1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA).
Filozofia zákona o slobode informácií je postavená na premise „čo je hradené z verejných prostriedkov, je verejnosti prístupné“. Verejnosť mať plné právo vedieť, ako sa nakladá s verejnými financiami, na ktoré sa skladá zo svojich daní.
Stále viac schvaľovaných zákonov, legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení a najmä veľkých investičných projektov sa v súčasnosti nezaobíde bez podpory rôznych analýz, štúdii, expertíz, prognóz alebo auditov. Tento trend je nepochybne správny a vítaný. Navrhnuté opatrenia, či investičné projekty odbornou aj laickou verejnosťou prijímané omnoho pozitívnejšie, keď podkladové analýzy, štúdie, expertízy či prognózy prezentované aj verejnosti. Potreba vypracovania takýchto dokumentov, či spôsob zadania ich vyhotovenia alebo cena za ich dodanie však na Slovensku neraz zneužívané.
Analýzy, štúdie, expertízy, či prognózy pre potreby verejnej správy vypracúvané buď interne v rámci konkrétnych pracovísk verejnej správy alebo externe na základe objednávky subjektu verejnej správy. Napriek ohromnému množstvu údajov a dát, ktoré majú orgány štátnej správy k dispozícii, sa množia zadania na externé vypracovanie takýchto dokumentov. V každom prípade, bez ohľadu na to, či takéto dokumenty vypracúvané interne alebo externe, ich príprava je financovaná z verejných zdrojov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vniesť filozofiu a ducha zákona o slobode informácií aj na významné dokumenty, ktorých vypracovanie je hradené z verejných zdrojov. Návrhom zákona sa zavádza povinné zverejňovanie analýz, štúdii, expertíz a prognóz zhotovených z verejných prostriedkov, alebo získaných za verejné prostriedky.
Zverejnené, a teda nepretržite prístupné analýzy, štúdie, expertízy, či prognózy spôsobilé vniesť do života spoločnosti viacero pozitív. Okrem posilnenia transparentnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov, je to najmä posilnenie odborných diskusií, či otvorenie nových spoločenských otázok. Takto zverejnené dokumenty zabránia prípadnej duplicite ich vypracúvania.
Od návrhu zákona sa aj napriek mierne zvýšenej administratíve očakáva pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a tiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 2
2
Povinné zverejňovanie zmlúv predstavuje jeden z najväčších míľnikov v boji za zvýšenie transparentnosti vo verejnej správe. Hoci samotné zverejnenie zmluvy ešte verejné prostriedky neušetrí, pozitívny vplyv tohto opatrenia na rozpočet verejnej správy je nepopierateľný.
V súčasnosti sa takpovediac periodicky objavujú dôvodné podozrenia z nehospodárnym nakladaním s verejnými prostriedkami, viažucich sa na predražené a nekvalitné štúdie a analýzy. Nie je ničím nezvyčajným, že ministerstvá, či iné orgány verejnej správy si nechajú vypracovať analýzy za desaťtisíce eur, napriek tomu, že v danej oblasti zamestnávajú desiatky odborníkov v danej oblasti a zároveň majú k dispozícii aj najväčšie množstvá dát a údajov. Dodané analýzy, či iné obdobné dokumenty však neraz len kompilátmi bezcenných informácii. Bohužiaľ, nekvalitné analýzy neraz vypracované aj subjektmi verejnej správy. Nekvalitné analýzy, štúdie a podobné dokumenty môžu byť indikátorom nekompetentnosti, no môžu odhaliť aj hlbšie zakorenené nedostatky subjektu verejnej správy.
Po vzore povinného zverejňovania zmlúv sa navrhuje zavedenie povinného zverejňovania štúdií, analýz, prognóz, správ, ankiet, prieskumov, expertíz a ďalších informácií majúcich obdobný charakter. K informáciám majúcim obdobný charakter patria napr. audity. Dokumenty budú zverejnené do 10 dní od ich vyhotovenia samotnou povinnou osobou alebo doručenia tejto povinnej osobe treťou osobou (napr. audítorskou spoločnosťou) a budú nepretržite prístupné po dobu 5 rokov, rovnako ako je tomu v prípade povinne zverejňovaných zmlúv.
Na zverejňovanie dokumentov sa budú podľa § 6 ods. 6 zákona o slobode informácií vzťahovať rovnaké obmedzenia, aké platia pri sprístupňovanie informácií podľa § 8 12 zákona o slobode informácií. To znamená, že na zverejňované dokumenty sa uplatní rovnaká ochrana utajovaných skutočností, osobných údajov, obchodného tajomstva a podobne.
K bodu 3
Zavádzajú sa intertemporálne ustanovenia, ktoré určujú, že novo navrhovaná úprava nemá retroaktívne účinky, ale naopak prvý krát sa uplatní až od 1. novembra 2017.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. novembra 2017.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
3
3.Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Napriek mierne zvýšeným požiadavkám administratívneho charakteru sa od návrhu zákona očakáva výrazný pozitívny vplyv v oblasti vplyvov na rozpočet verejnej správy, a to najmä vďaka úsporám pri nakladaní s verejnými financiami, osobitne pri zadávaní zákaziek spočívajúcich vo vypracovaní analýz, štúdií a pod. Ide o predpoklad, ktorý sa nemusí naplniť a sekundárny efekt návrhu zákona, preto sa priamy pozitívny vplyv ani nevyčísluje. Od návrhu zákona sa očakáva aj významný pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovanie poskytne verejnosti dostupnosť ďalších údajov prostredníctvom informačných technológií. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy, a tiež nemá vplyv ani na podnikateľské prostredie a životné prostredie.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.