poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.Upravujú sa podmienky, za akých možno európsky vyšetrovací príkaz vydať a určuje orgány Slovenskej republiky oprávnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu. V konaní pred súdom je príslušným vydávajúcim orgánom predseda senátu alebo sudca, v prípravnom konaní je to prokurátor. Výnimkou je vydávanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do vykonávajúceho štátu, t. j. do iného členského štátu, na účely zabezpečenia dôkazu podľa § 19 ods. 1, kedy oprávneným orgánom na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je výlučne súd.
Odsek 3 vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu do iného členského štátu v každom jednotlivom prípade. Vydávajúci orgán Slovenskej republiky je povinný pred vydaním európskeho vyšetrovacieho príkazu posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež, či vyšetrovací úkon, ktorý sa prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho úkonu žiada, by bolo možné vykonať na území SR za podobných podmienok. Ak tieto podmienky splnené nie sú, vykonávajúci orgán členského štátu môže navrhnúť použitie iného vhodného vyšetrovacieho úkonu, prípadne európsky vyšetrovací príkaz úplne odmietne alebo vráti späť.
Odsek 1 odkazuje na Prílohu č. 1, ktorá zavádza vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu a v odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu sa zavádza za účelom zjednotenia formulára európskeho vyšetrovacieho príkazu medzi členskými štátmi a taktiež zabezpečenia presného a jasného opisu požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež trestného činu súvisiaceho so žiadaným úkonom. Formulár predstavuje vcelku obsiahly, no jednoduchý a prehľadný dokument.
Odsek 3 upravuje ďalšiu náležitosť, ktorú európsky vyšetrovací príkaz musí obsahovať, avšak iba v určitých prípadoch – a to, ak možno trestný čin, ktorého sa európsky vyšetrovací príkaz týka, priradiť do jednej alebo viacerých kategórií trestných činov uvedených v prílohe č. 1, označí sa táto skutočnosť v európskom vyšetrovacom príkaze. Také priradenie v európskom vyšetrovacom príkaze prispieva k uľahčeniu spolupráce orgánov a zároveň k určeniu, že ide o výnimku v zmysle § 4 ods. 3.
Pri žiadaní iného členského štátu o vykonanie vyšetrovacieho úkonu môže dôjsť k situácii, že na tento vyšetrovací úkon už bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný tým istým orgánom a preto v odseku 4 sa v súvislosti s takou možnosťou upravuje povinnosť uviesť túto skutočnosť (skutočnosť, že ide o doplnenie skôr vydaného európskeho vyšetrovacieho príkazu) v európskom vyšetrovacom príkaze v záujme vytvorenia efektívnejšej spolupráce členských štátov.
Odsek 5 vymedzuje spôsob zasielania európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý bližšie špecifikuje § 39 zákona. Zákon v tomto smere ponecháva členským štátom voľnosť, ale vyžaduje sa podmienka možnosti vyhotovenia písomného znenia zaslanej písomnosti s možnosťou overenia hodnovernosti.
Odsek 6 upravuje zabezpečenie prekladu európskeho vyšetrovacieho príkazu súdom alebo prokurátorom do jazyka podľa § 40, t. j. buď do štátneho jazyka daného členského štátu alebo aj do iného jazyka, ak členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade Európskej únie umožnil zasielanie európskeho vyšetrovacieho príkazu aj v inom jazyku.