Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona o záväzných pravidlách pre financovanie obrany Slovenskej republiky predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomír Galko, Richard Vašečka, Milan Krajniak, Milan Laurenčík a Juraj Droba.
Cieľom predloženia tohto návrhu ústavného zákona je zabezpečiť stabilnú a predvídateľnú úroveň financovania obrany Slovenskej republiky na cieľovej úrovni najmenej 2% hrubého domáceho produktu.
Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie viackrát deklarovalo svoje odhodlanie plniť záväzky v oblasti investícií do vlastnej obranyschopnosti, čo sa však zatiaľ nepremietlo do praxe. Dlhodobo je nemožné využívať stav, aby tie krajiny, ktoré si svoje záväzky plnia, preberali zodpovednosť za bezpečnosť tých krajín, ktoré si svoje záväzky neplnia a nemajú ani ambíciu splniť ich postupne, v priebehu nasledujúcich rokov. Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnopolitickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Vo všeobecnosti totiž platí, že štát, ktorý nechce financovať armádu vlastnú, bude skôr či neskôr musieť financovať armádu cudziu. V roku 2016 si svoj záväzok výdavkov na obranu v minimálnej výške 2% HDP plnilo iba 5 krajín NATO. Slovenská republika bola až na 19. mieste a pred ňou boli okrem iných aj Chorvátsko, Bulharsko, Lotyšsko aj Rumunsko. Objem výdavkov na obranu v súčasnosti stačí ledva na personálne a režijne výdavky. Na výcvik a modernizáciu bojovej techniky, ktorá je po životnosti, ostáva minimum financií. Ozbrojené sily Slovenskej republiky potrebujú mať istotu, že investície do novej techniky budú v budúcnosti mať zabezpečené kontinuálne, aby mohli splniť svoje plány z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo prednedávnom aktualizovalo, a v ktorej počítajú okrem iného s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov, či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4×4 a viacúčelovými taktickými vozidlami. Ozbrojené sily majú viac ako 70 percent pozemnej výzbroje a techniky po životnosti, kariérny rast vojakov sa spomaľuje a niektoré vojenské spôsobilosti môžu naše ozbrojené sily za súčasného stavu nezvratne stratiť.
Návrhom zákona sa zakotvuje pravidlo, že výška rozpočtových výdavkov vynakladaných na obranu Slovenskej republiky je najmenej vo výške 2 % hrubého domáceho produktu za rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku, pričom v prechodnom období sa predpokladá postupný nábeh na túto cieľovú sumu a to postupným zvyšovaním o 0,1 percentuálneho bodu oproti percentuálnemu podielu výdavkov na obranu k HDP za obdobie, ktoré dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Zohľadňovanie roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku je nevyhnutné z toho dôvodu, že pri tvorbe rozpočtu na každý budúci kalendárny rok ešte nie je známy HDP za aktuálny kalendárny rok, ale iba za predchádzajúci kalendárny rok.
Záväzok týkajúci sa 2%-nej referenčnej hodnoty je potrebné vnímať ako odporúčanú hranicu výdavkov smerujúcich na pokrytie nákladov na optimálne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že takýto obranný rozpočet predstavuje minimálny