DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Karol Galek a Jana Kiššová.

Hlavným cieľom návrhu zákona je úprava spôsobu financovania nákladov systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, a to formou ich prenesenia na štátny rozpočet.

Návrh zákona reaguje na súčasnú neúmernú finančnú záťaž systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ktorá sa v celom rozsahu prenáša do koncových cien elektriny pre domácnosti ale aj podnikateľských subjektov. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) za rok 2015, ktorý v súčasnosti určuje každoročne výšku tzv. tarify za prevádzkovanie systému slúžiacej na kompenzáciu nákladov systému podpory, náklady podpory predstavujú cca 21,40 EUR/MWh, čo tvorí signifikantnú časť koncovej ceny elektriny. Menšia časť tarify za prevádzkovanie systému (vo výške 0,27 EUR/MWh v rok 2015) slúži na kompenzáciu niektorých nákladov organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Vo svojej podstate však ide o systém s prvkami štátnej pomoci, a preto by mal tieto náklady systému v celom rozsahu štátny rozpočet.

Výhrady k neúmerne vysokej koncovej ceny elektriny pre energeticky náročný priemysel prezentuje už niekoľko rokov Európska komisia, pričom ako hlavnú príčinu uvádza vysoké regulované poplatky, medzi ktoré patrí aj uvedená tarifa za prevádzkovanie systému (v roku 2017 vo výške 26,20 EUR/MWh). Tento stav kritizujú aj priemyselní odberatelia elektriny v Slovenskej republike poukazujúci na zníženú konkurencieschopnosť voči zahraničnej konkurencii.

Návrhom zákona sa ustanovuje, že celé skutočné náklady prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na financovanie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a nákladov dominantného výrobcu elektriny na výrobu elektriny z domáceho uhlia budú hradené zo štátneho rozpočtu – kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), prostredníctvom dotácie, ktorú v rozsahu predpokladaných nákladov systému podpory poskytne na kalendárny rok ministerstvo. V záujme dodržania zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality, ministerstvo vykonávacím predpisom určí spôsob výpočtu nákladov systému podpory ako aj nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia.

Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií. Naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov elektriny.

Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy. Nezakladá však vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva) a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 až 3

Navrhuje sa zmena doterajšieho systému financovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou prostredníctvom určovania špeciálnej tarify v cenovej regulácii na dotačný systém. V novom § 6a sa navrhuje ustanoviť právo prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na prefinancovanie skutočných nákladov systému podpory prostredníctvom dotácie ministerstva, pričom z dôvodu dodržania zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality sa skutočné náklady vypočítajú postupom podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá ministerstvo. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že finančné prostriedky na úhradu nákladov sa vždy obligatórne vyčlenia v štátnom rozpočte, v kapitole ministerstva.

K bodu 4

V prechodných ustanoveniach sa rieši právny stav súvisiaci s prechodom na nový systém financovania nákladov podpory tak, aby bolo jednoznačné, že dotácie ministerstva možno poskytovať na skutočné náklady vzniknuté až od 1. januára 2018. Výnimkou sú skutočné náklady systému vzniknuté do 31. decembra 2017 (t.j. deficit systému), ktoré neboli zohľadnené v konaní o cenovej regulácii; tieto bude možné zohľadniť aj v rámci dotačného systému.

K Čl. II

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa zmena doterajšieho systému financovania nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia prostredníctvom určovania špeciálnej tarify v cenovej regulácii na dotačný systém. V nových odsekoch § 38 sa navrhuje ustanoviť právo účastníkov trhu s elektrinou, ktorým boli uložené príslušné povinnosti pri podpore výroby elektriny z domáceho uhlia na prefinancovanie skutočných nákladov s tým súvisiacich, pričom z dôvodu dodržania zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality sa skutočné náklady vypočítajú postupom podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá ministerstvo. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že finančné prostriedky na úhradu nákladov sa vždy obligatórne vyčlenia v štátnom rozpočte, v kapitole ministerstva.

K bodu 3

V prechodných ustanoveniach sa rieši právny stav súvisiaci s prechodom na nový systém financovania nákladov výroby elektriny z domáceho uhlia tak, aby bolo jednoznačné, že dotácie ministerstva možno poskytovať na skutočné náklady vzniknuté až od 1. januára 2018. Výnimkou sú skutočné náklady systému vzniknuté do 31. decembra 2017, ktoré neboli zohľadnené v konaní o cenovej regulácii; tieto bude možné zohľadniť aj v rámci dotačného systému.

K Čl. III

K bodu 1

Vzhľadom na navrhovaný nový systém financovania podpory výroby elektriny z domáceho uhlia sa navrhuje zrušiť právomoc úradu cenovo regulovať činnosť výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva vo všeobecnom hospodárskom záujme.

K bodu 2

Rovnako sa navrhuje vypustiť oprávnenie úradu určovať v rámci tzv. taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov (t.j. súčasná tarifa za prevádzkovanie systému) tarify súvisiace s úhradou nákladov na poskytnutie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a tarify súvisiace s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.

K bodu 3 až 6

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s bodom 1.

K bodu 7

V prechodných ustanoveniach sa rieši ukončenie vykonávania cenovej regulácie nákladov podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a nákladov na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia k 31. decembru 2017.

K Čl. IV

K bodu 1 a 2

V nadväznosti na navrhované úpravy v zákone č. 309/2009 Z. z. a zákone č. 251/2012 Z. z. ohľadne financovania systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a financovania nákladov na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia sa navrhuje ustanoviť tieto oblasti ako oblasti, v ktorých poskytuje dotácie zo svojej rozpočtovej kapitoly ministerstvo.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav a ďalším účastníkom trhu s elektrinou vznikajú náklady na financovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a náklady na financovanie podpory výroby elektriny z domáceho uhlia priebežne, navrhuje sa ustanoviť, že dotácie budú poskytované v rozsahu predpokladaných skutočných nákladov týchto subjektov, a to na základe žiadosti predloženej ministerstvu najneskôr do 30. novembra predchádzajúceho roka. Po skončení kalendárneho roka, najneskôr však do 31. marca nasledujúceho roka, sa poskytnutá dotácia zúčtuje postupom, ktorý ustanovuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.