Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona o záväzných pravidlách pre financovanie obrany Slovenskej republiky predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomír Galko, Richard Vašečka, Milan Krajniak, Milan Laurenčík a Juraj Droba.
Cieľom predloženia tohto návrhu ústavného zákona je zabezpečiť stabilnú a predvídateľnú úroveň financovania obrany Slovenskej republiky na cieľovej úrovni najmenej 2% hrubého domáceho produktu.
Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie viackrát deklarovalo svoje odhodlanie plniť záväzky v oblasti investícií do vlastnej obranyschopnosti, čo sa však zatiaľ nepremietlo do praxe. Dlhodobo je nemožné využívať stav, aby tie krajiny, ktoré si svoje záväzky plnia, preberali zodpovednosť za bezpečnosť tých krajín, ktoré si svoje záväzky neplnia a nemajú ani ambíciu splniť ich postupne, v priebehu nasledujúcich rokov. Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnopolitickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Vo všeobecnosti totiž platí, že štát, ktorý nechce financovať armádu vlastnú, bude skôr či neskôr musieť financovať armádu cudziu. V roku 2016 si svoj záväzok výdavkov na obranu v minimálnej výške 2% HDP plnilo iba 5 krajín NATO. Slovenská republika bola na 19. mieste a pred ňou boli okrem iných aj Chorvátsko, Bulharsko, Lotyšsko aj Rumunsko. Objem výdavkov na obranu v súčasnosti stačí ledva na personálne a režijne výdavky. Na výcvik a modernizáciu bojovej techniky, ktorá je po životnosti, ostáva minimum financií. Ozbrojené sily Slovenskej republiky potrebujú mať istotu, že investície do novej techniky budú v budúcnosti mať zabezpečené kontinuálne, aby mohli splniť svoje plány z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo prednedávnom aktualizovalo, a v ktorej počítajú okrem iného s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov, či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4×4 a viacúčelovými taktickými vozidlami. Ozbrojené sily majú viac ako 70 percent pozemnej výzbroje a techniky po životnosti, kariérny rast vojakov sa spomaľuje a niektoré vojenské spôsobilosti môžu naše ozbrojené sily za súčasného stavu nezvratne stratiť.
Návrhom zákona sa zakotvuje pravidlo, že výška rozpočtových výdavkov vynakladaných na obranu Slovenskej republiky je najmenej vo výške 2 % hrubého domáceho produktu za rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku, pričom v prechodnom období sa predpokladá postupný nábeh na túto cieľovú sumu a to postupným zvyšovaním o 0,1 percentuálneho bodu oproti percentuálnemu podielu výdavkov na obranu k HDP za obdobie, ktoré dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Zohľadňovanie roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku je nevyhnutné z toho dôvodu, že pri tvorbe rozpočtu na každý budúci kalendárny rok ešte nie je známy HDP za aktuálny kalendárny rok, ale iba za predchádzajúci kalendárny rok.
Záväzok týkajúci sa 2%-nej referenčnej hodnoty je potrebné vnímať ako odporúčanú hranicu výdavkov smerujúcich na pokrytie nákladov na optimálne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že takýto obranný rozpočet predstavuje minimálny
rámec na to, aby daný členský štát Severoatlantickej aliancie dokázal plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní národnej a kolektívnej obrany na adekvátnej úrovni a taktiež zabezpečiť primeraný rozvoj svojich ozbrojených síl. Napĺňanie tohto záväzku je dôležité aj vo vzťahu k širším súvislostiam týkajúcim sa svetovej bezpečnosti a rozloženia zodpovednosti za jej dodržiavanie medzi členské štáty aliancie.
Podstatou spolupráce členských štátov aliancie je teda myšlienka „globálneho zdieľania bremena“ zachovania bezpečnosti. Otázka spočíva v tom, či vyhlásená 2%-ná minimálna hranica obranného rozpočtu povedie k lepšiemu zdieľaniu tohto bremena. Odpoveď závisí od toho, na čo sa vynakladajú peniaze. Zvýšené výdavky na národnú obranu by sa tak mohli a mali vynakladať hlavne v rámci vlastnej krajiny a mali by sa použiť ako balík hospodárskych stimulov na rozvoj miestneho obranného priemyslu, ktorý prinesie pracovné miesta a rast. To môže vytvoriť konkurenciu pre obranný priemysel krajín s najväčším svetovým podielom tohto druhu priemyslu, a súčasne pomôže znížiť vojenské vývozy z týchto krajín. To môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v civilnom sektore. Z pohľadu bojaschopnosti môžu zvýšené spojenecké výdavky na miestnych dodávateľov znížiť interoperabilitu, ak títo budú nakupovať menej „cudzích“ obranných produktov. Spojenci potom môžu vytvoriť ozbrojené sily, ktoré vhodné pre úlohy národnej obrany, ale nie pre vzdialené nasadenia ako súčasť koalícií tradične pod vedením USA.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny sociálny vplyv ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
B.Osobitná časť
K čl. I
K preambule
Navrhuje sa preambula k návrhu zákona, v ktorej sa deklaruje cieľ predloženého návrhu.
K čl. 1
V čl. 1 sa definuje účel zákona, ktorým je upravenie záväzných pravidiel pre financovanie obrany Slovenskej republiky ako členského štátu Organizácie Severoatlantickej zmluvy.
K čl. 2
Článok 2 je kľúčovým ustanovením celého návrhu ústavného zákona zakotvuje sa ním výška rozpočtových výdavkov vynakladaných na obranu Slovenskej republiky na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu za rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Zohľadňovanie roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku, je nevyhnutné z dôvodu, že pri tvorbe rozpočtu na každý budúci kalendárny rok ešte nie je známy HDP za aktuálny kalendárny rok, ale iba za predchádzajúci kalendárny rok. Zároveň sa v návrhu uvádza, že výška rozpočtových výdavkov vynakladaných na obranu Slovenskej republiky podľa odseku 1 musí zostať zachovaná aj pri viazaní výdavkov podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo podľa osobitného predpisu.
K čl. 3
Prechodným ustanovením sa zavádza postupný nábeh na cieľovú sumu uvedenú v článku 2 a to každoročným postupným zvyšovaním o 0,1 percentuálneho bodu oproti percentuálnemu podielu k HDP za obdobie, ktoré dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku a to dosiahnutia výšky na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu. Aj tu, rovnako ako v čl. 2 sa zakotvuje, že výška rozpočtových výdavkov vynakladaných na obranu Slovenskej republiky podľa odseku 1 musí zostať zachovaná aj pri viazaní výdavkov podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo podľa osobitného predpisu.
K čl. 4
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti na 1. januára 2018.