1
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Pozitívny vplyv sa predpokladá najmä na poberateľov dôchodkových dávok, niektorých poberateľov úrazových dávok a vybraných poberateľov nesystémových dávok, poberateľov dávky v nezamestnanosti a uchádzačov o zamestnanie žiadajúcich o dávku v nezamestnanosti.
Pozitívne ovplyvnené môžu byť fyzické osoby, ktorým vznikol dlh počas výkonu SZČ, avšak ich postavenie SZČO medzičasom zaniklo a budú môcť požiadať o splátkový kalendár dlžného poistného za nových podmienok.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Poberatelia dôchodkových dávok a vybraných nesystémových dávok, dávky v nezamestnanosti, žiadatelia o dávku v nezamestnanosti, osoby s preplatkom na dávke a dlžníci na poistnom a penále v postavení fyzickej osoby.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Vládny návrh zákona nemá výrazne pozitívnejší vplyv na skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálnom vylúčení.
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Poberatelia dôchodkových dávok niektorých úrazových dávok a vybraných nesystémových dávok resp. príplatkov
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Uvedeným vládnym návrhom zákona sa predpokladá vyšší rast priemerných dôchodkových dávok, niektorých úrazových dávok a vybraných nesystémových dávok o cca 1,21 % v roku 2018, o cca 1,58 % v roku 2019 a o cca 1,99 % v roku 2020, ako by bol v prípade valorizácie predmetných dávok na základe súčasného právneho stavu (vychádzajúc z aktuálnej makroekonomickej prognózy IFP z júna 2017 a ŠÚ SR).
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu poberateľov.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Počet dotknutých poberateľov dôchodkových dávok sa odhaduje k 1. januáru 2018 na úrovni cca 1 400 000, počet dotknutých poberateľov úrazových dávok (úrazová renta, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom) sa odhaduje k 1. januáru 2018 na úrovni cca 7 300 a počet poberateľov vybraných nesystémových dávok resp. príplatkov k dôchodku (sociálny dôchodok, invalidný
2
dôchodok z mladosti, príplatok k dôchodku politickým väzňom, zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti na odboji a rehabilitácii) sa odhaduje k 1. januáru 2018 na úrovni cca 28 000. Sociálne dôchodky pritom budú zvyšované minimálne o pevnú sumu rovnakým spôsobom ako invalidné dôchodky s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Invalidné dôchodky z mladosti budú zvyšované minimálne o pevnú sumu rovnako ako invalidné dôchodky v závislosti od miery poklesu do, resp. nad 70 %. Zvýšenie dôchodkov z dôvodu účasti na odboji a rehabilitácii a príplatok k dôchodku politickým väzňom sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, takže je zohľadnené pri výpočte minimálnej pevnej sumy zvýšenia.
Ovplyvnená skupina č. 2: Poberatelia dávky v nezamestnanosti a žiadatelia o dávku v nezamestnanosti
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Priemerné ročné zvýšenie príjmov pre osobu pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na dobu určitú sa v roku 2018 očakáva na úrovni 802 eur; v roku 2019 na úrovni 836 eur a v roku 2020 na úrovni 874 eur (zodpovedá 2 vyplateným dávkam v nezamestnanosti).
Priemerné ročné zvýšenie príjmov pre osobu pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na dobu neurčitú sa v roku 2018 očakáva na úrovni 2 200 eur; v roku 2019 na úrovni 2 310 eur a v roku 2020 na úrovni 2 415 eur (zodpovedá 5 vyplateným dávkam v nezamestnanosti).
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu dotknutých fyzických osôb.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Predpokladá sa, že predmetnou zmenou bude v roku 2018 pozitívne ovplyvnených 614 poberateľov dávky v nezamestnanosti, ktorí predtým vykonávali zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom pomere na dobu určitú.
Predpokladá sa, že predmetnou zmenou bude v roku 2018 priznaná dávka v nezamestnanosti 3 856 osobám, ktorí splnia miernejšie podmienky nároku na dávku a predtým vykonávali zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom pomere na dobu neurčitú.
Ovplyvnená skupina č. 3: Osoby, ktorým vznikne nárok na vyrovnávací príplatok
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
V prípade osôb, ktorým vznikne nárok na vyrovnávací príplatok sa predpokladá pozitívny sociálny vplyv. Priemerné zvýšenie príjmu u dotknutej skupiny osôb sa odhaduje na úrovni cca 103 eur.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu dotknutých fyzických osôb.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
V roku 2018 sa predpokladá počet dotknutých osôb na úrovni cca 250 osôb.
Ovplyvnená skupina č. 4: Osoby s dlžným poistným voči Sociálnej poisťovni
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Možnosť schválenia splátkového kalendára aj osobám, ktoré nie aktívnymi poistencami a predĺženie maximálnej doby splatnosti zo súčasných 18 mesiacov na 24 mesiacov.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Vládny návrh zákona nemá negatívny vplyv na uvedenú skupinu dotknutých fyzických osôb.
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
3
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Možný vplyv na fyzické osoby - dlžníkov na poistnom nie je možné kvantifikovať, nakoľko v informačnom systéme Sociálnej poisťovne nie evidované žiadosti o splátkové kalendáre a nie je možné posúdiť platobnú schopnosť dlžníkov.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
k iným právam (napr. politickým).
Predkladaná novela zlepšuje prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, a to najmä:
prístup k dávkam v nezamestnanosti bude jednoduchší pre osoby v pracovnoprávnom pomere na dobu neurčitú,
uľahčí sa prístup k splátkovým kalendárom a k splateniu dlžného poisteného a k tomu viažuceho sa penále.
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65
Pozitívne ovplyvnené budú zo zraniteľných skupín najmä nezamestnané osoby a poberatelia dôchodkových dávok.
4
rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Vládny návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Vládny návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia rodových stereotypov.
Zavedenie garancie minimálnej valorizácie v pevnej sume bude mať pozitívny vplyv na rodovú rovnosť a rovnosť príležitosti z dôvodu, že počet poberateliek dôchodkových dávok je takmer 1,46 násobne vyšší ako poberateľov a priemerné sumy dôchodkových dávok žien v priemere nižšie ako u mužov, t. z., že výraznejšie zastúpené v nižších pásmach dôchodkov.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
5
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na vznik nových pracovných miest.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na zánik pracovných miest.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Neočakáva sa, že by zavedenie minimálnej valorizácie na prechodné obdobie 4 rokov, miernejšie podmienky na dávku v nezamestnanosti a predĺženie podporného obdobia pre osoby v pracovnom pomere na dobu určitú výraznejšie ovplyvnili dopyt po práci.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Predpokladá sa, že zavedenie minimálnej valorizácie na prechodné obdobie 4 rokov, miernejšie podmienky na dávku v nezamestnanosti a predĺženie podporného obdobia pre osoby v pracovnom pomere na dobu určitú nebudú mať výraznejší dosah na fungovanie trhu práce.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Vládny návrh zákona nemá negatívne dôsledky pre žiadne skupiny profesií.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
Vládny návrh zákona nemá vplyv na špecifické vekové skupiny zamestnancov.