa a jeho rodiny. V rámci podpornej služby „podpora samostatného bývania“ bude možné fyzickým osobám nachádzajúcim sa v rôznych sociálnych situáciách poskytovať rôzne druhy pomoci priamo ich v prirodzenom prostredí (napr. aj v byte).

V rozpočtoch vyšších územných celkov zároveň vznikne aj priestor na posilnenie financovania sociálnych služieb krízovej intervencie (útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania) u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Nepokryté sú najmä kapacity v útulkoch, ktoré poskytujú sociálnu službu pre fyzické osoby, ktoré nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb (najmä ľudia bez domova) a pre fyzické osoby ohrozené správaním iných fyzických osôb.

Príloha č. 1

V záujme zabezpečenia adresnosti tejto sociálnej služby je zákonom o sociálnych službách upravené jej oddelené poskytovanie pre jednotlivcov a pre rodinu s deťmi alebo jednotlivca s deťmi. V rámci úspory môžu vyššie územné celky zriaďovať vlastné zariadenia krízovej intervencie alebo si objednať (zazmluvniť) vyšší počet miest u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

Tiež bude z úspory možné finančne podporiť špecializované sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu, ktoré sa vykonávajú ako samostatná odborná činnosť, zabezpečiť rozvoj tlmočníckej služby a na pokrytie nedostatkových služieb. Tie vyššie územné celky, (kde je veľký dopyt po sociálnych službách) zazmluvnia vyšší počet neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Tiež bude možné zvýšiť počet zamestnancov vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb (plnenie personálnych štandardov). Nevyhnutné bude použiť finančné prostriedky na plnenie povinností vyplývajúcich z vyhlášky MZ SR č. 210/2016 Z. z., tiež na odbúranie architektonických bariér v zariadeniach sociálnych služieb.

Na str. 15 sa novo ustanovuje prechod pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej nezaplatenej časti, ktorá vznikla počas doby nezaopatrenosti prijímateľa sociálnej služby, dňom ktorým tento prijímateľ prestal spĺňať podmienku nezaopatrenosti, na rodiča. Ak rodiča niet táto pohľadávka zo zákona zaniká, čo bude mať negatívny vplyv na príjmovú časť rozpočtov obcí a VÚC. Nadväzne na to žiada Komisia doplniť kvantifikáciu dopadov na rozpočty obcí a na rozpočty VÚC.

Vyjadrenie predkladateľa:

Tento vplyv nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie sú k dispozícii údaje o výškach pohľadávok klientov a ich rodinných pomeroch, ktoré sa môžu v priebehu poskytovania sociálnej služby meniť. K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

V doložke vybraných vplyvov navrhuje Komisia vyznačiť negatívne vplyvy na služby verejnej správy na občana, a to z dôvodu zvýšenej administratívnej záťaže. Aj fyzická osoba v prípade žiadosti o zápis do registra a žiadosti o udelenie akreditácie bude musieť dokladať ďalšie doklady k žiadosti (doplnenie § 64 ods. 3 o písm. j) a § 88 ods. 2 o písm. g)). Z tohto dôvodu navrhuje Komisia v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana a iba v časti poznámky uviesť túto zvýšenú administratívnu záťaž, nie je potrebné vypracovávať analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

Vyjadrenie predkladateľa:

Pripomienka zapracovaná.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Príloha č. 1

stanovisko komisie

(záverečné posúdenie)

k návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/ 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

I. Úvod: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 3.augusta 2017 predložilo Stálej pracovnej komisií na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/ 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov“ spolu so žiadosťou o skrátenie lehoty záverečného posúdenia. Komisia tejto žiadosti vyhovela. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky, pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy služieb verejnej správy na občana.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

S prihliadnutím na predpokladanú účinnosť návrhu od 1. januára 2018 je potrebné pre rok 2018 ustanoviť aj východiskové sumy príspevku a tieto každoročne valorizovať o index spotrebiteľských cien. Navrhuje sa (čl. I § 78a ods. 5 a príloha č. 6) výpočet finančného príspevku pre jednotlivé stupne odkázanosti naviazať na minimálnu mzdu. Keďže stanovenie minimálnej mzdy sa v poslednom období neviaže na príslušné dotknuté makroekonomické ukazovatele, ale je výsledkom dohody medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi, nemožno súhlasiť s použitím minimálnej mzdy pri výpočte príspevku. Komisia víta snahu o diferenciáciu finančných príspevkov na poskytovanie sociálnej služby a zlepšenie ich efektívnosti, avšak návrh by výrazne zaťažil verejné financie. Platy zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb by mali byť naviazané na zákon č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Týmto zamestnancom sa platy zvyšujú aj na základe výsledku rokovania medzi vládou Slovenskej republiky a Slovenským odborovým zväzom verejnej správy a kultúry (napríklad na rok 2017 bola dohodnutá valorizácia platov vo výške 4 %). Alternatívny návrh by mal byť založený na fixnej nominálnej sume, ktorú by vláda a Národná rada Slovenskej republiky prerokovávali na základe potreby. Prerokovanie by tak odrážalo priority vlády, výsledok rokovaní medzi vládou a odborovým zväzom a pozíciu verejných financií v danom období.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V rámci Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis pozitívneho opatrenia, ktorým je zvýšenie maximálneho počtu detí, ktorým možno poskytovať službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života terénnou formou sociálnej služby, a to z doterajšieho počtu 3 detí na 4 deti jedným opatrovateľom detí, pričom výnimka v prípade súrodencov zostáva zachovaná. Komisia

Príloha č. 1

odporúča predkladateľovi doplniť kvalitatívny popis tohto opatrenia čo do pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

Vyjadrenie predkladateľa:

1, Pripomienky a návrhy „ K vplyvom na rozpočet verejnej správy“

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemôže akceptovať pripomienky a návrhy zmien k „vplyvom na rozpočet verejnej správy“. Návrh zákona reflektuje na Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016-2020, v ktorom sa vláda SR zaväzuje „riešiť aj problematiku odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách, ktorí patria medzi najhoršie platených zamestnancov“ . Tým, že finančný príspevok bude možné použiť iba na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby sa tiež prispeje k podpore zamestnanosti a zamestnateľnosti a riešeniu úrovne odmeňovania zamestnancov s sociálnych službách. Naviazanosť na minimálnu mzdu zabezpečuje valorizáciu finančného príspevku, tak, aby sa zamedzilo stagnácii miezd zamestnancov v sociálnych službách. Poskytovatelia sociálnych služieb sú povinní plniť „personálne normatívy“ (Príloha č. 1 k zákonu o sociálnych službách), čím sa zohľadňuje náročnosť osobnej starostlivosti prijímateľa sociálnej služby a tiež kvalita poskytovanej sociálnej služby – plnenie nárokov na zabezpečenie potrebnej pomoci a podpory.

Mechanizmus navrhovaný „Komisiou“ (stanovenie pevných východiskových súm príspevkov a ich každoročná valorizácia o index spotrebiteľských cien), nereflektuje vývoj v oblasti ceny práce. S ohľadom na účelové určenie použitia finančného príspevku na mzdy a odvody zamestnancov považujeme mechanizmus stanovenia výšky príspevkov ako násobku minimálnej mzdy za oveľa vhodnejší ako mechanizmus naviazania valorizácie na index vývoja spotrebiteľských cien.

2, Pripomienky a návrhy „K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie“

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR akceptuje pripomienku a pozitívne dopady sú zapracované v doložke vplyvov na podnikateľské prostredie.

Príloha č. 1