Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Branislav Grohling, Eugen Jurzyca, Martin Klus a Martin Poliačik

Po dvoch rokoch od účinnosti zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní a príprave“), ktorým sa v Slovenskej republike zaviedlo duálne vzdelávanie, je možné konštatovať, že záujem stredných odborných škôl zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania je nižší, ako sa očakávalo.

V prvom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2015/2016, bolo vytvorených 1448 miest pre poskytovanie duálneho vzdelávania, pričom sa doň zapojilo len 450 žiakov.

V druhom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2016/2017, bolo vytvorených 2700 miest, zapojilo sa však len 1122 žiakov.

Nakoľko žiaci zapojení do duálneho vzdelávania v celkovom počte 1572 žiakov tvoria len 2% všetkých žiakov prvého a druhého ročníka stredných odborných škôl v Slovenskej republike, je možné konštatovať, že sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť dostatočné podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť právnu úpravu problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách tak, aby sa do tohto systému zapojilo viac zamestnávateľov ako i škôl.

Aplikačná prax ukázala, že primárnym dôvodom nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania je skutočnosť, že v zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy sa strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania znižuje normatívny objem finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie žiaka.

Ďalším potenciálne odradzujúcim faktorom je skutočnosť, že keďže v systéme duálneho vzdelávania sa praktické vyučovanie realizuje na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa, stredná odborná škola má obmedzené možnosti výkonu dohľadu nad úrovňou, kvalitou a rozsahom poskytovaného praktického vyučovania, avšak napriek tomu riaditeľ strednej odbornej školy nesie zodpovednosť za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu.

Na strane zamestnávateľov, najmä z radu malých a stredných podnikateľov, sa ako prekážka vyššej miery ochoty zapojiť sa do duálneho vzdelávania javí byť administratívna záťaž spojená s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie.

Ďalším významným faktorom odôvodňujúcim potrebu zmeny zákona o odbornom vzdelávaní je skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy sa duálne vzdelávanie poskytuje výlučne od prvého ročníka štúdia na strednej odbornej škole, pričom podľa vyjadrení zamestnávateľov (najmä malí a strední podnikatelia) a ich skúseností so žiakmi v prvom ročníku žiaci ešte v tomto štádiu štúdia nedisponujú spravidla takými skúsenosťami, vďaka ktorým by mohlo byť ich zavedenie do systému duálneho vzdelávania pre nich prínosom. V tomto ohľade by časť zamestnávateľov preferovala možnosť poskytovania duálneho vzdelávania až od druhého ročníka štúdia žiaka. Budú tak mať možnosť overiť si potrebné znalosti u žiakov počas ich štúdia v prvom ročníku a vybrať si tých, ktorých budú považovať za najvhodnejších pre svoj podnik.

Účelom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, je reflektovať na vyššie uvedené faktory spôsobujúce nízku účasť stredných odborných škôl a zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania, zefektívniť systém duálneho vzdelávania, zvýšiť motiváciu škôl ako i zamestnávateľov zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania a odstrániť problémy, ktoré súčasná právna úprava vyvoláva v aplikačnej praxi.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny sociálny vplyv a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon o odbornom vzdelávaní a príprave)

K bodu 1 (§ 10 ods. 2):

V súčasnosti je legislatívne zakotvená možnosť realizovať duálne vzdelávanie len od začiatku prvého ročníka štúdia na strednej odbornej škole. Tým dochádza k tomu, že v systéme duálneho vzdelávania sú žiaci, ktorí nedisponujú dostatočnými skúsenosťami a zručnosťami. Zamestnávateľ nemá možnosť uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní a učebnú zmluvu ohľadne žiaka v druhom ročníku alebo v treťom ročníku. Pre časť zamestnávateľov, najmä pre malých a stredných podnikateľov, sa javí byť takáto úprava odrádzajúca. Navrhnutá úprava preto umožňuje poskytovanie duálneho vzdelávania od prvého ročníka, od druhého ročníka alebo od tretieho ročníka.

K bodu 2 (§ 10 ods. 3):

Navrhovaná zmena umožňuje strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania vykonať v dielni až 50% praktického vyučovania namiesto súčasných 40%.

K bodu 3 a 4 (§ 12 ods. 3 písm. d) a e)):

Na účely odstránenia neprimeranej administratívnej záťaže pri overovaní spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie sa navrhuje nahradiť potvrdenia súdu o skutočnostiach uvedených v písmenách d) a e) čestným prehlásením zamestnávateľa.

K bodu 5 (§ 12 ods. 3 písm. f))

V rámci naplnenia účelu predloženej novely zákona sa ustanovuje výnimka pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najviac 10 zamestnancov v procese vybavovania žiadosti.

K bodu 6 (§ 12 ods. 5)

Keďže pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najviac 10 zamestnancov v pracovnom pomere, sa navrhuje osobitná úprava pri overovaní ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, na účely preukázania splnenia podmienky počtu zamestnancov sa upravuje, že zamestnávateľ o tom predloží čestné vyhlásenie.

K bodu 7 (§ 13)

Ide o úpravu ustanovení týkajúcich sa overovania spôsobilosti zamestnávateľa. Do § 13 sa na tento účel vkladajú nové ods. 6, 7, 8, 9 a 10, ktoré majú zabezpečiť efektívnejšie overovanie spôsobilosti zamestnávateľa. Najdôležitejšími dôvodmi nízkej účasti zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania je v súčasnosti množstvo úkonov spojených s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa, ako aj nároky kladené na priestory, v ktorých sa má praktické vyučovanie poskytovať a materiálno-technické zabezpečenie týchto priestorov. Tzv. “malí” podnikatelia (zamestnávatelia zamestnávajúci do 10 zamestnancov v pracovnom pomere), predovšetkým tí, ktorí vykonávajú svoju činnosť v špecifických odvetviach, v mnohých prípadoch nemajú personálne ani priestorové kapacity na to, aby vyhoveli všetkým podmienkam, ktoré sú na pracoviská praktického vyučovania v súčasnosti kladené. Preto sa

navrhuje, aby títo malí podnikatelia boli oslobodení od predkladania niektorých príloh k žiadosti, a tiež, aby sa v ich prípade pri obhliadke priestorov a rozhodovaní o ich žiadosti zohľadňovala osobitná povaha nimi vykonávaných činností. Žiadosť takéhoto zamestnávateľa bude môcť byť zamietnutá len z dôvodu, že pri vykonávaní praktického vyučovania by bolo ohrozené zdravie alebo bezpečnosť žiaka. Účelom tejto zmeny je umožniť, aby sa do duálneho systému vzdelávania mohli zapojiť aj malí zamestnávatelia, ktorí môžu poskytnúť praktické vyučovanie len jednému, prípadne dvom žiakom.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na vloženie nových odsekov v § 13.

K bodu 9 (§ 16 ods. 4)

Vzhľadom na zakotvenie možnosti uzatvorenia zmluvy o duálnom vzdelávaní aj v druhom alebo v treťom ročníku štúdia žiaka (bod 1, § 10 ods. 2) sa spresňuje doba minimálneho trvania zmluvy o duálnom vzdelávaní v oboch prípadoch, ktoré prichádzajú do úvahy.

K bodu 10 (§ 17 ods. 4)

Vzhľadom na to, že bude možné zmluvy o duálnom vzdelávaní uzatvárať aj so začiatkom od druhého ročníka štúdia, je potrebné spresniť, že § 17 ods. 4 sa týka len takého duálneho vzdelávania, ktoré sa má poskytovať od prvého ročníka štúdia.

K bodu 11 (§ 18 ods. 1)

Vzhľadom na to, že bude možné zmluvy o duálnom vzdelávaní uzatvárať aj so začiatkom od druhého ročníka štúdia, je potrebné spresniť, že § 18 ods. 1 sa uplatní len v prípade, že duálne vzdelávanie sa bude poskytovať od prvého ročníka.

K bodu 12 (§ 19 ods. 2):

Návrh zákona umožňuje uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní do 31.08. kalendárneho roka, v ktorom žiak začína prvý rok štúdia, alebo do 31.08. kalendárneho roka, v ktorom žiak začína druhý rok štúdia, alebo do 31.08 kalendárneho roka, v ktorom žiak začína tretí rok štúdia. V dôsledku toho je potrebné upraviť aj moment, do ktorého je stanovená povinnosť uzatvoriť učebnú zmluvu, ktorá je ďalším predpokladom možnosti vykonávania duálneho vzdelávania.

K bodom 13 a 14 (§ 19 ods. 5 písm. b) a c))

Aktuálne žiak zapojený do systému duálneho vzdelávania môže prestúpiť na inú školu alebo na iný študijný či učebný odbor len so súhlasom zamestnávateľa. Návrh zákona umožňuje prestúpenie na inú školu alebo odbor aj bez súhlasu zamestnávateľa.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 16

Navrhuje sa zmena súčasného rozpätia možnosti finančného odmeňovania žiaka za produktívnu prácu. Niet dôvodu, aby možnosť odmeňovania mala obmedzenú hornú hranicu.

K bodu 17

Navrhuje sa vypustenie hornej hranice možnej výšky podnikového štipendia. Niet dôvodu, aby táto horná hranica bola obmedzovaná.

K bodu 18 (§ 29 ods. 2)

Návrh zákona zavádza pre ministerstvo školstva v spolupráci s ďalšími inštitúciami vypracovávať časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov.

K bodu 19 (§ 29 ods. 4 a 5)

Návrh zákona dopĺňa povinnosť ministerstva informovať žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagógov o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov. Ide o krok smerom k znižovaniu informačnej nerovnosti v školstve. Tieto informácie môžu byť využité pre potreby škôl, učiteľov, rodičov alebo žiakov.

K bodu 20 (§ 31 ods. 4)

V súlade s predošlými bodmi, návrh zákona zavádza povinnosť samosprávneho kraja informovať o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov.

K bodu 21

Ide o legislatívneho-technickú úpravu vnútorných odkazov vzhľadom na úpravy vykonané v § 13.

K čl. II (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve)

K bodu 1 (§ 5 ods. 16)

Navrhovanou zmenou sa zavádza pre riaditeľov stredných odborných škôl kompetencia kontrolovať úroveň a kvalitu praktického vyučovania poskytovaného zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania. Je tomu tak preto, že aj v situácii, kedy sa praktické vyučovanie žiaka realizuje mimo strednú odbornú školu, t. j. u zamestnávateľa, riaditeľ strednej odbornej školy je v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. zodpovedný za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu určeného pre školu, ktorú riadi.

K bodu 2 (§ 39hb)

V záujme účinnej možnosti kontroly plnenia povinností zamestnávateľa zo strany zamestnávateľa sa v rámci prechodných ustanovení navrhuje, aby bol riaditeľ oprávnený