1
B. Osobitná časť
K bodu 1
Vzhľadom na významové odlíšenie pojmov „vývin“ a „vývoj“ vo vzťahu k príslušnému druhu sociálnej služby, ktorý sa viaže na vymedzenú cieľovú skupinu detí, sa v označení stimulácia komplexného vývoja dieťaťa v celom rozsahu znenia zákona nahradilo slovo „vývoj“ slovom „vývin“, ktoré túto odbornú činnosť vhodnejšie vystihuje.
K bodom 2 a 4 (§ 2 ods. 1 písm. f) a § 2 ods. 5)
Novo sa subsumuje pod vymedzenie sociálnej služby na účely tohto zákona aj vznik situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri zabezpečení starostlivosti o dieťa. Poskytovanie sociálnych služieb podľa tohto zákona sa v zásade viaže na nepriaznivú sociálnu situáciu (napr. väzba určenia druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby a rozsahu poskytovania sociálnej služby na povahu a charakter nepriaznivej sociálnej situácie v § 11 a § 13, väzba základného sociálneho poradenstva, ktoré je súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej podľa tohto zákona, na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii v § 19, väzba plánovania komunitného rozvoja na povahu a charakter výskytu nepriaznivých sociálnych situácii v územnom obvode v § 82). Zároveň sa v ustanovení § 2 ods. 5 zabezpečuje právna kvalifikácia tejto situácie v rodine za nepriaznivú sociálnu situáciu na účely tohto zákona. Navrhovaná úprava je teda realizovaná v záujme previazanosti právnej úpravy vymedzenia sociálnej služby, a to pokiaľ ide o právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi, ktoré vo svojich dôsledkoch spočívajú v zabezpečení starostlivosti o dieťa, ak nemôže rodič dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorá dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, zabezpečiť z vážnych dôvodov osobnú starostlivosť o maloleté dieťa sama alebo s pomocou rodiny 31 a 32) alebo v čase prípravy na trh práce alebo v čase vykonávania aktivít spojených so vstupom alebo s návratom na trh práce alebo v čase prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole alebo v čase vykonávania zárobkovej činnosti 32a a 32b), alebo novo aj z iných dôvodov (§ 32b ods. 2 písm. b)).
K bodu 3 (§ 2 ods. 2 písm. i))
V rámci vymedzenia nepriaznivej sociálnej situácie podľa tohto zákona sa novo vymedzuje ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia stratou bývania. Ide o špecifický dôvod intervencie poskytovaním sociálnej služby vo vzťahu k cieľovej skupine, ktorá je širšou a špecifickou oproti fyzickým osobám, ktoré v nepriaznivej sociálnej situácií z dôvodu, že nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb. Problematika udržateľnosti bývania a jeho dostupnosti je základnou požiadavkou ľudskej dôstojnosti, nakoľko ide o jednu zo základných životných potrieb.
K bodu 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 1a)
Vypustenie poznámky pod čiarou súvisí s novým znením ustanovenia § 2 ods. 5
2
K bodu 6 (§ 9 ods. 3)
Ustanovenie explicitne vymedzuje, že na určovanie a posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa sa uplatnia najmä kritériá uvedené v Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z. (úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie indentity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností).
K bodu 7 (§ 9 ods. 4)
Vzhľadom na požiadavky interpretačnej a aplikačnej praxe sa explicitne ustanovuje vymedzenie odborného zamestnanca na účely plnenia tzv. personálneho normatívu vo vymedzených druhoch zariadení sociálnych služieb, ustanoveného v prílohe č. 1 k zákonu. Za zamestnanca na účely určenia personálneho normatívu sa považuje zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby, ktorý musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi tejto sociálnej služby (pracovný pomer, dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru - dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Navrhovaná právna úprava novo vymedzuje odborného zamestnanca v previazanosti len s vykonávaním alebo riadením vykonávania odbornej činnosti podľa § 16 zákona, ktorú poskytovateľ sociálnej služby poskytuje alebo vykonávaním špecifických iných činností priamo orientovaných na prijímateľa sociálnej služby 15 ods. 2), ktoré tento zákon upravuje v § 61 ods. 9 a , ktorými liečebno-výchovná starostlivosť, psychologická starostlivosť a špeciálno-pedagogická starostlivosť, a ktoré realizované v záujme uspokojovania špecifických individuálnych potrieb cieľových skupín prijímateľov sociálnej služby.
U fyzických osôb, ktoré vykonávajú alebo riadia vykonávanie činností podľa § 9 ods. 4 sa podmienka pracovnoprávneho vzťahu k poskytovateľovi sociálnej služby nebude uplatňovať, ak je táto fyzická osoba štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, spoločníkom alebo členom právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom tejto sociálnej služby, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah k poskytovateľovi sociálnej služby spojený s vykonávaním alebo riadením vykonávania týchto vymedzených činností.
Pri posudzovaní plnenia personálneho normatívu podľa prílohy č. 1 k zákonu sa u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby z hľadiska skutkového stavu v počte zamestnancov nevychádza z počtu zamestnancov vo fyzických osobách, ale sa vychádza z priemerného evidenčného počtu zamestnancov prepočítaného na plne zamestnaných za mesiac, zisteného podľa dohodnutého rozsahu pracovného času jednotlivých zamestnancov v mesiaci (prepočet vykonaný na základe dĺžky pracovných úväzkov).
3
K bodu 8 (§ 15 ods. 2)
Právna úprava súvisí s úpravou možnosti poskytovania liečebno- výchovnej starostlivosti, psychologickej starostlivosti a špeciálno- pedagogickej starostlivosti alebo utváraním podmienok na ich vykonávanie odborníkmi príslušných profesií v rámci spoločných ustanovení pri poskytovaní sociálnych služieb v § 61 ods. 9. Zároveň v záujme jednoznačnosti sa explicitne ustanovuje, že vykonávanie muzikoterapie, arteterapie, hipoterapie canisterapie biblioterapie, hydroterapie aromaterapie a činnostnej terapie podľa § 61 ods. 8 zákona na účely zvýšenia kvality poskytovanej sociálnej služby sa považuje za činnosť podľa § 15 ods. 2.
K bodu 9 (§ 16 ods. 2)
V záujme odstránenia problémov interpretačnej praxe sa precizuje, že základné sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo a sociálna rehabilitácia, ktoré sa vykonávajú ako samostatné odborné činnosti, sa považujú za samostatné druhy sociálnych služieb. Takto koncipovaná právna úprava je súladná s § 2 úvodnou vetou zákona. Ustanovuje sa možnosť vykonávania základného sociálneho poradenstva samostatne so vznikom oprávnenia na jeho vykonávanie zápisom do registra poskytovateľov sociálnych služieb podľa § 65. Konanie o zápis do registra poskytovateľov je pritom konaním o zápis konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby, konkrétneho druhu sociálnej služby na konkrétnom mieste poskytovania sociálnej služby. Špecializované sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88 zákona, ktorá je podmienkou pre zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb, na základe ktorého vzniká oprávnenie poskytovať sociálnu službu.
Navrhovanou právnou úpravou sa zároveň zabezpečuje previazanosť znenia s § 65 ods. 1 zákona, v súlade s ktorým oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká odo dňa zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb, a s § 63 ods. 6 zákona, podľa ktorého, ak žiada o zápis do registra osoba, ktorá záujem vykonávať špecializované poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu, ako samostatnú odbornú činnosť, je podmienkou zápisu do registra akreditácia na túto odbornú činnosť udelená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Stimuláciu komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktorá je odbornou činnosťou, nebude možné vykonávať samostatne, teda ako samostatný druh sociálnej služby, ale len v spojení s ďalšími odbornými činnosťami v rozsahu ustanovenom v § 33 pre službu včasnej intervencie. Počas uplatňovania platnej právnej úpravy nepožiadal do júna 2017 žiadny subjekt Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o udelenie akreditácie na vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, ako samostatnej odbornej činnosti. Stimulácia komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím môže účinnejším spôsobom kompenzovať dôsledky zdravotného postihnutia dieťaťa a prispieť k sociálnemu začleneniu celej rodiny dieťaťa len v spojení s ďalšími odbornými činnosťami v rámci služby včasnej intervencie poskytovanej podľa § 33 zákona.
Zároveň sa novo vymedzuje možnosť poskytovania špecializovaného sociálneho poradenstva, ako samostatnej odbornej činnosti výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Ide o právnu možnosť, ktorá je ustanovená zákonom o sociálnych službách, ako osobitnou právnou úpravou tak, ako to predpokladá špeciálna právna úprava, ktorou je zákon
4
č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 10 (§ 16 ods. 3)
Vypustenie ustanovenia je realizované v nadväznosti na novú právnu úpravu v bode 4 (§ 16 ods. 2).
K bodu 11 (§ 17 ods. 3)
Vypustenie možnosti neposkytovať stravovanie pri ambulantnej sociálnej službe v zariadení je navrhované v záujme zosúladenia úpravy s § 15 ods. 1 zákona a zabránenia interpretačným problémom. V súlade s § 15 ods. 1 poskytovateľ sociálnej služby je povinný vykonávať odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti, zabezpečovať vykonávanie týchto činností alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje. V zariadeniach, v ktorých vzhľadom na povahu a účel poskytovanej sociálnej služby ambulantnou formou a súvisiaci čas poskytovania tejto služby konkrétnym prijímateľom počas dňa, nie je opodstatnené vyžadovať od poskytovateľa tejto formy sociálnej služby v rámci rozsahu poskytovaných činností poskytnúť stravovanie, je upustenie od povinnosti poskytovať stravovanie obsiahnuté priamo v hmotnoprávnom ustanovení upravujúcom príslušný druh sociálnej služby v zariadení. Podľa § 37 ods. 3 zákona, ak sa poskytuje v rehabilitačnom stredisku ambulantná sociálna služba, zariadenie nie je povinné poskytovať stravovanie. To znamená, že ak ide o poskytovanie druhu sociálnej služby, v rámci ktorého sa poskytuje v súlade s rozsahom poskytovaných činností aj stravovanie, ak bude poskytovateľ poskytovať túto sociálnu službu v zariadení aj formou ambulantnej sociálnej služby, bude povinný prijímateľom tejto sociálnej služby poskytovanej ambulantnou formou toto stravovanie poskytovať. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je však povinný v rámci tejto sociálnej služby odobrať aspoň jedno jedlo denne, resp. sa na neho táto povinnosť nevzťahuje za podmienok ustanovených v § 17 ods. 4.
K bodu 12 (§ 18 ods. 1 písm. a))
Novo sa ustanovuje v rámci ďalších činností samostatná činnosť, ktorou je utváranie podmienok na upratovanie, za ktoré sa považuje najmä poskytnutie základných čistiacich prostriedkov, utierok, zmetáku, mopu, lopatky, vysávača a priestoru na ich uskladnenie, a to na možnosť upratovania priestorov užívaných prijímateľom sociálnej služby v rámci poskytovanej sociálnej služby, priamo týmto prijímateľom sociálnej služby. Utváranie podmienok na upratovanie je v rámci rozsahu poskytovaných činností realizované pri druhoch sociálnych služieb, u ktorých to možno spravodlivo vyžadovať vzhľadom na cieľovú skupinu, ktorej sa sociálna služba poskytuje, a povahu a účel poskytovanej sociálnej služby. Ide najmä o vymedzené druhy sociálnych služieb krízovej intervencie- poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, ktorým je útulok, zariadenie núdzového bývania a o poskytovanie sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania a v domove na pol ceste
Zároveň sa novo ustanovuje v rámci ďalších činností samostatná činnosť, ktorou je pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Úprava je vykonaná v súvislosti s úpravou § 34- rozsahom poskytovaných činností pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania, kde sa vzhľadom na účel týchto zariadení a cieľovú skupinu, pre ktorú je táto sociálna služba určená (schopnosť viesť samostatný život pod dohľadom), novo ustanovuje utváranie podmienok na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva za ktoré sa
5
považuje najmä vybavenosť bytovej jednotky práčkou, žehliacou doskou, sušiakom na prádlo, šijacími potrebami, čistiacimi prostriedkami na obuv.
K bodu 13 (§ 18 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou vykonanou v bode 12 18 ods. 1 písm. a)).
K bodu 14 (§ 18 ods. 4)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou vykonanou v bode 12 18 ods. 1 písm. a)).
K bodu 15 (§ 21 ods. 2)
Novo sa ustanovuje v rámci demonštratívneho výpočtu u sociálnej rehabilitácie orientovanej na cieľovú skupinu fyzických osôb odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby, nácvik zrakového vnímania. Ide o reakciu na požiadavky aplikačnej praxe, v rámci ktorej Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska poskytuje z hľadiska skutkového stavu služby sociálnej rehabilitácie zamerané na rozvoj zrakového vnímania. Ide o služby, ako je napríklad efektívne využívanie zvyškových zrakových schopností u všetkých vekových skupín s poškodením zraku. Ide o služby, ktorých charakter zodpovedá odbornej činnosti sociálna rehabilitácia.
K bodu 16 (§ 23b)
Novo sa vymedzuje stimulácia komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím, a to v záujme precizovania obsahu tejto odbornej činnosti, ktorým je najmä vykonávanie konkrétnych postupov a techník, ktoré podporujú psychomotorický vývoj dieťaťa, rozvoj komunikácie a adaptáciu dieťaťa na vonkajšie prostredie, a to v súlade s jeho individuálnymi potrebami, ktoré vychádzajú zo špecifických potrieb s ohľadom na zdravotné postihnutie. Ide o podporné metódy práce, ktoré majú za cieľ viesť dieťa a jeho rodičov k samostatnému zvládaniu takýchto situácií, pričom môže ísť napríklad o pomoc pri dorozumievaní sa alternatívnou komunikáciou pomocou dotykov, vône, zvuku, chuťovými vnemami, zmenou polohy, pomoc pri pohybových cvičeniach. Pre deti s mentálnym postihnutím a s kombinovaným postihnutím pripadá do úvahy používanie rôznych vôní, rôznych druhov hudby, svetiel či osvetlenia miestnosti, pomôcok a hračiek pre hmatovú stimuláciu, polohovacích pomôcok vhodných na relaxáciu. Zamestnanci aplikujúci tieto konkrétne postupy a techniky musia mať podľa jednotlivých druhov používaných techník a postupov dostatočné vzdelanie, skúsenosti a prax s ich vykonávaním podľa § 84 ods. 20 zákona, pričom ide o odbornú činnosť ktorá predpokladá spolupôsobenie odborníkov viacerých odborov. Cieľom stimulácie komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktorá je individualizovaná na potreby konkrétneho dieťaťa, je najmä zachovanie, obnova alebo rozvoj komunikácie, kognitívnych a motorických schopností a zručností dieťaťa, a to vo veku, kedy je jeho spôsobilosť učiť sa najvyššia. Identifikácia individuálnych potrieb a schopností dieťaťa so zdravotným postihnutím je pritom realizovaná na základe multidisciplinárneho posúdenia so zapojením odborníkov príslušných profesiií. Toto zapojenie predpokladá obsah služby včasnej intervencie, ktorým je aj utváranie podmienok na zabezpečenie integrovanej a koordinovanej podpory a pomoci dieťaťu a jeho rodičom. Do stimulácie komplexného vývoja dieťaťa predpokladá právna úprava aktívne zapojenie členov
6
rodiny dieťaťa tak, aby získali potrebné zručnosti, vedomosti a prax v oblasti starostlivosti o svoje dieťa so špecifickými potrebami.
Stimulácia komplexného vývinuja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako odborná činnosť je súčasťou služby včasnej intervencie, ktorej cieľom je pozitívne ovplyvniť vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím s ohľadom na jeho individuálne a špecifické potreby a naučiť ho v maximálnej miere využívať oslabené funkcie a vytvárať kompenzačné mechanizmy za stratené schopnosti, čo nie je možné realizovať bez zapojenia odborníkov z relevantných oblastí do procesu poskytovania tejto sociálnej služby a súčinnosti rodiny dieťaťa pri starostlivosti o dieťa so špeciálnymi potrebami a stimulácii jeho vývoja a poskytnutia podpory tejto rodine pri vyrovnávaní sa so zdravotným postihnutím dieťaťa. Právna úprava preto predpokladá zapájanie odborníkov v prospech dieťaťa so zdravotným postihnutím s cieľom obnovy alebo rozvoja fyzických schopností a mentálnych schopností dieťaťa a podpory jeho sociálneho začlenenia. Tieto intervencie odborníkov nenahrádzajú ale len dopĺňajú rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, výchovy a vzdelávania podľa osobitných predpisov a sú realizované spravidla formou konzultácií a poskytnutia alternatívnych, doplňujúcich a nadväzujúcich možných foriem pomoci a podpory tak, aby táto pomoc a podpora bola integrovaná v prospech dieťaťa so zdravotným postihnutím a aby bola realizovaná koordinovanými prostriedkami podpory a pomoci v pôsobnosti viacerých subjektov .
K bodom 17 až 19 (§ 24 ods. 1 a § 24a, § 24b, § 24c, § 25 a § 26 ods. 1)
V rámci osobného rozsahu sa rozširuje zameranie vybraných sociálnych služieb krízovej intervencie, konkrétne terénnej služby krízovej intervencie, sociálnej služby poskytovanej v nízkoprahovom dennom centre, integračnom centre, nocľahárni a útulku o cieľovú skupinu fyzických osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo ktorí majú obmedzené schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia stratou bývania. Úprava súvisí s doplnením vymedzenia nepriaznivej sociálnej situácie podľa tohto zákona v § 2 ods. 2 písm i).
K bodu 20 (§ 24d ods. 3)
V § 24 ods. 3 ide o doplnenie právnej úpravy, ktorá ustanovuje, že v rámci činností v komunitnom centre sa poskytujú všetky činnosti vymedzené v § 24 aj pri poskytovaní tejto sociálnej služby ambulantnou sociálnou službou aj terénnou formou sociálnej služby. Ide o odstránenia interpretačných problémov z aplikačnej praxe pri posudzovaní obsahu poskytovanej sociálnej služby pri rôznych formách jej poskytovania.
K bodom 21 a 22 (§ 26 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 1 písm. b))
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Novelou zákona o sociálnych službách vykonanou zákonom č. 40/2017 Z. z. sa v celom texte zákona (okrem § 109 ods. 4) zmenilo označenie odbornej činnosti „pracovná terapia“ vo všetkých tvaroch na „rozvoj pracovných zručností“ v príslušnom tvare. Vzhľadom na vykonanú zmenu, takto označenú odbornú činnosť nemožno z hľadiska významového „poskytovať“ ale možno ju „zabezpečovať.“
7
K bodu 23 (§ 26 ods. 1 písm. c), § 27 ods. 2 písm. c) a § 29 ods. 1 písm. b))
Novo sa ustanovuje v rámci rozsahu poskytovaných ďalších činností v útulku, domove na polceste a zariadení núdzového bývania samostatná činnosť, ktorou je utváranie podmienok na upratovanie, za ktoré sa považuje najmä poskytnutie základných čistiacich prostriedkov, utierok, zmetáku, mopu, lopatky, vysávača a priestoru na ich uskladnenie, a to na možnosť upratovania priestorov užívaných prijímateľom sociálnej služby v rámci poskytovanej sociálnej služby v predmetnom zariadení , priamo týmto prijímateľom sociálnej služby. Len utváranie podmienok na upratovanie možno spravodlivo vyžadovať vzhľadom na cieľovú skupinu, ktorej sa sociálna služba v útulku, domove na polceste a zariadení núdzového bývania poskytuje, a povahu a účel poskytovanej sociálnej služby.
K bodu 24 (§ 27 ods. 1)
V rámci osobného rozsahu sa rozširuje zameranie sociálnej služby v domove na polceste o cieľovú skupinu fyzických osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo ktorí majú obmedzené schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia stratou bývania. Úprava súvisí s doplnením vymedzenia nepriaznivej sociálnej situácie podľa tohto zákona v § 2 ods. 2 písm. i). Zároveň ide aj o vykonanie legislatívno-technickej úpravy spojenej s vypustením poznámky pod čiarou k odkazu 1a.
K bodu 25 (§ 32a ods. 3 písm. a))
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa novo vymedzuje maximálny čas poskytovania sociálnej služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života poskytovanej terénnou formou i ambulantnou formou mimo zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, a to z hľadiska veku tohto dieťaťa vo väzbe na konkrétny mesiac narodenia dieťaťa v rámci určeného rozpätia mesiacov počas kalendárneho roka. Úprava je realizovaná v záujme vytvorenia podmienok na plynulé zabezpečenie kontinuity poskytovania výchovy a vzdelávania dieťaťu v predškolskom zariadení- materskej škole, vzhľadom na termíny zápisu detí do materských škôlok v odvetvovej pôsobnosti rezortu školstva, vedy, výskumu a športu. Poskytovanie starostlivosti o dieťa bude možné jednotne do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa (t.j. deťom narodeným od januára do 31. augusta príslušného roka do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a deťom narodeným od septembra do decembra príslušného roka do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka). Zároveň právna úprava analogicky rieši poskytovanie tejto starostlivosti deťom s nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov ich veku. Vzhľadom na účel právnej úpravy pri začatí poskytovania sociálnej služby je však relevantné dosiahnutie vekovej hranice maximálne troch, resp. šiestich rokov veku dieťaťa, a takto začatá sociálna služba môže byť podľa novej právnej úpravy poskytovaná do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa alebo šiestich rokov veku dieťaťa, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom- teda napr. dieťa narodené v mesiacoch január august do 31. augusta príslušného roku a dieťa narodené v mesiacoch september až december až do 31. augusta nasledujúceho roku).
8
K bodu 26 (§ 32a ods. 3 písm. b)
Zvyšuje sa maximálny počet detí , ktorým možno poskytovať službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, ak ide o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom terénnou formou sociálnej služby, a to z doterajšieho počtu najviac trom deťom jedným opatrovateľom na novo ustanovený počet najviac štyrom deťom jedným opatrovateľom detí. Výnimka z tejto regulácie, ak ide o súrodencov zostáva zachovaná. Navrhovaná úprava pri zachovaní požiadavky zabezpečenia náležitého personálneho zabezpečenia poskytovanej starostlivosti reaguje na požiadavku ekonomickej udržateľnosti prevádzky poskytovanej sociálnej služby pre jej poskytovateľa pri požiadavke zabezpečenia dostupnosti poskytovanej služby pre prijímateľa (vrátane jej cenovej dostupnosti), a to bez ohrozenia ochrany záujmov dieťaťa.
K bodom 27 až 29 (§ 32b ods. 1, §32 b ods. 2 a 4)
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa precizuje možnosť poskytovania starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku rodičovi tohto dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ktorý nespĺňa podmienku podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa § 32b ods. 1 tohto zákona a ani dôvody pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 ods. 3 tohto zákona. V záujme vytvorenia právnych podmienok na dostupnosť sociálnej služby v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa však navrhovaná právna úprava viaže možnosť poskytovania služby starostlivosti o deti iným cieľovým skupinám rodičov na prevádzkové pomery konkrétneho poskytovateľa (najmä využitie reálne neobsadených miest) a zachovanie plnenia regulácie počtu detí podľa § 32b ods. 5 v dennej miestnosti, ktorá spĺňa funkciu spálne a herne, resp. spálni a herni, ktoré stavebne oddelené, plnenia požiadaviek na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania, pitný režim a na náležitosti prevádzkového poriadku podľa § 9 ods. 6 a poskytovanie starostlivosti o deti opatrovateľom detí podľa § 33a ods. 2. Zároveň však právna úprava viaže možnosť poskytnutia starostlivosti tomuto okruhu rodičov na podmienku, že voľné miesto nemožno obsadiť dieťaťom rodiča, ktorý spĺňa podmienku zosúlaďovania pracovného a rodinného života, alebo podmienku vážnych dôvodov nemožnosti zabezpečenia starostlivosti o dieťa.
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa novo vymedzuje maximálny čas poskytovania sociálnej služby na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, a to z hľadiska veku tohto dieťaťa vo väzbe na konkrétny mesiac narodenia dieťaťa v rámci určeného rozpätia mesiacov počas kalendárneho roka. Úprava je realizovaná v záujme vytvorenia podmienok na plynulé zabezpečenie kontinuity poskytovania výchovy a vzdelávania dieťaťu v predškolskom zariadení- materskej škole, vzhľadom na termíny zápisu detí do materských škôlok v odvetvovej pôsobnosti rezortu školstva, vedy, výskumu a športu. Poskytovanie starostlivosti o dieťa bude možné jednotne do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa (t.j. deťom narodeným od januára do 31. augusta príslušného roka do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a deťom narodeným od septembra do decembra príslušného roka do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka). Vzhľadom na účel právnej úpravy pri začatí poskytovania sociálnej služby je však relevantné dosiahnutie vekovej hranice maximálne troch rokov veku dieťaťa, a takto začatá sociálna služba môže byť podľa novej právnej úpravy poskytovaná do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa teda napr. dieťa narodené v mesiacoch január august do
9
31. augusta príslušného roku a dieťa narodené v mesiacoch september december do 31. augusta nasledujúceho roku.
Ide aj o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prečíslovaním odsekov v § 32b zákona.
K bodu 30 (§ 33 ods. 3)
Novo sa ustanovuje vzhľadom na povahu a charakter služby včasnej intervencie vykonávanie komunitnej rehabilitácie na princípoch, ako je ustanovená v § 82 ods.3, pričom na tieto účely ide o koordináciu činností všetkých subjektov v prospech podpory sociálneho začlenenia dieťaťa a jeho rodiny (najmä rodina, obec, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, poskytovatelia sociálnych služieb, vzdelávacie inštitúcie ).
K bodu 31 (§ 33 ods. 4)
Ustanovuje sa poskytovanie služby včasnej intervencie prioritne terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu (zameraného na určitý druh zdravotného postihnutia, resp. cieľovú skupinu detí), ktorá je dopĺňaná ambulantnou formou sociálnou službou. Táto úprava vychádza z povahy a účelu poskytovania služby včasnej intervencie, ktorými najmä stimulácia vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím za účelom docieliť maximálne využívanie jeho oslabených funkcií a vytvárať kompenzačné mechanizmy za oslabené schopnosti, podporovať a rozvíjať jeho schopnosti, zručnosti a sociálne kontakty, ako aj poskytovať podporu pri vyrovnaní sa so zdravotným postihnutím dieťaťa a akceptácia jeho špecifických potrieb a poskytovať podporu a pomoc rodine pri tejto starostlivosti o dieťa. Prijímateľom služby včasnej intervencie je dieťa so zdravotným postihnutím, ale v konečnom dôsledku je to aj celá rodina tohto dieťaťa a základom tejto sociálnej služby konzultačné návštevy odborníkov v domácnosti klienta a pomoc pri uplatňovaní konkrétnych a individualizovaných postupov a techník podporujúcich psychomotorický vývoj dieťaťa, rozvoj komunikácie, techník pomáhajúcich adaptácii dieťaťa so zdravotným postihnutím na vonkajšie prostredie, a to podľa špecifických potrieb tohto dieťaťa.
K bodu 32 (§ 33a ods. 2)
Z hľadiska bezpečnosti detí do jedného roku veku v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa sa môžu vyskytnúť situácie, ktoré si budú vyžadovať rýchle rozhodnutia zamerané na zmiernenie, alebo zabránenie zdravotných komplikácií u detí, ktoré na profesionálnej úrovni je schopná poskytnúť len osoba vyštudovaná v zdravotníckom odbore. Nepôjde pritom o bežný výkon zdravotnej starostlivosti (ošetrovanie, podávanie liekov a pod.), nakoľko osoba s touto kvalifikáciou bude v pracovnej pozícií opatrovateľa detí. Tento opatrovateľ detí, ktorý bude spĺňať podmienku odbornosti vo vymedzenom zdravotníckom odbore, bude súčasťou pracovného kolektívu zamestnancov poskytovateľa tejto služby, a tým aj cenným poradcom pre ostatných zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v prípade vzniku možných krízových situáciách vyžadujúcich si v záujme života a zdravia dieťaťa rýchly zásah, a to ešte pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
10
K bodu 33 (§ 34 ods. 4)
Rozširuje sa rozsah poskytovaných činností pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania, kde sa vzhľadom na účel týchto zariadení a cieľovú skupinu, pre ktorú je táto sociálna služba určená (schopnosť viesť samostatný život pod dohľadom). Novo sa ustanovuje utváranie podmienok na upratovanie, za ktoré sa považuje najmä poskytnutie základných čistiacich prostriedkov, utierok, zmetáku, mopu, lopatky, vysávača v rámci vybavenosti bytovej jednotky, a to na možnosť upratovania priestorov užívaných prijímateľom sociálnej služby v rámci poskytovanej sociálnej služby v predmetnom zariadení, priamo týmto prijímateľom sociálnej služby. Novo sa ustanovuje tiež utváranie podmienok na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva za ktoré sa považuje najmä vybavenosť bytovej jednotky práčkou, žehliacou doskou, sušiakom na prádlo, šijacími potrebami, čistiacimi prostriedkami na obuv.
K bodu 34 (§ 34 ods. 5)
Precizujú sa podmienky poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania z hľadiska požiadavky rodinného ubytovania, ktoré je vymedzené v zásade reguláciou počtu prijímateľov tejto sociálnej služby v jednej bytovej jednotke , resp. vo viacerých bytových jednotkách v bytovom dome, v rodinnom dome a inej budove určenej na dlhodobé bývanie osôb. Cieľom takto koncipovanej úpravy je prirodzene začleňovať zariadenia podporovaného bývania do rodinných domov, bytových domov a budov určených na dlhodobé bývanie v rámci bežnej zástavby, a to v záujme sociálneho začleňovania prijímateľov týchto sociálnych služieb a priblíženia spôsobu ich života väčšinovej populácií na rovnakom základe, a to i z hľadiska podmienok bývania a prirodzeného občianskeho spolunažívania. V bytovom dome je regulácia počtu prijímateľov sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania nastavená na jednej strane limitom šiestich prijímateľov v jednom byte a súčasne najviac pre dvanásť prijímateľov vo viacerých bytoch v bytovom dome, a to v rôznej do úvahy prichádzajúcej početnej kombinácií, pri dodržaní stavebnotechnických a hygienických požiadaviek z hľadiska veľkostnej kategórie bytu danej výmerou obytnej plochy a počtom bývajúcich osôb- napr. dvaja v garsónke, dvaja v jednoizbovom byte, traja v dvojizbovom byte, traja v dvojizbovom byte. Ak ide o bytový dom, ktorý charakter tzv. radovej stavby- spravidla panelový dom s viacerými samostatnými vchodmi vstupmi do bytov situovaných v príslušnej časti domu so spoločným schodiskom, tak sa limit dvanástich prijímateľov sociálnej služby osobitne vzťahuje na byty situované v každej časti tohto bytového domu so spoločným schodiskom so samostatným vchodom označeným orientačným číslom. Ak ide o bytový dom, ktorý nemá takýto charakter tzv. radovej stavby, tak sa regulácia počtu prijímateľov počtom maximálne dvanásť vzťahuje na tento bytový dom ako celok. Ak ide o rodinný dom, počet prijímateľov sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania prevádzkovanom v tomto rodinnom dome je limitovaný tiež počtom najviac šesť prijímateľov v bytovej jednotke a počtom dvanástich prijímateľov vo viacerých bytových jednotkách v celom rodinnom dome. Ak ide o budovu, ktorá nie je bytovým domom alebo rodinným domom ale spĺňa požiadavku účelového určenia na dlhodobé užívanie osobami, napr. budova prevádzkovaná ako zariadenie sociálnych služieb, tak táto budova spĺňa podmienku rodinného ubytovania a môže byť prevádzkovaná ako zariadenie podporovaného bývania za predpokladu, že sa v nej poskytuje sociálna služba najviac pre šesť prijímateľov v jednej bytovej jednotke a dvanásť prijímateľov sociálnej služby vo viacerých bytových jednotkách v tejto budove. Aby bola právna podmienka rodinného ubytovania u tejto nebytovej budovy splnená, nemôže však ísť zároveň o budovu, v ktorej sa prevádzkuje
11
akýkoľvek iný druh sociálnej služby pobytovou formou akýmkoľvek iným poskytovateľom sociálnej služby.
K bodu 35 (§ 35 ods. 4, § 38 ods. 7)
Ide o úpravu, ktorá súvisí s úpravou vykonanou v bode 36 61 ods. 7). Právna úprava je realizovaná v súlade s požiadavkou vytvorenia legislatívnych podmienok na realizáciu Stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v SR, ktorej zámerom je aj odklon od priestorovej segregácie zariadení sociálnych služieb a prevádzky veľkokapacitných zariadení sociálnych služieb. Navrhovaná úprava za cieľ odstrániť v tomto smere neželateľnú aplikačnú prax uplatňovania doterajšej právnej úpravy, pri ktorej sa v jednej budove zariadenia poskytovala sociálna služba v zariadení aj viacerými poskytovateľmi tohto druhu sociálnej služby, u ktorých sa podmienka regulácie počtu prijímateľov sociálnej služby posudzovala bez vzájomnej previazanosti oddelene (a teda reálne sa v jednej budove poskytovala sociálna služba napr. v zariadení pre seniorov 80 a viac klientom viacerými poskytovateľmi tejto sociálnej služby), alebo sa v jednej budove zariadenia pre seniorov poskytovala popri sociálnej službe v zariadení pre seniorov aj iná pobytová sociálna služba v inom druhu zariadenia sociálnych služieb tým istým poskytovateľom sociálnej služby alebo iným poskytovateľom sociálnej služby, u ktorých sa podmienka regulácie počtu prijímateľov sociálnej služby posudzovala bez vzájomnej previazanosti oddelene (a teda reálne sa v jednej budove poskytovala pobytová sociálna služba v zariadení sociálnych služieb pre desiatky klientov a išlo reálne o veľkokapacitnú budovu účelovo prevádzkovanú na účely poskytovania pobytových sociálnych služieb). Navrhovaná právna úprava preto explicitne ustanovuje, že do počtu prijímateľov sociálnej služby v jednej budove zariadenia sa započítavajú aj prijímatelia sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby v zariadení pre seniorov v tejto budove a prijímatelia celoročnej pobytovej sociálnej služby (aj týždennej pobytovej sociálnej služby) v inom druhu zariadenia sociálnych služieb v tejto budove. Reálne sa tým docieli možnosť prevádzkovania pobytových sociálnych služieb v jednej budove najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby, a to bez ohľadu na druh prevádzkovaných zariadení sociálnych služieb a na počet poskytovateľov týchto sociálnych služieb. Táto nová právna úprava sa nebude vzťahovať na zariadenia pre seniorov prevádzkované ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda k 31. decembru 2017, resp. s vydaným právoplatným stavebným povolením do 31. decembra 2017 na tieto účely, a to na základe právnej úpravy obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 110ac ods. 7 a 8. Takto koncipovaná právna úprava sa vzťahuje popri zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb aj na špecializované zariadenia.
K bodu 36 (§ 39 ods. 3)
Vzhľadom na skutočnosť, že špecializované zariadenia zamerané na rôzne cieľové skupiny klientov so špecifickými potrebami, je v nich možné poskytovanie sociálnej služby aj pre cieľovú skupinu detí. Z uvedeného dôvodu je potrebné novo ustanoviť poskytovanie výchovy týmto deťom v podmienkach poskytovania sociálnej služby v špecializovanom zariadení, pokiaľ sa v zariadení sociálna služba poskytuje deťom .
K bodu 37 (§ 39 ods. 6)
Ide o úpravu, ktorá súvisí s úpravou vykonanou v bode 36 61 ods. 7). Právna úprava je realizovaná v súlade s požiadavkou vytvorenia legislatívnych podmienok na realizáciu Stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti
12
v SR, ktorej zámerom je aj odklon od priestorovej segregácie zariadení sociálnych služieb a prevádzky veľkokapacitných zariadení sociálnych služieb. Navrhovaná úprava za cieľ odstrániť v tomto smere neželateľnú aplikačnú prax uplatňovania doterajšej právnej úpravy, pri ktorej sa v jednej budove zariadenia poskytovala sociálna služba v zariadení aj viacerými poskytovateľmi tohto druhu sociálnej služby , u ktorých sa podmienka regulácie počtu prijímateľov sociálnej služby posudzovala bez vzájomnej previazanosti oddelene (a teda reálne sa v jednej budove poskytovala sociálna služba napr. v špecializovanom zariadení 80 a viac klientom viacerými poskytovateľmi tejto sociálnej služby), alebo sa v jednej budove špecializovaného zariadenia poskytovala popri sociálnej službe v špecializovanom zariadení aj iná pobytová sociálna služba v inom druhu zariadenia sociálnych služieb tým istým poskytovateľom sociálnej služby alebo iným poskytovateľom sociálnej služby, u ktorých sa podmienka regulácie počtu prijímateľov sociálnej služby posudzovala bez vzájomnej previazanosti oddelene (a teda reálne sa v jednej budove poskytovala pobytová sociálna služba v špecializovanom zariadení pre desiatky klientov a išlo reálne o veľkokapacitnú budovu účelovo prevádzkovanú na účely poskytovania pobytových sociálnych služieb). Navrhovaná právna úprava preto explicitne ustanovuje, že do počtu prijímateľov sociálnej služby v jednej budove zariadenia sa započítavajú aj prijímatelia sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby v špecializovanom zariadení v tejto budove a prijímatelia celoročnej pobytovej sociálnej služby (aj týždennej pobytovej sociálnej služby) v inom druhu zariadenia sociálnych služieb v tejto budove. Reálne sa tým docieli možnosť prevádzkovania pobytových sociálnych služieb v jednej budove najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby, a to bez ohľadu na druh prevádzkovaných zariadení sociálnych služieb a na počet poskytovateľov týchto sociálnych služieb. Táto nová právna úprava sa nebude vzťahovať na špecializované zariadenia prevádzkované ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda k 31. decembru 2017, resp. s vydaným právoplatným stavebným povolením do 31. decembra 2017 na tieto účely, a to na základe právnej úpravy obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 110ac ods. 7 a 8. Takto koncipovaná právna úprava sa vzťahuje aj popri špecializovaných zariadeniach aj na domovy sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov.
K bodu 38 (§ 40 ods. 3)
Pri poskytovaní sociálnej služby v dennom stacionári sa v rámci rozsahu poskytovaných odborných činností deťom ustanovuje poskytovanie výchovy. Ide o zosúladenie rozsahu vymedzených odborných činností so skutkovým stavom poskytovania týchto činností v denných stacionároch určených pre cieľovú skupinu detí odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe (ide o odkázanosť na pomoc inej osoby nad rámec potreby pomoci, ktorá vyplýva z bežnej rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu), so stupňom odkázanosti najmenej III podľa prílohy č. 3. Poskytovanie výchovy je realizované primerane veku dieťaťa, ako prijímateľa sociálnej služby v dennom stacionári.
K bodu 39 (§ 44 ods. 4)
Navrhovanou úpravou - novým znením ustanovenia, sa vypúšťa pôvodný odsek 4, ktorý upravuje nemožnosť súbehu tlmočníckej služby s peňažným príspevkom na osobnú asistenciu a opatrovateľskou službou, a to pokiaľ ide o úkon, resp. činnosť tlmočenie. V záujme zvyšovania kvality tlmočenia sa navrhuje, aby bolo tlmočenie zabezpečované na profesionálnej úrovni prioritne prostredníctvom tlmočníckej služby ako sociálnej služby, a to s ohľadom na skutočnosť, že ide o odbornú činnosť vyžadujúcu si znalosti v oblasti
13
vykonávania rôznych druhov tlmočenia so súvisiacou požiadavkou plnenia kvalifikačných predpokladov potrebných na jej vykonávanie v oblasti sociálnych služieb podľa § 84 ods. 10 13 zákona. S navrhovanou úpravou súvisí aj úprava v prílohe č. 4 časti III, písm. c), upravujúcej úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o domácnosť a základné sociálne aktivity. Vzhľadom na uvedené nebude dochádzať k súbehu tlmočníckej služby s peňažným príspevkom na osobnú asistenciu alebo opatrovateľskou službou, čím sa terajší odsek 4 stáva nadbytočným.
Novo sa ustanovuje právna možnosť v rámci tlmočníckej služby poskytovať aj nové formy prekonávania komunikačných bariér u fyzických osôb so zdravotným postihnutím uvedeným v § 44 ods. 3 a ktoré využívajú podporné technické vybavenie. Online tlmočenie predpokladá vybavenosť prijímateľa tejto služby počítačom, tabletom alebo mobilom s webkamerou, pripojením na internet a nainštalovaným programom Skype a je realizované prostredníctvom komunikácie (tlmočenia, prekladu textu, prepisu hovorenej reči, kontroly textu) sprostredkovanej medzi nepočujúcim a počujúcim účastníkom komunikácie onlinetlmočníkom a realizuje sa v telefóne alebo na monitore počítača (tlmočník komunikuje s nepočujúcim cez posunkový jazyk, a ak posunkový jazyk nepočujúci neovláda, prostredníctvom písaných správ- použitie chatu).
Simultánny prepis hovorenej reči je činnosť, pri ktorej prepisovateľ súčasne (simultánne) prepisuje hovorený prejav do písanej podoby hovoreného jazyka. Hovorený prejav je prepisovaný doslovne na počítači do textu.
K bodu 40 (§ 49 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s prečíslovaním odsekov v § 84.
K bodom 41 a 42 (§ 50 ods. 2 a 3)
Ustanovujú sa vzhľadom na obsah sociálnej posudkovej činnosti ustanovený v § 50 ods. 1 zákona ďalšie obsahové náležitosti sociálneho posudku, a to v záujme preukázateľnosti vykonania náležitého posúdenia skutkových okolností v rámci konkrétnej veci- konkrétneho konania o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Pôjde o obsiahnutie záverov posúdenia individuálnych predpokladov fyzickej osoby, rodinného prostredia fyzickej osoby a prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti. Zároveň obsahovou náležitosťou sociálneho posudku musia byť aj formálne náležitosti ktorými dátum, čas a miesto vykonania sociálnej posudkovej činnosti. Novo sa ustanovuje právna možnosť vykonávania sociálnej posudkovej činnosti na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu v rámci konania o odkázanosti na sociálnu službu, uskutočňovaného v rámci pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, ako príslušného správneho orgánu, fyzickou osobou, ktorej bolo vydané Slovenskou komorou sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sociálnu posudkovú činnosť môže táto fyzická osoba- sociálny pracovník vykonávajúci samostatnú prax sociálneho pracovníka vykonávať na základe zmluvy s príslušnou obcou alebo vyšším územným celkom, ako príslušným správnym orgánom. Ide o ďalšiu do úvahy prichádzajúcu alternatívnu možnosť personálneho zabezpečenia vykonávania tejto sociálnej posudkovej činnosti, a to popri možnosti jej vykonávania sociálnym pracovníkom obce alebo vyššieho územného celku, ktorý je zamestnancom obce
14
alebo vyššieho územného celku, a možnosti jej vykonávania sociálnym pracovníkom právnickej osoby zriadenej obcou alebo založenej obcou, alebo zriadenej vyšším územným celkom alebo založenej vyšším územným celkom (zamestnanec zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku na základe poverenia obce alebo vyššieho územného celku).
K bodu 43 (§ 50 ods. 9)
Explicitne sa ustanovuje, že sociálna posudková činnosť sa vykonáva v rodinnom prostredí fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, a to vzhľadom na obsahovú náplň sociálnej posudkovej činnosti ustanovenú v § 50 ods. 1 zákona. Podľa § 50 ods. 9 zákona sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby, ktorá požiada o poskytnutie sociálnej služby; táto fyzická osoba právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú si fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie sociálnej služby určí. Cieľom previazanosti výkonu zdravotnej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti je dosiahnuť v zásade zhodu vo vecnom rozsahu úkonov pri vymedzených činnostiach v rámci prílohy č. 3, ktoré majú charakter sebaobslužných úkonov, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby 50 ods. 7 zákona). To znamená, že záver posúdenia zo strany posudzujúceho zdravotníckeho pracovníka, pokiaľ ide o vecný rozsah úkonov pri vymedzených činnostiach v rámci prílohy č. 3, ktoré majú charakter sebaobslužných úkonov, pri ktorých je posudzovaná fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a ktoré sa stali podkladom na zaradenie do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby musí byť v zhode s vecným rozsahom úkonov pri vymedzených činnostiach v rámci prílohy č. 3, ktoré majú charakter sebaobslužných úkonov, pri ktorých je posudzovaná fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ku ktorému sa dospelo v rámci výkonu sociálnej posudkovej činnosti za prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Inými slovami povedané záver posúdenia zdravotnej dokumentácie fyzickej osoby a dôsledkov vyplývajúcich z deklarovaného zdravotného stavu v tejto dokumentácii z hľadiska rozsahu sebaobslužných úkonov pri ktorých je posudzovaná osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby zo strany posudzujúceho zdravotníckeho pracovníka, musí byť v zhode s dôsledkami ťažkého zdravotného postihnutia alebo nepriaznivého zdravotného stavu z hľadiska vzniku a rozsahu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobslužných úkonoch, individuálne vnímanými a prežívanými priamo touto fyzickou osobou a preukazovanými v rámci výkonu sociálnej posudkovej činnosti v konkrétnom individuálnom rodinnom a sociálnom prostredí posudzovanej fyzickej osoby.
Sociálnou posudkovou činnosťou na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu je v súlade s § 50 zákona tiež posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby (najmä hodnotenie jej schopnosti a úsilia riešiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu vlastným pričinením), posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby (najmä hodnotenie schopností a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina) a posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti (najmä hodnotenie podmienok bývania vrátane dostupnosti verejných služieb a prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia). Takto koncipovaná právna úprava vo vzájomných súvislostiach si vyžaduje úpravu prednostného vykonania miestnej ohliadky rodinného prostredia v domácnosti fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Zároveň právna úprava pripúšťa len v prípade, ak to nie je preukázateľne objektívne možné, vykonať sociálnu posudkovú činnosť v prostredí v ktorom sa zdržiava (napr. ak ide o fyzickú osobu, ktorá nemá rodinné prostredie- ľudia bez
15
domova- tak v mieste, kde sa obvykle zdržiava, ak ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť