1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
I.Všeobecná časť
Návrh novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon“) sa predkladá ako iniciatívny návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Igora Chomu a Edity Pfundtner. Návrh reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie v súčasnosti pripúšťajú rozdielny výklad.
S cieľom zabezpečenia nápravy vyššie uvedených nedostatkov sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Navrhuje sa rozšíriť okruh daňovníkov dane z pozemkov o pozemkové spoločenstva, ktoré v súčasnosti obhospodarujú pozemky jednotlivých členov spoločenstva a zároveň sa upravuje, kto bude daňovníkom dane z pozemkov v prípade nájomných vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami pozemkov. Ďalšou navrhovanou úpravou je spresnenie definície stavebného pozemku, aby v praxi nedochádzalo s špekulatívnym zmenám vo výmere stavebného pozemku. V prípade lesných pozemkov sa navrhuje zvýšiť sadzbu dane z pozemkov pri tých hospodárskych lesoch, na ktorých prebieha úmyselná ťažba dreva a zároveň sa navrhuje, aby takto vyrubená daň za lesné pozemky obec účelovo použila na výstavbu a opravu pozemných komunikácií.
Navrhuje sa pri dani zo stavieb upraviť základ dane a v tejto súvislosti sa upravuje aj výpočet dane zo stavieb so zámerom efektívnejšieho a spravodlivejšieho zdaňovania stavieb.
S cieľom posilniť právnu istotu daňovníkov sa navrhuje precizovať tiež uplatňovanie oslobodení pri dani z nehnuteľností.
Úpravou prešlo aj ustanovenie predmetu dane za ubytovanie, ktoré priamo v zákone reaguje na požiadavky aplikačnej praxe rozšírením zoznamu ubytovacích zariadení o iné zariadenia poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe. Navrhuje sa prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia postaviť do polohy daňovníka a to z dôvodu výkonnejšej správy tejto dane a zároveň sa definuje v novele vznik a zánik daňovej povinnosti daňovníka ako aj oznamovacia povinnosť daňovníka.
Pri miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej záťaže obcí upraviť lehotu na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti jednak pri zániku poplatkovej povinnosti ako aj jednotná aplikácia v prípade všetkých poplatníkov, ktorí sa na území obce nezdržiavali viac ako 90 dní. V prospech poplatníkov sa zavádza povinnosť obce vydávať rozhodnutia o vyrubení poplatku rozhodnutím. Poplatník tak môže uplatniť opravné prostriedky podľa daňového poriadku rovnako ako pri ostatných miestnych daniach a tiež zaplatiť poplatok v splátkach.
Znenie návrhu zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny sociálny vplyv a ani negatívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnosti.
2
II.Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1, 2 a 46 (§ 5 ods. 2 a § 104 j ods. 8)
Navrhuje sa, aby sa neskúmal vzťah nájomcu k prenajatým pozemkom podľa toho, či je nájomca zapísaný v katastri nehnuteľností. Daňovníkom dane z pozemkov bude nájomca pozemkov vždy, ak bude nájomný vzťah trvať dlhšie ako 5 rokov. Táto zmena vyplynula ako dlhodobá požiadavka správcov dane na zníženie počtu daňovníkov, ktorým sa rozhodnutím vyrubuje daň. V katastri obce spravidla podniká jeden alebo niekoľko veľkých poľnohospodárskych subjektov, ktoré majú v dlhodobom nájme väčší počet parciel, avšak zápis o ich nájme v katastri spravidla chýba. Očakáva sa, že správcom dane sa po účinnosti návrhu prechodne zvýši administratívna náročnosť súvisiaca s vyrubovaním dane daňovníkovi podľa upraveného ustanovenia zákona o osobe daňovníka, avšak v ďalších rokoch dôjde k zníženiu a upokojeniu administratívnej práce v daňových konaniach. Podľa prechodného ustanovenia uvedené platí za predpokladu, že sa vlastník pozemku a nájomca pozemku dohodnú na zmene osoby daňovníka.
Zároveň sa obdobne navrhuje, aby pri pozemkových spoločenstvách, ktorými napr. urbariáty, bola zmenená osoba daňovníka z vlastníka na toto pozemkové spoločenstvo. Obdobne ako pri nájomných vzťahoch sa sleduje zníženie počtu vydávaných rozhodnutí o vyrubení dane z nehnuteľností, ako aj súvisiacich administratívnych činností pri správe daní. Napriek tomu, že pozemky pozemkové spoločenstvo priamo nevlastní, ale ich len obhospodaruje, je vhodné, aby na seba prebralo rolu daňovníka, pretože vlastníci pozemkov v rámci pozemkového spoločenstva sa podieľajú na hospodárení pozemkového spoločenstva podľa výšky svojho podielu. Zaplatená daň z nehnuteľností je tak súčasťou nákladov na hospodársku činnosť pozemkového spoločenstva.
K bodu 3 (§ 6 ods. 4)
Navrhuje sa z dôvodu aplikačných nejasností spresniť definíciu stavebného pozemku a to hlavne z dôvodu, že v praxi často dochádza k následnému preparcelovaniu stavebných pozemkov, pričom parcelné čísla sa čiastočne zachovávajú alebo vznikajú úplne nové parcely. Návrh na úpravu ustanovenia o stavebnom pozemku nemá vplyv na zaužívaný výklad zdaňovania stavebného pozemku z pohľadu metodiky, avšak v praxi sa vyskytujú rôznorodé vysvetlenia so zásadným vplyvom na daňovú povinnosť. Zámerom dane zo stavebných pozemkov je, aby zdaňovaný nebol len pozemok, na ktorom bude samotná stavba stáť, ale aj bezprostredné okolie, na ktorom prebieha stavebná činnosť (či skladovanie materiálu, stavebných strojov a pod.).
K bodu 4 (§ 6 ods. 5)
Navrhuje sa exaktne uviesť negatívne vymedzenie stavebného pozemku. Ide o tie prípady, keď po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia stavebník so stavbou vôbec nezačal a stavebné povolenie po uplynutí lehoty stratilo svoju platnosť. V čase platnosti stavebného povolenia sa bude pozemok považovať za stavebný (pretože na neho bolo vydané právoplatné stavebné povolenie) a ak sa so stavbou vôbec nezačalo a zároveň uplynula lehota platnosti stavebného povolenia, pozemok na účely tohto zákona nebude zaradený ako stavebný pozemok, ale tak, ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. Zjednoznačňuje sa výklad zániku stavebného pozemku podľa tohto zákona podľa zaužívanej metodiky, nakoľko nebol v tejto podobe priamo uvedený v samotnom zákone.
3
K bodu 5 (§ 7 ods. 5 a 6)
Spresňuje sa lehota predloženia znaleckého posudku pri pozemkoch, pri ktorých hodnota uvedená v znaleckom posudku prednosť pred hodnotou ustanovenou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Zároveň sa ustanovuje, že znalecký posudok nesmie byť starší ako desať rokov (lehota sa analogicky viaže na dobu trvania programu starostlivosti o lesy, avšak nemusí nevyhnutne lícovať s programom starostlivosti o lesy). V súčasnosti predložený znalecký posudok nemá obmedzenú časovú platnosť, čo však z pohľadu možnej zmeny miestnych podmienok nebolo správne. Desaťročná lehota je dostatočne dlhá na akceptovanie skôr predloženého znaleckého posudku.
K bodu 6 (§ 8 ods. 2)
Keďže v procese schvaľovania VZN sa častokrát uvádzajú rôzne členenia sadzieb dane z pozemkov aj v rámci jednej skupiny pozemkov, navrhuje sa, aby doterajší metodický výklad mal priamu oporu v zákone, a teda, aby obce pri schvaľovaní sadzieb dane mali jednoznačnú inštrukciu, že sadzby dane sa ustanovujú len podľa jednotlivých skupín pozemkov uvedených v § 6 ods. 1.
K bodom 7 a 45 (§ 8 nový odsek 5 a nový § 100a)
Od účinnosti novely č. 268/2014 Z. z. môže obec ustanoviť maximálnu sadzbu dane z pozemkov, na ktorých lesné pozemky, vo výške 10-násobku základnej sadzby ustanovenej v § 8 ods. 1. Touto legislatívnou úpravou sa stanovil strop ročnej sadzby dane z lesných pozemkov na 2,5 % z hodnoty pôdy určenej vo VZN obce, alebo zo znaleckého posudku predloženým daňovníkom. Zdanenie vlastníctva pôdy nie je naviazané priamo na hospodárske využitie lesa, ale jeho potenciál generovať ekonomické a neekonomické prospechy. Hospodárskym využitím lesa je predovšetkým ťažba dreva a jeho predaj, ktorý vlastníkovi, správcovi, nájomcovi alebo členom pozemkového spoločenstva vytvára zisk z ekonomickej aktivity. S ťažbou dreva spojené aj negatívne externality ako napr. zásah do ekológie a krajinotvorby, zmena miestnych podmienok, dočasné zaťaženie hlukom a nákladnou dopravou pri zvoze a transporte dreva. Práve posledná zmienená aktivita úzko súvisí so zaťažením miestnych, účelových a lesných komunikácií, ktoré sa nadmerným zaťažením opotrebúvajú. Miestne a účelové komunikácie najčastejšie vo vlastníctve obce, ktorej sa v čase ťažby a transportu dreva znehodnocuje majetok. Na ochranu tohto druhu majetku a udržateľné zabezpečenie verejnej služby v podobe zodpovedajúceho stavu cestných komunikácií sa navrhuje zaviesť účelovo viazaný príplatok k sadzbe dane z pozemkov na lesné pozemky, ktorý obec ustanoví vo VZN na fakultatívnej báze. Tento príplatok sa uplatní daňovníkovi nasledujúce zdaňovacie obdobie po vykonaní ťažby dreva. Príplatok k sadzbe dane sa bude vzťahovať len na hospodárske lesy, na ktorých sa vykonáva úmyselná ťažba dreva (t. z. na náhodnú a mimoriadnu ťažbu dreva sa neuplatňuje príplatok k sadzbe dane). Príplatok k sadzbe dane z pozemkov na lesné pozemky sa pripočíta k sadzbe dane z pozemkov na lesné pozemky a uplatňuje sa len na výmeru, na ktorú bola ťažba dreva povolená. Zvýšený príjem obce z príplatku dane z pozemkov na lesné pozemky je účelovo viazaný na výdavky obce na obnovu cestných komunikácií vo vlastníctve obce alebo v rámci združenej investície.
K bodu 8 (§ 9 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava – vypustenie legislatívnej skratky pre nadbytočnosť.
4
K bodom 9, 10, 12 až 14 (§ 11, § 12 ods. 1 a 4, § 12a ods. 2 a 3)
Navrhuje sa redefinovať základ dane zo stavieb tak, aby nevznikali veľké rozdiely medzi stavbami, ktoré majú len prízemie a zdanený je teda celý rozsah stavby v podobe zastavanej plochy a viacpodlažnými stavbami, ktorých zdanenie je na ďalších podlažiach limitované sadzbou príplatku za podlažie. Účelom takto navrhovanej úpravy zákona je docielenie, aby dve stavby v rovnakej lokalite s podobnou podlahovou plochou, avšak s rozdielnou podlažnosťou mali približne rovnako vysokú daň zo stavieb. Základ dane tak podľa návrhu tvorí súčin zastavanej plochy a počtu nadzemných aj pozemných podlaží. V nadväznosti na túto úpravu príplatok za podlažie stráca opodstatnenie vo výpočte dane za viacpodlažnú stavbu, a preto sa navrhuje vypustiť. Príplatok za podlažie bol v súčasnosti limitovaný svojou výškou, čo vzhľadom na trendy v stavebníctve nedokázalo primerane zachytiť zdanenie výmery podlahovej plochy, ktorá je najvýznamnejším determinantom hodnoty samotnej stavby. Keďže sa mení základ dane na výmeru podlahovej plochy stavby, je potrebné upraviť aj výpočet dane zo stavieb pri viacúčelových stavbách. Pri viacúčelových stavbách sa berie ohľad na spôsob využitia jednotlivých časti stavby vypočítaním pomernej časti dane, ktorých súčet tvorí celkovú daňovú povinnosť. Súčet pomerných častí dane tak, ako je vyjadrený slovne v návrhu zákona je možné prepísať matematickým spôsobom nasledovne: daň = zastavaná plocha stavby x počet podlaží stavby x sadzba dane na účel využitia stavby1 x podlahová plocha podľa účelu využitia stavby1 / celková podlahová plocha stavby + ... + zastavaná plocha stavby x počet podlaží stavby x sadzba dane na účel využitia stavbyn x podlahová plocha podľa účelu využitia stavbyn / celková podlahová plocha stavby, kde 1 n predstavujú jednotlivé účely využitia stavby. V prípade, že časť stavby je oslobodená od dane zo stavieb, pomerná časť dane za oslobodený účel využitia časti stavby sa nevypočítava.
K bodu 11 (§ 12 ods. 2)
Vzhľadom na zrušenie príplatku za podlažie a naviazanie základu dane na celú podlahovú plochu stavby, bude celá stavba zdanená sadzbou dane ustanovenou vo VZN pre ten-ktorý účel využitia stavby. Navrhuje sa zároveň postupné znižovania násobku medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb na desaťnásobok tak, aby sa od zdaňovacieho obdobia roku 2021 bola väzba medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb len v podobe desaťnásobku. Keďže v procese schvaľovania VZN sa častokrát uvádzajú rôzne členenia sadzieb dane zo stavieb aj v rámci jednej skupiny stavieb, navrhuje sa, aby doterajší metodický výklad mal priamu oporu v zákone, a teda, aby obce pri schvaľovaní sadzieb dane mali jednoznačnú inštrukciu, že sadzby dane sa ustanovujú podľa jednotlivých druhov stavieb uvedených v § 10 ods. 1.
K bodu 15 (§ 13 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava – vypustenie legislatívnej skratky pre nadbytočnosť.
K bodu 16 (§ 16 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava základnej sadzby dane s ponechaním možnosti obce sadzbu vo VZN zvýšiť alebo znížiť.
K bodu 17 (§ 16 ods. 2)
Pri nastavení rozsahu sadzieb dane z bytov a nebytových priestorov v jeho limitovaní desaťnásobkom sa navrhuje uplatniť od zdaňovacieho obdobia 2021 rovnaká analógia ako pri dani zo stavieb.
5
K bodu 18 (§ 17 ods. 6 a 7)
Navrhuje sa v súlade so zaužívanou metodikou priamo v zákone ukotviť spôsob pretransformovania fakultatívnych úľav vo VZN obce. Pôvodné znenie odseku sa vypustilo z dôvodu nadbytočnosti vo vzťahu k zmene výpočtu dane zo stavieb.
Navrhuje sa spresniť uplatnenie nároku na úľavu na dani z nehnuteľnosti. Cieľom v súlade s doposiaľ uplatňovanou praxou je, že daňovník si môže nárokovať úľavu na dani v ktoromkoľvek zdaňovacom období, bez ohľadu na skutočnosť, či mu nárok vznikol práve v tom zdaňovacom období, za ktorý si úľavu uplatňuje alebo nárok vznikol skôr. Podstatné je, aby to stihol v lehote na podanie priznania alebo čiastkového priznania k dani, v opačnom prípade mu nárok zaniká a môže si ho uplatniť znova v ďalšom zdaňovacom období. Slovami „správca dane informácie ovplyvňujúce tieto skutočnosti“ napr. informácie z matriky alebo iných evidenčných záznamov obce alebo verejne prístupných registrov a zoznamov, na základe ktorých dokáže správca sám posúdiť, či daňovník nárok na úľavu na dani.
K bodu 19 (§ 17a)
Súčasná prax ukazuje možnosť nevhodnej aplikácie jednotlivej časti obce, ktorá môže smerovať voči konkrétnemu daňovníkovi dane z nehnuteľností na vybranom území obce. Jednotlivá časť obce slúži na spravidla vyššie prípadne aj nižšie zdanenie nehnuteľností podľa miestnych pomerov, avšak bonita určitej lokality je vymedzená predchádzajúcim stavebným rozvojom a kumuláciou majetku v podobe stavieb. Z tohto dôvodu sa navrhuje zmeniť percentuálne vymedzenie počtu daňovníkov pre ustanovenie jednotlivej časti obce s väzbou na počet daňovníkov dane zo stavieb a dane z bytov. Táto zmena zamedzí možnosti diskriminácie daňovníkov.
K bodu 20 (§ 18 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava navrhuje sa spresniť vznik daňovej povinnosti v prípade dedičov v polohe nových daňovníkov.
K bodu 21 (§ 26)
Rozširuje sa zánik daňovej povinnosti pri dani za psa o situácie, keď sa zmení miestna príslušnosť správcu dane napr. z dôvodu, že sa daňovník presťahuje.
K bodu 22 (§ 37)
Z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa návrhom rozširuje okruh ubytovacích zariadení. Ide o také zariadenia, ktoré síce nie taxatívne vymedzené v predmete dane za ubytovanie, avšak v zariadení bolo poskytnuté odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe podľa Občianskeho zákonníka v zmysle zmluvy o ubytovaní. Navrhovanou úpravou sa cieli jednoznačné definovanie predmetu dane a to tak, že akékoľvek zariadenia poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie s ohľadom na počet zazmluvnených prenocovaní fyzickej osoby podľa Občianskeho zákonníka, podliehajú tejto dani.
K bodu 23 (§ 38)
Navrhuje sa zmeniť osoba daňovníka dane za ubytovanie z ubytovanej fyzickej osoby na prevádzkovateľa zariadenia. Navrhuje sa pri dani za ubytovanie, aby daňovníkom dane za ubytovanie bol prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia a to z dôvodu efektívnejšej správy tejto dane, nakoľko sa ukazuje, že mestá a obce ako správcovia tejto dane pri určovaní základu dane, ale najmä pri vymáhaní tejto dane často nedokážu aplikovať daňový poriadok ako procesný právny predpis. Hlavným dôvodom je, že fyzická osoba po skončení ubytovania je prakticky nevypátrateľná, voči ktorej nie je možné aplikovať procesy daňového poriadku.
6
K bodu 24 (§ 41)
Pôvodné znenie o platiteľovi dane, ktoré je po zmene osoby daňovníka irelevantné, sa nahrádza ustanovením o vzniku a zániku daňovej povinnosti pre daňovníka. Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje na ten deň, kedy prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytne odplatné prechodné ubytovanie (spravidla, keď sa po otvorení ubytovacieho zariadenia prvýkrát ubytujú fyzické osoby hostia). Zároveň sa navrhuje zánik daňovej povinnosti, ktorým bude deň, keď ubytovacie zariadenie, resp. prevádzkovateľ nebude poskytovať odplatné prechodné ubytovanie (napr. zánik ubytovacieho zariadenia).
K bodu 25 (§ 41a)
Navrhuje sa priamo do zákona doplniť oznamovacia povinnosť pre daňovníka z dôvodu jednotnej aplikácie na území Slovenskej republiky. Doteraz bola táto právomoc prenesená na obce, aby všeobecne záväzným nariadením ustanovili náležitosti oznamovacej povinnosti. Pre presnejšiu aplikáciu daňového poriadku v praxi sa preto navrhuje doplniť priamo do zákona oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia ako daňovníka o vzniku a zániku daňovej povinnosti ako aj oznamovacia povinnosť o počte ubytovaných v určenom období (podľa toho ako to obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení). Daňovník bude pri vzniku daňovej povinnosti oznamovať aj ubytovaciu kapacitu zariadenia z dôvodu dostupnosti informácií pre správcu dane pri prípadnom vyrubení dane podľa pomôcok. Zároveň sa navrhuje ustanoviť forma evidencie ubytovaných hostí, čiže rozsah a forma preukaznej evidencie na účely tejto dane sa navrhuje preniesť priamo do zákona.
Taktiež sa pri dani za ubytovanie navrhuje doplniť ustanovenie o určení dane podľa pomôcok. Keďže pri dani za ubytovanie sa nepodáva priznanie, daňovník je povinný podľa súčasného právneho predpisu plniť si len oznamovaciu povinnosť, a preto pri určovaní dane podľa pomôcok je obmedzená možnosť aplikovať daňový poriadok. Navrhovanou zmenou sa exaktne popisuje postup, ako sa zistí základ dane pri daňovníkovi prevádzkujúcom ubytovacie zariadenie. Daň sa vyrubuje podľa ubytovacej kapacity vynásobenou počtom dní (hypotetických prenocovaní), za ktoré si daňovník neplní daňovú povinnosť. Počet dní (hypotetických prenocovaní) sa počíta odo dňa nesplnenia si povinnosti na základe výzvy správcu dane do dňa vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok. Ubytovacia kapacita sa určí buď z oznamovacej povinnosti daňovníka alebo z iných zdrojov napr. webové sídlo daňovníka alebo verejne prístupné rezervovacie portály s možnosťou rezervovania určitej ubytovacej kapacity k zvolenému dátumu správcom dane, z dokumentácie k stavebnému povoleniu alebo kolaudačného rozhodnutia. Touto úpravou sa taktiež navrhujú postupy na zachytenie tých prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, ktorý poskytujú svoje služby v rámci zdieľanej ekonomiky a vzhľadom na anonymitu poskytovania ubytovacích služieb a taktiež obmedzenú vizuálnu kontrolu na mieste alebo inú kontrolu títo poskytovatelia ubytovacích zariadení v súčasnosti nepostihnuteľní. V prípade, že evidentne k vzniku daňovej povinnosti daňovníka došlo a daňovník si nesplnil oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti a nenahlásil správcovi dane ubytovaciu kapacitu v lehote, pri určení dane podľa pomôcok sa nahliada, že daňová povinnosť vznikla dňom zverejnenia ponuky poskytovania odplatného prechodného ubytovania akýmkoľvek spôsobom.
K bodu 26 (§ 43)
Z dôvodu ustanovenia niektorých povinnosti daňovníka priamo v zákone sa navrhuje upraviť rozsah splnomocňovacieho ustanovenia pre obec.
7
K bodu 27 (§ 44 a § 52 ods. 1)
Z dôvodu zamedzenia aplikačných nezrovnalosti v praxi sa navrhuje definovať priamo v zákone, čo sa považuje za priestory prístupné verejnosti. Za priestory prístupné verejnosti sa považujú také priestory, ktoré prístupné každému občanovi bez ďalšieho obmedzenia. Za priestor prístupný verejnosti možno považovať taký priestor (nie je rozhodujúce, či priestor je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve), do ktorého voľný vstup v čase otváracích alebo prevádzkových hodín každý bez ďalšieho obmedzenia (bez splnenia ďalšej podmienky, napr. zakúpenia vstupenky).
K bodu 28 (§ 77 ods. 3)
Navrhuje sa doplniť novou vetou existujúce ustanovenie zákona o aplikovaný výklad znenia zákona, aby poplatník z titulu vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam v obci platil poplatok iba raz.
K bodu 29 (§ 77 ods. 5 až 7)
Spresňuje sa definícia poplatníka v prípade, že nehnuteľnosť vlastnia viacerí spoluvlastníci alebo ide o poplatníkov v bytovom dome. Zároveň sa presnejšie ustanovuje, v akých prípadoch bude jeden z poplatníkov zástupcom za ostatných a to tak v prípade viacerých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, spoločnej domácnosti a v prípade poplatníkov v bytovom dome pôjde o zástupcu alebo o správcu určeného spoluvlastníkmi.
K bodu 30 (§ 78 ods. 1 písm. a)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s ustanovením samostatnej sadzby poplatku za drobné stavebné odpady upravovaná zákonom o odpadoch.
K bodu 31 (§ 79 ods. 4 písm. b)
Z dôvodu rovnakého postupu pri výpočte ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov sa navrhuje, aby aj v prípade, že sa do súčtu ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov pri priemernom počte zamestnancov zarátavajú aj poplatníci s trvalým alebo prechodným pobytom zarátavali aj priemerný počet hospitalizovaných alebo ubytovaných osôb a aj priemerný počet miest na sedenie.
K bodu 32 (§ 79 ods. 5 písm. b)
Legislatívno-technická úprava ohlasovacia povinnosť bola nahradená oznamovacou povinnosťou.
K bodu 33 (§ 80 ods. 1)
Navrhuje sa vypustiť slová „v priebehu zdaňovacieho obdobia“ pre nadbytočnosť. Spresňuje sa tým oznamovacia povinnosť poplatníka. Poplatník je povinný splniť si oznamovaciu povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti.
K bodu 34 (§ 81 ods. 1)
Spresňuje sa vyrubovanie poplatku za komunálny odpad. Ak obec na území obce zavedený množstvový zber, poplatok sa navrhuje vyrubovať vždy rozhodnutím (vypúšťa sa súčasná možnosť určenia poplatkovej povinnosti iným spôsobom, napr. dohodou obce a poplatníka). Navrhovanou úpravou sa dosiahne lepšia vymožiteľnosť nedoplatkov podľa procesov ustanovených v daňovom poriadku. Zároveň sa dopĺňa, aby v prípade zástupcu určeného dohodou sa poplatok vyruboval jemu za všetkých poplatníkov, ktorých zastupuje. Poplatok za drobný stavebný odpad sa nevyrubuje rozhodnutím podľa tohto zákona, ale
8
vyberá sa podľa podmienok ustanovených vo VZN. Poplatok za drobný stavebný odpad sa nevyrubuje rozhodnutím podľa tohto zákona, ale vyberá sa podľa podmienok ustanovených vo VZN.
K bodu 35 (§ 81 nový odsek 5)
Navrhuje sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže obcí a efektívnejšej vymožiteľnosti nedoplatkov v prípade, že dôjde počas kalendárneho roku k zániku poplatkovej povinnosti a poplatok nebol zaplatený, vydať nové rozhodnutie na vyrubenie len pomernej časti poplatku od začiatku kalendárneho roku do dňa zániku poplatkovej povinnosti, pričom sa novým rozhodnutím pôvodné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie zruší.
K bodu 36 (§ 82 ods. 1)
Navrhuje sa upraviť vrátenie poplatku v prípade zániku poplatkovej povinnosti v priebehu kalendárneho roku s tým, že poplatník nebude preukazovať splnenie podmienok ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení obce, ale si v lehote splní len oznamovaciu povinnosť o zániku poplatkovej povinnosti. Ak poplatník nedodrží lehotu, nárok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti zaniká.
K bodu 37 (§ 82 nové odseky 4 a 5)
Navrhuje sa pri súbehu úľav na poplatku uplatniť len jednu úľavu výhodnejšiu pre poplatníka. Podľa odseku 5 je poplatník povinný najneskôr do 30 dní po skutočnosti majúcej vplyv na určenie výšky poplatku v zdaňovacom období oznámiť tieto zmeny obci, inak nároky na úľavu vyplývajúcu z VZN obce zaniká. Cieľom precizovania súčasnej právnej úpravy je, aby nedochádzalo k špekulatívnemu uplatňovaniu úľav po skončení kalendárneho roku, za ktorý sa poplatok vyrubil.
K bodom 38 a 39 (§ 83 ods. 1 a 2)
Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre obce. Navrhuje sa doplniť do povinnosti obce v prípade ustanovenia hodnoty koeficientu uvádzať ho vo všeobecne záväznom nariadení len v tom prípade, že obec zavedie na svojom území sadzbu poplatku za osobu a kalendárny deň. Nemá význam ustanovovať hodnotu koeficientu v prípade, že obec ustanovenú sadzbu poplatku pri množstvovom zbere. Zároveň sa spresňuje splnomocnenie pre obce v prípade drobného stavebného odpadu, aby ustanovila spôsob zaplatenia poplatku, pretože drobný stavebný odpad sa odovzdáva na zbernom dvore a platí ho len ten poplatník, ktorý ho vytvorí. Obec takto možnosť prijať si vlastný vyhovujúci spôsob vyberania poplatku za drobný stavebný odpad. Obec pri ustanovení podmienok na zníženie alebo odpustenie poplatku vo VZN nesmie zvýhodňovať určité fyzické osoby podľa titulu vzniku poplatkovej povinnosti. Toto doplnenie antidiskriminačný účinok a navrhuje eliminovať prípady množiacich sa odvolaní, preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania, sťažností a protestov prokurátora (a teda zbytočnej administratívnej záťaže rôznych stupňov aparátu orgánov verejnej moci), ktoré postavené na diskriminácii určitej skupiny osôb (napr. tých bez trvalého pobytu v obci), ktorá nemôže využiť úľavu práve z dôvodu vylúčenia z VZN.
Navrhuje sa doplniť úpravu vekovej hranice poplatníkov, ktorým môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úľavu.
K bodu 40 (§ 99b ods. 1)
Navrhuje sa doplniť podávanie čiastkového priznania k miestnym daniam aj v tom prípade, že dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene „identifikačných údajov“
9
daňovníka uvádzaných v prvom oddiele priznania k miestnym daniam, napr. daňovník zmení adresu trvalého pobytu, priezvisko a podobne.
K bodu 41 (poznámka pod čiarou k odkazu 22)
Poznámka pod čiarou k odkazu na zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nahrádza Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).
K bodu 42 (§ 99e ods. 9)
Legislatívno-technická úprava z dôvodu nejednotnosti aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť splnomocňovacie ustanovenie pre správcov o vyrubovaní resp. nevyrubovaní miestnych daní.
K bodu 43 (§ 99e ods. 10)
Legislatívno-technická úprava ak v priebehu zdaňovacieho obdobia správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení miestnych daní a došlo zároveň k zániku daňovej povinnosti a daň nebola zaplatená, správca dane vydá nové rozhodnutie, ktorým pôvodné rozhodnutie zruší.
K bodu 44 (§ 99g ods. 2)
Navrhuje sa k súčasnému ustanoveniu doplniť aj možnosť určenia pomernej dane v splátkach.
K bodu 46 (§ 104j)
Navrhuje sa skrátiť prechodné obdobie na zosúladenie násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb a na zosúladenie násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane z bytov a nebytových priestorov zo zdaňovacieho obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2021 (t. z. sadzby na zdaňovacie obdobie 2021 musia byť zosúladené podľa § 12 ods. 2 a § 16 ods. 2).
V súvislosti s úpravou základu dane v bode 9 sa navrhuje doplniť aj prechodné ustanovenie, ktoré daňovníkovi dane zo stavieb umožňuje podať priznanie k dani podľa zákona o miestnych daniach, a v ktorom uvedie ako základ dane podlahovú plochu stavby. Správca dane v takom prípade pri vydaní rozhodnutia o vyrubení dane zo stavieb berie v úvahu ako základ dane podlahovú plochu stavby namiesto zastavanej plochy a počtu podlaží stavby. Cieľom takéhoto nastavenia legislatívnej úpravy je možnosť daňovníka priznať skutočnú podlahovú plochu stavby, ktorá je spravodlivejšia ako základ dane nastavený podľa zastavanej plochy a počtu podlaží. Podlahová plocha vernejšie kopíruje reálne tvary stavby a využiteľnosť priestorov stavby. Podlahová plocha ja tiež jedným z dôležitých determinantov hodnotového zdaňovania stavieb. Na účely tohto zákona základ dane podľa podlahovej plochy stavby predstavuje súčet výmery podlahových plôch všetkých nadzemných aj pozemných miestností stavby vrátane spoločných zariadení (t. z. vrátane vstupných chodieb, hál, schodísk, technických priestorov a pod.). Návrh ďalej posudzuje, čo sa považuje a čo nepovažuje za podlahovú plochu.
V odseku 5 sa navrhuje zjednodušenie spôsobu určenia podlahovej plochy stavby ako základu dane zo stavieb pomocou prepočítacích koeficientov stavby, ktoré rozdielne v závislosti od druhu stavby. Cieľom tejto úpravy je umožniť daňovníkovi vypočítať podlahovú plochu stavby na základe poznania zastavanej plochy stavby, počtu podlaží a príslušného prepočítacieho koeficientu bez toho, aby mal daňovník vedomosť o skutočnej podlahovej ploche stavby (napr. v prípade ak stavbu vlastnia viacerí spoluvlastníci a účel využitia stavby je rôzny).
10
V odseku 6 sa navrhuje zaviesť oznamovacia povinnosť pre daňovníka dane za ubytovanie.
Podľa odseku 7 sa navrhuje v súvislosti so zmenou základu dane so stavieb zaviesť prechodné obdobie do roku 2023 vrátane, v ktorom výška daňovej povinnosti za stavby, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, sa nebude zvyšovať.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť právneho predpisu tak, aby mali mestá a obce dostatočný časový priestor na zapracovanie legislatívnych úprav do všeobecne záväzných nariadení.
11
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Igora Chomu a Edity Pfundtner.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu zákona:
a)nie je upravená v práve Európskej únie,
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
12
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Igora Chomu a Edity Pfundtner na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
2.Definovanie problému
Novela sa predkladá ako iniciatívny návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Igora Chomu a Edity Pfundtner, ktorá snahu reagovať na požiadavky aplikačnej praxe, na podnety miest a obcí Slovenska. Niektoré ustanovenia zákona aj z dôvodu nejednotnej aplikácie pripúšťajú rozdielny výklad.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom zabezpečenia nápravy aplikačných problémov v praxi sa v predloženom materiáli navrhujú viaceré úpravy týkajúce sa miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Najdôležitejšou zmenou je zavedenie príplatku k dani z pozemkov, na ktorých lesné pozemky, zmena základu dane zo stavieb zo zastavanej plochy a príplatku za podlažie na zastavanú plochu a počet podlaží (s možnosťou priznať podlahovú plochu stavby) a taktiež aj zmenu osoby daňovníka pri dani za ubytovanie z ubytovaného hosťa na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Ostatné navrhované zmeny majú marginálny vplyv v sledovaných oblastiach.
4.Dotknuté subjekty
5.Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia nie sú predkladané a neboli ani posudzované.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Opatrenie MF SR, ktorým sa vydáva vzor priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za nevýherné hracie prístroje a k dani za predajné automaty.
13
7.Transpozícia práva EÚ
-
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
11.Kontakt na spracovateľa
lubomir.petrak@nrsr.sk
12.Zdroje
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Materiál nebol predmetom PPK.
14
ANALÝZA VPLYVOV NA ROZPOČET VEREJNEJ SPRÁVY,
NA ZAMESTNANOSŤ VO VEREJNEJ SPRÁVE A FINANCOVANIE NÁVRHU
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2017
2018
2019
2020
Príjmy verejnej správy celkom
0
14 500 000
14 500 000
14 500 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-3 700 000
-3 700 000
-3 700 000
Rozpočtové prostriedky
0
-3 700 000
-3 700 000
-3 700 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
18 200 000
18 200 000
18 200 000
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
-3 700 000
-3 700 000
-3 700 000
15
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Novela zákona okrem iného v prípade lesných pozemkov navrhuje zvýšiť sadzbu dane z pozemkov pri tých hospodárskych lesoch, na ktorých prebieha úmyselná ťažba dreva a zároveň sa navrhuje, aby takto vyrubená daň za lesné pozemky obec účelovo použila na výstavbu a opravu cestnej komunikácie v obecnom vlastníctve. Vzhľadom na fakultatívnu možnosť uplatnenia príplatku bol stanovený odhad zvýšenia príjmov dane z lesných pozemkov v intervale od 0,5 mil. eur do 1,7 mil. eur (maximálny teoretický príjem pri priemernom rozsahu ťažby dreva s uplatnením príplatku vo všetkých obciach) a ako celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bol určený ako stred intervalu vo výške 1,1 mil. eur.
Navrhuje sa pri dani zo stavieb upraviť základ dane a v tejto súvislosti sa upravuje aj výpočet dane zo stavieb. V dôsledku úpravy základu dane na súčin zastavanej plochy a počtu nadzemných aj pozemných podlaží dôjde k zvýšeniu dane zo stavieb u viacpodlažných budov. V dôsledku možnosti obcí upraviť výšku sadzby dane smerom nadol a kompenzovať tak nadmerné zvýšenie nákladov podnikateľským subjektom nie je možné odhadnúť presné zvýšenie príjmov dane zo stavieb, a preto stanovený interval od 8,2 mil. eur do 26 mil. eur a celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bol určený ako stred intervalu vo výške 17,1 mil. eur.
Uvedené zvýšenie dane z nehnuteľností spôsobí zníženie daňovej povinnosti pri dani z príjmov právnických osôb, keďže zvýšené náklady na daň z nehnuteľností daňovo uznateľnou nákladovou položkou pri výpočte základu dane z príjmov. Odhadovaný negatívny vplyv na štátny rozpočet je vo výške 3,7 mil. eur.
Celkový finančný vplyv uplatnenia navrhovaných zmien v dani z pozemkov a základu dane zo stavieb je z hľadiska verejných financií pozitívny vo výške 14,5 mil. eur. Kumulatívny negatívny vplyv na podnikateľov bude vo výške od 8,7 eur do 27,7 mil. eur so strednou hodnotou intervalu 18,2 mil. eur.
Výber dane zo stavieb a pozemkov vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Zmena základu dane a zavedenie príplatku pri ťažbe dreva nekladie zvýšené požiadavky na zamestnancov štátnej správy, nemá vplyv na daňové procesy v štátnej správe.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
16
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhovanými zmenami sa nepredpokladá ani pozitívny ani negatívny vplyv na správanie sa podnikateľov.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
V prípade lesných pozemkov sa navrhuje zvýšiť sadzbu dane z pozemkov pri tých hospodárskych lesoch, na ktorých prebieha úmyselná ťažba dreva. Odhad zvýšenia daní bol vypočítaný na základe štatistických údajov Národného lesníckeho centrum Zvolen - Ústav lesných zdrojov a informatiky o množstve plánovanej, realizovanej a náhodnej ťažbe dreva v SR pri ustanovení príplatku k sadzbe dane z pozemkov a uplatnení 40-násobku základnej ročnej sadzby dane. Vzhľadom na fakultatívnu možnosť uplatnenia príplatku bol stanovený odhad zvýšenia príjmov dane z lesných pozemkov v intervale od 0,5 mil. eur do 1,7 mil. eur a ako celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bol určený ako stred intervalu vo výške 1,1 mil. eur.
Vzhľadom na zrušenie príplatku za podlažie a naviazanie základu dane na celú podlahovú plochu stavby sa uvedený návrh dotkne všetkých podnikateľských subjektov vlastniacich viacpodlažné stavby. V dôsledku úpravy základu dane na súčin zastavanej plochy a počtu nadzemných aj pozemných podlaží dôjde k zvýšeniu dane zo stavieb u viacpodlažných budov. V dôsledku možnosti obcí upraviť výšku sadzby dane smerom nadol a kompenzovať tak nadmerné zvýšenie nákladov podnikateľským subjektom nie je možné odhadnúť presné zvýšenie príjmov dane zo stavieb a preto stanovený interval od 8,2 mil. eur do 26 mil. eur a celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bol určený ako stred intervalu vo výške 17,1 mil. eur.
Zvýšenie dane z nehnuteľností spôsobí zníženie dane z príjmov podnikateľských subjektov, keďže zvýšené náklad na daň z nehnuteľností budú započítané do základu dane z príjmov. Odhadovaný negatívny vplyv na štátny rozpočet je vo výške 3,7 mil. eur. Vplyv na obyvateľstvo sa predpokladá iba marginálny.
17
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2017
2018
2019
2020
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
14 500 000
14 500 000
14 500 000
121001 Daň z pozemkov + 1 100 000 eur
121002 Daň zo stavieb + 17 100 000 eur
112003 Daň z príjmov – 3 700 000 eur
Nedaňové príjmy (200)1
z toho:
221004 ostatné poplatky
221001 súdne poplatky
211003 dividendy
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
14 500 000
14 500 000
14 500 000
18
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2017
2018
2019
2020
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
19
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2017
2018
2019
2020
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (