Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora.

Cieľom legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces. To v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky.

V súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, t. j. poškodených, nedostatočne chránené. A to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony častokrát viac ochraňujú páchateľov trestných činov, ako ich obete.

Akokoľvek by bola vysoká dôvera k súdom a orgánom činným v trestnom konaní, vždy je riziko nesprávneho posúdenia veci a tým aj riziko vynesenia nespravodlivého rozhodnutia súdu. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby mali všetky strany v trestnom konaní rovnocenné postavenie, resp. také postavenie, ktoré im umožní účinne obraňovať svoje práva.

Trestný poriadok dnes dáva prokurátorovi aj obžalovanému široké práva vo veci podávania opravných prostriedkov, ako aj v konaní o dohode o vine a treste. Naproti tomu poškodený má právo podávať len niektoré opravné prostriedky a aj to len proti výrokom o náhrade škody, ak si včas uplatnil nárok na náhradu škody.

Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to:

a)sťažnosť proti uzneseniu v zmysle § 186 ods. 1 Trestného poriadku,

b)odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody v zmysle § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a

c)odpor proti trestnému rozkazu, ale len proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody v zmysle § 355 ods. 2 Trestného poriadku.

Mimoriadne opravné prostriedky – t. j. dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.

Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní

o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie.

Z uvedeného vyplýva, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok alebo česť, ktoré sú objektami chránenými zákonmi.

Skutočnosť, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer vylúčený, vedie k veľkej miere korupcie. Pre obvineného je omnoho jednoduchšie dosiahnuť vhodnými úplatkami pre neho priaznivú dohodu o vine a treste, ak túto dohodu nemôže zablokovať poškodený. Tak isto obžalovaný má väčšie možnosti korupcie vo vzťahu k prokurátorovi, ak opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu môže v celom rozsahu podávať len prokurátor.

Nedostatočná možnosť uplatnenia práv poškodených vedie v konečnom dôsledku k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti – častokrát aj voči ich pôvodným obetiam. V takom prípade možno hovoriť o sekundárnej viktimácii obetí, ktorá môže prevýšiť aj ich primárnu ujmu. Navyše tieto tresty nepôsobia ani preventívne voči tretím osobám, čím ďalej napomáhajú k zvyšovaniu kriminality. V neposlednom rade tiež prispievajú k nižšej vymožiteľnosti práva, strate dôvery verejnosti k súdnictvu a celkovému úpadku princípov právneho štátu na Slovensku.

Z tohto dôvodu je potrebné posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní a zrovnoprávniť ho s obvineným, resp. obžalovaným. To možno dosiahnuť jedine tak, že poškodený získa právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste.

II.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Rozsudok sa bude doručovať poškodenému aj vtedy, ak si neuplatnil nárok na náhradu škody, aby mohol proti nemu podať odvolanie.

K bodu 2

Dohoda o vine a treste sa bude môcť uzavrieť len so súhlasom poškodeného. Vzhľadom na to je potrebná aj jeho prítomnosť na konaní o dohode o vine a treste prostredníctvom jeho predvolania a upovedomenia jeho splnomocnenca.

K bodu 3

Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, vzhľadom na to, že bez súhlasu poškodeného nebude možné uzatvoriť dohodu o vine a treste.

K bodu 4

Dohodu o vine a treste bude musieť podpísať poškodený na znak súhlasu s jej obsahom, pričom sa vypúšťa podmienka úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a zúčastnenia sa konania.

K bodu 5

Rozširuje sa právo poškodeného podať odvolanie proti rozsudku. Rozsudok bude môcť poškodený napadnúť nielen pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ale aj pre nesprávnosť ktoréhokoľvek iného výroku.

K bodu 6

Poškodený bude môcť rozsudok napadnúť odvolaním v neprospech obžalovaného nielen čo do povinnosti nahradiť škodu, ale aj z dôvodu nesprávnosti ktoréhokoľvek iného výroku.

K bodu 7

Odvolací súd bude môcť zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného aj na základe odvolania poškodeného, a to nielen vo výroku o náhrade škody.

K bodu 8

Trestný rozkaz sa bude doručovať poškodenému aj vtedy, ak si neuplatnil nárok na náhradu škody, aby mohol proti nemu podať odpor.

K bodu 9

Rozširuje sa právo poškodeného podať odpor proti trestnému rozkazu. Poškodený bude môcť napadnúť nielen výrok o náhrade škody, ale aj akýkoľvek iný výrok trestného rozkazu.

K bodu 10

Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, vzhľadom na to, že poškodený bude môcť podať odpor proti ktorémukoľvek výroku trestného rozkazu.

K bodu 11

Poškodený získa právo podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a to proti ktorémukoľvek výroku.

K bodu 12

Poškodený získa právo podať návrh na obnovu konania v neprospech obvineného.

Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2018.