Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“). Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako:
1.výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer,
2.výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť podľa osobitného predpisu, napr. zápis do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
3.výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo
4.zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.
Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované, v rovine trestnoprávnej je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom; v tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tento návrh zákona aj ponecháva [§ 251a ods. 1 písm. d)].
Zmyslom Trestného zákona nie je len určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne, voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon už dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam (z hľadiska začatia konania vo veci) nemožno vnímať inak ako len preventívny.