1

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Fyzické osoby a právnické osoby súkromného alebo verejného práva.

Stanovisko komisie k analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty - z toho MSP v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ uvádza, že dotknutými subjektmi sú „Fyzické osoby a právnické osoby súkromného alebo verejného práva.“, pričom Komisia považuje takúto odpoveď na otázku „Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?“ za nedostatočnú a navrhuje doplniť ju o kvalitatívny popis výnimiek podľa § 7a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, t. j. o negatívny kvalitatívny výpočet dotknutých subjektov, ako aj o kvantitatívny odhad, ktorý je možné pri aplikácii výnimiek ako aj pri znalosti súčasného stavu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa spĺňajúcich reprezentatívnosť podľa navrhovanej právnej úpravy, určiť, t. j. o pozitívny kvantitatívny odhad dotknutých subjektov.

Do časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty žiada Komisia uviesť počet podnikateľských subjektov, ktorých sa regulácia dotýka.

Odôvodnenie:

Potrebnými štatistikami disponuje ŠÚ SR a pretože MPSVR SR dlhodobo pracuje s agendou kolektívnych zmlúv predpokladáme, že na základe svojich skúseností z predchádzajúcich období počet subjektov vie určiť. Pre informáciu uvádzame, že ku koncu roka 2016 bolo v podnikateľskom prostredí na Slovensku 579 434 podnikateľských subjektov, z toho 370 118 tvorili fyzické osoby – podnikatelia, zvyšok boli podniky.

Stanovisko predkladateľa:

Vzhľadom na to, že MPSVR SR pracuje dlhodobo s agendou KZVS, dovoľujeme si uviesť kvalitatívny popis výnimiek podľa § 7a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní ako aj zdôvodnenie pozitívnych resp. negatívnych vplyvov:

a) pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa ku dňu účinnosti rozšírenia + sú splnené navrhované podmienky (podiel zamestnávateľov s odbormi)

→ údaje nie sú k dispozícií – MPSVR SR, ani iný orgán nemá údaj o tom, kde všade pôsobia odborové organizácie

b) ktorý je v úpadku ku dňu účinnosti rozšírenia,

c) ktorý je v likvidácii ku dňu účinnosti rozšírenia,

→ údaje neexistujú

d) u ktorého bol zavedený ozdravný režim alebo bola zavedená nútená správa ku dňu účinnosti rozšírenia,

→ údaje neexistujú, navyše je možné aj kumulácia výnimky d) + e)

e) ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť,

→ ide o cca 80-85 % subjektov

2

f) ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť,

→ údaje neexistujú, navyše je možné aj kumulácia výnimky d) + e)

g) ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú,

→ údaje neexistujú, navyše je možné aj kumulácia výnimky d) + e)

h) ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov ku dňu účinnosti rozšírenia; to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorý je právnym nástupcom iného zamestnávateľa a ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v súčte s podnikateľskou činnosťou tohto iného zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.

→ údaje neexistujú, navyše je možné aj kumulácia výnimky d) + e) a navyše sa to posudzuje ku dňu vzniku záväznosti reprezentatívnej KZVS

Z vyššie uvedeného dôvodu MPSVR SR len popisom vie uviesť, že postup sa nedotkne minimálne 85% subjektov. Spravidla však pôjde o podstatne menší rozsah subjektov, keďže v roku 2014 a 2015 došlo k rozšíreniu záväznosti len 5 KZVS (a to len v 50% prípadoch, ktoré sa v rámci konkrétnej KZVS navrhovali).

Dovoľujeme si uviesť, že MPSVR SR disponuje určitými údajmi od dotknutých subjektov, ide však o chránené údaje, (nie sú oficiálne), a teda nemôžu byť predmetom materiálu. Nedostupnosť údajov uviedla aj CRL/SBA vo svojom stanovisku a zhodnotila, že vzhľadom na absenciu údajov nie je možné vykonať test MSP.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Stanovisko komisie:

V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií - z toho MSP v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ uvádza, že „Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo, že test MSP nie je potrebné vykonať.“, pričom toto tvrdenie nie je objektívne, nakoľko stanovisko SBA k potrebe vykonania Testu MSP detailne odôvodňuje príčiny – a to nie „neprítomnosti potreby“ jeho vykonania, ale „nemožnosti“ jeho vykonania vzhľadom na absenciu nevyhnutných dát. Čo sa týka otázky potreby vykonania Testu MSP – odpoveď na ňu zo strany SBA bola a je jednoznačne „áno, Test MSP by bolo potrebné vykonať, ale pri absencii nevyhnutných dát to nie je možné“. Preto Komisia žiada predkladateľa o nahradenie hore citovanej vety nasledovnou vetou: „Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo, že nedôjde k vykonaniu Testu MSP, nakoľko je to vzhľadom k absencii nevyhnutných dát nemožné, i keď vykonanie Testu MSP by bolo v prípade tejto novely žiaduce a potrebné.“.

Pripomienka akceptovaná.

SBA uvádza, že absentujú nevyhnutné dáta na analýzu, je možne predpokladať, že tento záver sa vzťahuje aj na požiadavku uvedenú vyššie.

V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií - z toho MSP v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ ďalej uvádza, že „K predbežnej informácii sa vyjadrili 4 subjekty: ...“ pričom pri ich vymenúvaní opomína Centrum lepšej regulácie – analytický odbor SBA. V pokračovaní tejto časti sú, a síce, uvedené aj pripomienky Centra lepšej regulácie (ďalej len „CLR“), avšak medzi subjektmi, ktoré sa zapojili do konzultácií predkladateľ CLR neuvádza. Komisia chce zdôrazniť, že obsahové podnety zo strany CLR v predprípravnej fáze legislatívneho procesu sú považované za pripomienky subjektu, ktorý zastupuje podnikateľské prostredie – a tým SBA, a teda aj za túto úlohu zodpovedný jej analytický odbor CLR, rozhodne je, nakoľko jej poslaním je podpora a rozvoj malého a stredného podnikania v Slovenskej republike a konzultácií s predkladateľ sa riadne zúčastnila – konkrétne formou viacnásobnej mailovej komunikácie. Procesné pripomienky ku kvalite vyplnenia Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré sú súčasťou stanoviska Stálej pracovnej komisie, uplatňuje CLR z titulu riadneho členstva v tejto komisii. Týmto Komisia žiada predkladateľa o doplnenie CLR medzi subjekty, ktoré sa zúčastnili konzultácií medzi podnikateľským prostredím a predkladateľom k predmetnej novele.

Pripomienka akceptovaná.

3

Ešte pre zverejnením predbežnej informácie sa 16. januára 2017 konala tripartitná pracovná porada zložená zo zástupcov ministerstva práce a zástupcov sociálnych partnerov združených v Hospodárskej a sociálnej rade SR. V období od 18.1.2017 do 10.2.2017 prebehli konzultácie s podnikateľským prostredím v súvislosti so zverejnením predbežnej informácie k vlastnému materiálu.

Materiál bol predložený na pripomienkovanie cez Portál právnych predpisov:

K predbežnej informácii sa vyjadrili nasledovné subjekty:

Asociácia priemyselných zväzov

Klub 500

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR

Republiková únia zamestnávateľov

CRL/SBA.

Pripomienkujúce subjekty zaslali nižšie uvedené odporúčacie pripomienky k návrhu zákona.

Asociácia priemyselných zväzov

k-§9a ods3) navrhovaná formulácia postupu sa javí ako rozporuplný a v praxi pravdepodobne často neriešiteľný.

Odôvodnenie:- „Tripartitná komisia“ ako subjekt, orgán, ani pojem nie je definovaná ani v zákone č.103/2007 Z. z. o tripartite, ani v navrhovanej novej úprave dotknutého zákona o kolektívnom vyjednávaní. Nie je zrejmé, kto bude jej členom ,koho záujmy bude pri rozhodovaní zastupovať, aké bude mať kontrolné právomoci, akým spôsobom bude formulovať svoje stanoviská a postoje, akú právnu silu budú mať jej výsledné názory a postoje. Rovnako navrhovaná formulácia nerieši stav pri prípadnom nejednotnom názore členov takejto Komisie. k §7: APZ má za to , že úprava reprezentatívnosti pre uznanie KZVS za akceptovateľnú na expanziu na ostatných zamestnávateľov odvetvia je nedostatočná, nezrozumiteľná a nejasne formulovaná.

Odôvodnenie: Je nevyhnutné, detailne ho špecifikovať jednoznačnými formuláciami, aby nebolo možné zákonom naplnenú reprezentatívnosť napadnúť, resp. neakceptovať.

Stanovisko predkladateľa:

Prekladateľ zmenil navrhované znenie tak, že zodpovednosť bude na MPSVR SR a tripartitná komisia bude miesto, kde reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov budú mať právo predložiť svoje stanoviská k podkladom, ktoré predložili vyššia odborová organizácia a Štatistický úrad SR.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR predložili identické stanovisko s Republikovou úniou zamestnávateľov:

Postoj AZZZ SR a RÚZ k materiálu::

AZZZ SR/RÚZ vníma nútené rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa negatívne bez ohľadu na podmienky a procesný postup upravujúci rozširovanie a odporúča nepokračovať v legislatívnom procese k návrhu zákona. Prioritnou úrovňou kolektívneho vyjednávania má byť podľa názoru AZZZ SR/RÚZ podniková úroveň a v tomto zmysle považujeme právny stav pred nadobudnutím účinnosti novely č. 416/2013 Z. z. za vhodný a postačujúci. V prípade ak predkladateľ mieni pokračovať v legislatívnom procese mal by sa zamerať aj na riešenie nasledovných problematických tém:

1. Definovať materiálne požiadavky na reprezentatívnosť rozširovanej KZVS (ďalej RKZVS) V prípade ak má dôjsť k „automatickému“ rozširovaniu KZVS (pričom nález Ústavného súdu ako problematický bod jasne definuje aj možnosť fakultatívnej úvahy zo strany Ministra) je nutné stanoviť, že rozširovaná KZVS pokrýva najmenej 50% z celkového počtu zamestnancov v danom odvetví.

2. Explicitne v návrhu zákona ustanoviť, že rozhodnutie Komisie je preskúmateľné súdom, resp. sa iným relevantným spôsobom vysporiadať s požiadavkou Ústavného súdu na poskytnutie súdnej ochrany. Požadujeme takúto formuláciu ako súčasť normatívneho textu (či už v zákona o kolektívnom vyjednávaní, prípadne Správnom súdnom poriadku) nielen ako dôsledok výkladu zákona. Podľa nášho názoru v zaslanom znení novely nie je táto výhrada Ústavného súdu dostatočne riešená.

3. Upraviť lehotu záväznosti rozšírenej RKZVS. Prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca považujeme za nerealizovateľný a spôsobujúci praktické problémy Napríklad ak bude oznámenie o uzavretí RKZVS publikované v Zbierke zákonov 25-teho dňa v mesiaci zmluva je platná od 1. dňa nasledujúceho mesiaca. To by vytvorilo situáciu, v ktorej je len veľmi málo času na zistenie, že sa RKZVS na zamestnávateľa vzťahuje, preštudovanie jej obsahu a úpravu procesov v podniku (napr. ak RKZVS upraví odlišne prestávky v práci je potrebné preprogramovať linku, môže dôjsť k zmene mzdových taríf a pod.).

4. Zaviesť výnimku aplikácie rozširovania KZVS na „servisné“ dcérske spoločnosti. Môže totiž nastať prípad ak spoločnosť, ktorá je viazaná RKZVS/KZVS má zriadené dcérske spoločnosti, ktoré pre ňu vykonávajú doplnkové, alebo servisné činnosti (napr. strážnu službu). Tieto spoločnosti nespadajú pod SK.NACE uzavretej

4

RKZVS / KZVS, ale sú stranou kolektívnej zmluvy na podnikovej úrovni. Tento typ zamestnávateľov totiž vytvára s materskou spoločnosťou organický celok, napriek tomu, že nie je pokrytý je RKZVS/KZVS. RÚZ preto navrhuje zaviesť do návrhu zákona v § 7a výnimku kedy sa RKZVS nebude aplikovať na spoločnosti v prípade, ak zamestnávateľ: vykonáva väčšinu svojich podnikateľských aktivít pre spoločnosť, ktorá je viazaná RKZVS alebo KZVS podľa § 7a ods. 2 písm. a) zákona a je zmluvnou stranou podnikovej kolektívnej zmluvy alebo požiadal o určenie sprostredkovateľa podľa § 11 ods. 2 zákona s cieľom jej uzatvorenia v čase zverejnenia oznámenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa § 9a ods. 5 zákona.

Stanovisko predkladateľa- čiastočne akceptované

Predkladateľ sa nestotožňuje s názorom, že prioritná úroveň kolektívneho vyjednávania je podniková úroveň ale je názoru, že osobitná pozornosť musí byť venovaná aj vyššej/odvetvovej úrovni kolektívneho vyjednávania.

1. Podľa názoru predkladateľa ÚS SR sa nevyslovil, že je nutné stanoviť, že rozširovaná KZVS pokrýva najmenej 50% z celkového počtu zamestnancov v danom odvetví, ani takýto poznatok nevyplýva z komparácie s ostatnými štátmi EÚ.

2. Prekladateľ zmenil navrhované znenie tak, že zodpovednosť bude na MPSVR SR a tripartitná komisia bude miesto, kde najmä reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov budú mať právo predložiť svoje stanoviská k podkladom, ktoré predložil vyššia odborová organizácia a Štatistický úrad SR.

3. akceptované

4. Predkladateľ nevidí dôvod na vylúčenie spoločnosti z aplikovania reprezentatívnej KZVS ak ide o dcérske spoločnosti s rovnakým SKNACE. Predpokladáme, že ak dcérska spoločnosť robí len obslužné činnosti, nebude mať rovnaký SKNACE kód ako materská spoločnosť.

Klub 500

navrhuje, aby sa rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nevzťahovalo na spoločnosti, ktoré majú platné kolektívne podnikové zmluvy.

Stanovisko predkladateľa- neakceptované.

V prípade, ak bude podniková kolektívna zmluva výhodnejšia ako reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, podniková kolektívna zmluva má prednosť.

CLR/SBA predložilo nasledovné návrhy:

1. S cieľom napĺňať princíp „Najskôr myslieť v malom“, na ktorom je postavené Oznámenie Európskej Komisie „Small Business Act for Europe“1 zamerané na podporu malého a stredného podnikania a Odporúčanie Komisie č. 2003/361/ES, ktoré definuje mikro, malé a stredné podniky, navrhujeme v rámci § 7a písmeno e) zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktoré ustanovuje výnimku z rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) alebo dodatku k nej voči zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov (podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť), úpravu tak, aby sa táto výnimka spod extenzie KZVS vzťahovala na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, nakoľko takéto kritérium vyjme spod extenzie KZVS malé podniky, ktoré sú podľa hore uvedeného odporúčania Komisie definované nasledovne:

„malé podniky = zamestnávajú 10 – 49 zamestnancov a zároveň ich ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 miliónov EUR“.

Týmto opatrením sa ochráni pred nedobrovoľným rozširovaním KZVS cca. 10 tisíc malých podnikov.

Stanovisko predkladateľa:

S predmetným návrhom nesúhlasíme. Už v súčasnosti platná výnimka znamená, že z extenzie je vylúčených cca 80-85% zamestnávateľov. Zvýšenie hranice na 49 zamestnávaných zamestnancov by znamenalo, že z extenzie budú vylúčení ďalší zamestnávatelia.

1 oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu SEK (2008) 2101, SEK (2008) 2102.

5

2. S cieľom napĺňať princíp, ktorým sú zadefinované tzv. začínajúce podniky podľa článku 22 odsek 2 Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy nasledovne:

„oprávnené podniky sú nekótované malé podniky, ktoré boli zapísané do obchodného registra pred najviac piatimi rokmi, ešte neprerozdeľovali zisky a nevznikli v dôsledku koncentrácie. Pri oprávnených podnikoch, na ktoré sa nevzťahuje povinný zápis do obchodného registra, sa za začiatok päťročnej lehoty týkajúcej sa oprávnenosti môže považovať buď okamih, keď podnik začne vykonávať svoju hospodársku činnosť, alebo keď mu vzniká daňová povinnosť z hospodárskej činnosti“.

Navrhujeme v rámci § 7a písmeno h) zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktoré ustanovuje výnimku z rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) alebo dodatku k nej voči zamestnávateľom, ktorí vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov ku dňu účinnosti rozšírenia; (to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorý je právnym nástupcom iného zamestnávateľa a ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v súčte s podnikateľskou činnosťou tohto iného zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov), úpravu tak, aby sa výnimka spod extenzie KZVS vzťahovala na zamestnávateľov, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť menej ako 60 mesiacov ku dňu účinnosti rozšírenia. Túto navrhovanú zmenu zdôvodňujeme tým, že práve počas prvých 5 rokov výkonu podnikateľskej činnosti malého podniku sa ukáže jeho životaschopnosť a v snahe podporiť existenciu firmy aj po prvých 5 rokoch navrhujeme nezaťažovať ju v tomto období hrozbou extenzie KZVS obsahujúcej prísnejšie a teda i nákladnejšie pravidlá zamestnávania.

Stanovisko predkladateľa:

S predmetným návrhom nesúhlasíme.

Už v súčasnosti platné výnimky znamenajú, že z extenzie je vylúčených cca 85% zamestnávateľov. Zároveň uvádzame, že ak pôjde aj po 2 rokoch o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov alebo napr. zamestnáva viac ako 10% zdravotne postihnutých, reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa na neho nebude vzťahovať.

Stanovisko APZ

S poukazom na predkladateľom navrhované znenie novely zákona a pravdepodobnosť negatívnych finančných dopadov považujeme za nevyhnutné vyčísliť zo strany predkladateľa finančné i sociálne dopady navrhovanej úpravy ako na podnikateľský sektor na strane zamestnávateľov, tak i dopad na štátny rozpočet v prípadoch, keď

KZVS zaviaže zamestnávateľov od istého dátumu poskytnúť zamestnancom vyššie mzdy, na čo je automaticky naviazané i na zvýšenie odvodov do poisťovní a tiež preddavkové platby dane z príjmu, s ktorými však zamestnávatelia pri vytváraní rozpočtových kapitol na úvod rozpočtového obdobia nepočítali, preto zvýšené odvody a dane odvádzať objektívne nemôžu a nezavinene budú porušovať zákon.

Pri priemerných mzdách zamestnancov v priemysle, povinné zvýšenie miezd pri expanzii KZVS len o 15-20% znamená navýšenie stoviek tisícov eur strane výdavkov zamestnávateľa, ktoré, ak nemá vopred rozpočtované, nemôže v súlade so zákonom uhradiť ani ako odvody do poisťovní, ani ako preddavky daní.

Stanovisko predkladateľa - neakceptuje sa:

Podľa analýz rozširovania, KZVS neobsahovali ani v minulosti a neobsahujú ani súčasnosti 20% navýšenie miezd.

Stanovisko Komisie k bodu 3.2.

v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ podľa Komisie nedostatočne kvalitatívne popísal negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Komisia má za to, že skutočnosť, akou je úprava v bode 7. vlastného materiálu novely – t. j. ustanovenie, že po novom sa reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa nebude vzťahovať na tie kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré spĺňajú reprezentatívnosť zmluvných odborov u viac ako 30 % zmluvných zamestnávateľov, pričom v súčasnej právnej úprave stačí pre aktivovanie výnimky spod rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je nevyhnutné kvalitatívne identifikovať ako významne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vrátane MSP, nakoľko táto novoustanovená podmienka sprísňuje možnosť ochrany pred rozšírením reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na subjekty, ktoré pôsobia v danom odvetví a nie sú jej zmluvnými stranami.

K stanovisku Komisie predkladateľ uvádza nasledovné skutočnosti:

Vzhľadom na to, že postup podľa § 7a zákona o kolektívnom vyjednávaní sa netýkajú zamestnávateľov

6

zamestnávajúcich menej ako 20 zamestnancov (čo je 80% - 85% subjektov - podľa Štatistického úradu), reprezentatívne KZVS sa môžu dotýkať len zvyšku + netýkajú sa nových podnikateľov do 24 mesiacov. Časť z nich už má KZVS (osobitne veľkí zamestnávatelia - v SR je cca 15-20 KZVS. Reálny je tak dopad možno na najviac 5% všetkých zamestnávateľov.

V praxi sú nejasné tieto premenné:

1.nie je povinnosť oznámiť reprezentatívnu KZVS ministerstvu – t.j. teoreticky nemusí byť daný žiadny návrh na extenziu – ministerstvo to nerobí z úradnej povinnosti (v minulosti – 2014 a 2015) to bolo 5 KZVS/ročne.

V praxi ani KZVS nemusí byť uzatvorená otázne je, pre aké odvetvia, koľko zamestnávateľov sa združuje v KZVS, a taktiež je otázne, v akom rozsahu bude daný návrh na extenziu (návrh nikdy nebýva daný na všetky odvetvia a časti odvetvia v KZVS – spravidla len niektoré).

Vzhľadom na to, že reprezentatívnosť vychádza až z vyžiadaných dát - MPSVR nevie, ktoré KZVS sú reprezentatívne a ktoré nie.

2. musí sa zistiť, či je reprezentatívnosť splnená (v minulosti sa hlasovalo a neprešlo 50% návrhov),

3. obsah KZVS – rôzne KZVS majú rôzny obsah, ale KZVS spravidla obsahujú nároky len v malom rozsahu nad Zákonník práce. Z rozšírených KZVS v minulosti – spravidla bol príplatok za sviatok 100% (namiesto 50%), ale len niektoré majú riešené tarifné mzdy (niektoré aj pod úrovňou minimálnej mzdy), spravidla nie sú dohodnuté ani inštitúty ako napr. odstupné ani odchodné, ani dlhšie výpovedné doby, apod. Ide skôr o niektoré prvky sociálnej politiky, spôsoby ako riešiť nezamestnanosť apod.

Navyše zamestnávateľ môže mať aj bez KZVS dojednané lepšie podmienky, a teda KZVS na neho nemá žiadny vplyv.

Obsah doteraz rozšírených KZVS kládol na zamestnávateľov len malé nároky nad rámec zákona (zlepšoval postavenie zamestnancov, ale bez dramatických vplyvov na zamestnávateľov).

V praxi pri prerokovaní pripomienok k extenzii KZVS, ktoré mohol dať každý zamestnávateľ sa väčšina extenzii nevyjadrila a rámci MPK neboli predložené žiadne pripomienky.

Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver a to nemožnosť kvantifikácie konkrétneho rozsahu subjektov, ani ich konkrétneho zaťaženia.

MPSVR SR disponuje výlučne informáciami o dopadoch extenzií z rokov 2014 a 2015, ktoré sú v tomto ohľade nápomocné ale v kontexte kvantifikácie návrhu bezpredmetné.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Vzhľadom na to, že nie sú dostupné údaje o počte zamestnávateľských subjektov, na ktorých sa bude vzťahovať nejaká reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, odhad celkových možných vplyvov na hospodárenie podnikateľskej sféry sa nedá vyčísliť.

Negatívny vplyv

Zamestnávatelia budú povinní plniť záväzky z reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Plnenie záväzkov z reprezentatívnej kolektívne zmluvy vyššieho stupňa bude mať vplyv na hospodárenie právnických osôb a spôsobí mierne zvýšenie ich nákladových položiek. Keďže kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sú dohodnuté len mierne nad úrovňou právnych predpisov a v zákone o kolektívnom vyjednávaní sú ustanovené výnimky zo záväznosti, ako aj z dôvodu, že reprezentatívna kolektívna zmluva sa nebude dotýkať zamestnávateľov, ktorí kolektívne vyjednávajú a poskytujú vyššie benefity ako ustanovuje reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, negatívny dopad sa bude týkať obmedzeného okruhu zamestnávateľov (napr. výnimka je aj pre zamestnávateľa s počtom zamestnancov menej ako 20).

7

Pozitívny vplyv

Zamestnávatelia, ktorí budú povinní plniť reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa si v konkurenčnom prostredí nebudú môcť vytvárať v odvetví alebo v časti odvetvia, kde je takáto kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená lepšie konkurenčné podmienky cez nižšie minimálne sociálne nároky, ktoré by poskytovali svojim zamestnancom.

Stanovisko AZZZ SR k bodu 3.3.1.

Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie (ďalej len "Analýza") je v časti negatívne vplyvy uvedené: "Plnenie záväzkov z reprezentatívnej kolektívne zmluvy vyššieho stupňa bude mať vplyv na hospodárenie právnických osôb a spôsobí mierne zvýšenie ich nákladových položiek. Keďže kolektívne zmluvy vyššieho

stupňa sú dohodnuté len mierne nad úrovňou právnych predpisov ....".

S takýmto hodnotením vplyvov nie je možné súhlasiť, pretože plnenie záväzkov z reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, najmä ak má zamestnávateľ vyšší počet zamestnancov (čo samotný zákon vyžaduje, pretože z rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sú okrem iných vylúčení aj zamestnávatelia s počtom zamestnancov do 20), môže predstavovať podstatné zvýšenie mzdových nákladov. Riziko je o to väčšie, že podľa návrhu zákona by mal byť reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa viazaný aj taký zamestnávateľ, ktorý má uzatvorenú vlastnú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, a to v tých častiach, v ktorých reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa upravuje väčší rozsah práv a nárokov zamestnanca, ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorú priamo uzatvoril daný zamestnávateľ ako člen príslušného zväzu zamestnávateľov.

Stanovisko predkladateľa:

Z analýz vyplývajúcich z doterajšej praxe rozširovania KZVS vyplýva, že záväzky vyplývajúce z rozšírenej KZVS neohrozovali plnenie ich podnikateľských zámerov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh si nevyžaduje dodatočné náklady v súvislosti so zamestnávaním.

Stanovisko AZZZ SR:

Predkladateľ návrhu zákona v bode 3.3.2 Analýzy v časti, ktorá by mala hodnotiť nepriame finančné náklady (teda by mala hodnotiť aj zvýšenie nákladov súvisiacich so zamestnávaním) uviedol, že "Návrh si nevyžaduje

dodatočné náklady v súvislosti so zamestnávaním".

Uvedené hodnotenie dopadov nie je možné akceptovať a ani považovať za pravdivé, a to aj v nadväznosti na iné časti Analýzy, v ktorých samotný predkladateľ návrhu zákona uvádza, že návrh zákona bude mať dopad (aj) negatívny dopad na zamestnávateľov v podobe navýšenia (mzdových) nákladov.

Prijatie návrhu novely zákona, ktorou sa umožní (opätovné) rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bude mať jednoznačne negatívny dopad na zvýšenie nákladov súvisiacich so zamestnávaním (najmä v mzdovej a odvodovej časti).

Stanovisko predkladateľa:

MPSVR uvádza, že návrh bude mať aj negatívne dopady na podnikateľskú sféru.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh nevyvolá žiadne zvýšenie administratívnych nákladov zamestnávateľov.

Stanovisko AZZZ SR

Predkladateľ návrhu zákona v bode 3.3.3 Analýzy v časti, ktorá by mala hodnotiť administratívne náklady (teda by mala hodnotiť aj zavedenie nových informačných povinností) uviedol, že " Návrh nevyvolá žiadne zvýšenie administratívnych nákladov zamestnávateľov ".

Uvedené hodnotenie dopadov nie je možné akceptovať a ani považovať za pravdivé, a to najmä z toho dôvodu, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa spravidla upravujú aj rozšírený rozsah informačných povinností

8

zamestnávateľov vo vzťahu k odborovému zväzu v podobe podávania správ, analýz a iných podkladov, či informácií nad rozsah vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Stanovisko predkladateľa - neakceptované:

Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z podávania správ a analýz nemožno považovať za záťaž, pretože nejde o zavedenie nových informačných povinností, ale len v rámci doterajších informačných povinností sa uvedie napr. že ide o plnenie z rozšírenej KZVS.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa v eurách ročne

Náklady na celé podnikateľské prostredie v eurách

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Administratívne náklad

Celkové náklady regulácie

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Bez vplyvu.

Stanovisko AZZZZ SR:

Predkladateľ návrhu zákona v bode 3.4 Analýzy v časti, ktorá by mala hodnotiť konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu (a teda by mala hodnotiť aj vytvorenie bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb, obmedzenie možnosti príjmu cezhraničných investícií a ovplyvnenie ceny alebo dostupnosti základných zdrojov - suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.) uviedol, že "Bez vplyvu".

Ani s uvedeným hodnotením nie je možné súhlasiť, pretože rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a tým zozáväznenie vyšších nárokov zamestnancov z nej vyplývajúcich, ovplyvní rozhodovanie o cezhraničných investíciách, môže vytvárať bariéry pre vstup nových podnikateľov/zamestnávateľov na trh (aj keď títo noví zamestnávatelia po určitú dobu podliehajú výnimke z možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa), ako aj môže ovplyvňovať ceny základných zdrojov, kedy zamestnávateľ bude nútený zvýšené mzdové náklady premietnuť do úpravy (zvýšenia) ceny tovarov a služieb, ktoré vyrába, či poskytuje.

Stanovisko predkladateľa – neakceptované:

Reprezentatívna KZVS, ktorou by mal byť viazaný zamestnávateľ nemôže vytvárať bariéry pre vstup nových podnikateľov na trh práce, pretože na týchto sa vzťahuje výnimka v súlade s § 7a zákona o kolektívnom vyjednávaní a naopak pre zahraničného investora môže byť pozitívnym prínosom, pretože cez kolektívnu zmluvu dostane kompletné informácie o mzdách a ďalších pracovnoprávnych nárokoch.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

9

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Bez vplyvu na inovácie.