NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VII. volebné obdobie

Návrh

ZÁKON

z ... 2017,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti náro0da a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z., zákona č. 610/2004 Z. z., zákona č. 309/2005 Z. z., zákona č. 219/2006 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z. a zákona č. 376/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 8 ods. 1 úvodnej vete sa vypúšťa slovo „najmä“.

2.V § 8 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) systematicky zhromažďovať a vedecky a dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,“.

3.V § 9 ods. 1 sa slová „upravujú stanovy ústavu“ nahrádzajú slovami „upravuje organizačný poriadok ústavu“.

4.V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

5.V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Funkcia členov orgánov ústavu je nezlučiteľná s pracovným pomerom s ústavom alebo s iným pracovnoprávnym vzťahom s ústavom.“.

6.V § 10 ods. 4 sa slová „predseda správnej rady“ nahrádzajú slovami „správna rada“.

7.V § 10 ods. 5 sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „dvojnásobku“.

8.V § 12 odsek 1 znie:

„(1) Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona zabezpečuje správna rada. Správna rada má deviatich členov. Piatich členov na návrh určeného výboru volí Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch menujú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Správna rada zo svojich členov volí predsedu a jedného podpredsedu.“.

9.V § 12 odsek 3 znie:

„(3) Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, len vtedy, ak

a) bol právoplatne odsúdený za trestný čin alebo

b) po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva svoju funkciu alebo

c) boli zistené závažné nedostatky pri výkone jeho funkcie.“.

10.V § 12 ods. 4 písmeno a) znie:

„a) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu správnej rady,“.

11.V § 12 ods. 4 písm. d) sa slovo „stanovy“ nahrádza slovami „organizačný poriadok“ a slovo „ich“ sa nahrádza slovom „jeho“.

12.V § 12 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová „a výboru“.

13.V § 12 ods. 4 písm. f) sa slovo „prerokúvať“ nahrádza slovom „vypracúvať“.

14.V § 12 ods. 4 písm. g) sa slovo „prerokovať“ nahrádza slovom „vypracovať“.

15.V § 12 ods. 4 písmeno h) znie:

„h) vymenúvať a odvolávať vedúcich organizačných zložiek ústavu.“.

16.V § 12 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

„(6) Činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda správnej rady. Predsedu správnej rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda správnej rady.“.

Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.

17.V § 12 odsek 7 znie:

„(7) Správna rada rozhoduje formou uznesenia. Správna rada je schopná sa uznášať, ak je na jej rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie platného uznesenia správnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Na prijatie platného uznesenia správnej rady vo veci voľby a odvolávania predsedu správnej rady a podpredsedu správnej rady sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých jej členov.“.

18.§ 13 vrátane nadpisu sa vypúšťa.

19.V § 14 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie § 12 ods. 3 platí obdobne v bode a) a b)“.

20. V § 14 odsek 2 znie:

„(2) Dozorná rada dozerá na činnosť a hospodárenie ústav u a jeho správnej rady, či je v súlade s týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, organizačným poriadkom a ostatnými vnútornými predpismi ústavu. Na tento účel sú členovia dozornej rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa činnosti ústavu, ako aj vyhotovovať kópie týchto dokladov. Podľa povahy veci dozorná rada upozorňuje správnu radu, prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky alebo Národnú radu Slovenskej republiky na zistené nedostatky. V prípade upozornenia na zistené nedostatky je správna rada povinná bezodkladne zabezpečiť nápravu a písomne informovať dozornú radu o prijatých opatreniach.“.

21.V § 15 ods. 1 sa slová „na ústav“ nahrádzajú slovami „do správy ústavu“.

22.Za § 29 sa dopĺňa § 30, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 30

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. októbra 2017

(1)Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady skončí dňom 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený.

(2)Zasadnutia správnej rady na účely voľby nového predsedu správnej rady po skončení výkonu funkcie doterajšieho predsedu správnej rady podľa odseku 1 až do zvolenia nového predsedu správnej rady zvolá a riadi podpredseda správnej rady; zasadnutie správnej rady na účely voľby nového predsedu správnej rady zvolá podpredseda správnej rady do 30 dní od účinnosti tohto zákona.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. októbra 2017

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ústav pamäti národa (ďalej len „ÚPN“) bol zákonom zriadený ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej úlohou je poskytovať všeobecne prospešné služby a uskutočňovať bádateľskú a vzdelávaciu činnosť pre obdobie rokov 1939 - 1989, ktoré bolo v čase vzniku sa označené ako doba neslobody. Úlohou ÚPN je skúmať a pripomínať skutočnosť, že v minulom storočí boli sloboda občanov a princípy demokracie na území Slovenska počas dlhých období potlačované. Počas svojej pätnásťročnej existencie sa ÚPN etabloval v spoločnosti a zaujal neodmysliteľné miesto pri odhaľovaní zločinov totalitných režimov. A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia.

Už tvorcovia zákona pred pätnástimi rokmi si dávali za cieľ, aby ÚPN vykonával činnosti spočívajúce v dokumentácii, vedeckom bádaní, zhromažďovaní a poskytovaní informácií, ale aj vo vzdelávaní o dobe neslobody. ÚPN bol v čase jeho vzniku označený ako „inštitúcia s celonárodným významom, ktorej zakladateľom bude Slovenská republika“. Princípy, ktoré boli súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým ÚPN vznikol, predpokladali a proklamovali, že úlohy zverené ÚPN, budú vykonávané a zabezpečené prostredníctvom jeho „štatutárnych orgánov, resp. prostredníctvom ich zloženia a spôsobu menovania a voľby“. Už v čase vzniku tejto inštitúcie sa predpokladalo, že ÚPN si práve prostredníctvom spôsobu ich kreácie „uchová väzby na ústavné inštitúcie Slovenskej republiky a zostane pod ich kontrolou“. Po pätnástich rokoch existencie je však nutné konštatovať, že tento cieľ zákonodarcu sa nepodarilo naplniť a to predovšetkým z pohľadu určenia štatutárneho orgánu, ktorým sa po novelizácii uvedeného zákona od roku 2003 stal predseda správnej rady. Táto zásadná zmena zásadne zmenila duch pôvodnej právnej úpravy. Vloženie rozhodovania o zásadnom smerovaní a činnosti ÚPN do rúk jednej osoby sa vymyká zo štandardných demokratických princípov. Potreba legislatívnej zmeny vyvstáva jednak zo skúseností s doterajším spôsobom riadenia, ako aj zo stále zvyšujúcej sa potreby transparentného a efektívneho spôsobu riadenia v štátnych i verejnoprávnych inštitúciách. Zavedený model riadenia jednou osobou, ktorá vzhľadom na súčasnú právnu úpravu podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií sa ukázal ako neefektívny a neopodstatnený.

Snahou predkladateľov je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostávajúce z osôb priamo volených, alebo menovaných Národnou radou Slovenskej republiky, Prezidentom Slovenskej republiky a Vládou Slovenskej republiky predstavuje záruku nielen odborného, ale predovšetkým spomínaného transparentného a demokratického spôsobu riadenia. Zavedenie tohto spôsobu riadenia je nevyhnutne spojené s úpravou právomocí orgánov ÚPN i špecifikáciou vnútorného kontrolného mechanizmu.

Predkladaný návrh zákona komplexne odstraňuje nedostatky aplikačnej praxe, ktoré vznikli počas doterajšej existencie tejto verejnoprávnej inštitúcie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ustanovenie § 8 ods. 1 spresňuje úlohy zverené štátom.

K bodom 2

Uvedené nové znenie upresňuje pôvodný text § 8 ods. 1 písm. f). Úlohou zverenou ústavu štátu je okrem iného systematicky zhromažďovať a vedecky a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácii, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody.

K bodu 3

Ustanovenie § 9 ods. 1 upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.

K bodu 4

Uvedeným návrhu sa ruší výbor ústavu. Orgánmi ústavu sú dozorná rada a správna rada.

K bodu 5

Navrhovaná úprava § 10 ods. 2 definuje nezlučiteľnosť funkcie člena orgánov ústavu, členov správnej rady a dozornej rady, s pracovaným pomerom alebo iným pracovnoprávnym vzťahom (napr. dohody o vykonaní práce v zmysle zákonníka práce) s ústavom.

K bodu 6

Navrhovaným znením sa mení ustanovenie § 10 ods.4. Štatutárnym orgán je správna rada ústavu ako kolektívny orgán.

K bodu 7

Predmetná zmena súvisí so zmenou štatutárneho orgánu, ktorým sa v zmysle navrhovanej úpravy stáva správna rada. Ďalším dôvodom je nevyhnutná potreba šetrenia finančných prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu návrh upravuje výšku mesačnej odmeny za výkon funkcie predsedu správnej rady.

Predsedovi správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej

Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať.

K bodom 8 až 17

Nové znenie § 12 ods. 1 upravuje text v súvislosti so zmenou štatutárneho orgánu, ktorým sa stáva správa rada a so zmenou voľby predsedu správnej, ktorých si zo svojho stredu volia členovia správnej rady.

Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa zákona o ústave pamäti národa zabezpečuje správna rada. Správna rada má deviatich členov. Piatich členov na návrh určeného výboru volí Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch menujú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Správna rada zo svojich členov volí predsedu a podpredsedu.

Navrhovaná úprava zároveň vypúšťa poslednú vetu § 12ods. 2, ktorá sa týka prvého funkčného obdobia prvého predsedu ústavu, a to z dôvodu relevancie.

V ustanovení § 12 odsek 3 sa navrhuje pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena správnej rady, odvolať ho v prípade zistených závažných nedostatkov dozornou radou pri výkone jeho funkcie.

Navrhované odseky čl. 4 § 12 spresňujú pôsobnosti správnej v súvislosti so zmenou štatutárneho orgánu a zmenou voľby predsedu správnej rady. Do pôsobnosti správnej rady okrem iného patrí schvaľovať organizačný poriadok ústavu a jeho zmeny, vypracúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde, vypracúvať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci rok a vymenúvať a odvolávať vedúcich organizačných zložiek ústavu.

Nový odsek ods.6 § 12 definuje činnosť správnej rady. Činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene predseda správnej rady. Predsedu správnej rady v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda správnej rady.

Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8.

Nový odsek § 12 ods.7 spresňuje spôsob rozhodovania správnej rady, ktorá rozhoduje formou uznesení, čím je jednoznačne jasný rozdiel medzi formou rozhodnutia správnej rady a rozhodnutiami v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. j) a k). Zároveň predmetné ustanovenie upravuje uznášaniaschopnosť správnej rady, pričom je správna rada uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina členov a na rozhodnutie sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. Výnimku z uvedeného tvorí voľba predsedu a podpredsedu správnej rady. Tu sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov, a to s poukazom na postavenie predsedu a podpredsedu správnej rady.

K bodu 18

Ustanovenie sa vypúšťa v súvislosti so zmenou v §10 ods.1 písm. b).

K bodu 19

Navrhovaná zmena zjednocuje možnosť odvolania členov orgánov ústavu orgánom, ktorý ho ustanovil v prípade ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin alebo po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva svoju funkciu.

K bodu 20

Navrhovaná zmena rieši aktuálne problémy praxe zapríčinené tým, že v pôvodnej úprava chýbala úprava spätnej väzby pri upozorneniach na zistené nedostatky dozornou rada. Navrhovaná úprava ukladá povinnosť správnej rade jednak bezodkladne zabezpečiť nápravu dozornou radou zistených nedostatkov a zároveň je povinná informovať o uvedenom písomne dozornú radu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná zmena nerozširuje kompetencie dozornej rady.

K bodu 21

Ide o spresnenie textu § 15ods. 1 z dôvodu nepresnosti a nejasnosti.

K bodu 22

V súvislosti s navrhovanou zmenou sa ustanovujú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. októbra 2017. Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady končí k 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený.

K čl. II

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 15. októbra 2017.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

poslanci NR SR: Jaroslav Paška, Mária Janíková, Edita Pfundtner, Ľubomír Želiezka, Martina Šimkovičová

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému

Predkladaný návrh zákona komplexne odstraňuje nedostatky aplikačnej praxe, ktoré vznikli počas doterajšej existencie tejto verejnoprávnej inštitúcie.

3. Ciele a výsledný stav

4. Dotknuté subjekty

orgány ÚPN, a členovia orgánov ÚPN

5. Alternatívne riešenia - nepredkladajú sa

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

jaroslav.paska@nrsr.sk

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Materiál nebol predmetom PPK

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie