B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
Verejná výskumná inštitúcia (ďalej len „v. v. i.”) je novým druhom právnickej osoby, ktorý sa zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky. Verejná výskumná inštitúcia sa ako právnická osoba bude zapisovať do registra verejných výskumných inštitúcií, ktorý bude viesť ministerstvo školstva.
Verejná výskumná inštitúcia bude považovaná za účtovnú jednotku, ktorá nie je založená na účel podnikania, v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve i zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon výslovne požaduje, aby neoddeliteľnou súčasťou názvu verejnej v. v. i. bolo aj označenie, ktoré ju odlíši od iných typov právnických osôb a zároveň ju jednoznačne identifikuje u tretích osôb, ktoré budú vstupovať s v. v. i. do právnych vzťahov. Súčasťou názvu v. v. i. preto bude označenie verejná výskumná inštitúcia alebo skratka v. v. i.“. Iné osoby nebudú smieť používať toto označenie vo svojom názve alebo obchodnom mene (následkom bude uloženie pokuty)
Zákon bližšie charakterizuje hlavnú činnosť v. v. i., na vykonávanie ktorej sa v. v. i. zakladá. Hlavná činnosť zahŕňa uskutočňovanie výskumu, zabezpečovanie a správu infraštruktúry výskumu a vývoja. Ďalej sem spadajú činnosti ako šírenie výsledkov výskumu a vývoja [pod ktorou možno rozumieť najmä organizovanie (pravidelných i nepravidelných) vedeckých podujatí, vydávanie (periodickej i neperiodickej) vedeckej tlače], participácia v rámci doktorandského študijného programu (za podmienok zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách), ako aj spolupráca v oblasti vedy a techniky s vysokými školami a s ostatnými právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj. Do predmetu hlavnej činnosti v. v. i. rovnako patria osobitné činnosti, ktorých vykonávaním poverujú osobité predpisy menovite niektoré výskumné organizácie. Ako príklad možno uviesť zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý predpokladá možnosť výkonu určitých osobitných činností zo strany
Archeologického ústavu SAV (napr. spolupráca s krajským pamiatkovým úradom alebo
pamiatkovým úradom pri vypracovávaní podkladov na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku
podľa § 15 ods. 2, správcovstvo zo zákona k archeologickému nálezu podľa § 40 ods. 5 či
vedenie evidencie archeologických nálezísk podľa § 41 ods. 1). Vzhľadom na rozmanitosť
charakteru hlavnej činnosti spojenej s výskumom, v. v. i. musí zabezpečovať jeden alebo viaceré
z taxatívne určených okruhov hlavných činností.
Do predmetu hlavnej činnosti v. v. i. nepatrí činnosť vývoja 2 ods. 4 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Toto riešenie nachádza svoje odôvodnenie v zásadách posudzovania štátnej podpory výskumu a vývoja v európskom práve, konkrétne v režime posudzovania prípustnosti štátnej pomoci [najmä články 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení
určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107a 108 zmluvy a Oznámenie Komisie - Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie 2014/C 198/01, (Ú. v. C 198, 27. 06. 2014, s. 1 - 29)]. Európsky režim posudzovania prípustnosti štátnej podpory výskumno-vývojových činností je postavený na zásade, podľa ktorej čím je podporovaná výskumno-vývojová činnosť vzdialenejšia od reálneho trhového uplatnenia, tým je pravdepodobnosť narušenia hospodárskej súťaže na trhu v jej dôsledku nižšia a štátna podpora takejto výskumno-vývojovej činnosti akceptovateľnejšia. Keďže výstupy činnosti vývoja môžu byť na rozdiel od výstupov činnosti výskumu (základného alebo aplikovaného) predmetom bezprostredného trhového využitia, štátna podpora činnosti vývoja by bola predmetom prísnejšieho posudzovania z pohľadu jej zlučiteľnosti s pravidlami o poskytovaní štátnej pomoci.
Verejné výskumné inštitúcie však podľa tohto zákona oprávnené realizovať aj činnosť vývoja a inovácií, avšak iba v rámci oprávnenia pre v. v. i. vyplývajúce z § 2 zákona č. 172/2005 Z. z. alebo nepriamo, teda prostredníctvom iných právnických osôb, ktoré si v. v. i. založia alebo v ktorých nadobudnú majetkovú účasť za podmienok uvedených v tomto zákone. Navrhované vyčlenenie vývoja a inovácií svoj dôsledok v oddelenom účtovníctve a osobitnom ukazovateli vo výročnej správe. Zároveň ani podnikateľská činnosť, ani "objednávková" činnosť od subjektov verejnej správy ani vývoj a inovácie nebudú môcť byť financované z "prostriedkov rozpočtu verejnej správy určených na podporu výskumu".
K § 2
Verejná výskumná inštitúcia sa v rámci uskutočňovania vybraných predmetov hlavnej činnosti
1 ods. 3 písm. a) c) a e)] môže uchádzať o súťažné verejné prostriedky (dotácie) od
orgánov verejnej správy alebo územnej samosprávy za podmienok vyplývajúcich z predpisov
upravujúcich rezortné dotácie. Verejná výskumná inštitúcia je oprávnená uskutočňovať aj podnikateľskú činnosť, t.j. činnosť uskutočňovanú za účelom dosahovania zisku, taktiež v rámci vybraných predmetov hlavnej činnosti písmená a) c). Umožnením vykonávania podnikateľskej činnosti sa napĺňa jeden z deklarovaných zámerov prijatia novej právnej úpravy, a to zavedenie systému viaczdrojového financovania činnosti v. v. i. Podnikateľská činnosť je v texte právnej úpravy formulovaná ako oprávnenie, teda v. v. i. nie je zo svojej povahy povinná podnikateľskú činnosť uskutočňovať. Verejná výskumná inštitúcia je tiež oprávnená uskutočňovať aj vývoj a inovácie, a to ako činnosť z dotácií rezortov, ako podnikateľskú činnosť a ako projekty financované inak (ide o projekty podľa zákona č. 172/2005 Z. z. a projekty hradené zo štrukturálnych fondov).
Uvedené oprávnenia je v. v. i. oprávnená realizovať iba za dodržania podmienok uvedených v zákone. Z nich je dôležité poukázať na to, že nesmie byť nimi ohrozená činnosť financovaná zo “základnej” ročnej finančnej podpory od zakladateľa z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Zákon vymedzuje okruh základných povinností, ktoré právna úprava na v. v. i. kladie. Tieto povinnosti súvisia so skutočnosťou, že v. v. i. verejný charakter a hlavným zdrojom financovania hlavnej činnosti verejné zdroje. Z uvedeného dôvodu právna úprava kladie dôraz na transparentnosť a informovanosť (spojenú s povinným zverejňovaním dosiahnutých výsledkov v. v. i. v rámci jej činnosti). Uvedeným spôsobom sa zároveň vytvoria podmienky pre kontrolu činnosti v. v. i. aj zo strany širokej verejnosti.
Verejné výskumné inštitúcie povinné uverejňovať výsledky svojej hlavnej činnosti, a to: (i) vo
výročnej správe v. v. i., ktorá sa zverejňuje vo verejnej časti registra účtovných závierok (zákon
nevylučuje jej zverejňovanie aj na webovom sídle v. v. i.), (ii) na centrálnom informačnom portáli na poskytovanie služieb a informácií v oblasti výskumu a vývoja podľa § 26 zákona o
organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja (tým je v súčasnosti Centrálny informačný portál
pre výskum, vývoj a inovácie, ktorého správcom je ministerstvo školstva).
Právna úprava ustanovuje tiež povinnosť pre v. v. i. poskytovať orgánom verejnej správy podklady určené osobitnými predpismi 26 zákona č. 172/2005 Z. z.) ako aj poskytovať svojmu zakladateľovi potrebnú súčinnosť v podobe poskytovania podkladov, ktoré potrebné pre výkon právomoci zakladateľa vo vzťahu k v. v. i. v zmysle tohto zákona.
Keďže hlavná činnosť je prioritne financovaná z verejných zdrojov, verejnosť právo a možnosť uvedeným spôsobom sa oboznamovať s dosiahnutými výsledkami v. v. i. Verejnou dostupnosťou výsledkov sa však nerozumie ich poskytovanie zdarma alebo zverejnenie ich podstaty (know-how), ale poskytnutie informácií o dosiahnutí týchto výsledkov a ich sprístupnenie vyššie uvedenou formou každému bez rozdielu za rovnakých podmienok.
Z dôvodu lepšej a jednoduchšej verejnej kontroly a zvýšenia miery transparentnosti zákon požaduje, aby každá v. v. i. mala zriadené svoje webové sídlo, teda aby každá v. v. i. mala zriadenú a prevádzkovala funkčnú webovú stránku ako zdroj informácií o svojej činnosti.
Upravuje právo v. v. i. vybrané informácie nezverejniť, v prípade ak by ich zverejnenie mohlo byť na ujmu práv a právom chránených záujmov v. v. i.. Typicky pôjde o prípady ochrany práv duševného vlastníctva, kde predčasné zverejnenie informácií by mohlo ohroziť alebo poškodiť v. v. i., napr. v prípade konania o udelenie patentu, kde by dôsledkom mohla byť nepatentovateľnosť vynálezu.
K § 3
Zákon taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré môžu mať právne postavenie zakladateľa v. v. i. v súlade so štruktúrou sektorov výskumu, a zároveň (v súvislosti s mechanizmom financovania v. v. i.) tak, aby išlo o subjekty, ktoré správcom kapitoly štátneho rozpočtu. Zakladateľom v. v. i. môže byť ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied.
V rámci úloh zakladateľa sa ako lex specialis k zákonu o správe majetku štátu upravuje možnosť vložiť do v. v. i. pri jej založení majetok štátu, a to za rovnakých podmienok, ako to upravuje § 13a ods. 5 zákona o správe majetku štátu.
K § 4
Verejná výskumná inštitúcia sa zakladá dňom vydania zakladacej listiny zakladateľom. Zákon vymedzuje časový moment založenia v. v. i., ktorý spája s vydaním zakladacej listiny.
Zákon uvádza povinné obsahové náležitosti zakladacej listiny v. v. i. Nakoľko v čase založenia v. v. i. ako nového právneho subjektu nie je známe jej IČO, pričom jeho uvedenie v zakladacej listine obdobný význam ako rodné číslo v občianskom preukaze, toto je zakladateľ do nej povinný doplniť bezodkladne jeho pridelení.
Zakladaciu listinu v. v. i. vydáva vždy zakladateľ. Popri zmienenej povinnosti zakladaciu listinu vydať, zakladateľ aj oprávnenie ju zmeniť, a to len na návrh samotnej v. v. i. prostredníctvom jej správnej rady alebo dozornej rady.
K § 5
Verejná výskumná inštitúcia vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do registra v. v. i. vedeného ministerstvom školstva. Uplatňuje sa registračný princíp pri vzniku v. v. i., ktorý vychádza zo všeobecnej úpravy vyjadrenej v Občianskom zákonníku. Podľa §19 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.“
Zákon uvádza, že návrh na zápis do registra v. v. i. podáva zakladateľ. Zákonom predpísaná lehota na podanie tohto návrhu je do 30 dní od založenia v. v. i. Zakladateľ právo v podanom návrhu určiť deň, ku ktorému sa zápis vykonať, najskôr však musí ísť o piaty pracovný deň odo dňa doručenia návrhu. Prílohu písomného návrhu tvorí zakladcia listina v. v. i.
Ak v. v. i. vzniká splynutím alebo rozdelením, podáva zakladateľ súčasne návrh na zápis vznikajúcej v. v. i. a návrh na výmaz zanikajúcich v. v. i. z registra verejných výskumných inštitúcií.
K § 6
Z konania v období od založenia v. v. i. do momentu jej vzniku (registrácia v registri v. v. i.) bude zaviazaný zakladateľ, ktorý v uvedenom medziobdobí koná vo všetkých veciach v mene založenej v. v. i. Momentom vzniku v. v. i. dochádza ex lege k prechodu všetkých práv a záväzkov, ktoré v uvedenom medziobdobí uskutočnil zakladateľ, priamo na novovzniknutú v. v. i.
V období od vzniku v. v. i. do doby, pokým nevznikne funkcia riaditeľovi v. v. i. ako štatutárnemu orgánu v. v. i. (funkcia riaditeľa v. v. i. vzniká jeho vymenovaním do funkcie zakladateľom na základe výsledkov výberového konania), vykonáva funkciu jej riaditeľa osoba poverená zakladateľom. Údaje o tejto poverenej osobe musia byť obsiahnuté v zakladacej listine v. v. i. Táto osoba koná v mene v. v. i. vo všetkých veciach, t.j. rozsah jej konania je zhodný s rozsahom, v ktorom v mene v. v. i. koná štatutárny orgán.
K § 7
Kým v procese vzniku právnickej osoby predchádza samotnému vzniku založenie právnickej osoby, obdobne aj v prípade zániku právnickej osoby, samotnému zániku predchádza zrušenie. Zákon uvádza, že zrušenie v. v. i. sa uskutočňuje s likvidáciou (pokiaľ sa v. v. i. zrušuje bez
právneho nástupcu) alebo bez likvidácie (ak sa v.v.i zrušuje a svojho právneho nástupcu; typicky pôjde o prípady zlúčenia, splynutia, ktoré sú v texte zákone upravené nižšie).
Zákon taxatívne uvádza dôvody, kedy dochádza k zrušeniu v. v. i. K zrušeniu v. v. i. môže dôjsť z vôle jej zakladateľa ako aj z ďalších dôvodov uvedených v tomto ustanovení zákona.
K § 8
Upravujú sa prípady, kedy k zrušeniu v. v. i. bez právneho nástupcu dochádza v dôsledku prijatého rozhodnutia zakladateľa v. v. i.
Právna úprava pri zrušení v. v. i. spojenej s jej likvidáciou vychádza z existujúcej právnej úpravy Obchodného zákonníka. Zákon o v. v. i. preto osobitne upravuje iba odchýlky od právnej úpravy Obchodného zákonníka.
K § 9
Upravujú sa prípady, kedy dochádza k zrušeniu v. v. i. s právnym nástupcom bez potreby uskutočniť likvidáciu v. v. i. Verejná výskumná inštitúcia sa bez likvidácie môže zrušiť, ak zároveň dochádza k jej zlúčeniu alebo splynutiu s inou v. v. i. alebo ak dochádza k rozdeleniu zrušenej v. v. i.
Zákon rozlišuje prípady pokiaľ dochádza k procesom zlúčenia, splynutia, rozdelenia u v. v. i., ktoré v pôsobnosti toho istého zakladateľa a prípady pokiaľ by k uvedeným procesom dochádzalo medzi v. v. i., ktoré v zakladateľskej pôsobnosti odlišných zakladateľov. V prvom prípade dochádza k zrušeniu v. v. i. rozhodnutím zakladateľa, v druhom prípade bude titulom zrušenia písomná zmluva medzi zakladateľmi, v rámci ktorej sa zakladatelia dohodnú, ktorý z nich bude mať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i.
K § 10
Zákon charakterizuje podstatu procesu zlúčenia verejných výskumných inštitúcií. Na jednej strane existuje v. v. i. alebo viacero v. v. i., ktoré dôsledkom zlúčenia zanikajú ako subjekt práva a ich právnym nástupcom sa stáva iná existujúca v. v. i. Na túto v. v. i. ako právneho nástupcu prechádzajú majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich v. v. i.
Zákon upravuje situáciu, kedy sa zlučujú v. v. i., ktoré majú rôznych zakladateľov, t.j. zlučované v. v. i. nie v zakladateľskej pôsobnosti iba jedného zakladateľa. V takom prípade je rozhodnutie zakladateľa nahradené písomnou zmluvou o zlúčení uzatváranou medzi zakladateľmi, ktorej hlavným cieľom je dohoda medzi zakladateľmi, ktorý z nich bude vykonávať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i.
K § 11
Zákon charakterizuje podstatu procesu splynutia verejných výskumných inštitúcií. Predpokladom procesu splynutia je existencia dvoch alebo viacerých v. v. i., ktoré dôsledkom splynutia zanikajú ako subjekt práva a ich právnym nástupcom sa stáva iná novozaložená v. v. i. (v momente svojho vzniku). Na túto novozaloženú v. v. i. ako právneho nástupcu prechádzajú majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich v. v. i. V porovnaní so zlúčením hlavná odlišnosť týchto procesov spočíva v právnom nástupcovi. Kým v prípade zlúčenia sa právnym nástupcom stáva existujúca, fungujúca v. v. i. so svojou vlastnou históriou, vlastným majetkovým a personálnym substrátom, v prípade splynutia právnym nástupcom bude úplne nová v. v. i. bez takýchto atribútov, ktorá majetok a personálne vybavenie získava od zanikajúcich v. v. i.
Zákon upravuje situáciu, kedy v. v. i. zanikajúce dôsledkom splynutia majú rôznych zakladateľov, t.j. tieto zanikajúce v. v. i. nie v zakladateľskej pôsobnosti iba jedného zakladateľa. V takom prípade je rozhodnutie zakladateľa nahradené písomnou zmluvou o splynutí uzatváranou medzi zakladateľmi, ktorej hlavným cieľom je dohoda medzi zakladateľmi, ktorý z nich bude vykonávať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i.
K § 12
Zákon charakterizuje podstatu procesu rozdelenia verejnej výskumnej inštitúcie. V prípade rozdelenia dochádza k zániku v. v. i., pričom jej majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na právnych nástupcov a to buď: na existujúce v. v. i., alebo na novozaložené v. v. i.
Nástupnícke v. v. i. budú ručiť za záväzky, ktoré „získali“ rozdelením iba tým majetkom, ktorý na ne prešiel rozdelením.
Zákon rieši situáciu, ak by zakladateľ v rozhodnutí o rozdelení opomenul určiť, na ktorú z nástupníckych v. v. i. prechádza časť majetku zanikajúcej v. v. i. Zákon uvedenú situáciu rieši spôsobom, podľa ktorého takýto majetok bude ex lege patriť do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych v. v. i. Pokiaľ ide o výšku spoluvlastníckych podielov na tomto majetku, tieto sa určia pomerom, v akom na nástupnícke v. v. i. prešla čistá hodnota majetku zaniknutej v. v. i.
Zákon rieši situáciu, ak by zakladateľ v rozhodnutí o rozdelení opomenul určiť, na ktorú z nástupníckych v. v. i. prechádza časť záväzkov zanikajúcej v. v. i. Zákon uvedenú situáciu rieši spôsobom, podľa ktorého z týchto záväzkov budú zaviazané všetky nástupnícke v. v. i. spoločne a nerozdielne.
K § 13
Zákon uvádza, že účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia v. v. i. nastávajú zápisom do registra. Všetky tieto zápisy majú konštitutívny účinok.
K § 14
Verejná výskumná inštitúcia ako právnická osoba zaniká ako subjekt práva dňom výmazu z registra. O výmaze z registra rozhoduje registrový orgán, ktorým je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva rozhodne o výmaze v. v. i. do 30 dní od podania úplného návrhu na výmaz v. v. i.
K § 15
Zákon vymedzuje sústavu orgánov v. v. i. – jeden monokratický a tri kolektívne.
K § 16
Riaditeľ je štatutárnym orgánom v. v. i. Riaditeľ koná navonok vo vzťahu k tretím osobám a svojimi úkonmi právne zaväzuje v. v. i. Upravuje sa pravidlo subsidiárnej rozhodovacej pôsobnosti riaditeľa, t. j. riaditeľ v. v. i. rozhoduje nielen vo veciach, ktoré mu budú výslovne vyhradené týmto zákonom, ale aj vo všetkých iných veciach v. v. i., pokiaľ tieto nie zákonom zverené do pôsobnosti iného orgánu v. v. i. alebo zakladateľa.
V rámci štruktúry orgánov v. v. i. je riaditeľ orgánom výkonným, ktorého úlohou je najmä zabezpečovať operatívne riadenie v. v. i. Okrem pôsobností v tomto paragrafe sa inými ustanoveniami zákona zverujú aj ďalšie úlohy, napríklad zostavuje návrh rozpočtu a jeho zmien, a tento predkladá na schválenie správnej rade; zostavuje účtovnú závierku a po jej overení audítorom ju predkladá ju na schválenie dozornej rade; pripravuje výročnú správu a predkladá ju orgánom v. v. i. na prerokovanie.
Funkčné obdobie je nastavené tak, aby bolo dostatočné na realizáciu strednodobých plánov.
Riaditeľ je z dôvodu svojej funkcie (ex offo) predsedom správnej rady v. v. i., nakoľko riaditeľ aj správna rada sú v rámci sústavy orgánov v. v. i. výkonnými orgánmi.
Riaditeľ je z pozície svojej funkcie oprávnený zúčastňovať na zasadnutiach každého kolektívneho orgánu v. v. i. a orgánov prípadných organizačných zložiek. Na týchto zasadnutiach je oprávnený sa vyjadrovať k všetkým prerokúvaným otázkam.
Upravuje sa odvolanie riaditeľa v. v. i. zakladateľom na návrh kolektívneho orgánu v. v. i. (okrem správnej rady, ktorej je predsedom). Návrh ani písomné vyjadrenie nemajú ani v tomto prípade pre zakladateľa záväzný charakter. Implicitne je však zakladateľ povinný dôsledne sa oboznámiť s obsahom došlého návrhu a písomných vyjadrení a o odvolaní rozhodovať po ich vyhodnotení. Pokiaľ zakladateľ odvoláva riaditeľa z vlastného podnetu, zakladateľ je povinný vyžiadať si stanovisko od orgánov v. v. i., predložiť im písomné odôvodnenie podnetu na odvolanie a o odvolaní rozhodnúť potom, ako mu boli tieto písomné vyjadrenia doručené. Uvedené stanoviská nemajú pre zakladateľa v otázke odvolania riaditeľa záväzný charakter.
Upravuje sa alternatíva označenia štatutára v. v. i. z pohľadu predpokladanej transformácie rezortných výskumných rozpočtových/príspevkových organizácií z dôvodu zachovania
kontinuity pojmov pri integrovaných výskumných centrách (napr. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Národné lesnícke centrum).
K § 17
Zákon charakterizuje správnu radu ako kolektívny orgán v. v. i., ktorý sa spoločne s riaditeľom podieľa na riadení v. v. i. Ide o jediný výlučne interný kolektívny orgán (obdoba kolégia rektora na vysokej škole).
Upravuje sa zloženie správnej rady v. v. i. podľa toho, či sa v. v. i. vnútorne organizačne člení na organizačné zložky alebo nie. Ak nie, správna rada 5 členov, vrátane riaditeľa v. v. i., ktorý je ex-offo, titulom svojej funkcie, predsedom správnej rady. Zvyšní 4 členovia správnej rady budú do funkcie ustanovený na základe volieb (voličský zbor). Týmito členmi správnej rady v. v. i. sa môžu stať iba zamestnanci tejto v. v. i.
Ak sa v. v. i. vnútorne organizačne člení na organizačné zložky, členmi správnej rady sa z dôvodu svojej funkcie (ex-offo) stávajú riaditeľ v. v. i., vedúci každej organizačnej zložky v. v. i. a najviac traja ďalší členovia pochádzajúci z radov zamestnancov v. v. i., ktorý budú do funkcie ustanovený voľbou.
Funkčné obdobie riaditeľa a vedúcich organizačných zložiek ako členov správnej rady vyplýva z týchto funkcií. Funkčné obdobie volených/menovaných členov je nastavené tak, aby bolo dostatočné na realizáciu strednodobých plánov.
V prípade volených členov správnej rady v. v. i. podrobnosti o špecifických požiadavkách na členov správnej rady (napr. skúsenosti v oblasti manažovania a riadenia, keďže správna rada je výkonný orgán), ich voľbe a spôsobe ich odvolávania určuje volebný poriadok v. v. i.
Okrem úloh v tomto paragrafe, správnej rade zverené inými ustanoveniami zákona aj ďalšie úlohy, napríklad správna rada schvaľuje rozpočet, jeho zmeny, ako aj strednodobý výhľad financovania v. v. i.; prerokúva výročnú správu o činnosti a hospodárení v. v. i. a prípadne k nej prijíma stanovisko; rozhoduje o rozdelení zisku alebo úhrade straty a tiež schvaľuje odpisový plán. V prípade projektov uskutočňovaných v rámci oprávnení podľa § 2 (napr. v rámci podnikateľskej činnosti) správna rada rozhoduje o ukončení týchto projektov, ak tieto nespĺňajú ukazovatele ňou určené.
K § 18
Vedecká rada najmenej 5 členov a najviac 11 členov. Zákon počet členov vedeckej rady vymedzuje spodnou a hornou hranicou, avšak pri dodržaní pravidla o povinnosti nepárneho počtu členov kolektívneho orgánu v. v. i. to znamená, že vedecká rada môže byť 5-, 7-, 9- alebo 11-členná.
Vedecká rada je zložená výlučne z významných odborníkov z oblastí, v ktorých v. v. i. vykonáva hlavnú činnosti (typicky jednotlivé vedené odbory v rámci výskumu). Osoba, ktorá nie je významným odborníkom nemôže byť členom vedeckej rady v. v. i. Vo vedeckej rade musia byť
zastúpení aj externí členovia, t.j. členovia, ktorí nie zamestnancami v. v. i., najmä z prostredia hospodárskej praxe alebo z prostredia užívateľov výsledkov výskumu v.v.i. (pri v.v.i., ktorých výskum je napr. v oblasti jazykovedy, práva, sa nepredpokladá, že externými členmi by boli zástupcovia hospodárskej praxe). Pod užívateľmi výsledkov výskumu sa rozumejú akékoľvek kategórie subjektov, ktoré pri svojej činnosti môžu využívať poznatky nadobudnuté v.v.i. (napr. vysoké školy pri plnení úlohy poskytovania vysokoškolského vzdelávania, iné právnické osoby zaoberajúce sa výskumom a vývojom, orgány verejnej moci pri správe vecí verejných, subjekty záujmovej samosprávy pri plnení ich úloh, neziskové organizácie pri poskytovaní všeobecne prospešných služieb, verejnoprávne inštitúcie pri plnení ich úloh). Externí členovia môžu tvoriť najmenej 1/3 spomedzi všetkých členov vedeckej rady v. v. i. a najviac 1/2. Ak bude mať vedecká rada 5 členov, najmenej 1,667 a najviac 2,5 "externisti", t.j. práve dvaja. Ak bude mať vedecká rada 7 členov, najmenej 2,333 a najviac 3,5 "externisti", t.j. práve traja. Ak bude mať vedecká rada 9 členov, najmenej 3,0 a najviac 4,5 "externisti", t.j. traja alebo štyria. Ak bude mať vedecká rada 11 členov, najmenej 3,667 a najviac 5,5 externisti, t.j. štyria alebo piati.
Všetci členovia vedeckej rady (interní aj externí) volení a odvolávaní zamestnancami v. v. i., ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky alebo vymenúvaní a odvolávaní zakladateľom, s tým, že táto skutočnosť sa uvádza v zakladateľskej listine.
Limit funkčných období (tak ako je pri ostatných orgánoch) sa nevzťahuje na člena vedeckej rady v. v. i.
Podrobnosti o špecifických požiadavkách kandidátov (napr. dosiahnuté vedecké hodnosti), o podmienkach voľby a spôsobe odvolávania členov vedeckej rady upraví volebný a nominačný poriadok v. v. i.
Do ťažiskovej oblasti pôsobnosti vedeckej rady v. v. i. patria predovšetkým: otázky určovania vedeckej profilácie v. v. i. a koncepcie jej ďalšieho rozvoja v súlade s jej zakladacou listinou; vyjadrovanie sa k zámerom projektov výskumu, vývoja a inovácií v. v. i., pripravuje hodnotenie výsledkov výskumnej činnosti v. v. i. a jej spôsobilosti vykonávať výskumnú činnosť, navrhuje členov spoločných odborových komisií pre doktorandské štúdium, a za podmienok uvedených v zákone sa podieľa na hodnotení v. v. i. a na hodnotení jej zamestnancov.
K § 19
Dozorná rada je kolektívny orgán, ktorý v rámci štruktúry orgánov v. v. i. plní predovšetkým kontrolnú funkciu. Dozornú radu možno vnímať ako predĺženú ruku zakladateľa, prostredníctvom ktorej (t.j. nepriamo) zakladateľ vykonáva dohľad nad hospodárením a nakladaním s majetkom v. v. i. Za svoju činnosť sa dozorná rada nezodpovedá v. v. i., ale priamo zakladateľovi v. v. i. Prostredníctvom dozornej rady zabezpečuje zakladateľ kontrolu nad majetkom v. v. i. a jeho využívaním, ako aj dohľad nad využívaním poskytnutých finančných prostriedkov.
Zákon predpisuje aby dozorná rada mala 3 alebo 5-tich členov. Pri členoch dozornej rady je funkčné obdobie dvojročné, nakoľko z pohľadu výkonu kontroly zakladateľa nad verejnou výskumnou inštitúciou je dôležité, aby boli členovia dozornej rady prehodnotení a volení v kratších intervaloch.
Požiadavkou pri zložení je aj istá miera “externosti”, t.j. aspoň jeden z členov nesmie byť zamestnancom zakladateľa ani “sesterskej” v. v. i. (nie je ale vylúčený zamestnanecký vzťah s vlastnou v. v. i.). V dozornej rade musí byť zastúpený minimálne jeden externý člen, ktorý musí spĺňať osobitné predpoklady pre výkon funkcie v podobe dosiahnutého právneho alebo ekonomického vzdelania a najmenej 5 ročnej praxe v odbore.
Kreovanie dozornej rady (t.j. právo menovať a odvolávať jej členov) patrí do výlučnej kompetencie zakladateľa. Uvedené súvisí s úvodnou charakteristikou dozornej rady ako orgánu dohľadu, ktorý nad v. v. i. vykonáva jej zakladateľ nepriamo, práve prostredníctvom dozornej rady. Členmi tak môžu byť napr. zamestnanci zakladateľa alebo zamestnanci v.v.i., z hospodárskej praxe, z niektorého orgánu štátnej správy iného ako je zakladateľ, …
Okrem pôsobností podľa tohto paragrafu zákon zveruje dozornej rade aj ďalšie pôsobnosti, z nich najvýznamnejšia je kontrolná právomoc vykonávaná ex ante, v zmysle ktorej dozorná rada udeľuje predchádzajúci písomný súhlas týkajúci sa vybraných právnych úkonov nakladania s majetkom v. v. i.
Nielen dozorná rada ako kolektívny orgán v. v. i. ale aj jej jednotliví členovia majú právo požadovať od riaditeľa a členov správnej rady informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach v. v. i. a sú oprávnení nahliadať do všetkých účtovných kníh a iných dokladov v. v. i.
Režim právnych vzťahov medzi v. v. i. a členmi dozornej rady v. v. i. bude osobitný, vzhľadom na potrebu nezávislého a dôsledného výkonu kontrolnej funkcie členov tohto orgánu. Členovia dozornej rady preto budú svoju funkciu vykonávať v režime Obchodného zákonníka (na základe mandátnej zmluvy). Členovia dozornej rady budú v zmluvnom vzťahu priamo so zakladateľom, ktorý má podľa zákona kompetenciu rozhodovať o ich menovaní a odvolávaní.
K § 20
Upravuje sa možnosť zriadenia organizačných zložiek v. v. i.
Určuje sa osoba, ktorá bude riadiť organizačnú zložku a v určenom rozsahu vecí týkajúcich sa ním riadenej organizačnej zložky bude uskutočňovať právne úkony v mene v. v. i. Upravujú sa spôsoby vzniku i zániku aj funkcie vedúceho organizačnej zložky, ako aj otázky dĺžky funkčného obdobia a nezlučiteľností jeho funkcie (v rámci obdobných zásad ako pri riaditeľovi).
Upravuje sa aj otázka označenia organizačnej zložky, jej zriadenia i jej zrušenia.
Pri vedúcom organizačnej zložky sa upravuje alternatíva označenia tohto orgánu z pohľadu predpokladanej transformácie rezortných výskumných rozpočtových/príspevkových organizácií
z dôvodu zachovania kontinuity pojmov pri integrovaných výskumných centrách (napr. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Národné lesnícke centrum).
K § 21
Riaditeľa a vedúceho organizačnej zložky do funkcie vymenúva zakladateľ v. v. i. na základe výsledkov výberového konania. Zákon predpisuje základné požiadavky na obsadenie tejto funkcie.
Ak je vo výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa alebo vedúceho organizačnej zložky úspešný uchádzač, ktorý v danom čase nie je zamestnancom príslušnej v. v. i., zákon (prostredníctvom nároku uchádzača) zabezpečuje povinnosť v. v. i. uzavrieť s úspešným uchádzačom po jeho vymenovaní pracovnú zmluvu. Ak ide o vymenovanie zamestnanca do funkcie riaditeľa alebo do funkcie vedúceho organizačnej zložky verejnej výskumnej inštitúcie, vedie to k dočasnej zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka práce. Oba právne úkony sú na dobu, zodpovedajúcu funkčnému obdobiu.
K § 22
Na výberové konanie sa nebudú vzťahovať ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. týkajúce sa výberového konania, pričom podstatné náležitosti tohto zákona s osobitosťami recipované. Podrobnosti vzhľadom na predpokladanú rôznorodosť (a teda rôzne potreby) v. v. i. ponechané na vnútorné predpisy, pričom všetky propozície výberového konania (vrátane aktuálneho znenia príslušného vnútorného predpisu) budú povinne zverejňované na webe zakladateľa a v. v. i.; zároveň vzhľadom na snahu o transparentnosť budú tieto zverejňované priamo na hlavnej stránke.
Zakladateľovi sa umožňuje, aby vnútorným predpisom upravil podrobnosti výberového konania.
K § 23
Zákon stanovuje požiadavku, aby bol počet členov kolektívnych orgánov za každých okolností nepárny. Predpísaním povinne nepárneho počtu členov kolektívnych orgánov sa na zreteli, aby sa uvedeným spôsobom predišlo vzniku eventuálnych patových situácií pri hlasovaní na zasadnutiach kolektívnych orgánov v. v. i.
Vymedzuje sa okruh zamestnancov v. v. i., ktorí oprávnení voliť volených členov správnej rady a členov vedeckej rady v. v. i. Každá osoba oprávnená voliť pri výkone svojho práva jeden hlas.
Na prijatie rozhodnutia kolektívneho orgánu v. v. i. je potrebná v zásade jednoduchá väčšina (t.j. nadpolovičná väčšina spomedzi všetkých členov oprávnených hlasovať). Zákon v tomto odseku uvádza prípady, kedy sa pre prijatie rozhodnutia kolektívneho orgánu v. v. i. vyžaduje kvalifikovaná väčšina, t.j. 2/3 väčšina všetkých členov kolektívneho orgánu oprávnených hlasovať.
Za účelom zamedzenia vzniku situácie konfliktu záujmov sa zavádza pravidlo, podľa ktorého, ak kolektívny orgán v. v. i. hlasuje o odvolaní svojho predsedu alebo podpredsedu (s tým, že predseda alebo podpredseda by zostal členom kolektívneho orgánu) alebo o podaní návrhu na odvolanie iného orgánu v. v. i. alebo orgánu organizačnej zložky v. v. i., ktorý je členom hlasujúceho kolektívneho orgánu, člen hlasujúceho kolektívneho orgánu, ktorého sa hlasovanie týka, sa hlasovania nezúčastňuje (napríklad správna rada v. v. i. hlasujúca o podaní návrhu zakladateľovi na odvolanie riaditeľa alebo vedúceho organizačnej zložky).
Zákon neurčuje presný počet zasadnutí kolektívneho orgánu v. v. i. v priebehu kalendárneho roka. Zákon počet zasadnutí kolektívneho orgánu vymedzuje spodnou hranicou, teda sa nevylučuje, aby sa zasadnutia kolektívneho orgánu konali podľa aktuálnej potreby aj častejšie. Podrobnosti o zvolávaní a o zasadaní kolektívneho orgánu upraví rokovací poriadok príslušného kolektívneho orgánu.
Upravuje sa predchádzanie možným obštrukciám zo strany kolektívnych orgánov, ktoré by sa zámerne písomne nevyjadrovali s cieľom neumožniť zakladateľovi o predloženom návrhu rozhodnúť. Preto zákon zavádza právnu fikciu, v zmysle ktorej, pokiaľ sa kolektívny orgán písomne nevyjadrí v lehote do 30 dní (v prípadoch kedy sa kolektívny orgán podľa zákona písomne vyjadruje), platí, že kolektívny orgán sa k návrhu písomne vyjadril. Tým je umožnené, aby zakladateľ mohol o návrhu rozhodnúť aj v prípade ak žiadne písomné vyjadrenia od kolektívneho orgánu neobdržal.
Členstvo v kolektívnom orgáne zanikne najmä v dôsledku nastania právnej skutočnosti (uplynutie funkčného obdobia, smrť, vyhlásenie za mŕtveho) alebo v dôsledku jednostranného právneho úkony, ktorými odvolanie z funkcie alebo rezignácia (odstúpenie). Dôvodmi zániku funkcie aj nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo zánik v. v. i. ako právneho subjektu.
V snahe predchádzať situáciám, kedy by činnosť kolektívneho orgánu v. v. i. mohla zostať paralyzovaná (typicky prípad predčasného zániku funkcie člena/členov kolektívneho orgánu a následne hroziaca nefunkčnosť orgánu spojená napríklad s nemožnosťou uznášania sa), pričom pre odstránenie tohto nežiaduceho stavu sa vyžaduje aktivita, iniciatíva zo strany takto dotknutého kolektívneho orgánu, zákon zavádza výslovnú požiadavku a povinnosť adresovanú kolektívnemu orgánu, aby všetky úkony smerujúce k vzniku funkcie novým členom kolektívneho orgánu boli vykonané bez zbytočného odkladu, tak, aby nebola ohrozená činnosť kolektívneho orgánu v. v. i.
Člen správnej rady a člen vedeckej rady v. v. i. nemá zo zákona nárok na osobitnú odmenu titulom vykonávania uvedenej funkcie. Osobám vykonávajúcim funkciu v orgáne v. v. i. sa cestovné náhrady poskytujú podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, resp. ako zamestnancom.
Upravuje sa finančné zabezpečenie činnosti kolektívnych orgánov tak, že dozorný a kontrolný orgán, t.j. dozornú radu finančne zabezpečuje priamo zakladateľ.
K § 24
Deklaruje sa dominantná úloha verejných zdrojov pri financovaní hlavnej činnosti a vymenúvajú sa jednotlivé možné zdroje financovania činností v. v. i.
Definujú sa obmedzenia pri čerpaní úveru zo strany v. v. i. (len na kapitálové výdavky, napr. spolufinancovanie projektov z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov), ako aj obmedzenia ohľadne výšky úveru a zdrojov, ktoré možno použiť na úhradu splátok úveru. Vo všetkých prípadoch sa na čerpanie úveru bude vyžadovať predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva financií SR. V prípadoch uvedených v § 35 aj predchádzajúci písomný súhlas dozornej rady, resp. dozornej rady a zakladateľa.
K § 25
Upravuje sa základný zdroj financovania v. v. i. zo štátneho rozpočtu, ktorým je inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja poskytnutá zakladateľom podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.
Tieto finančné prostriedky budú (obdobne ako pri verejných vysokých školách) poskytované na základe zmluvy a na základe zásad ich rozpisu medzi v. v. i. jedného zakladateľa (obdoba metodiky rozpisu dotácii verejným vysokým školám).
K § 26
Vzhľadom na viaczdrojovosť financovania, ako aj na oprávnenia v. v. i. podľa § 2 sa upravuje sa spôsob členenia účtovníctva v. v. i. a ustanovuje sa povinnosť viesť príjmy a výdavky zo všetkých svojich činností v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.
K § 27
Určujú sa úlohy jednotlivých orgánov vo vzťahu k výročnej správe; upravuje sa jej obsah a spôsob jej uverejnenia.
K § 28
Určuje sa rezervný fond, ktorý bude v. v. i. vytvárať a upravujú sa pravidlá jeho vedenia a fungovania.
K § 29
Ustanovuje sa zásada, podľa ktorej v. v. i. využíva svoj majetok (t.j. akýkoľvek napr. aj nebytové priestory, byty, cenné papiere, …) na vykonávanie hlavnej činnosti; na vykonávanie svojich iných činností ho využíva iba za podmienok stanovených týmto zákonom (napr. v spojení s § 2 ods. 2 tak, aby nebola ohrozená činnosť v. v. i. financovaná z inštitucionálnej podpory zo štátneho rozpočtu).
K § 30
Upravujú sa niektoré pravidlá sprevádzajúce vklad majetku do v. v. i. s spôsob odovzdania vkladaného majetku v. v. i. a niektorých práv duševného vlastníctva.
K § 31
Vymedzuje sa prioritný majetok a určujú sa podmienky a prípustné spôsoby nakladania s ním, zároveň sa ustanovuje pravidlo zákazu iných spôsobov nakladania s ním. Každé nakladanie s prioritným majetkom bude podmienené predchádzajúcimi písomnými súhlasmi na dvoch úrovniach - súhlas dozornej rady a zakladateľa (t.j. príslušného ústredného orgánu štátnej správy).
Ustanovuje sa osobitná právna ochrana prioritného majetku v. v. i. pred nebezpečenstvom jeho nedobrovoľného scudzenia z dôvodu predpokladanej veľkej hodnoty tohto druhu majetku a jeho štátneho pôvodu. Podobnú osobitnú ochranu poskytol zákonodarca napr. prioritnému investičnému majetku patriacemu spoločnosti Verejné prístavy, a.s., podľa zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe alebo prioritnému infraštruktúrnemu majetku patriacemu Národnej diaľničnej spoločnosti podľa zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti.
“Poistkou” pri troch typoch scudzovania prioritného majetku predaja, darovania (v prípadoch neúspešnej opakovanej súťaže na odpredaj) a vstupu do koncesie je predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva financií SR, resp. kombinovaný aj so súhlasom vlády SR (podľa hodnoty majetku). Zároveň pre prípady možného darovania prioritného majetku po neúspešnej opakovanej súťaži na odpredaj je ustanovený obmedzený okuh možných obdarovaných môže nimi byť len “sesterská” v. v. i. alebo zakladateľ, pričom darovaním zakladateľovi sa majetok vo vlastníctve v. v. i. stane opätovne štátnym majetkom.
Pre prípad hrozby nedobrovoľného scudzenia prioritného majetku sa upravuje postup pre navrátenie prioritného majetku do vlastníctva štátu.
K § 32
Stanovujú sa všeobecné pravidlá nakladania s majetkom v. v. i. aplikovateľné na všetky druhy jej majetku. Vymedzujú sa zakázané úkony nakladania s majetkom v. v. i., všeobecné požiadavky kladené na formu prípustných úkonov nakladania s jej majetkom a ustanovuje sa sankcia za nedodržanie požiadaviek kladených na formu a spôsob realizácie úkonov nakladania s majetkom verejnej výskumne inštitúcie. Kvôli jednoznačnosti interpretácie sa upravuje, že ustanovenia týkajúce sa majetku “bez prívlastku”, t.j. akéhokoľvek majetku sa vzťahujú aj na prioritný majetok s výnimkou lex specialis, ktorý predstavuje § 31.
Upravuje sa tiež rozsah okruhu subjektov majúcich určitý vzťah k v. v. i., ktoré nebudú môcť byť účastníkom zmlúv o nakladaní s majetkom v. v. i.
K § 33
Upravujú sa všeobecné požiadavky kladené a postup pri nakladaní s majetkom v. v. i. pri vybraných typoch právnych úkonov (predaj, zámena, prenájom). Taktiež sa definujú kategórie trvalo nepotrebného a dočasne nepotrebného majetku v. v. i. a upravujú sa podmienky a následnosť úkonov pri nakladaní s trvalo nepotrebným majetkom. Zároveň sa jednoznačne ustanovuje okruh právnych úkonov, ktoré možno vykonávať s trvalo nepotrebným majetkom a ktoré možno vykonávať s dočasne nepotrebným majetkom (bez ohľadu na to, či ide o neprioritný alebo o prioritný majetok). Napokon sa upravujú podmienky a okruh subjektov, v prospech ktorých možno dojednať úkon nakladania s majetkom v. v. i. (darovanie, výpožička, nájom so zvýhodneným nájomným) bezodplatne alebo za zvýhodnených podmienok.
K § 34
Určujú sa úkony, ktoré je v. v. i. oprávnená uskutočniť s výsledkom založenia právnickej osoby alebo vzniku podielu alebo členstva v. v. i. v inej právnickej osobe, ak taká právnická osoba bude spĺňať ustanovené podmienky. Súčasne sa ustanovuje zásada, podľa ktorej nadobudnutie podielu alebo členstva v inej právnickej osobe nesmie ohroziť hlavnú činnosť v. v. i. Verejnej výskumnej inštitúcií sa predmetnou právnou úpravou predovšetkým umožňuje zakladať akademické "spin-off" alebo "start-up" spoločnosti, ktoré predstavujú vhodný nástroj umožňujúci realizovať komercializáciu duševného vlastníctva v. v. i. a tiež lepší transfer poznatkov do hospodárskej praxe. Uvedená možnosť súčasne vytvára predpoklady pre možnosť získavania dodatočných zdrojov na financovanie činnosti v. v. i.
Určujú sa kategórie osôb majúcich určitý vzťah k v. v. i., ktorú budú oprávnené mať v iných právnických osobách určené postavenie bez toho, aby ich vzťah tak k v. v. i., ako aj k inej právnickej osobe, bol považovaný za konflikt záujmov. Ustanovenie možnosti tohto dvojitého vzťahu je odôvodnené snahou o podnietenie vzniku a aktívneho pôsobenia tzv. „start-up“ a „spin-off“ spoločností. Umožnením účasti zamestnancov v „start-up“ a „spin-off“ spoločnostiach sa vytvára priestor pre zvýšenú motiváciu na plnení ich pracovných úloh. Práve nedostatočná motivácia bola v mnohých prípadoch dôvodom toho, že zamestnanec pred dokončením výskumu smerujúceho k vytvoreniu duševného vlastníctva radšej so zamestnávateľom ukončil pracovný pomer a výsledky práce sa následne pokúšal komercionalizovať vo vlastnom mene a na vlastný účet v súkromnej sfére. Za týchto okolností nielenže zamestnávateľ (budúca v. v. i.) prichádza o kvalifikovaného zamestnanca ale ani nezískava žiadne finančné zdroje, ktoré by sa mohli použiť na financovanie ďalšieho výskumu, a ktoré namiesto toho končia u podnikateľských subjektov v súkromnej sfére. Možnosť účasti zamestnancov v týchto spoločnostiach preto zákonodarca považuje za nástroj, ktorý môže prispieť k eliminácií vyššie uvedených rizík. Navyše sa jedná o fungujúci model, ktorý sa bežne uplatňuje v akademickom i univerzitnom prostredí v USA, ako aj v členských štátoch EÚ.
Dohľad nad záujmami v. v. i. v takýchto spoločnostiach je posilnený povinným schvaľovaním založenia takejto spoločnosti, vstupu do nej, a výkonu práv v. v. i.