DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA).
Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, alebo dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.
Napriek existencii trestného činu nelegálneho zamestnávania, najrozšírenejšie formy nelegálneho zamestnávania uvedené vyššie, ostávajú v zmysle trestného zákona beztrestné, keďže Trestný zákon sa v súčasnosti týka výlučne cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a postihuje zamestnávateľa, ktorí takéto osoby (neoprávnene) zamestná.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva (závislú) prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona.
V rámci takto rozšírenej skutkovej podstaty trestného činu sa tiež navrhuje, aby sa za spáchanie trestného činu nelegálneho zamestnávania považovalo aj zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nebolo udelené povolenie na zamestnanie a nie je ani držiteľom tzv. modrej karty Európskej únie. Rozšírená skutková podstata trestného činu podľa § 251a Trestného zákona sa tak bude zhodovať s vymedzením pojmu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavuje závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok, či upiera právo na dovolenku. Nelegálne zamestnávanie zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú na ňu slušní zamestnávatelia.
Návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, zakladá pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“). Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako:
1.výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer,
2.výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť podľa osobitného predpisu, napr. zápis do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
3.výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo
4.zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.
Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované, v rovine trestnoprávnej je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom; v tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tento návrh zákona aj ponecháva [§ 251a ods. 1 písm. d)].
Zmyslom Trestného zákona nie je len určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne, voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam (z hľadiska začatia konania vo veci) nemožno vnímať inak ako len preventívny.
Ambíciou predkladaného návrhu zákona je výrazné posilnenie existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je v súčasnosti postihované inou sankciou, akou je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako orgány činné v trestnom konaní. Takouto sankciou je napr. trest za spáchanie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí 28 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) uložený príslušným správnym alebo policajným orgánom alebo trest uložený inšpekciou práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Inšpekcia práce navyše podľa § 6 ods. 1 písm. s) uvedeného zákona vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
Ak teda ani tieto menej odstrašujúce formy konania a sankcie neodradia páchateľa od toho, aby sa opätovne dopustil konania, ktoré možno charakterizovať ako nelegálne zamestnávanie, je namieste, aby nastúpila prísnejšia forma konania a sankcie, a to prostredníctvom Trestného zákona a trestného konania. V návrhu zákona je táto forma postupného potrestania páchateľa od miernejšej formy k prísnejšej forme zakotvená v základnej skutkovej podstate trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa nového znenia § 251a Trestného zákona, a to tak, že trestného činu sa dopustí len ten, kto sa obdobného konania dopustil a v predchádzajúcich dvoch rokoch (od spáchania skutku) bol za tento obdobný čin postihnutý.
Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 251a Trestného zákona vychádza z definície nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, pričom sa v novom znení § 251a ods. 1 písm. d) Trestného zákona ponecháva znenie doterajšieho odseku 1 namiesto definície uvedenej v § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci. V zmysle takto navrhnutej právnej úpravy sa trestného činu dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom alebo ich prokurista, neoprávnene zamestná:
a)fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu,
b)fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu a s ktorou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ale nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu,
c)štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva závislú prácu, pričom nie splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu, alebo
d)fyzickú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,
hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie, na čo doplácajú poctiví podnikatelia. Ešte väčšie škody však spôsobuje samotnému zamestnancovi. Zamestnanec bez pracovnej zmluvy automaticky stráca akékoľvek aj tie najmenšie záruky ochrany vyplývajúce zo Zákonníka práce. Ešte horšie však je, že za nelegálne zamestnaného zamestnanca neplatí zamestnávateľ nijaké odvody.
Či odvody vysoké, alebo nie, faktom ostáva, že počnúc dôchodkom, pokračujúc poistením v nezamestnanosti a končiac napr. potvrdeniami o práceneschopnosti, úžitky z odvodov patria zamestnancovi. O tieto peniaze a o tieto úžitky je nelegálne zamestnaný zamestnanec ukrátený.
Okrem dopadov na podnikateľské prostredie a zamestnancov, nelegálne zamestnávanie spôsobuje obrovské škody aj samotnému štátu. Rozpočet verejnej správy zbytočne prichádza o finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vo forme odvodov neodvedie za svojho zamestnanca.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa za to, že schválenie predkladaného návrhu zákona rozšírením skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona je potrebné a je tiež v záujme každej jednej zložky spoločnosti, a teda zamestnancov, zamestnávateľov aj štátu.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. augusta 2017. Prechodné ustanovenia nie je s prihliadnutím na platné zásady trestného práva potrebné upravovať.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Obmedzenie nelegálneho zamestnávania veľmi pozitívne ovplyvní rozpočet verejnej správy, a to najmä vďaka financiám získaných z odvodov zamestnávateľov za svojich zamestnancov.
Keďže novelou zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov sa sleduje výrazné obmedzenie nelegálneho zamestnávania, predpokladá sa očistenie a teda zlepšenie podnikateľského prostredia od nepoctivých zamestnávateľov.
Obmedzenie nelegálneho zamestnávania s výnimkou veľmi krátkodobého hľadiska, výrazne pozitívne sociálne vplyvy. Pozitívne sociálne vplyvy vyplývajú z istoty sociálneho poistenia, ktorá v prípade nelegálneho zamestnania spravidla úplne absentujú.
Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.