záujem a k optimalizácii tohto cieľa má povinnosť dopomôcť aj štát prostredníctvom verejnoprávnej regulácie orgánov danej spoločnosti. V tomto bode je taktiež vhodné pripomenúť, že v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sú štatutárne orgány alebo členovia štatutárneho orgánu obchodných spoločností so 100% majetkovou účasťou štátu verejnými funkcionármi. Posledným, avšak významovo snáď najdôležitejším pojmom je odmena. Na účely tohto návrhu zákona je odmena vnímaná ako finančná čiastka, ktorá patrí zástupcovi štátu výhradne za výkon jeho funkcie v spoločnosti s majetkovou účasťou štátu a nesúvisí s jeho pracovnoprávnym vzťahom k tejto spoločnosti.
Tieto ustanovenia predstavujú v porovnaní s obsahom uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 159 z 2. 3. 2011 (ďalej len „uznesenie vlády“) najväčší kvalitatívny a kvantitatívny posun.
Pokým v uznesení boli pravidlá výberu zástupcov štátu načrtnuté len rámcovo, v predkladanom návrhu zákona je táto problematika upravená komplexne s výnimkou niektorých technických podrobností, ktorých úprava sa ponecháva na nariadenie vlády Slovenskej republiky.
Hlavným prínosom návrhu zákona v tomto bode je možné považovať transparentný výberový proces, ktorý nastavuje kritériá takým spôsobom, aby boli do funkcií zástupcov štátu vybrané osoby, ktoré napĺňajú kvalitatívne tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady (bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie, riadiaca prax, odborná prax a odborná spôsobilosť, znalosť cudzieho jazyka).
Dôležitým prvkom výberového procesu je možnosť neustálej kontroly zo strany verejnosti (zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, zverejnenie prihlášky a dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov, zverejnenie konečného návrhu na voľbu).
Vzhľadom na charakter úloh, ktoré vykonávajú členovia dozorných rád, ustanovuje návrh zákona pre tieto osoby nižšie kritériá než na štatutárnych predstaviteľov spoločností. Rozdiel sa prejavuje hlavne v požiadavke 5 ročnej praxe v riadiacej funkcii a požiadavke predložiť projekt – tieto podmienky u členov dozorných rád cielene absentujú.
Pokým § 3 až 5 upravujú prvú časť predmetu úpravy zákona – výber zástupcov – ďalšie ustanovenia (§ 6 až 9) regulujú ich odmeňovanie.
Návrh zákona v oblasti odmeňovania vychádza z mechanizmov, ktoré sú upravené v uznesení vlády SR č. 159 z 2. marca 2011. Keďže uznesenie vlády nemá všeobecnú záväznosť a silu zákona, je vhodné transformovať pravidlá z tohto uznesenia do podoby všeobecne záväzného normatívneho aktu, ktorý by bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Okrem tejto formálnej korekcie však návrh zákona prináša aj viaceré nové prvky, ktoré prekračujú rámec platného uznesenia vlády.
Návrh zákona v prvom rade výslovne ustanovuje, z akých zásad vychádza regulácia odmeňovania zástupcov štátu – sú to zásady legality, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a transparentnosti.
Medzi ďalšie nové opatrenia patrí zákaz kumulatívneho poberania odmien za výkon viacerých funkcií (§ 7). Na rozdiel od minulosti, keď tento návrh zákona vychádzal v tomto ohľade z pravidla „jeden krát a dosť“ a umožňoval poberať odmenu len za výkon funkcie, ktorú daný zástupca štátu