ZBIERKA ZÁKONOV

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ročník 1991

Vyhlásené: 08.04.1991

Časová verzia predpisu účinná od: 18.11.2002

Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter.

104

O Z N Á M E N I E

Federálneho ministerstva zahraničných vecí

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 20. novembra 1989 bol v New Yorku

prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Dohovor

podpísaný

v New Yorku 30. septembra 1990. S Dohovorom vyslovilo súhlas Federálne

zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky ho ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka

OSN, depozitára Dohovoru, 7. januára 1991. Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho

článku 49 ods. 1 dňom 2. septembra 1990. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku

nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991. Český preklad

Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)

Strana 2

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

DOHOVOR O PRÁVACH DIEŤAŤA

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru,

majúc na zreteli, že podľa zásad vyhlásených v Charte Spojených národov je uznanie prirodzenej

dôstojnosti a rovných a nescudziteľných práv všetkých príslušníkov ľudskej rodiny základom

slobody, spravodlivosti a mieru vo svete,

majúc na mysli, že ľud Spojených národov v Charte znovu potvrdil svoju vieru v základné ľudské

práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti a že vyjadril svoje odhodlanie podporovať sociálny

pokrok a zlepšovať životnú úroveň pri väčšej slobode,

uznávajúc, že Spojené národy vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v medzinárodných

paktoch o ľudských právach vyhlásili a dohodli sa na tom, že každému prislúchajú v nich

ustanovené práva, a to bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka,

náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu,

majetku, rodu alebo iného postavenia,

pamätajúc, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Spojené národy vyhlásili, že detstvo má

nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc,

presvedčené, že rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a

blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc,

aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti,

uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v

rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia,

majúc na zreteli, že dieťa musí byť úplne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a

vychované v duchu ideálov vyhlásených v Charte Spojených národov, a to najmä v duchu mieru,

dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity,

majúc na mysli, že potreba zabezpečiť dieťaťu osobitnú starostlivosť bola zakotvená v Ženevskej

deklarácii práv dieťaťa z r. 1924 a v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Spojenými národmi v r. 1959 a

uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a

politických právach (najmä v článkoch 23 a 24), v Medzinárodnom pakte o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach (najmä v článku 10) a v štatútoch a príslušných dokumentoch

odborných organizácií a medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa starostlivosťou o blaho detí,

majúc na mysli, že, ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením

Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959, „dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť

potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po

ňom“,

pamätajúc na ustanovenia Deklarácie sociálnych a právnych zásad ochrany a zabezpečenia

blaha detí, s osobitným ohľadom na vnútroštátnu a medzinárodnú úpravu umiestňovania do

inštitúcií náhradnej starostlivosti, Minimálnych štandardných pravidiel OSN týkajúcich sa výkonu

súdnictva za účasti mladistvých (Pekingské pravidlá), Deklarácie o ochrane žien a detí za

mimoriadnych udalostí a za ozbrojených konfliktov,

uznávajúc, že vo všetkých krajinách sveta sú deti žijúce vo výnimočne obťažných podmienkach a

že tieto deti vyžadujú osobitnú pozornosť,

berúc náležitý ohľad na význam tradícií a kultúrnych hodnôt každého národa pre ochranu a

harmonický rozvoj dieťaťa,

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 3

uznávajúc význam medzinárodnej spolupráce pre zlepšovanie životných podmienok detí v každej

krajine a najmä v rozvojových krajinách,

dohodli sa na nasledujúcom:

ČASŤ I

Článok 1

Na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov,

pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

Článok 2

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva

ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou bez

akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického

alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej

alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo

zákonných zástupcov.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné opatrenia na to, aby bolo

dieťa chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestania, ktoré vyplývajú z

postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo presvedčenia jeho rodičov, zákonných

zástupcov alebo členov rodiny.

Článok 3

1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech

už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,

správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a

starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho

rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia

pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia

zodpovedné za starostlivosť

a

ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným

kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti

svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.

Článok 4

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné zákonodarné, správne a iné

opatrenia na vykonávanie práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a

kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uskutočňujú také opatrenia v

maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej

spolupráce.

Článok 5

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a

povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou, členov

širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa,

ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v

súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

Článok 6

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na

život.

Strana 4

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie

života a rozvoj dieťaťa.

Článok 7

1. Každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na

štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich

starostlivosť.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú vykonávanie týchto práv v súlade so

svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z

príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti s osobitným dôrazom na to, aby

dieťa nezostalo bez štátnej príslušnosti.

Článok 8

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na

zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so

zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

2. Ak je dieťa protizákonne alebo úplne pozbavené svojej totožnosti, zabezpečia mu štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru, potrebnú pomoc a ochranu pre jej urýchlené obnovenie.

Článok 9

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od

svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade

s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa.

Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o

zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba

rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

2. V akomkoľvek konaní podľa odseku 1 sa poskytuje všetkým dotknutým stranám možnosť

zúčastniť sa na konaní a oznámiť svoje stanoviská.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného

alebo dvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v

rozpore so záujmami dieťaťa.

4. Ak oddelenie dieťaťa od rodičov je dôsledkom akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je zmluvnou

stranou Dohovoru, ako je väzba, uväznenie, vypovedanie, deportácia alebo smrť (včítane smrti,

ktorá nastala z akejkoľvek príčiny v dobe, keď dotyčná osoba bola v opatrovaní štátu) jedného

alebo oboch rodičov dieťaťa, tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, na požiadanie

poskytne rodičom, dieťaťu, alebo prípadne inému členovi rodiny nevyhnutné informácie o

mieste pobytu neprítomného (neprítomných) člena (členov) rodiny, ibaže by poskytnutie takej

informácie odporovalo záujmu dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, okrem toho

zabezpečia, aby podanie takej žiadosti samo o sebe nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre

dotknutú osobu (dotknuté osoby).

Článok 10

1. Za účelom spojenia rodiny a v súlade so záväzkom podľa čl. 9 ods. 1 štáty, ktoré sú zmluvnou

stranou Dohovoru, posudzujú žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na územie štátu, ktorý

je zmluvnou stranou Dohovoru, alebo o jeho opustenie pozitívnym, humánnym a urýchleným

spôsobom. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, ďalej zabezpečia, aby podanie takej

žiadosti nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre žiadateľa alebo členov jeho rodiny.

2. Dieťa, ktorého rodičia sa zdržiavajú v rôznych štátoch, má až na výnimočné okolnosti právo

udržiavať pravidelné osobné kontakty a priame styky s oboma rodičmi. Za tým účelom a v

súlade so svojím záväzkom podľa čl. 9 ods. 2 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

uznávajú právo dieťaťa a jeho rodičov opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vstúpiť do

svojej vlastnej krajiny. Právo opustiť ktorúkoľvek krajinu podlieha iba takým obmedzeniam,

ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu národnej bezpečnosti, verejného

poriadku, verejného zdravia alebo morálky alebo práv a slobôd iných a ktoré sú v súlade s

ostatnými právami uznanými v tomto Dohovore.

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 5

Článok 11

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia na potieranie nezákonného

premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť.

2. Za tým účelom sa budú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, usilovať o uzavretie

dvojstranných a mnohostranných dohôd a o prístup k existujúcim dohodám.

Článok 12

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať

svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa

ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho

veku a úrovni.

2. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo

správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo

príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami

vnútroštátneho zákonodarstva.

Článok 13

1. Dieťa má právo na slobodu prejavu; toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať

informácie a myšlienky každého druhu, bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo

tlačou, prostredníctvom umenia alebo akýmikoľvek inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.

2. Výkon tohto práva môže podliehať určitým obmedzeniam, ale tieto obmedzenia budú iba také,

aké ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné:

a) na rešpektovanie práv alebo povesti iných;

b) na ochranu národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, verejného zdravia alebo

morálky.

Článok 14

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu myslenia,

svedomia a náboženstva.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú práva a povinnosti rodičov, a v

zodpovedajúcich prípadoch zákonných zástupcov, usmerňovať dieťa pri výkone jeho práva

spôsobom, ktorý zodpovedá jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam.

3. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže byť podrobená iba takým obmedzeniam, aké

predpisuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo

morálky alebo základných práv a slobôd iných.

Článok 15

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu združovania a

slobodu pokojného zhromažďovania.

2. Výkon týchto práv nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaný s výnimkou tých obmedzení,

ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky

alebo ochrany práv a slobôd iných.

Článok 16

1. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života,

rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.

2. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

Článok 17

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú dôležitú funkciu hromadných

oznamovacích prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prístup k informáciám a materiálom z rôznych

Strana 6

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

národných a medzinárodných zdrojov, najmä takým, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho,

duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia. Za tým účelom

štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, povzbudzujú:

a) hromadné oznamovacie prostriedky k šíreniu informácií a materiálov, ktoré sú pre dieťa

sociálne a kultúrne prospešné a ktoré zodpovedajú duchu článku 29 tohto Dohovoru,

b) medzinárodnú spoluprácu pri tvorbe, výmene a rozširovaní takých informácií a materiálov z

rôznych kultúrnych, národných a medzinárodných zdrojov,

c) tvorbu a rozširovanie kníh pre deti,

d) hromadné oznamovacie prostriedky k tomu aby brali osobitný ohľad na jazykové potreby detí

patriacich k menšinovej skupine alebo domorodému obyvateľstvu,

e) tvorbu zodpovedajúcich zásad ochrany dieťaťa pred informáciami a materiálmi škodlivými pre

jeho blaho, majúc na mysli ustanovenia článkov 13 a 18 Dohovoru.

Článok 18

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala

zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo

v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a

vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

2. Za účelom zaručenia a podpory práv ustanovených týmto Dohovorom poskytujú štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru, rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri plnení ich

úlohy výchovy detí a zabezpečujú rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné opatrenia na to, aby sa

zabezpečilo právo detí pracujúcich rodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti o deti,

ktoré sú pre ne určené.

Článok 19

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne,

sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným

násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo

nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú

v

starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb

starajúcich sa o dieťa.

2. Tieto ochranné opatrenia zahŕňajú podľa potreby účinné postupy na vytvorenie sociálnych

programov zameraných na poskytnutie nevyhnutnej podpory dieťaťu a tým, ktorým sa zverilo,

ako aj iné formy prevencie. Na účely zistenia, oznámenia, postúpenia, vyšetrovania, liečenia a

následné sledovanie uvedených prípadov zlého zaobchádzania s deťmi zahŕňajú takisto podľa

potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov.

Článok 20

1. Dieťa dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia alebo dieťa, ktoré vo vlastnom

záujme nemôže byť ponechané v tomto prostredí, má právo na osobitnú ochranu a pomoc

poskytovanú štátom.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia takému dieťaťu v súlade so svojím

vnútroštátnym zákonodarstvom náhradnú starostlivosť.

3. Táto starostlivosť môže okrem iného zahŕňať odovzdanie do výchovy, inštitút „kafala“ podľa

islamského práva, osvojenie a v potrebných prípadoch umiestnenie do vhodného zariadenia

starostlivosti o deti. Pri voľbe riešenia treba brať potrebný ohľad na žiadúcu kontinuitu vo

výchove dieťaťa a na jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod.

Článok 21

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru a ktoré uznávajú a (alebo) povoľujú systém

osvojenia, zabezpečia, aby sa v prvom rade bral do úvahy záujem dieťaťa, a:

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 7

a) zabezpečia, aby osvojenie dieťaťa povoľovali len na to kompetentné orgány, ktoré v súlade s

príslušným zákonom a v ustanovenom konaní na základe všetkých zodpovedajúcich a

spoľahlivých informácií určia, že osvojenie je prípustné z hľadiska postavenia dieťaťa vo vzťahu

k rodičom, príbuzným a zákonným zástupcom a že, ak sa to vyžaduje, dotknuté osoby dali

vedomý súhlas na osvojenie po takom prejednaní, ktoré sa môže ukázať ako potrebné;

b) uznávajú, že osvojenie v cudzej krajine možno považovať za náhradný spôsob starostlivosti o

dieťa, pokiaľ dieťa nemožno odovzdať do výchovy v zariadení starostlivosti o deti alebo rodine

osvojiteľa alebo sa oň nemožno starať iným vhodným spôsobom v krajine jeho pôvodu;

c) zabezpečia, aby dieťa osvojené v inej krajine využívalo rovnaké záruky a práva, ktoré by platili v

prípade osvojenia vo vlastnej krajine;

d) robia všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby osvojenie v cudzej krajine neviedlo k

neoprávnenému finančnému zisku zúčastnených osôb;

e) podporujú v nevyhnutných prípadoch ciele tohto článku uzavieraním dvojstranných alebo

mnohostranných dohôd alebo zmlúv a v ich rámci sa usilujú o to, aby umiestnenie dieťaťa do

starostlivosti v inej krajine uskutočňovali na to príslušné úrady alebo orgány.

Článok 22

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho,

aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným

medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v

sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a

humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentami

v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty

zmluvnými stranami.

2. Za tým účelom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, podporujú, ak to budú považovať

za potrebné, súčinnosť v úsilí Spojených národov a iných príslušných medzivládnych

organizácií alebo nevládnych organizácií spolupracujúcich so Spojenými národmi na ochranu a

pomoc takému dieťaťu a na vyhľadávanie rodičov alebo iných členov rodiny dieťaťa – utečenca s

cieľom získať informácie potrebné na jeho opätovné spojenie s rodinou. Ak rodičov alebo iných

členov rodiny nemožno nájsť, poskytuje sa dieťaťu rovnaká ochrana ako každému inému

dieťaťu z akéhokoľvek dôvodu trvale alebo prechodne zbavenému svojej rodiny, ako je

ustanovené týmto Dohovorom.

Článok 23

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo telesne postihnuté

dieťa má požívať plný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich

sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo postihnutého dieťaťa na osobitnú

starostlivosť,

v

závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov podporujú

a

zabezpečujú

oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, požadovanú pomoc zodpovedajúcu stavu

dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

3. Uznávajúc osobitné potreby postihnutého dieťaťa sa pomoc v súlade s odsekom 2 poskytuje

podľa možnosti bezplatne, s ohľadom na finančné zdroje rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o

dieťa starajú, a je určená na zabezpečenie účinného prístupu postihnutého dieťaťa k vzdelaniu,

profesionálnej príprave, zdravotnej starostlivosti, rehabilitačnej starostlivosti, príprave na

zamestnanie a odpočinok, a to spôsobom vedúcim k dosiahnutiu čo najväčšieho zapojenia

dieťaťa do spoločnosti a čo najvyššieho stupňa rozvoja jeho osobnosti, včítane jeho kultúrneho

a duchovného rozvoja.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, v duchu medzinárodnej spolupráce podporujú

výmenu zodpovedajúcich informácií

v

oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti

a

medicínskeho, psychologického a funkčného liečenia v prípade postihnutých detí, včítane

rozširovania prístupu informáciám týkajúcim sa metód rehabilitačnej výchovy

a

k

a

profesionálnej prípravy na to, aby štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, mohli zlepšovať

svoje možnosti a znalosti a prehĺbiť tak svoje skúsenosti v týchto oblastiach. V tomto smere sa

berie osobitný ohľad na potreby rozvojových krajín.

Strana 8

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

Článok 24

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššie

dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných

zariadení. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o zabezpečenie toho, aby

žiadne dieťa nebolo pozbavené svojho práva na prístup k takým zdravotníckym službám.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sledujú plné uskutočňovanie tohto práva a najmä

robia potrebné opatrenia:

a) na znižovanie dojčenskej a detskej úmrtnosti;

b) na zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre všetky deti s

dôrazom na rozvoj základnej lekárskej starostlivosti;

c) na potieranie chorôb a podvýživy tiež v rámci základnej lekárskej starostlivosti, okrem iného

tiež využívaním ľahko dostupnej technológie a poskytovaním dostatočne výživnej stravy a

čistej pitnej vody, pričom sa berie ohľad na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného

prostredia;

d) na poskytnutie zodpovedajúcej starostlivosti matkám pred aj po pôrode;

e) na zabezpečenie toho, aby všetky zložky spoločnosti, najmä rodičia a deti, boli informované o

zdraví a výžive detí, prednostiach kojenia, hygiene, sanitárnych podmienkach prostredia detí

aj o predchádzaní nešťastným prípadom, a aby mali prístup k vzdelaniu a boli podporované

pri využívaní týchto základných znalostí;

f) na rozvoj osvety a služieb v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, poradenskej služby

pre rodičov a výchovy k plánovanému rodičovstvu.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky účinné a potrebné opatrenia na

odstránenie všetkých tradičných praktík škodiacich zdraviu detí.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú podporovať medzinárodnú spoluprácu

na postupné dosiahnutie plného uskutočňovania práva uznaného v tomto článku. V tejto

súvislosti sa berie osobitný zreteľ na potreby rozvojových krajín.

Článok 25

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa, ktoré zverili príslušné

orgány do starostlivosti, ochrany alebo liečenia telesného alebo duševného zdravia náhradnému

zariadeniu, na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom a všetkých ďalších okolností

spojených s jeho umiestnením.

Článok 26

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na výhody

sociálneho zabezpečenia včítane sociálneho poistenia a robia nevyhnutné opatrenia na

dosiahnutie plného uskutočňovania tohto práva v súlade s vnútroštátnym právom.

2. Tieto výhody sa podľa situácie poskytujú s ohľadom na zdroje a možnosti dieťaťa a osôb, ktoré

sa oň starajú, ako aj s ohľadom na všetky ďalšie hľadiská, ktoré sú spojené so žiadosťou o

poskytnutie týchto výhod podanou dieťaťom alebo v prospech dieťaťa.

Článok 27

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň

nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.

2. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných

možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre

rozvoj dieťaťa.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, v súlade s podmienkami daného štátu a v rámci

svojich možností robia potrebné opatrenia pre poskytovanie pomoci rodičom a iným osobám,

ktoré sa o dieťa starajú, na uskutočňovanie tohto práva a v prípade potreby poskytujú

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 9

materiálnu pomoc a podporné programy, najmä v oblasti zabezpečenia potravín, šatstva a

bývania.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na

zabezpečenie obnovy starostlivosti o dieťa zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré nesú za

dieťa finančnú zodpovednosť, nech už na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru,

alebo v zahraničí. Najmä v tých prípadoch, keď osoby, ktoré nesú za dieťa finančnú

zodpovednosť, žijú v inom štáte než dieťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

podporujú prístup k medzinárodným dohodám alebo uzavieranie takých dohôd a takisto tak

dosahujú iné zodpovedajúce dohody.

Článok 28

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a s cieľom

postupného uskutočňovania tohto práva a na základe rovných možností najmä:

a) zavádzajú pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie;

b) podnecujú rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania zahŕňajúceho všeobecné a odborné

vzdelanie, robia ho prijateľným a dostupným pre každé dieťa a prijímajú iné zodpovedajúce

opatrenia, ako je zavádzanie bezplatného vzdelania a, v prípade potreby, poskytovanie

finančnej podpory;

c) všetkými vhodnými prostriedkami sprístupňujú vysokoškolské vzdelanie pre všetky podľa

schopností;

d) sprístupňujú všetkým deťom informácie a poradenskú službu v oblasti vzdelania a odbornej

prípravy na povolanie;

e) prijímajú opatrenie na podporu pravidelnej školskej dochádzky a na zníženie počtu tých,

ktorí školu nedokončia.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa

disciplína v škole zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v

súlade s týmto Dohovorom.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, rozvíjajú a podporujú medzinárodnú spoluprácu

vo veciach týkajúcich sa vzdelania, najmä s cieľom prispieť k odstráneniu nevedomosti a

negramotnosti vo svete a s cieľom uľahčiť prístup k vedecko-technickým poznatkom a

moderným metódam výuky. V súvislosti s tým sa bude brať osobitný ohľad na rozvojové krajiny.

Článok 29

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zhodujú, že výchova dieťaťa má smerovať k:

a) rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností v čo najširšom

objeme;

b) výchove zameranej na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám, a tiež k

zásadám zakotveným v Charte Spojených národov;

c) výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, k svojej vlastnej kultúre, jazyku a

hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu, ako aj krajiny jeho pôvodu, a k

iným civilizáciám;

d) príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru,

znášanlivosti, rovnosti pohlavia

a

priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými,

národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu;

e) výchove zameranej na posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.

2. Žiadna časť tohto článku alebo článku 28 sa nesmie vykladať spôsobom obmedzujúcim slobodu

jednotlivcov a organizácií zriaďovať a riadiť výchovné inštitúcie. Za všetkých okolností je však

potrebné zabezpečiť dodržiavanie princípov ustanovených

v odseku 1 tohto článku a

podmienok, aby vzdelanie poskytované týmito inštitúciami zodpovedalo minimálnym

štandardom ustanoveným štátom.

Strana 10

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

Článok 30

V tých štátoch, v ktorých existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny alebo osoby

domorodého pôvodu, nesmie sa dieťaťu patriacemu k takejto menšine alebo domorodému

obyvateľstvu odopierať právo spoločne s príslušníkmi svojej skupiny používať vlastnú kultúru,

vyznávať a praktikovať svoje vlastné náboženstvo a používať svoj vlastný jazyk.

Článok 31

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas,

na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na

kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú a zabezpečujú právo dieťaťa na

všestrannú účasť na kultúrnom a umeleckom živote a napomáhajú to, aby sa deťom

poskytovali zodpovedajúce a rovné možnosti v kultúrnej, umeleckej oblasti, oddychovej činnosti

a využívaní voľného času.

Článok 32

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na ochranu pred

hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť preň

nebezpečná, alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa alebo jeho

telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú zákonodarné, správne, sociálne a

výchovné opatrenia na zabezpečenie vykonávania tohto článku. Za tým účelom a s ohľadom na

príslušné ustanovenia iných medzinárodných dokumentov štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, najmä:

a) určia najnižšiu vekovú hranicu alebo hranice pre vstup do zamestnania;

b) určia zodpovedajúcu úpravu pracovného času a podmienok zamestnania;

c) určia zodpovedajúce pokuty alebo iné sankcie na účinné zabezpečenie plnenia tohto článku.

Článok 33

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia, včítane

zákonodarných, správnych, sociálnych a kultúrnych opatrení, na ochranu detí pred nezákonným

užívaním narkotických

a psychotropných látok definovaných príslušnými medzinárodnými

zmluvami a na zabránenie využívania detí pri ich nezákonnej výrobe a obchodovaní s týmito

látkami.

Článok 34

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú chrániť dieťa pred všetkými formami

sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania. Na zabezpečenie tohto záväzku štáty najmä

prijímajú nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné medzinárodné opatrenia na

zabránenie:

a) zvádzania alebo donucovania detí k akejkoľvek nezákonnej sexuálnej činnosti;

b) využívania detí na prostitúciu alebo na iné nezákonné sexuálne praktiky za účelom finančného

obohacovania;

c) využívania detí v pornografii a pri výrobe pornografických materiálov za účelom finančného

obohacovania.

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 11

Článok 35

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijímajú všetky nevyhnutné vnútroštátne,

dvojstranné a mnohostranné opatrenia na zabránenie únosu detí, predávaniu detí a obchodovaniu

s nimi za akýmkoľvek účelom a v akejkoľvek podobe.

Článok 36

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, chránia dieťa pred všetkými ostatnými formami

vykorisťovania, ktoré akýmkoľvek spôsobom škodia blahu dieťaťa.

Článok 37

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby:

a) žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Za trestné činy spáchané osobami mladšími ako

osemnásť rokov sa nebude ukladať trest smrti a trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti

prepustenia na slobodu;

b) žiadne dieťa nebolo nezákonne alebo svojvoľne pozbavené slobody. Zatknutie, zadržanie alebo

uväznenie dieťaťa sa vykonáva v súlade so zákonom a používa sa len ako krajné opatrenie a na

najkratší potrebný čas;

c) s každým dieťaťom pozbaveným slobody sa zaobchádzalo s ľudskosťou a s úctou k vrodenej

dôstojnosti ľudskej bytosti a spôsobom, ktorý berie ohľad na potreby osoby daného veku.

Predovšetkým musí byť každé také dieťa umiestnené oddelene od dospelých, iba ak by sa

uvážilo, že neoddeľovať ho od dospelých je v jeho vlastnom záujme, a s výnimkou závažných

okolností musí mať právo udržiavať písomný a priamy styk so svojou rodinou;

d) každé dieťa pozbavené slobody malo právo okamžitého prístupu k právnej alebo inej

zodpovedajúcej pomoci, ako aj na právo odvolávať sa na súd alebo iný právomocný, nezávislý a

nestranný orgán proti rozhodnutiu o odňatí slobody a v každom takom prípade na prijatie

neodkladného rozhodnutia.

Článok 38

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú uznávať a zabezpečovať dodržovanie

noriem medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa na ne vzťahujú v prípade ozbrojených

konfliktov a ktoré sa dotýkajú dieťaťa.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky vykonateľné opatrenia na

zabezpečenie toho, aby sa osoby, ktoré nedosiahli vek pätnástich rokov, priamo nezúčastnili na

bojových akciách.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zdržujú povolávania do svojich ozbrojených síl

osôb mladších ako pätnásť rokov. Pri povolávaní osôb, ktoré dosiahli vek pätnásť rokov, ale

mladších ako osemnásť rokov, prijímajú prednostne osoby staršie.

4. V súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného humanitárneho práva, ktoré majú vzťah

k ochrane civilného obyvateľstva za ozbrojených konfliktov, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, prijímajú všetky vykonateľné opatrenia na zabezpečenie ochrany detí postihnutých

konfliktom a starostlivosti o ne.

Článok 39

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky nevyhnutné opatrenia na podporu

telesného a duševného zotavenia a sociálnej reintegrácie dieťaťa, ktoré je obeťou akejkoľvek formy

zanedbania, využívania za účelom finančného obohacovania alebo zneužívania, mučenia alebo inej

formy krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo ozbrojeného

Strana 12

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

konfliktu. Zotavenie a reintegrácia sa uskutočňujú v mieste a prostredí podporujúcom zdravie,

sebaúctu a dôstojnosť dieťaťa.

Článok 40

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa obvineného, obžalovaného

alebo uznaného za vinné z porušenia trestného práva na také zaobchádzanie, ktoré rozvíja

zmysel dieťaťa pre dôstojnosť a česť, ktoré znovu posilňuje úctu dieťaťa k ľudským právam a

základným slobodám iných a berie ohľad na vek dieťaťa, napomáha znovuzačlenenie a

zapojenie dieťaťa do prospešného pôsobenia v spoločnosti.

2. Za tým účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia medzinárodnoprávnych dokumentov

štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, najmä zabezpečujú, aby:

a) žiadne dieťa nebolo obvinené, obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva

pre konanie alebo opomenutie, ktoré nezakazovalo vnútroštátne alebo medzinárodné právo v

čase, keď k nim došlo;

b) každé dieťa obvinené alebo obžalované z porušenia trestného práva malo prinajmenšom tieto

nasledujúce záruky:

i) považovať ho za nevinné až dovtedy, keď je podľa zákona preukázaná vina;

ii) okamžite a priamo v potrebných prípadoch prostredníctvom jeho rodičov alebo zákonného

zástupcu informovať ho o obvineniach proti nemu vznášaných, a mať pri príprave a

uplatnení svojej obhajoby právnu alebo inú potrebnú pomoc;

iii) aby vec bez odkladu rozhodol v súlade so zákonom príslušný, nezávislý a nestranný úrad

alebo súdny orgán v spravodlivom procese v prítomnosti právneho zástupcu alebo inej

zodpovedajúcej osoby a v prítomnosti rodičov alebo zákonných zástupcov dieťaťa, ibaže by

sa zvážilo, že ich prítomnosť, najmä s ohľadom na vek a situáciu dieťaťa, nie je v jeho

záujme;

iv) aby nebolo nútené vypovedať alebo priznávať vinu; aby sa mohlo oboznamovať s výpoveďami

svedkov buď priamo, alebo prostredníctvom iných a aby sa zabezpečila rovnoprávna účasť

svedkov obhajoby a hodnotenie ich výpovedí;

v) ak bolo rozhodnuté, že sa dieťa previnilo proti trestnému zákonu, aby toto rozhodnutie, ako

aj akékoľvek v dôsledku toho prijaté opatrenia, boli v súlade so zákonom preskúmateľné

vyšším právoplatným, nezávislým a nestranným orgánom alebo súdnym orgánom;

vi) aby sa mu zabezpečila bezplatná pomoc tlmočníka, ak dieťa nerozumie jazyku používanému

v konaní alebo ním nehovorí;

vii) aby sa vo všetkých štádiách konania plne uznávalo jeho súkromie.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o vypracovanie zákonov a zákonných

procedúr, o zriaďovanie orgánov a inštitúcií osobitne určených pre deti obvinené, obžalované

alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva a najmä o:

a) určenie najnižšej vekovej hranice, pred ktorej dosiahnutím sa deti považujú za nespôsobilé

porušiť trestné právo;

b) v prípade potreby prijatia opatrení na zaobchádzanie s takými deťmi bez použitia súdnej

procedúry za predpokladu plného dodržiavania ľudských práv a právnych záruk.

4. Je nevyhnutné vytvoriť rôzne záruky, ako je opatrovateľská služba, pravidlá o poradenstve a

dozore; konzultatívne služby; zavedenie skúšobnej lehoty; náhradná starostlivosť; programy

vzdelávania a prípravy zabezpečenia takého zaobchádzania s deťmi, ktoré zodpovedá ich blahu,

ako aj ich pomerom a spáchanému deliktu.

Článok 41

Nič v tomto Dohovore sa nedotýka ustanovení, ktoré vo väčšej miere napomáhajú uskutočnenie

práv dieťaťa a ktoré môžu byť obsiahnuté v

a) právnom poriadku štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo

b) medzinárodnom práve, ktoré je pre taký štát záväzné.

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 13

ČASŤ II

Článok 42

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú

s

využitím zodpovedajúcich

prostriedkov široko informovať o zásadách a ustanoveniach tohto Dohovoru tak medzi dospelými,

ako aj medzi deťmi.

Článok 43

1. Pre zisťovanie pokroku dosiahnutého štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, pri plnení

záväzkov prijatých týmto Dohovorom sa zriaďuje Výbor pre práva dieťaťa, ktorý vykonáva

určené funkcie.

2. Výbor sa skladá z osemnástich odborníkov vysokého morálneho charakteru a uznávaných

schopností v oblasti, ktorá je predmetom tohto Dohovoru. Členov výboru volia štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru, z radov ich štátnych príslušníkov a vykonávajú túto funkciu ako

súkromné osoby, pričom sa berie ohľad na spravodlivé zemepisné rozdelenie a na zastúpenie

hlavných právnych systémov.

3. Členovia výboru sa volia tajným hlasovaním zo zoznamu osôb navrhnutých štátmi, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže zo

svojich občanov vymenovať jednu osobu.

4. Prvé voľby do výboru sa konajú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď tento Dohovor

nadobudne účinnosť, a potom každé dva roky. Najmenej štyri mesiace predo dňom konania

každých volieb generálny tajomník Spojených národov listom vyzve štáty, ktoré sú zmluvnou

stranou Dohovoru, aby do dvoch mesiacov predložili svoje návrhy. Generálny tajomník potom

pripraví zoznam všetkých takto navrhnutých osôb v abecednom poriadku s udaním štátu,

ktoré tieto osoby navrhli, a predloží ho štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

5. Voľby sa konajú na zasadaniach štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zvolaných

generálnym tajomníkom do sídla Spojených národov. Na týchto zasadaniach, na ktorých dve

tretiny štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, tvoria kvórum, sú do výboru zvolené tie

osoby, ktoré dostanú najväčší počet hlasov a absolútnu väčšinu hlasov prítomných a

hlasujúcich zástupcov štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

6. Členovia výboru sa volia na obdobie štyroch rokov. Vystupujúceho člena možno voliť znova, ak

je navrhnutý. Funkčné obdobie piatich členov výboru zvolených v prvých voľbách uplynie

koncom druhého roka; bez meškania po prvých voľbách predseda vyžrebuje na zasadaní mená

týchto piatich členov.

7. Ak člen výboru zomrie alebo odstúpi alebo oznámi, že z akéhokoľvek dôvodu nemôže ďalej plniť

svoje povinnosti vo výbore, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru a ktorý ho navrhol za

kandidáta, vymenuje iného svojho občana, ktorý so súhlasom výboru vykonáva funkciu po

zvyšok funkčného obdobia.

8. Výbor vypracuje vlastný rokovací poriadok.

9. Výbor zvolí svojich funkcionárov na obdobie dvoch rokov.

10. Zasadania výboru sa normálne konajú v sídle Spojených národov alebo v inom vyhovujúcom

mieste určenom výborom. Výbor sa pravidelne schádza raz ročne. Dobu trvania zasadania

výboru určujú a v prípade potreby kontrolujú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, na

svojom zasadaní, s výhradou schválenie Valným zhromaždením.

11. Generálny tajomník Spojených národov poskytne personál a zariadenie potrebné na účinné

plnenie funkcií výboru podľa tohto Dohovoru.

12. So súhlasom Valného zhromaždenia dostanú členovia výboru utvoreného podľa tohto

Dohovoru odmenu z prostriedkov Spojených národov za podmienok, o ktorých rozhodne Valné

zhromaždenie.

Strana 14

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

Článok 44

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú predkladať prostredníctvom

generálneho tajomníka Spojených národov správy o opatreniach prijatých na uvedenie práv

uznaných v tomto Dohovore do života a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri používaní týchto práv:

a) do dvoch rokov odo dňa, čo sa stali zmluvnou stranou Dohovoru;

b) potom každých päť rokov.

2. V správach podľa tohto článku sa poukáže na prípadné skutočnosti a ťažkosti, ktoré sa týkajú

stupňa plnenia záväzkov podľa tohto Dohovoru. Správy takisto obsahujú informácie dostatočné

na to, aby sa zabezpečil úplný prehľad výboru o vykonávaní Dohovoru v príslušnej krajine.

3. Štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, ktorý predložil výboru komplexnú úvodnú správu,

nemusí v nasledujúcich správach predložených na základe odseku 1 písm. b) opakovať

základné informácie prv poskytnuté.

4. Výbor môže od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, požadovať ďalšie informácie

významné pre vykonávanie Dohovoru.

5. Výbor prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej Rady predkladá Valnému zhromaždeniu

Spojených národov každé dva roky správu o svojej činnosti.

6. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, svoje správy sprístupňujú širokej verejnosti vo

vlastnej krajine.

Článok 45

Pre zabezpečenie účinného vykonávania Dohovoru a podnecovania medzinárodnej spolupráce v

oblasti upravenej týmto Dohovorom:

a) Odborné organizácie, UNICEF a iné orgány Spojených národov majú právo byť prítomné na

rokovaní o vykonávaní tých ustanovení tohto Dohovoru, ktoré spadajú do oblasti ich činnosti.

Výbor môže vyzvať odborné organizácie, UNICEF a iné príslušné orgány podľa svojej úvahy, aby

podali názory odborníkov na vykonávanie Dohovoru v oblastiach spadajúcich do ich činnosti.

b) Výbor podľa svojej úvahy postupuje odborným organizáciám, UNICEF a iným príslušným

orgánom správy, ktoré došli od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, obsahujúce

požiadavku alebo ukazujúce na potrebu technickej rady alebo pomoci, prípadne doplnené o

poznámky alebo návrhy výboru týkajúce sa týchto požiadaviek alebo oznámení.

c) Výbor môže odporučiť Valnému zhromaždeniu, aby požiadalo generálneho tajomníka, aby z

poverenia Valného zhromaždenia vykonal zisťovania týkajúce sa špecifických otázok, ktoré

majú vzťah k právam dieťaťa.

d) Výbor môže robiť návrhy a všeobecné odporúčania založené na informáciách získaných na

základe článkov 44 a 45 tohto Dohovoru. Tieto návrhy a všeobecné odporúčania sa postupujú

dotknutému štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, a oznamujú Valnému zhromaždeniu

zároveň s prípadnými pripomienkami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.

ČASŤ III

Článok 46

Tento Dohovor je otvorený na podpis všetkým štátom.

Článok 47

Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny sa ukladajú u generálneho tajomníka

Spojených národov.

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 15

Článok 48

Tento Dohovor zostáva otvorený na prístup všetkým štátom. Listiny o prístupe sa ukladajú u

generálneho tajomníka Spojených národov.

Článok 49

1. Tento Dohovor nadobudne platnosť tridsiaty deň po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej

listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikoval alebo k nemu pristúpil po uložení dvadsiatej

ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne Dohovor platnosť tridsiaty deň po

uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.

Článok 50

1. Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže navrhnúť zmenu Dohovoru a

predložiť ju generálnemu tajomníkovi Spojených národov. Generálny tajomník potom oboznámi

s pozmeňovacím návrhom štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, so žiadosťou, aby mu

oznámili, či sú pre zvolanie konferencie štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, ktorá by

návrh posúdila a rozhodla o ňom. Generálny tajomník zvolá túto konferenciu pod záštitou

Organizácie Spojených národov, ak sa vysloví aspoň tretina štátov pre jej usporiadanie. Každý

pozmeňovací návrh prijatý väčšinou štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prítomných

a hlasujúcich na konferencii sa predloží Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených

národov na schválenie.

2. Zmena odsúhlasená na základe odseku 1 tohto článku nadobudne platnosť, ak bude schválená

Valným zhromaždením Spojených národov a prijatá dvojtretinovou väčšinou štátov, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru.

3. Ak nadobudne zmena platnosť, stáva sa záväznou pre štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, ktoré ho prijali. Ostatné štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sú naďalej

viazané len ustanoveniami tohto Dohovoru a ktorýmikoľvek predchádzajúcimi zmenami, ktoré

prijali.

Článok 51

1. Generálny tajomník Spojených národov prijíma a rozosiela všetkým štátom text výhrad, ktoré

štáty urobili pri ratifikácii alebo prístupe k Dohovoru.

2. Výhrada nezlučiteľná s predmetom a účelom tohto Dohovoru, sa nepripúšťa.

3. Výhrady môžu byť kedykoľvek odvolané oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi

Spojených národov, ktorý o tom informuje všetky štáty. Také oznámenie je účinné dňom, v

ktorom bolo doručené generálnemu tajomníkovi.

Článok 52

Štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, môže tento Dohovor vypovedať písomným

oznámením generálnemu tajomníkovi Spojených národov. Vypovedanie sa stane účinným jeden

rok po dni, v ktorom bolo doručené generálnemu tajomníkovi.

Článok 53

Tento Dohovor bude uložený u generálneho tajomníka Spojených národov.

Článok 54

U generálneho tajomníka Spojených národov bude uložený pôvodný text tohto Dohovoru,

ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci, ktorí sú na to riadne poverení svojimi vládami,

podpísali tento Dohovor.

Strana 16

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

Dané v New Yorku 20. novembra 1989.

104/1991 Zb.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Strana 17

*) Tu sa uverejňuje slovenský preklad

Strana 18

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

104/1991 Zb.

Vydavateľ Zbierky zákonov Slovenskej republiky a prevádzkovateľ právneho a informačného portálu Slov-Lex

dostupného na webovom sídle www.slov-lex.sk je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné

námestie 13, 813 11 Bratislava, tel.: 02 571 01 000, e-mail: helpdesk@slov-lex.sk.