Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie dávky otcovskej popôrodnej starostlivosti (ďalej len „otcovské“) do systému nemocenského poistenia. Účelom otcovského je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa. Otec je po narodení dieťaťa nezastupiteľný pri starostlivosti o staršie deti počas pobytu manželky v pôrodnici.
Je dokázané, že otcovská „dovolenka“ vedie aj po jej skončení k väčšej angažovanosti otcov na starostlivosti o ich deti. Zdieľanie rodičovských povinností tiež zmazáva znevýhodnenie žien na trhu práce. Dnes už síce otcovia nárok na materskú majú, no nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa. Otec by tak získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia a rovnako ako matka by získal nárok na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne. Otec bude mať podľa predkladaného návrhu zákona nárok na otcovské len vtedy, ak bol v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistený najmenej 270 dní, t. j. podieľal sa na fungovaní sociálneho systému. Táto podmienka je rovnaká ako v prípade poskytovania materského.
Z pohľadu komparatívneho práva považuje predkladateľka za dôležité pripomenúť, že Slovenská republika patrí v súčasnosti k menšine členských štátov Európskej únie, v ktorých otcovské alebo obdobná podpora absentuje. V troch štvrtinách členských štátov (21 z 28) je totiž stav nasledovný:1
10 dní, z toho prvé tri 100 % a ďalších 7 dní 82 % z predchádzajúcej mzdy (vyššia výška ako materská)
15 dní, 90 % z predchádzajúceho zárobku (rovnaká výška ako materská)
7 dní, 70 % denného vymeriavacieho základu
14 po sebe idúcich dní (10 pracovných), 100 % predchádzajúcej mzdy (väčšinou viac ako materská)
10 pracovných dní, 100 % predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
2 dni, 100 % predchádzajúceho príjmu (väčšinou rovnaká výška ako materská)
13 po sebe idúcich dní, v prípade narodenia ďalšieho dieťaťa +2 dni, 100 % predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
54 dní, platba závisí na predchádzajúcom príjme,
1 Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky (2017)
až 75 % z predchádzajúceho príjmu, minimálne však 23,92 eur za deň (iný spôsob stanovenie výšky ako u materskej)
11 pracovných dní, 100 % predchádzajúceho obmedzeného príjmu, pre verejný sektor obmedzený nie je (rovnaká výška ako materská)
5 dní behom prvých dvoch mesiacov života dieťaťa, 100 % predchádzajúceho platu (väčšia výška než materská)
1 deň 100 % predchádzajúcej mzdy (vyššia než materská), je možné previesť so súhlasom matky jeden pracovný deň z materskej na otca
28 dní po narodení dieťaťa, 100 % z predchádzajúceho obmedzeného príjmu (rovnaká výška ako materská)
2 dni 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
10 kalendárnych dní (8 pracovných), 100 % z predchádzajúcej mzdy (vyššia než materská)
2 dni 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
2 dni 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
14 dní 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská)
5 pracovných dní (ďalších 10 v prípade, že otec navštevuje kurzy starostlivosti o dieťa), 100 % predchádzajúceho príjmu (vyššia výška než materská)
14 dní, 80 % z predchádzajúceho obmedzeného príjmu (väčšinou rovnaká výška ako materská)
90 kalendárnych dní , prvých 15 dní 100 % z predchádzajúceho príjmu (rovnaká výška ako materská), potom základná pevná čiastka
14 dní 90 % priemerného mesačného príjmu, ak osoba zarába menej ako 167 eur za týždeň, alebo pevná čiastka (obdobná výška ako u materskej)
Predkladaným návrhom zákona sa tak otcovské zavádza v podobnej dĺžke ako v Poľsku alebo Bulharsku.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časťK bodu 1
Okruh nemocenských dávok poskytovaných z nemocenského poistenia sa rozširuje o dávku otcovskej popôrodnej starostlivosti, t. j. otcovské.
K bodu 2
Do zákona o sociálnom poistení sa vkladajú ustanovenia o podmienkach nároku na otcovské, poskytovaní otcovského a jeho výške. Vychádza sa pritom z úpravy materského, a teda pri otcovskom bude existovať rovnaká podmienka poistenia (270 dní), ako aj rovnaká výška za deň (75 % denného vymeriavacieho základu).
K bodu 3
Navrhuje sa, aby poistenec nemal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých sa mu vypláca otcovské. Rovnaké obmedzenie existuje už dnes pri materskom.
K bodu 4
V období, keď sa vymedzenému okruhu fyzických osôb poskytuje materské, platí za ňu poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity štát. Počas 14-dňového obdobia poberania otcovského bude platiť rovnaká úprava aj pri otcovskom.
K bodom 5 a 6
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na predchádzajúce novelizačné body.
K bodu 7
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa smerom k pobočke sociálnej poisťovne sa rozširuje o prípad zamestnanca s otcovským.
Obdobie poberania otcovského sa navrhuje zaradiť medzi dôležité osobné prekážky v práci.
K bodu 1
Keďže sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je upravené osobitným zákonom, v záujme všeobecného zavedenia otcovského v systéme sociálneho zabezpečenia je potrebné novelizovať aj zákon č. 328/2002 Z. z.
K bodu 2
Navrhuje sa zaviesť otcovské obdobným spôsobom ako v zákone o sociálnom poistení.K bodom 3 a 4
Do doby trvania služobného pomeru policajta a profesionálneho vojaka sa dnes započítava aj materská dovolenka. Navrhuje sa preto, aby rovnaký princíp platil počas poberania otcovského.
K bodu 5
Pri súbehu nároku na materské a na výsluhový príspevok majú policajt a profesionálny vojak nárok na výplatu len jednej dávky, a to vyššej. Rovnaký princíp bude platiť aj pri čerpaní otcovského.
K bodom 6 a 7
Legislatívno-technická úprava.
Stanovuje sa účinnosť navrhovaných zmien s ohľadom na možnosť zapracovania finančných dopadov návrhu zákona v rozpočte verejnej správy.