K bodu 6 (§ 9 ods. 3)Ustanovenie explicitne vymedzuje, že na určovanie a posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa sa uplatnia najmä kritériá uvedené v Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z. (úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie indentity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností).
K bodu 7 (§ 9 ods. 4)
Vzhľadom na požiadavky interpretačnej a aplikačnej praxe sa explicitne ustanovuje vymedzenie odborného zamestnanca na účely plnenia tzv. personálneho normatívu vo vymedzených druhoch zariadení sociálnych služieb, ustanoveného v prílohe č. 1 k zákonu. Za zamestnanca na účely určenia personálneho normatívu sa považuje zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby, ktorý musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi tejto sociálnej služby (pracovný pomer, dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru - dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Navrhovaná právna úprava novo vymedzuje odborného zamestnanca v previazanosti len s vykonávaním alebo riadením vykonávania odbornej činnosti podľa § 16 zákona, ktorú poskytovateľ sociálnej služby poskytuje alebo vykonávaním špecifických iných činností priamo orientovaných na prijímateľa sociálnej služby (§ 15 ods. 2), ktoré tento zákon upravuje v § 61 ods. 9 a , ktorými sú liečebno-výchovná starostlivosť, psychologická starostlivosť a špeciálno-pedagogická starostlivosť, a ktoré sú realizované v záujme uspokojovania špecifických individuálnych potrieb cieľových skupín prijímateľov sociálnej služby.
U fyzických osôb, ktoré vykonávajú alebo riadia vykonávanie činností podľa § 9 ods. 4 sa podmienka pracovnoprávneho vzťahu k poskytovateľovi sociálnej služby nebude uplatňovať, ak je táto fyzická osoba štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, spoločníkom alebo členom právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom tejto sociálnej služby, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah k poskytovateľovi sociálnej služby spojený s vykonávaním alebo riadením vykonávania týchto vymedzených činností.
Pri posudzovaní plnenia personálneho normatívu podľa prílohy č. 1 k zákonu sa u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby z hľadiska skutkového stavu v počte zamestnancov nevychádza z počtu zamestnancov vo fyzických osobách, ale sa vychádza z priemerného evidenčného počtu zamestnancov prepočítaného na plne zamestnaných za mesiac, zisteného podľa dohodnutého rozsahu pracovného času jednotlivých zamestnancov v mesiaci (prepočet vykonaný na základe dĺžky pracovných úväzkov).