1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA).
Charakter výroby tovarov a v menšom meradle aj poskytovania služieb v mnohých ekonomických odvetviach robí z nočnej práce neodmysliteľnú súčasť pracovného procesu. Zatiaľ čo pre zamestnávateľov je nočná práca prostriedkom intenzívneho využívania výrobných kapacít, pre zamestnancov (osobitne zamestnancov s rodičovskými povinnosťami) je neraz zdrojom napätia medzi plnením pracovných a rodinných funkcií.
Zásah do osobného života zamestnancov, ktorý vyplýva z výkonu nočnej práce, je podľa doterajších skúseností zamestnancov posudzovaný rovnako negatívne ako práca cez víkend alebo práca nadčas.
V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť aj na to, že podľa údajov Eurostatu je Slovenská republika dlhodobým lídrom v počte zamestnancov pravidelne pracujúcich v noci. Až 16,7 % slovenských zamestnancov (teda 1/6), pravidelne pracuje v noci. Priemer európskej dvadsať osmičky je pritom len 6,1 % zamestnancov, ktorí pravidelne pracujú v noci.
Aj na základe vyššie uvedených dôvodov prijala Medzinárodná organizácia práce, ešte v roku 1990 Dohovor o nočnej práci č. 171. K uvedenému dohovoru bolo prijaté aj odporúčanie, v ktorom sa výslovne uvádza, že zvýhodnenie nočnej práce by v sebe malo odrážať aj hodnotu, resp. náročnosť tej - ktorej nočnej práce.
Predložený návrh zákona preto upravuje výpočet minimálneho mzdového zvýhodnenie za nočnú prácu, so zohľadnením princípu rovnakého odmeňovania práce rovnakej alebo porovnateľnej hodnoty. Predmetnou úpravou sa zároveň implementuje odporúčanie Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce č. 171 z roku 1990 o nočnej práci. Schválením predloženého návrhu zákona sa bude mzdové zvýhodnenie nočnej práce odvíjať od mzdy zamestnanca a nie od minimálnej mzdy. Pod zamestnancom sa v zmysle návrhu zákona rozumie aj zamestnanec pracujúci na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva), pričom sa zároveň očakáva skôr negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V prípade rozpočtu verejnej správy sa od návrhu zákona očakáva aj pozitívny vplyv a čiastočne aj negatívny vplyv. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
2
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Negatíva nočnej práce sú zrejmé. Medzi najskloňovanejšie riziká nočnej práce patria najmä možné poruchy spánku, či iné zdravotné problémy, únava vo voľnom čase, a tiež nižšia kvalita rodinného a spoločenského života.
Na zmiernenie negatívnych dopadov nočnej práce bol Medzinárodnou organizáciou práce v roku 1990 prijatý Dohovor o nočnej práci (ďalej len „dohovor“). V dohovore sa okrem iného uvádza, že kompenzácia za nočnú prácu by mala zohľadňovať charakter nočnej práce. Zámer a ciele dohovoru, no najmä konkrétne opatrenia na ich naplnenie, boli spracované v odporúčaní k nočnej práci (ďalej len „odporúčanie“), ktoré bolo schválené následne po schválení dohovoru.
V zmysle prijatého odporúčania sa pri kompenzáciách za nočnú prácu má prihliadnuť na princíp rovnakého odmeňovania za prácu rovnakej alebo porovnateľnej hodnoty. V prípade Slovenska o to viac aj preto, že až 16,7 % slovenských zamestnancov (teda 1/6), pravidelne pracuje v noci. Priemer európskej dvadsať osmičky je pritom len 6,1 % zamestnancov, ktorí pravidelne pracujú v noci.1
Inými slovami nočná práca napr. letového dispečera má inú hodnotu ako napr. nočná práca vrátnika.
Súčasné znenie Zákonníka práce pri odmeňovaní zamestnancov apeluje na zamestnávateľov, aby dôsledne uplatňovali princíp rovnakého odmeňovania za prácu rovnakej alebo porovnateľnej hodnoty. V otázke mzdového zvýhodnenia za prácu v noci však samotný Zákonník práce navádza zamestnávateľov na porušovanie vyššie uvedeného princípu. Minimálna suma mzdového zvýhodnenia nočnej práce totiž nie je odvodená od priemerného zárobku zamestnanca (priemerný zárobok v sebe už zahŕňa zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť práce, čím vyjadruje jej hodnotu), ale od minimálnej mzdy. Zákonník práce pôsobí v tomto smere mierne schizofrenicky, keď na jednej na jednej strane nabáda na uplatňovanie rovnakej odmeny za prácu rovnakej alebo porovnateľnej hodnoty, pričom na druhej strane uplatňovanie tohto princípu nedôvodne brzdí. 3
Cieľom predloženého návrhu zákona je preto dôsledné uplatňovanie pri uplatňovaní princípu rovnakého odmeňovania za prácu rovnakej alebo porovnateľnej hodnoty. T. j., aby sa v mzdovom zvýhodnení nočnej práce zohľadnila zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť konkrétnej vykonávanej práce.
Prijatím navrhovanej novely Zákonníka práce sa nebude mzdové zvýhodnenie odvíjať od minimálnej mzdy, ale od priemerného zárobku zamestnanca. Od priemerného zárobku zamestnanca sa už v súčasnosti odvíjajú niektoré iné mzdové zvýhodnenia, napr. mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122 Zákonníka práce) alebo mzda za prácu nadčas (§ 121 Zákonníka práce).
Mzdové zvýhodnenie nočnej práce sa bude odvíjať od priemerného hodinového zárobku, ako to vyplýva z ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce.
V zmysle § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahuje ustanovenie § 123 ods. 1 Zákonníka práce, t.j. zamestnanci pracujúci na základe niektorej z týchto dohôd nemajú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v noci s výnimkou prípadov, ak im takýto príplatok vyplýva z kolektívnej zmluvy. Návrh zákona toto mzdové zvýhodnenie vzťahuje aj na týchto zamestnancov bez ohľadu na to, akú úpravu obsahuje kolektívna zmluva. Keďže zamestnanci pracujúci na dohodu nemajú v zmysle Zákonníka práce zákaz pracovať počas noci, nie je dôvod, aby sa im upieralo rovnaké mzdové zvýhodnenie, na aké majú nárok zamestnanci pracujúci na základe pracovnej zmluvy.
Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktorého účelom je zaistiť, aby sa navrhovaná úprava mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu vzťahovala aj na tých zamestnancov, ktorých pracovné zmluvy boli uzatvorené pred 1. augustom 2017.
Zároveň sa explicitne ustanovuje, že doposiaľ vykonaná nočná práca sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona z finančného hľadiska nijako nezohľadní. Inými slovami zamestnávatelia nebudú povinní poskytnúť zamestnancom žiadne navýšené mzdové zvýhodnenia za nočnú prácu vykonanú pred 1. augustom 2017.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. augusta 2017.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA)
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)bezpredmetné,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)bezpredmetné.
5. Predmet návrhu zákona:
- úplný
5
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
Predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, osobitne vplyv na hospodárenie obyvateľstva, keďže v mnohých prípadoch sa posilní zmiernenie negatívnych dopadov výkonu nočnej práce.
Kvôli prevažne zvýšeným mzdovým nárokom sa predpokladajú skôr negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Negatívne vplyvy budú zrejme výraznejšie v menších prevádzkach s menej rozvinutými sociálnymi výhodami pre svojich zamestnancov a v prevádzkach, kde sa pracuje na smeny. Ostatnej časti zamestnávateľov by sa dopady predkladaného návrhu zákona nemali nijako dotknúť.
Zvýšenie miezd zamestnancov za výkon nočnej práce bude mať prostredníctvom zvýšených odvodov pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Popri pozitívnom vplyve na rozpočet verejnej správy možno očakávať súčasne aj negatívne dopady na rozpočet verejnej správy spôsobený najmä možným
6
znížením výroby či poskytovania služieb. Zároveň, negatívny dopad sa môže prejaviť aj v prípadoch nočnej práce zamestnancov vo verejnej správe, ktorý sa nedá presne vyčísliť, keďže chýbaj údaj o počte takýchto zamestnancov; predpokladá sa však, že takýchto zamestnancov je nízky počet.Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.