Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“), predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Oto Žarnay.

Cieľom predkladanej novely zákona je:

a)jednoznačné vyjadrenie sumy pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme,

b)zakotvenie povinnosti riaditeľa školy, školského zariadenia explicitne diferencovať rozloženie pracovného času a nároky pedagogického zamestnanca z toho vyplývajúce pred výkonom výchovno-vzdelávacej činnosti mimo miesta obvyklého vyučovania,

c)zjednotenie spôsobu výpočtu počtu hodín náhradného voľna prislúchajúceho k čerpaniu jedného dňa náhradného voľna pedagogickým zamestnancom.

Práca vykonávaná vo verejnom záujme v sebe zahŕňa snáď najširšiu škálu profesií v rámci pracovno-právnej oblasti. Táto práca je stále, ako zákonodarcami, tak i občianskou spoločnosťou, nedocenenou súčasťou každodennej reality a zasluhuje si našu adekvátnu pozornosť. Práve širokou škálou verejného záberu je mimoriadne náročné jedinou právnou úpravou zachytiť potreby každého z odvetví do nej patriacich. Vyššou kolektívnou zmluvou sa každoročne upravoval, resp. dohodol rozsah týždenného pracovného úväzku zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Konsolidácia sumy pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v zákonnej podobe prinesie väčšiu stabilitu a prehľad v rámci pracovno-právnych vzťahov v tejto oblasti. Následne umožňuje jednoznačný a bezproblémový základ pre výpočet počtu hodín náhradného voľna prináležiacich na čerpanie jedného dňa náhradného voľna pedagogickým zamestnancom.

Špecifikum práce pedagogických zamestnancov v sebe zahŕňa okrem obsahu, čiže výchovy a vzdelávania, zaistenia neustálej bezpečnosti detí, tvorby projektov, programov, organizácie a realizácie ich voľnočasových aktivít, množstva administratívnych úkonov a neustálej komunikácie a riešenia problémov detí a rodičov a iných, aj výkon práce ich práce mimo miesto obvyklého vyučovania bez narušenia už uvedeného obsahového kontinua. Toto sa najčastejšie realizuje v krátkom horizonte na výletoch a exkurziách, a v dlhšom horizonte na špecializovaných výcvikoch a v školách v prírode. Častým javom sú značné disproporcie vo vnímaní časového rozsahu práce pedagogických pracovníkov na týchto aktivitách a ich následné vykazovanie a uznanie riaditeľom školy. Jednoznačne prevenčným krokom je zakotvenie povinnosti riaditeľa školy, či školského zariadenia, explicitne rozlíšiť a určiť rozsah práce, pred jej výkonom, pre každého pedagogického zamestnanca mimo miesto obvyklého vyučovania tak, aby bolo nad všetku pochybnosť jasné, ktoré činnosti sa zabezpečujú v rámci základného úväzku, ktoré sú prácou nadčas a kedy je nariadená pracovná pohotovosť. Tým nie sú dotknuté nároky týchto pedagogických zamestnancov, ktoré môžu vzniknúť počas výkonu práce mimo miesta obvyklého vyučovania nad rámec dohodnutých vymedzených povinností, spôsobených mimoriadnymi situáciami, či udalosťami. Tak ako bolo už v úvode spomenuté jednoznačné zakotvenie týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, prináša nie len právnu istotu do

pracovno-právnych vzťahov, ale obzvlášť napomáha zjednodušiť výpočet sumy nadčasových hodín potrebných na uplatnenie si jedného dňa náhradného voľna pedagogického zamestnanca. V tejto oblasti sa vyskytujú značné disproporcie medzi jednotlivými školami, keďže si každá z nich určovala tieto podmienky v pracovnom poriadku. Tento prístup možno považovať za nejednoznačný a aj nespravodlivý, či pre niektorých pedagogických pracovníkov priam diskriminačný, pretože sú školy, kde na čerpanie jedného dňa náhradného voľna postačujú 3 nadčasové hodiny, ak v ten deň mal pedagóg učiť len tri vyučovacie hodiny a nemá stanovenú povinnosť po odučení zostávať na pracovisku. Inde zas potrebujú pedagógovia 6 alebo 7,5 hodín nadčasov na jeden deň náhradného voľna, pretože v pracovnom poriadku majú stanovené, že okrem úväzku, ktorý v ten deň majú odučiť, musia stráviť na pracovisku presne vymedzený čas. Jednotná konkretizácia počtu nadčasových hodín potrebných na uplatnenie si jedného dňa náhradného voľna pre pedagogického pracovníka je krokom umožňujúcim následnému nediskriminačnému prístupu k pedagogickým zamestnancom na všetkých typoch škôl.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Zákon vymedzuje rozsah týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme a to v jednozmennej prevádzke vo výške 37 a ½ hodiny, v dvojzmennej prevádzke 36 a ¼ hodiny, a v trojzmennej a nepretržitej prevádzke 35 hodín.

K bodu 2

Zákon ukladá povinnosť riaditeľovi školy pred začatím akejkoľvek výchovno-vzdelávacej aktivity mimo miesta obvyklého vyučovania jednoznačne dohodnúť s pedagogickými zamestnancami výkon ich činností tak, aby bolo zrejmé, ktoré činnosti budú vykonávať v rámci základného úväzku, ktoré sú prácou nadčas a kedy je nariadená pracovná pohotovosť. Týmto nie sú dotknuté nároky týchto pedagogických zamestnancov, ktoré môžu vzniknúť počas výkonu práce mimo miesta obvyklého vyučovania nad rámec dohodnutých vymedzených povinností, spôsobených mimoriadnymi situáciami, či udalosťami.

Zákon stanovuje jednotný spôsob výpočtu sumy nadčasových hodín potrebných na čerpanie jedného dňa náhradného voľna tak, že v prípade 37 a ½ hodinového pracovného týždňa je na jeden deň náhradného voľna potrebných 7,5 nadčasových hodín, v prípade 36 a ¼ hodinového pracovného týždňa je potrebných na jeden deň náhradného voľna 7,25 nadčasových hodín a v prípade 35 hodinového pracovného týždňa je na jeden deň náhradného voľna potrebných 7