Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v článku 26 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“

Zákon o volebnej kampani vymedzuje podmienky vedenia volebnej kampane spôsobom, ktorý podľa názoru predkladateľov obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave. Ide najmä o zákaz volebnej kampane počas volebného moratória, zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami a obmedzenie práva iných subjektov ako politických strán, kandidátov a zaregistrovaných tretích osôb na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií v období volebnej kampane. Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie je v tomto prípade uskutočnené zákonom, ako to vyžaduje ústava. V žiadnom prípade však nemožno preukázať, že takéto obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie by boli opatreniami v demokratickej spoločnosti nevyhnutnými na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Šírenie informácií zameraných na podporu kandidujúcej politickej strany alebo kandidáta v období volebného moratória, či zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami nijako neohrozuje práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie ani mravnosť. Neexistuje preto žiadny legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií.

Účelom stanovenia obmedzení a povinností počas vedenia volebnej kampane je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu nákladov vynakladaných na tento účel. Nie je však primerané, aby tieto povinnosti a obmedzenia zasahovali do slobody prejavu a práva šíriť informácie nad rámec, ktorý pripúšťa ústava. Účelom predloženého návrhu zákona je upraviť súčasné znenie zákona o volebnej kampani takým spôsobom, aby obmedzenia volebnej kampane nezasahovali do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec dôvodov vymedzených v ústave. V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje najmä:

-zrušiť volebné moratórium 48 hodín pred voľbami a zákaz vedenia volebnej kampane počas neho,

-obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov volebných výskumov iba na deň volieb,

-zrušiť neopodstatnené obmedzenia slobody prejavu a slobodného šírenia informácií pre iné subjekty počas volebnej kampane,

-vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov na volebnú kampaň,

-umožniť občanom SR bez trvalého pobytu v SR poskytovať dary na vedenie volebnej kampane a viesť volebnú kampaň ako tzv. tretie osoby registrované štátnou komisiou,

-umožniť občianskym združeniam a záujmových združeniam právnických osôb poskytovať dary na vedenie volebnej kampane,

-stanoviť Rozhlasu a televízii Slovenska a ďalším elektronickým médiám povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera, či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológií.

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský, Ondrej Dostál, Martin Klus

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 15

Navrhuje sa vypustiť zo zákona vymedzenie volebného moratória ako obdobia 48 hodín predo dňom konania volieb (bod 1, § 2 ods. 2) a zákaz vedenia volebnej kampane a zverejňovania informácií o kandidujúcich subjektoch a kandidátoch počas neho (bod 15, § 14). Po schválení zmeny by obdobie volebnej kampane nekončilo 48 hodín predo dňom volieb, ale až samotným dňom volieb, vrátane dňa volieb. Zákaz vedenia volebnej kampane dva dni pred voľbami a v deň volieb nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava. Je to evidentné aj z toho, že viacero volieb rôznych typov sa už v Slovenskej republike uskutočnilo bez volebného moratória bez toho, aby to malo nejaké negatívne následky. Volebné moratórium zasahuje do ústavou garantovanej slobody prejavu a práva slobodne šíriť informácie nad rámec vymedzený ústavou. Navrhuje sa preto úplne zrušiť volebné moratórium. Dĺžka volebnej kampane by v zákone mala byť vymedzená len z dôvodu vytvorenia podmienok pre kontrolu jej financovania, nie pre obmedzovanie možností jej vedenia a slobodného šírenia informácií.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustiť zo zákona zákaz, aby iné subjekty mohli vyvíjať v čase ustanovenom na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov (§ 2 ods. 3). Zákon predpokladá, že volebnú kampaň môžu viesť iba politické strany, ich koalície, kandidáti a tretie strany po zaevidovaní Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ustanovenie § 2 ods. 3 však iným subjektom zakazuje nielen volebnú kampaň vo formách, za ktoré sa obvykle platí úhrada, ale prakticky akúkoľvek činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán. To znamená, že v období volebnej kampane by mali byť zakázané aj také činnosti ako vylepenie volebného plagátu v okne vlastného bytu, napísanie článku o voľbách do novín alebo na blog, napísanie príspevku o voľbách na internete alebo na sociálnych sieťach, vyjadrovanie názoru na voľby v osobných rozhovoroch so známymi, účasť na predvolebnom mítingu alebo diskusii, nosenie odznaku s logom politickej strany, používanie pera s menom a priezviskom kandidáta a pod., resp. tieto činnosti by mali byť podmienené zaevidovaním subjektu ako tretej strany štátnou komisiou. Ide totiž tiež evidentne o činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, a tie sú pre iné subjekty zakázané. Okrem kandidujúcich subjektov a kandidátov ich môžu vykonávať iba tretie osoby zaevidovaní štátnou komisiou. Predmetný zákaz narúša ústavou zaručenú slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií a je prakticky nevykonateľný. Preto sa navrhuje predmetné ustanovenia zo zákona vypustiť.

Právo vyjadriť svoj názor v predvolebnom čase sa nemôže obmedziť iba na kandidátov a kandidujúce politické strany a subjekty zaevidované štátnou komisiou. Pokiaľ ide o vedenie kampane tretími stranami vo formách, za ktoré sa obvykle platí úhrada, to je dostatočne upravené v § 8 a predkladaný návrh predpokladá doplnenie, že tie formy vedenia volebnej kampane, pri ktorých vzniká zákonom vymedzený typ nákladov, by aj iné subjekty mohli viesť len ako zaevidované tretie osoby (bod 12). Od systematického vedenia platenej volebnej kampane je však potrebné odlíšiť slobodné prejavovanie názoru a šírenie informácií, ktoré nemôže byť v predvolebnom období takto drasticky obmedzené.

K bodom 3, 4, 7, 9 a 12

Navrhuje sa vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov na volebnú kampaň pre politické strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu (bod 3, § 3 ods. 1), pre kandidátov na prezidenta (bod 4, § 5 ods. 1), pre kandidátov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov (bod 7, § 6 ods. 1 a 2), pre politické strany vo voľbách do orgánov územnej samosprávy (bod 9, § 7) a pre tretie strany registrované štátnou komisiou (bod 12, § 8 ods. 7). Stanovenie maximálnej výšky výdavkov na volebnú kampaň je neodôvodneným zásahom do slobody prejavu, slobody šírenia informácií a do politickej súťaže. Argument, že stanovenie maximálnej výšky výdavkov je nástrojom na zabezpečenie rovnosti kandidujúcich subjektov vo voľbách, je nepodložený. Rozdiel medzi možnosťami vedenia kampane subjektov s minimálnymi finančnými prostriedkami a s finančnými prostriedkami na úrovni maximálnych výdavkov stanovených zákonov je aj tak dramatický. Zákonom maximálne stanovená výška výdavkov na kampaň žiadnu „rovnosť“ kandidujúcich subjektov nezabezpečuje, ani ju zabezpečiť nemôže a nie je reálny dôvod, aby sa zákon o to snažil.

Dôležité je zabezpečenie transparentnosti a kontroly financovania volebnej kampane ako z hľadiska jej zdrojov, tak z hľadiska ich použitia. Do povinnosti príslušných subjektov viesť podrobnú evidenciu nákladov na volebnú kampaň a do jej kontroly sa vypustením finančných limitov nijako nezasahuje. Práve naopak, zrušenie maximálnych limitov pre výdavky zníži motiváciu pre obchádzanie priznávania výdavkov volebnej kampane. V minulosti pri niektorých typoch volieb existovali limity pre výšku výdavkov na volebnú kampaň, často sa však objavovali podozrenia, že politické strany, resp. jednotliví kandidáti tieto limity obchádzajú. Neexistencia limitov znamená, že politické strany a kandidáti majú menší dôvod nepriznávať nejaké výdavky volebnej kampane.

K bodu 5

Súčasné znenie zákona neumožňuje kandidátovi na prezidenta prijať dar na volebnú kampaň od fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky, ale nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 3). Toto obmedzenie je neopodstatnené a ničím nepodložené vo vzťahu k tejto skupine občanov SR. Vo vzťahu k voľbe prezidenta je aj úplne nelogické. Právo voliť prezidenta má totiž každý občan SR, aj taký ktorý nemá trvalý pobyt na území SR (§ 98 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Možnosť prispievať darom na volebnú kampaň kandidáta na prezidenta však majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú občanmi SR (§ 5 ods. 3 písm. a)). To znamená, že občania SR bez trvalého pobytu na území SR majú právo voliť prezidenta, ale nemôžu prispievať na kampaň prezidentských kandidátov. Naopak, fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, ktoré nie sú občanmi SR, majú právo prispievať na kampaň prezidentským kandidátom, ale nemajú právo voliť prezidenta. Vzhľadom na to sa navrhuje doplniť, že občania SR majú právo prispievať na volebnú kampaň kandidáta na prezidenta bez ohľadu na ich trvalý pobyt. Touto zmenou sa zároveň umožní prispievať všetkým občanom SR na volebnú kampaň aj kandidátom do orgánov územnej samosprávy (§ 6 ods. 4).

K bodu 6

Súčasné znenie zákona zakazuje kandidátovi na prezidenta prijať dar na volebnú kampaň aj od občianskeho združenia, nadácie, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, neinvestičného fondu, záujmového združenia právnických osôb (§ 5 ods. 4 písm. d)). Na druhej strane zákon nezakazuje kandidátovi prijať dar od obchodnej spoločnosti alebo od družstva. Teoreticky neexistuje žiadny logický vecný dôvod, pre ktorý by právnickým osobám zriadeným za účelom dosahovania zisku malo byť umožnené prispievať na volebnú

kampaň a neziskovým právnickým osobám by to malo byť zakázané. V prípade nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a neinvestičných fondov však osobitné zákony, ktoré upravujú ich fungovanie a financovanie stanovujú, že ich prostriedky nesmú byť použité na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí ani na prospech kandidáta na volenú funkciu (§ 29 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách, § 30 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, § 23 ods. 1 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch).

V prípade občianskych združení, ani záujmových združení právnických osôb však príslušné zákony (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, Občiansky zákonník) takéto obmedzenie neobsahujú. Niektoré občianske združenia sa pritom zaoberajú verejnými záležitosťami, vrátane politických (napr. mládežnícke organizácie existujúce pri politických stranách). Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje vypustiť zo zákona zákaz prijímania darov na volebnú kampaň od občianskych združení a záujmových združení právnických osôb. Touto zmenou sa zároveň umožní týmto právnickým osobám prispievať na volebnú kampaň aj kandidátom do orgánov územnej samosprávy (§ 6 ods. 5).

K bodu 8

Zákon stanovuje, že na kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce a starostu mestskej časti uvedených na kandidátnej listine politickej strany sa vzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú volebnú kampaň nezávislých kandidátov na tieto funkcie. Zároveň zákon uvádza, že „Z volebnej kampane takého kandidáta musí byť zrejmé, že je na kandidátnej listine politickej strany“. Navrhuje sa túto vetu zo zákona vypustiť. Spôsob vedenia volebnej kampane je vecou samotného kandidáta a nie je žiadny vecný dôvod, aby mu zákon stanovoval takúto povinnosť a zasahoval tak do jeho práva na slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií. Vypúšťané ustanovenie nemá nijakú súvislosť so zabezpečením transparentnosti a kontroly výdavkov na volebnú kampaň.

K bodu 10

Súčasné znenie zákona zakazuje, aby treťou osobou s právom viesť kampaň bola fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 8 ods. 2 písm. e)). Tento zákaz sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré sú občanmi SR, ale nemajú trvalý pobyt na území SR. Takíto občania pritom majú právo voliť vo voľbách so NR SR, aj vo voľbách prezidenta. Podobne ako v prípade prispievania na volebnú kampaň (viď bod 5) tým zákon nelogicky stanovuje, že občania SR bez trvalého pobytu majú právo voliť v parlamentných a prezidentských voľbách, ale nemôžu pred nimi viesť kampaň ako tretie osoby, a naopak fyzické osoby s trvalým pobytom na území SR, ktoré nie sú občanmi SR, majú možnosť viesť pred parlamentnými a prezidentskými voľbami volebnú kampaň ako tretie osoby, hoci nemajú právo v týchto voľbách voliť. Na zákaz vedenia kampane občanmi SR bez trvalého pobytu na území SR neexistuje žiadny vecný dôvod, preto sa navrhuje tento zákaz zo zákona vypustiť.

K bodu 11

Navrhuje sa stanoviť maximálnu lehotu, v ktorej je štátna komisia povinná zaevidovať tretiu osobu oprávnenú viesť volebnú kampaň. Súčasné znenie zákona stanovuje, že štátna komisia zaeviduje úplnú žiadosť tretej osoby bezodkladne (§ 8 ods. 4). To však neustanovuje konkrétnu lehotu, ani nevylučuje prieťahy zo strany štátnej komisie, preto sa navrhuje doplniť, že tak štátna komisia musí urobiť najneskôr do ôsmich pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti.

K bodu 13

Zákon stanovuje, že pri vysielaní volebnej reklamy Rozhlasom a televíziou Slovenska a vysielateľom na základe licencie pri voľbách do NR SR, voľbách do Európskeho parlamentu a voľbách prezidenta zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidujúce politické strany, koalície a kandidáti na prezidenta (§ 12 ods. 2). Navrhuje sa doplniť toto ustanovenie o povinnosť RTVS a iných vysielateľov odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera, či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológií. Ustanovenie o zodpovednosti kandidujúcich subjektov a kandidátov za obsah politickej reklamy by sa totiž mohlo vysvetľovať aj tak, že vysielatelia nemajú právo odmietnuť ani politickú reklamu s vyššie opísaným obsahom, ktorej vysielanie je zakázané zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (§ 19 ods. 1 písm. b)), alebo ním dokonca môže prísť k naplneniu skutkovej podstaty niektorých trestných činov (Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona, Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 TZ, Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 TZ).

K bodu 14

Súčasné znenie zákona stanovuje, že obmedzenia a povinnosti súvisiace s vysielaním politickej reklamy a ďalším vysielaním v období začínajúcom sa 21 dní predo dňom volieb a končiacim sa 48 hodín predo dňom konania volieb do NR SR, do EP a prezidentských volieb sa nevzťahujú na vysielanie prostredníctvom internetu (§ 12 ods. 6). Navrhuje sa doplniť, aby sa obmedzenia nevťahovali na vysielanie prostredníctvom internetu ani vo vzťahu k volebnej kampani pre voľby do orgánov územnej samosprávy.

K bodu 16

Zákon v záujme transparentnosti volebnej kampane stanovuje, aby odvysielaná politická reklama, zverejnená platená inzercia, zverejnené volebné plagáty a všetky ďalšie spôsoby vedenia volebnej kampane obsahovali údaje o objednávateľovi a dodávateľovi (§ 15 ods. 1). Výnimka je stanovená pre drobné reklamné predmety (odznaky, perá, kľúčenky, prívesky a iné) a politickú reklamu v rozhlasovom vysielaní kratšiu ako 30 sekúnd a spočíva v tom, že obsahujú len údaj o objednávateľovi. Navrhuje sa túto výnimku rozšíriť tak, aby drobné reklamné predmety nemuseli obsahovať takéto údaje vôbec. Dôvodom je najmä technická komplikovanosť splnenia požiadavky zákona (napr. uvedenie mena, priezviska a obce trvalého pobytu objednávateľa – fyzickej osoby alebo názvu, sídla a identifikačného čísla objednávateľa – právnickej osoby na odznaku, pere alebo kľúčenke). Zároveň pri drobných reklamných predmetoch povinnosť uvádzať údaje o objednávateľovi môže zvýšiť náklady na ich výrobu neprimerane viac ako splnenie rovnakej povinnosti pri vysielaní politickej reklamy alebo zverejňovaní platenej inzercie. Uvádzanie týchto informácií vo vzťahu k drobným reklamným predmetom je z hľadiska kontroly transparentnosti volebnej kampane neporovnateľne menej dôležité ako v prípade vysielania politickej reklamy a zverejňovania platenej inzercie. Finančné a technické náklady tohto opatrenia sú neprimerané jeho možným pozitívnym efektom z hľadiska verejného záujmu na transparentnosti a kontrole volebnej kampane.

K bodu 17

Súčasné znenie zákona stanovuje, že v čase 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov (§ 17). Navrhuje sa obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov iba na deň volieb do skončenia hlasovania. Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na

ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava. Predchádzajúce zákony o voľbách do NR SR a o voľbách do Európskeho parlamentu zakazovali zverejňovanie výsledkov prieskumov iba v deň volieb. Zákon o voľbe prezidenta zakazoval zverejňovanie výsledkov prieskumov tri dni pred termínom volieb a zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí sedem dní pred termínom volieb. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov vo vzťahu ku zverejňovaniu výsledkov volebných prieskumov neobsahoval vôbec žiadne obmedzenia. Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov dva týždne pre voľbami nemá žiadne opodstatnenie. Ide o neprimeraný a protiústavný zásah do slobody šírenia informácií. Preto sa navrhuje príslušný zákaz obmedziť iba na samotný deň volieb.

K bodom 18 až 21

Vzhľadom na navrhované vypustenie niektorých obmedzení a zákazov zo zákona sa navrhuje aj vypustenie im zodpovedajúcich správnych deliktov spočívajúcich v porušení týchto rušených obmedzení a zákazov.

Vzhľadom na zrušenie zákazu volebnej kampane v období volebného moratória (body 1 a 15) sa navrhuje vypustenie správnych deliktov spočívajúcich vo vedení volebnej kampane počas volebného moratória a s tým súvisiace prečíslovanie ostatných odsekov (bod 18). Ide o správne delikty, pri ktorých pokuty ukladá štátna komisia. Tá okrem toho má ukladať pokuty už len za porušenie zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov (§ 17). Navrhuje sa, aby ukladanie pokuty za porušovanie zákazu podľa § 17 nebolo upravené v rôznych odsekoch pre rôzne typy volieb, ale v jednom spoločnom ustanovení (bod 21, § 19 nový odsek 6) a aby ich neukladala štátna komisia, ale ministerstvo vnútra.

Vzhľadom na zrušenie maximálnej výšky nákladov na volebnú kampaň (body 3, 4, 7, 9 a 12) sa navrhuje vypustenie s tým súvisiacich správnych deliktov spočívajúcich v prekročení prípustnej sumy nákladov (body 19 a 20).

Vzhľadom na zrušenie právomoci štátnej komisie rozhodovať o udelení pokuty za niektoré správne delikty (bod 18) bude štátna komisia pri udeľovaní pokút iba odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ministerstva vnútra (súčasný § 19 ods. 5).

K bodom 22 a 23

Vzhľadom na zrušenie zákazu volebnej kampane v období volebného moratória (body 1 a 15) a zákazu, aby iné subjekty mohli vyvíjať v čase ustanovenom na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov (bod 2) sa navrhuje zrušiť aj priestupky spočívajúce v porušení týchto zákazov.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona na 1. januára 2018, teda na začiatku kalendárneho roku, keď sa uskutočnia voľby do orgánov samosprávy obcí.