Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Predložený návrh zákona ruší možnosť udeľovania pokút za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov v médiách a v kartografických dielach. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o geodézii a kartografii“) od začiatku stanovoval záväznosť štandardizovaných geografických názvov pre vydavateľov kartografických diel, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí (pôvodný § 18 ods. 6). Sankciu však stanovoval len za použitie iného než štandardizovaného geografického názvu vo vydanom kartografickom diele (priestupok podľa § 23 ods. 1 písm. e) a porušenie poriadku na úseku geodézie a kartografie právnickými osobami podľa § 25 ods. 1 písm. d)).
Novelou zákona o geodézii a kartografii v roku 2003 (zákon č. 423/2003 Z. z.) sa rozšírila skutková podstata tohto priestupku a porušenia poriadku právnickými osobami aj o použitie iných než štandardizovaných geografických názvov v tlači alebo iných prostriedkoch masovej komunikácie.
V marci 2017 sa Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky obrátil na redakcie niektorých médií a upozornil ich na povinnosť používania štandardizovaných geografických názvov. Úrad upozorňuje na porušovanie zákona zo strany médií spočívajúce napríklad v používaní názvu Veľká Británia, resp. Británia, hoci štandardizovaný názov pre daný štátny útvar je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, prípadne v skrátenej forme Spojené kráľovstvo. Úrad zároveň upozorňuje, že za používanie iného než štandardizovaného geografického názvu v tlači alebo v inom prostriedku masovej komunikácie môže byť príslušnej právnickej osobe udelená pokuta do výšky 3 300 eur a pri opakovanom porušení v lehote jedného roka až do výšky 6 600 eur.
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) sú sloboda prejavu a právo na informácie zaručené. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Záväznosť štandardizovaných geografických označení v tlači a iných médiách a prípadné pokutovanie médií, či iných subjektov za používanie iných ako štandardizovaných geografických názvov nemá podľa názoru predkladateľov návrhu zákona oporu v ústave a zasahuje do slobody prejavu a slobody šírenia informácií nad rámec vymedzený ústavou. Vymáhanie používania štandardizovaných geografických názvov v médiách prostredníctvom dozoru zo strany Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a pokutovanie používania iných názvov nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Preto sa navrhuje zrušiť možnosť pokutovania za použitie iných ako štandardizovaných geografických názvov a obmedziť záväznosť štandardizovaných geografických názvov na štátne mapové diela. Podobná právna úprava existuje napr. v Českej republike.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Martin Poliačik, Peter Osuský.
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
V rámci vymedzenia niektorých pojmov sa z definície pojmu štandardizácia geografického názvoslovia navrhuje vypustiť záväznosť jej používania, pretože záväznosť sa novým spôsobom upravuje v bode 3 (§ 18 ods. 7), a ponechať len definíciu, že ide o súbor opatrení zabezpečujúci jednotnosť geografických názvov.
K bodu 2
Navrhuje sa vypustiť spomedzi úloh Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vykonávanie dozoru nad používaním štandardizovaných geografických názvov. Keďže sa navrhuje, aby používanie štandardizovaných geografických názvov nebolo záväzné (bod 3) a aby používanie iných než štandardizovaných geografických názvov nebolo považované za priestupok fyzickej osoby (bod 4), či porušenie poriadku na úseku geodézie a kartografie právnickou osobou (bod 6), nebude potrebné nad používaním štandardizovaných geografických názvov vykonávať dozor.
K bodu 3
Navrhuje sa zmeniť znenie prvej vety v § 18 ods. 7 a stanoviť, že štandardizované geografické názvy sú záväzné len pre tvorbu, aktualizáciu a vydávanie štátnych mapových diel, nie pre používanie geografických názvov fyzickými osobami a právnickými osobami. Podľa súčasnej právnej úpravy sú štandardizované geografické názvy záväzné aj pre všetkých vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, ako aj na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Platí to rovnako aj pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku.
Navrhuje sa obmedziť záväznosť štandardizovaných geografických názvov iba pre štátne mapové diela. Vo vzťahu k iným subjektom, najmä súkromným, nebudú štandardizované geografické názvy záväzné. Podobná právna úprava existuje napr. v Českej republike. Zákon č. 200/1994 Sb. o zememeračstve bližšie neupravuje štandardizáciu geografického názvoslovia. Tá je na základe zákonného splnomocnenia (§ 20 ods. 1 písm. d)) bližšie upravená vo Vyhláške č. 31/1995 Sb. Českého úřadu zeměměřického a katastrálního, ktorou sa vykonáva zákon č. 200/1994 Sb. o zememeračstve. Vyhláška v § 11 upravuje postup pri štandardizácii geografického názvoslovia a v odseku 7 stanovuje, že štandardizované mená geografických objektov sú záväzné pre publikáciu mien geografických objektov v štátnych mapových dielach a v databáze geografických dát Českej republiky. Pre iné subjekty nie sú štandardizované geografické názvy záväzné.
Druhá veta v § 18 ods. 7 zákona, ktorá sa týka možnosti používania označení geografických objektov v jazykoch národnostných menšín a odkazuje na špeciálnu úpravu v zákone č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ostáva návrhom zákona nedotknutá.
K bodu 4
Navrhuje sa vypustiť spomedzi priestupkov konanie spočívajúce v tom, že fyzická osoba „použije iné než štandardizované geografické názvy vo vydanom kartografickom diele, rozširuje kartografické dielo s inými než štandardizovanými geografickými názvami alebo
použije iné než štandardizované geografické názvy v tlači alebo iných prostriedkoch masovej komunikácie“.
Tento priestupok podľa súčasnej právnej úpravy prejednáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a možno zaň uložiť pokutu až do 330 eur (§ 23 ods. 1 písm. b)), pri opakovanom spáchaní priestupku v priebehu jedného roka až do 660 eur (§ 24 ods. 2).
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 4. Vzhľadom na posun v označovaní priestupkov (jednotlivé písmená v § 23 ods. 1) je potrebné v § 24 primerane upraviť ustanovenie o príslušnosti na prejednanie priestupkov, pretože časť priestupkov prejednáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a časť okresný úrad, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.
Na rozdiel od porušenia poriadku na úseku geodézie a kartografie právnickými osobami (bod 6 a súvisiace body 7 a 8) nie je v prípade priestupkov (bod 4) potrebné upravovať ustanovenia určujúce výšku pokuty za spáchanie priestupku (§ 23 ods. 2), pretože jeho súčasné znenie je chybné a vypustením priestupku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. e) a následným posunom v označovaní priestupkov príde k náprave tejto chyby.
Až do roku 2003 obsahoval zákon o geodézii a kartografii 10 priestupkov, ktoré boli upravené v § 23 ods. 1 písm. a) až j). V roku 2003 bol schválením zákona č. 423/2003 Z. z. doplnený nový priestupok v § 23 ods. 1 písm. k). Vládny návrh novely obsahoval aj stanovenie výšky pokuty za tento priestupok prostredníctvom úpravy § 23 ods. 2 (bod 40 vládneho návrhu novely). V druhom čítaní však parlament schválil bod 7 spoločnej správy výborov, ktorým bol bod 40 z vládneho návrhu novely zákona vypustený. V dôsledku toho od roku 2003 existuje priestupok spočívajúci v nezabezpečení autorizačného overenia výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností (§ 23 ods. 1 písm. k)), zákon však za jeho spáchanie v § 23 ods. 2 nestanovuje žiadnu pokutu.
Uvedený stav, spôsobený evidentne chybou pri schvaľovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní, trvá od roku 2003 až doteraz, hoci bol zákon o geografii a kartografii odvtedy štyrikrát novelizovaný. Jedna z noviel (zákon č. 600/2008 Z. z.) sa dokonca týkala aj predmetného ustanovenia § 23 ods. 2, pretože nahrádzala výšku pokút v slovenských korunách za výšku pokút v eurách, chybu spočívajúcu v neexistencii pokuty za priestupok uvedený v § 23 ods. 1 písm. k) však v zákone ponechala. Až teraz navrhovaným vypustením priestupku v § 23 ods. 1 písm. e) a s tým súvisiacou zmenou označenia doterajších písmen f) až k) na písmená e) až j) sa dosiahne stav, že pre všetky priestupky uvedené v zákone, bude zároveň v § 23 ods. 2 stanovená aj výška pokuty.
K bodu 6
Navrhuje sa vypustiť spomedzi porušení poriadku na úseku geodézie a kartografie konanie právnickej osoby spočívajúce v tom, že „použije iné než štandardizované geografické názvy vo vydanom kartografickom diele, rozširuje kartografické dielo s inými než štandardizovanými geografickými názvami alebo použije iné než štandardizované geografické názvy v tlači alebo iných prostriedkoch masovej komunikácie“.
Toto porušenie poriadku právnickými osobami podľa súčasnej právnej úpravy prejednáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (§ 25a) a možno zaň uložiť pokutu až do 3 300 eur (§ 25 ods. 2 písm. b)), pri opakovanom spáchaní priestupku v priebehu jedného roka až do 6 600 eur (§ 26 ods. 2).
K bodom 7 až 9
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 6. Vzhľadom na posun v označovaní porušení poriadku právnickými osobami (jednotlivé písmená v § 25 ods. 1) je potrebné v § 25
ods. 2 primerane upraviť ustanovenie o výške pokút za jednotlivé porušenia poriadku právnickými osobami (body 7 a 8). Ďalej je z rovnakého dôvodu potrebné primerane upraviť ustanovenie o príslušnosti na prejednanie porušení poriadku (bod 9), pretože rovnako ako pri priestupkoch časť porušení prejednáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a časť okresný úrad, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný.
K bodu 10
V záujme právnej istoty a jednoznačnosti výkladu zákona sa navrhuje doplniť prechodné ustanovenie, že konania neukončené do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, sa dokončia podľa novej právnej úpravy. To znamená, že používanie iných než štandardizovaných geografických názvov, pri ktorom do 31. júla 2017 nebude právoplatne rozhodnuté o udelení sankcie, nebude môcť byť sankcionované formou pokuty.
K čl. II
Vzhľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje stanoviť účinnosť zákona na 1. augusta 2017. Navrhovaný zákon nestanovuje žiadne nové povinnosti fyzickým osobám, ani právnickým osobám, ani orgánom verejnej správy. Ruší iba niektoré z doterajších povinností fyzických osôb a právnických osôb a možnosť ich sankcionovania. Vzhľadom na to nie je potrebné stanovovať dlhšiu legisvakačnú dobu.