Správa o činnosti komisára pre deti

podľa § 5 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi

pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých

zákonov za obdobie roka 2016

Národnej rade Slovenskej republiky

predkladá:

Ing. Viera Tomanová, PhD.

komisár pre deti

Bratislava marec 2017

Komisárka pre deti podľa § 5 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. Zákon o komisárovi pre deti

a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

predkladá Národnej rade Slovenskej republiky každoročne do konca marca správu o činnosti

za predchádzajúci kalendárny rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z činností podľa

§ 4 ods. 1 písm. a) a b) a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.

2

Obsah

1.

2.

3.

Zriadenie inštitútu komisára pre deti v Slovenskej republike ...................... 5

Ochrana práv detí v zmysle zákona o komisárovi pre deti ......................... 10

Právo dieťaťa na vyjadrenie a rešpektovanie jeho názoru podľa Dohovoru

OSN o právach dieťať a .................................................................................. 11

4.

Z činnosti komisára pre deti, návrhy v zmysle zistených nedostatko v ...... 19

4.1 Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ................................ 19

4.2 Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s medzinárodným

prvkom ...................................................................................................... 24

4.3 Náhradná starostlivosť ................................................................................. 27

4.4 Násilie páchané na deťoch ........................................................................... 32

4.5 Prístup ku vzdelaniu ..................................................................................... 33

4.6 Oblasť poskytovania sociálnych dávok ....................................................... 34

Medializácia maloletýc h ................................................................................ 36

Legislatívno -právna oblasť (pripomienkové konania) ................................ 38

Monitorovanie dodržiavania práv detí v resocializačných zariadeniach ... 39

Správa z pilotného monitoringu v detských domovoch .............................. 58

Personálne zabezpečenie Úradu komisára pre deti ...................................... 65

Hospodárenie Úradu komisára pre deti s pridelenými rozpočtovými

prostriedkami za rok 2016 ............................................................................. 66

11.

12.

Záver ................................................................................................................ 69

Prílohy k monitoringu resocializačných zariadení ...................................... 70

3

V prvej správe o činnosti komisárka pre deti upozorňuje na poznatky o svojej činnosti podľa

§ 4 ods. 1 písm. a) a b), ktoré získala za obdobie od 1. februára 2016 do 31. decembra 2016.

V správe, na základe analýzy podnetov od fyzických osôb a právnických osôb, ako aj konania

z vlastnej iniciatívy, poukazuje na nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy a poskytuje

návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Venuje sa aj súčinnosti s orgánmi

verejnej správy, konaniu z vlastnej iniciatívy v oblasti zvyšovania právneho vedomia verejnosti

a iniciatíve vo vzťahu k legislatívnemu procesu. Informuje tiež o medzinárodnej spolupráci a

činnosti Úradu komisára pre deti.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prvú správu o činnosti komisára pre deti je správa širšie

koncipovaná, v nasledujúcich rokoch sa komisárka pre deti prioritne zameria na konkrétnu

oblasť (napr. zdravotníctvo, školstvo a pod.) pokiaľ ide o ochranu práv dieťaťa podľa Dohovoru

OSN o právach dieťaťa.

4

1. Zriadenie inštitútu komisára pre deti v Slovenskej republike

Dňa 25. júna 2015 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený zákon

č. 176/ 2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý naplnil záväzky Slovenskej

republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (ďalej len

„OSN“) a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) a Dohovoru OSN

o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov.

Vo vzťahu ku komisárovi pre deti, na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv, bola

vytvorená špecializovaná verejná ochrana práv – špecializácia, ktorá spočíva v tom, že komisár

sa v prípade detí zaoberá výlučne právami detí uznanými v dohovoroch OSN. (vrátane práv,

ktoré okrem príslušných dohovorov vymedzuje aj Ústava SR). Právna úprava utvorila

podmienky na nezávislé pôsobenie komisára, oddelene od výkonu oprávnení od iných orgánov

s kompetenciami v oblasti ľudských práv s financovaním prostredníctvom dotácie zo štátneho

rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Takáto forma financovania je plne v súlade s Parížskymi

princípmi. Komisárovi je priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN

v mene dieťaťa (skupiny detí) podľa Opčného protokolu k Dohovoru.

Rozsah právomocí komisára je daný rozsahom práv, ktoré sa priznávajú deťom podľa

Dohovoru a jeho opčných protokolov a z tohto dôvodu sú v predmetnom zákone upravené

osobitne povinnosti komisára konať napr. v najlepšom záujme dieťaťa či povinnosť zisťovať

názor dieťaťa a podobne. Mandát komisára pre deti je postavený tak, aby sa naň mohla vo veci

práv dieťaťa obrátiť ktorákoľvek osoba – fyzická alebo právnická. Používa sa vymedzenie z

Dohovoru v článku 1 – t. j. za dieťa sa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak

podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr.

Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bolo

potrebné zabezpečiť právo dieťaťa (ale aj plnoletej fyzickej osoby, ktorá nie je spôsobilá na

právne úkony v plnom rozsahu), obrátiť sa na komisára samo alebo prostredníctvom inej osoby,

a to aj bez vedomia osôb zodpovedných za dieťa. Inštitút komisára musí byť pre deti dostupný a

musí existovať mechanizmus aj na zabezpečenie priameho kontaktu s deťmi.

Vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou

a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú deti,

medzinárodnými dohovormi, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej

moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Je výlučne na komisárovi

5

kedy a ako uplatní svoju právomoc vymedzenú týmto zákonom – pri výkone svojej funkcie je

nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis

zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv (napríklad verejný ochranca práv,

prokurátor).

Pôsobnosť komisára je upravená tak, aby vykonával svoje oprávnenia smerom ku

konkrétnym prípadom, v ktorých je potrebné posúdiť dodržiavanie práv dieťaťa (resp. skupiny

detí) a nájsť účinné prostriedky nápravy, ako aj sledovať stav a vývoj v uplatňovaní práv

dieťaťa všeobecne (napr. primeranosť a efektívnosť čiastkových politík, právnych

predpisov), buď na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Úlohou komisára je

tiež zabezpečiť, aby boli vyjadrované a vypočuté názory detí v otázkach týkajúcich sa ich

ľudských práv, t. j. má plniť úlohu hlasu - hovorcu detí v spoločnosti. K úlohám komisára

patria aj aktivity na podporu dodržiavania práv dieťaťa a na zvyšovanie povedomia o právach

dieťaťa.

Komisár pre deti môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy

od subjektov požadovať informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa,

požadovať od subjektov kópie spisovej dokumentácie (všeobecný pojem spisová dokumentácia

však nezahŕňa zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov,

zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Informácie a údaje môže rovnako

požadovať od uvedených subjektov aj na účely monitorovania dodržiavania práv dieťaťa.

Keďže komisár musí disponovať aj oprávneniami na zabezpečenie prostriedkov nápravy, je

oprávnený požadovať stanoviská k výsledkom posúdení konkrétnych prípadov, ako aj

k výsledkom monitorovacej činnosti dodržiavania práv dieťaťa a v prípade, že výsledkom

posúdenia v konkrétnom prípade alebo výsledkom monitorovacej činnosti je, že bolo porušené

alebo ohrozené právo dieťaťa, aj požadovať prijatie opatrení dotknutým subjektom alebo

navrhovať prostriedky nápravy. Aj keď zákon priamo neuvádza možnosť komisára podieľať

sa na tvorbe legislatívy, či verejných politík v oblasti ochrany práv detí, komisár pre deti môže

byť informovaný o pripravovaných návrhoch, môže na ich tvorbe spolupracovať a môže sa

zapojiť aj do pripomienkového konania.

Nakoľko by komisár pre deti mal byť dostupný pre všetky deti nezávisle na mieste kde

sa zdržiavajú, disponuje oprávnením viesť osobný rozhovor aj bez prítomnosti tretej osoby, s

dieťaťom držaným v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej

slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva

ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobitný mechanizmus je

6

zavedený aj pre tzv. kolúznu väzbu - zákon osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára

pre deti hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s dieťaťom v kolúznej väzbe.

K špecifickým oprávneniam komisára pre deti patrí aj oprávnenie predkladať

oznámenia v mene dieťaťa alebo detí podľa Časti II Opčného protokolu k Dohovoru OSN o

právach dieťaťa o procedúre oznámení. Podmienky, za akých je možné predložiť oznámenie

Výboru OSN upravuje priamo opčný protokol (napr. len v prípade, ak sa vyčerpali všetky

dostupné vnútroštátne opravné prostriedky). Zákon tiež oprávňuje komisára pre deti podávať

vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti

k veciam týkajúcich sa dodržiavania práv dieťaťa. Komisár pre deti môže v súlade

so Všeobecným komentárom č. 2 Výboru OSN pre práva dieťaťa priamo, nezávisle

a samostatne informovať verejnosť, zverejňovať svoje stanoviská aj prostredníctvom Tlačovej

agentúry Slovenskej republiky.

Komisár pre deti je oprávnený zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov

o konaní pred súdmi. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok komisár pre deti môže vstúpiť do konania, kde má postavenie

vedľajšieho účastníka zastupujúceho maloletých.

Komisárka pre deti Ing. Viera Tomanová, PhD. bola zvolená do funkcie NR SR

2.12.2016 . Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre

osoby so zdravotným postihnutím. V zmysle ustanovenia zákona mala Komisárka pre deti

začať vykonávať svoju pôsobnosť do šiestich mesiacov odo dňa zvolenia. Stalo sa tak dňa 1.

februára 2016, kedy bol zriadení Úrad komisára pre deti.

Úrad komisára pre deti

Z dôvodu, že komisár pre deti má plniť úlohy inštitúcie verejnej ochrany práv detí ako

samostatná osoba, musí mať pre svoje efektívne fungovanie vytvorenú primeranú

infraštruktúru. Na zabezpečenie činnosti komisára bol zriadený Úrad komisára pre deti (ďalej

len „Úrad“) so sídlom v Bratislave ako právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do obchodného

registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre deti. Úloha štatutárneho orgánu bola

zverená priamo komisárovi pre deti z dôvodu, aby mal komisár priamy dosah na odborné,

organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Úlohy Úradu spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti

komisára pre deti plnia zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z.

7

o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov s priamym dosahom

komisára na ich výber ako aj odmeňovanie. Na čele úradu má stáť riaditeľ Úradu, ktorého

vymenúva a odvoláva komisár pre deti. Riaditeľkou úradu je Mgr. Daniela Lengyelová, PhD.

Podrobnosti o organizácii, činnosti a úlohách upravuje štatút, ktorý dňa 1. februára

2016 vydala komisárka pre deti.

Zriadenie Úradu

Zákonom 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Úrad.

Na výkon svojich právomocí je úrad povinný zriadiť aj svoje sídlo. Podľa informácie

dislokačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len MPSVR SR“)

na základe ich prieskumu jednotlivé ministerstvá a ani ich podriadené organizácie

nedisponovali požadovanými kancelárskymi priestormi.

Dňa 25. januára 2016 komisárka pre deti ako fyzická osoba podpísala zmluvu so

spoločnosťou ACSS spol. s r. o. so sídlom na Cukrovej ulici 14 v Bratislave, ktorá ako jediná

z oslovených vlastníkov nehnuteľností bola ochotná zrealizovať virtuálnu adresu úradu.

Zmluva 01/2016/VO o poskytovaní služieb virtual office bola uzatvorená na dva mesiace, t. j.

mesiac február a marec. Následne mohlo dôjsť k realizácii registrovania organizácie na

Štatistickom úrade SR, v sociálnej a zdravotnej poisťovni, ako i k otvoreniu účtu v Štátnej

pokladnici.

Úrad je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 25/2006 Z. z. o verenom

obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa

ustanovenia § 1 ods. 2 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní sa tento zákon nevzťahuje na

nadobúdanie, alebo nájom nehnuteľností a s tým súvisiacich práv okrem finančných služieb,

ktoré s tým súvisia. Z uvedeného vyplýva, že úrad nebol povinný postupovať pri výbere

úspešného uchádzača podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Úrad vykonal na výber

úspešného poskytovateľa prieskum trhu s jediným kritériom, ktorým bola najnižšia cena.

Ponuky predložilo deväť prenajímateľov. Najprijateľnejšou cenovou ponukou boli priestory

Jednotného majetkového fondu na Odborárskom námestí č. 3 v Bratislave, kde je aj

v súčasnosti sídlo Úradu.

8

Znakom Úradu je logo s motívom slnka. Námet vznikol na základe výzvy komisárky

pre deti smerovanej deťom zo základných škôl a predškolských zariadení. Toto logo je

umiestňované na všetkých dokumentoch Úradu.

Úrad k má zriadenú i internetovú stránku: www.komisarpredeti.sk

9

2. Ochrana práv detí v zmysle zákona o komisárovi pre deti

Každé detstvo je špecifické a každé dieťa je jedinečné. Od chvíle svojho zrodu je

neopakovateľnou osobnosťou, ktorá sa modeluje skúsenosťami a tým ako sa k dieťaťu správa

okolie. Treba mu poskytnúť pocit bezpečia, istoty a priateľstva, treba k nemu pristupovať ako

k osobnosti s vlastnými želaniami a názormi.

Starostlivosť a výchova dieťaťa si vyžaduje zvýšenú pozornosť celej spoločnosti,

všetkých organizačných zložiek štátu, a to tak zo strany moci zákonodarnej, výkonnej

i súdnej.

O právach detí musí verejnosť vedieť a pre deti musia byť zrozumiteľné. Konečnou

snahou a efektom je potreba vytvoriť voči právam detí ovzdušie úcty. Deti sú najpočetnejšou

minoritou, ale nemajú nijaké cesty na vymáhanie svojich práv.

Komisár pre deti je novým inštitútom, ktorý sa podieľa na ochrane práv detí podporou

a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská

republika viazaná.

Pomoc poskytovaná komisárkou pre deti je bezplatná a vyhľadávaná. Okrem riešenia

podnetov, komisárka pre deti so svojimi spolupracovníkmi, poskytuje z vlastnej iniciatívy

usmernenia i v tých prípadoch, ktoré nepatria do jej pôsobnosti. K 31. decembru 2016 sa jed-

nalo o 934 podaní, okrem osobných a písomných podaní, aj prostredníctvom nonstop telefo-

nickej linky a schránok umiestnených na školách v pôsobnosti vyšších územných celkov.

Z toho bolo 328 podnetov, ktoré boli v rámci pôsobnosti komisára pre deti a v 45 prípa-

doch komisárka pre deti využila svoju právomoc zúčastniť sa konania podľa všeobecných pred-

pisov o konaní pred súdmi, kde má postavenie vedľajšieho účastníka zastupujúceho maloletých.

Celkový počet

Podnety v zmysle

pôsobnosti KPD

328

Právne usmernenia

Mimo pôsobnosti KPD

934

485

121

Vstup do konania

45

10

3. Právo dieťaťa na vyjadrenie a rešpektovanie jeho názoru podľa

Dohovoru OSN o právach dieťaťa

Participácia detí v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú je upravená v článku 12 Dohovoru

OSN o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), ktorý garantuje právo dieťaťa¹„ktoré je

schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých

záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.“ Zároveň dáva dieťaťu možnosť „byť vypočuté

v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo

prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.“ Ide o ťažiskový princíp Dohovoru,

ktorý vyzdvihuje postavenie dieťaťa ako aktívneho subjektu pri podpore, ochrane, uplatňovaní

a monitorovaní jeho práv upravených v Dohovore. Článok 12 je ako všeobecný princíp

prepojený s ďalšími všeobecnými princípmi Dohovoru, ide najmä o článok 3 Dohovoru -

posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa, ďalej sú to články 2 (nediskriminácia), článok 6 (právo

na život, zachovanie života a rozvoj) Je potrebné, aby dospelí prijímali deti ako rovnocenných

partnerov, rešpektovali a zohľadňovali ich názory pri riešení otázok a problémov, ktoré sa ich

dotýkajú. Dieťa však má aj možnosť neuplatniť toto právo, nakoľko ide o možnosť voľby, nie

povinnosť dieťa. Dieťa musí dostať všetky potrebné informácie a spôsobom dostupným jeho

veku a úrovni vyspelosti, aby sa mohlo rozhodnúť vo svojom najlepšom záujme.

Princípy Dohovoru sú obsiahnuté a rozpracované aj v jeho opčných protokoloch,

vrátane Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (ďalej len

"Protokol o procedúre oznámení"), ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.²Podľa

článku 2 Protokolu o procedúre oznámení má Výbor OSN povinnosť riadiť sa zásadou

najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovať práva a názory dieťaťa, pričom názorom dieťaťa je

potrebné venovať primeranú vážnosť s ohľadom na jeho vek a zrelosť. Protokol o procedúre

oznámení by mal prispieť ku dôkladnejšej implementácii medzinárodných štandardov v oblasti

práv dieťaťa.

1

Podľa článku 1 Dohovoru sa pre jeho účely „dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť

rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr“. Na-

dobudnutie plnoletosti v právnom poriadku Slovenskej republiky upravuje v § 8 ods. 2 Občiansky zákonník

(zákon č. 40/l964 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého "Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osem-

násteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto

nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné".

2

Publikovaný ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

č. 91/2014 Z. z.

11

S cieľom objasniť normatívny obsah špecifických práv ustanovených v článku 12 Dohovoru,

ako aj poskytnúť možnosti praktického usmernenia pri jeho implementácii v jednotlivých

oblastiach, v ktorých majú deti právo na participáciu, Výbor OSN pre práva dieťaťa prijal

Všeobecný komentár č. 12 (2009) k právu dieťaťa byť vypočuté ďalej len „Všeobecný

komentár“). Podľa Výboru OSN predstavuje právo všetkých detí na vypočutie a na to, aby ich

názory boli náležite zvážené za jednu zo základných hodnôt Dohovoru.

Vzhľadom na formuláciu článku 12 ods. 1 Dohovoru, právo dieťaťa „ktoré je schopné

formulovať svoje vlastné názory“ nemožno interpretovať ako obmedzenie, že dieťa nie je

schopné vytvoriť si vlastný názor na určité veci, ale naopak, ako konštatoval aj Výbor OSN vo

Všeobecnom komentári, dieťa je schopné vytvárať si vlastné názory od útleho veku, aj keď ešte

možno nie je schopné ich verbálne vyjadriť a preto by sa mali rešpektovať aj neverbálne prejavy

dieťaťa, vrátane reči tela, mimiky, kresieb, ktoré vyjadrujú aj preferencie alebo odmietanie

dieťaťa. Nie je preto nevyhnutné, aby dieťa detailne porozumelo všetkým aspektom záležitosti,

ktorá sa týka, ale malo by ju chápať dostatočne do tej miery, aby vedelo svoj názor prejaviť,

prípadne ho aj interpretovať. Nestanovenie presnej vekovej hranice na uplatnenie práva dieťaťa

na vyjadrenie svojho názoru nemôže znižovať hodnotu názorov dieťaťa, nakoľko úroveň

chápania dieťaťa nie je vždy priamo úmerná veku dieťaťa.

K rozvoju schopnosti dieťaťa vytvoriť si názor prispieva napr. široká dostupnosť

informácií, skúsenosti, prostredie, úroveň podpory a pod. Z tohto dôvodu je názory dieťaťa

potrebné posudzovať výlučne individuálne, zhodnotením každého jednotlivého prípadu. To

však kladie nemalé odborné nároky na odborníkov, pracujúcich s deťmi, a najmä na konkrétne

uplatnenie práva dieťaťa pri jeho praktickej realizácii. V tejto súvislosti je potrebné

pripomenúť, že aj v našej aplikačnej praxi možno od niektorých odborníkov počuť vetu:

„Ty tomu ešte nemôžeš rozumieť a preto Tvoj názor nie je dôležitý. My najlepšie vieme, čo je

pre dieťa dobré.“ Je potrebné toto zaužívané klišé odstraňovať a nahradiť práve participatívnym

prístupom k deťom. Nemožno však opomenúť aj potenciálne negatívne dôsledky neuváženého

výkonu uvedeného práva, najmä pri veľmi malých deťoch alebo deťoch, ktoré sa stali obeťami

zlého zaobchádzania (napr. syndróm CAN), v takýchto prípadoch je prvoradou ochrana

dieťaťa.

Popri schopnosti formulovať názory je pre dieťa principiálne, aby mohlo svoje názory

prezentovať slobodne, bez nátlaku alebo manipulácie zo strany iných osôb. V tomto kontexte

je potrebné zdôrazniť nielen vhodnosť podmienok, vrátane vhodného prostredia pre vyjadrenie

názorov dieťaťa, ale najmä pravdivé oboznámenie dieťaťa o podmienkach, spôsobe, možných

rozhodnutiach, ktoré súvisia s prejavením jeho názoru. Dieťa nesmie byť vystavené

12

nevhodnému nátlaku, zmanipulované alebo dokonca zastrašované v súvislosti s vyjadrením

svojho názoru.

Právo dieťaťa „byť vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho

dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu,“ je

vyjadrením jedného z jeho základných práv a dieťa má právo na vypočutie vo všetkých

súdnych, ako aj správnych konaniach, ktoré sa ho týkajú. Po tom, čo sa dieťa rozhodlo, že chce

byť vypočuté, musí sa rozhodnúť, či chce, aby bolo príslušnými súdnymi alebo správnymi

orgánmi vypočuté „priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.“ Výbor

OSN odporúča, aby vždy, keď je to možné, dostalo dieťa možnosť byť vypočuté v akomkoľvek

konaní priamo.

Výbor OSN tiež zdôraznil, že dieťa by nemalo byť vypočúvané častejšie, než je

potrebné, obzvlášť pri vyšetrovaní citlivých udalostí, ktoré môžu mať na dieťa traumatizujúci

vplyv. Ak vypočúvanie dieťaťa prebieha prostredníctvom zástupcu dieťaťa, je zásadné, aby

zástupca dieťaťa zastupoval výlučne záujmy dieťaťa a nie záujmy iných osôb, orgánov, alebo

inštitúcií. Zároveň zástupca musí vedieť správne tlmočiť názory maloletého dieťaťa

a nevydávať vlastné, prípadne sprostredkované názory za názory dieťaťa. Ak si dieťa uplatní

právo na vypočutie priamo, tak prístup a prostredie, v ktorom bude dieťa vypočuté by malo byť

podnecujúce a nápomocné k tomu, že dieťa chce priamo informovať o skutočnostiach, často

veľmi citlivých, až intímnych. Dieťa preto nie je možné efektívne vypočuť v prostredí, ktoré je

zastrašujúce, necitlivé, nepriateľské, prípadne nevhodné jeho veku. Rovnako je potrebné

sústrediť pozornosť aj na spôsob podávania informácií, kladenia otázok dieťaťu, najvhodnejším

sa javí formát rozhovoru medzi dieťaťom a osobou, poverenou vypočutím. Keďže dieťa má

právo na to, aby jeho názorom bola venovaná náležitá pozornosť, musí byť dieťa informované,

ako boli jeho informácie a názory zvážené, o výslednom rozhodnutí a ďalšom procese týkajúce

sa civilného, správneho alebo trestného konania.

Ústava SR zakotvuje princíp osobitnej ochrany detí a mládeže, kde podľa článku 41

ods. 1 „Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Uvedenú základnú ústavnú zásadu

upravujú jednotlivé odvetvia právneho poriadku Slovenskej republiky.

Z Dohovoru, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku, vyplýva pozitívny záväzok štátu urobiť

opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje

práva zaručené týmto Dohovorom (II. ÚS 47/97).

Plnohodnotnejšie zakotvenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor, byť vypočuté

v súdnych, ako aj v správnych konaniach, ktoré sa ho dotýkajú v súlade so základnou zásadou

záujmu dieťaťa, aj to bol jeden z cieľov ostatných legislatívnych úprav v oblasti rodinného

13

práva a sociálnoprávnej ochrany dieťaťa, zároveň tieto zásady boli zakotvené aj v nových

civilných procesných predpisoch a ostatných právnych predpisoch tak, aby bola naša

vnútroštátna právna úprava plne v súlade s Dohovorom.

V rámci týchto úprav bola do zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") zakotvená nová

zásada záujmu dieťaťa, v kontexte už existujúcich základných zásad ktorá príkladným

spôsobom ponúka výpočet kritérií pri určovaní a posudzovaní záujmu dieťaťa. Jedným

z kritérií je aj "zohľadnenie názoru dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny," podľa článku 5, písm. g) zákona o rodine. Pre dieťa ide o veľmi

negatívnu situáciu, ak sa dostane do konfliktu lojality, ktorý v ňom vyvolá pocit viny. Pocit

viny môže u dieťaťa nastať aj bez toho, aby ono samo dostalo do konfliktu lojality. Preto

akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú

pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť

určenie ich najlepšieho záujmu.

Zo špecifických ustanovení zákona o rodine bol precizovaný § 43 ods. 1, podľa ktorého

"maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa,

má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti." Aktuálne znenie tohto

ustanovenia viaže kritérium veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa k právu na vyjadrenie názoru,

čo je v plnom súlade s Dohovorom.

Okrem zákona o rodine boli uskutočnené legislatívne úpravy aj v zákone

č. 305/2005 Z. z.. Okrem zakotvenia primárnej zásady a to posúdenia najlepšieho záujmu

dieťaťa boli v tomto zákone precizované ustanovenia, ktoré zahŕňajú rešpektovanie práva

dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor v každej záležitosti, ktorá sa ho dotýka.

V nadväznosti na článok 12 Dohovoru, je v § 21 zákona č. 305/2005 Z. z. uložená

príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany a kurately (ďalej len „SPODaSK“) obligatórne

povinnosť, aby poskytol dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru

na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel, ak zisťuje názor dieťaťa pre

potreby súdu podľa § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len

„CMP“).³

3

Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, súd môže jeho názor zisťovať, ak je s ohľadom na vek a rozumovú

vyspelosť schopné samostatne ho vyjadriť, nielen jeho výsluchom na pojednávaní, ale aj prostredníctvom

14

Na zisťovanie názoru dieťaťa pre potreby súdu nie je potrebný súhlas rodiča alebo inej

osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Názor dieťaťa môže príslušný orgán SPODaSK zisťovať

aj bez prítomnosti týchto osôb. O tom, že sa bude zisťovať názor dieťaťa, musí byť rodič alebo

iná osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, informovaný. Zamestnanec orgánu SPODaSK podľa

§ 93c ods. 3, písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. vyhotovuje zvukový záznam pre potreby súdu

z priebehu zisťovania názoru dieťaťa.

Okrem súdnych konaní, aj vo všetkých správnych konaniach, ktoré sa dieťaťa dotýkajú,

má dieťa právo, aby ho orgán SPODaSK informoval o jeho práve vyjadriť svoj názor,

o dôvodoch a následkoch vypočutia, jeho názoru a aby mu bola poskytnutá potrebná pomoc na

uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec.

Ďalšou významnou špecifikáciou v § 21 tohto zákona, inšpirovanou článkom 12

Dohovoru je právo dieťaťa neuplatniť svoje právo byť vypočuté. Ide o zdôraznenie možnosti

pre dieťa vyjadriť svoj názor, no nie je to jeho povinnosť v akomkoľvek konaní, ktoré sa ho

dotýka.

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „zákon o komisárovi“) dáva

dieťaťu možnosť obrátiť sa na komisára pre deti samo alebo prostredníctvom inej osoby,

a to aj bez vedomia osôb zodpovedných za dieťa. Podľa § 2 ods. 4 zákona o komisárovi má

dieťa „právo obrátiť sa na komisára pre deti priamo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez

vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do

starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.“ Mandát komisára pre deti je postavený tak,

aby sa naň mohlo obrátiť dieťa (aj prostredníctvom inej osoby) osobne, písomne, telefaxom

alebo elektronickými prostriedkami. Aj k tomuto účelu bola zriadená nonstop telefonická linka

č. 0950 439 342, ktorá slúži aj na zabezpečenie priameho kontaktu s deťmi. Taktiež na základe

Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi Úradom komisára pre deti a Slovenskou poštou, a.s.

sú podania detí adresované komisárovi pre deti bezplatne doručované, pričom stačí, ak dieťa na

neofrankovanú obálku uvedie „ pre Úrad komisára pre deti.“

V rámci civilného procesného práva sa akcentujú práva vyplývajúce z Dohovoru. Podľa

článku 4 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej

len „CMP“): „Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom

konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je

príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Je vecou súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru malo-

letého dieťaťa v konaní zvolí. (Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 193/2007 z 1. mája 2008)

15

to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a

veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný

prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.“ Osobitosti

výsluchu dieťaťa a právo dieťaťa vyjadriť svoj názor upravuje § 38 Civilného mimosporového

poriadku, podľa ktorého "ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim

jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných

osôb." Týmto ustanovením sa zakotvuje garancia práva dieťaťa vyjadriť svoj názor v súdnych

konaniach, zároveň jeho cieľom je aj zabránenie tzv. sprostredkovanému vypočutiu dieťaťa,

prostredníctvom orgánov SPODaSK. V rámci takéhoto postupu dochádzalo a v súčasnosti stále

dochádza v niektorých súdnych konaniach k situáciám, kedy sudca, rozhodujúci o budúcnosti

dieťa a konajúci v jeho najlepšom záujme, dieťa ani osobne nevidel, ale rozhodoval na základe

vypočutia dieťaťa orgánom SPODaSK. Takéto vypočutie môže byť subjektívne, zavádzajúce

a nekomplexné. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je nesmierne dôležité,

aby bol názor dieťaťa zistený čo možno najobjektívnejšie a posúdený komplexne v najlepšom

záujme dieťaťa. K objektivizácií názoru dieťaťa by mal práve slúžiť inštitút osobného

rozhovoru sudcu s dieťaťom v rámci jeho vypočutia, nakoľko informácie získané z osobného

rozhovoru majú oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako informácie, ktoré sú konajúcemu súdu

sprostredkované písomnou formou v zmysle zákona o SPODaSK alebo inou sprostredkovanou

formou. V súlade s procesným postupom v týchto konaniach sudca rozhodne, či bude vypočutie

prebiehať bez prítomnosti iných osôb alebo na vypočutie prizve iné osoby, ako je napríklad

procesný opatrovník – príslušný orgán SPODaSK. Cieľom je, aby výpoveď maloletého

nemohla byť ovplyvnená, napr. inými zúčastnenými osobami, konfliktom lojality a podobne.

V súvislosti s jednotlivými prípadmi vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné,

aby sudca vzal do úvahy aj špecifické prípady detí (ako napr. týranie, sexuálne zneužívanie a

pod.), kedy už bol názor dieťaťa zisťovaný inými spôsobmi a opätovné vypočúvanie dieťaťa

by mohlo viesť k jeho pokračujúcej traumatizácii. V praxi sa komisárka pre deti a zamestnanci

Úradu komisára pre deti pomerne často stretávajú s viacnásobným, nesystémovým

vypočúvaním dieťaťa zo strany rôznych orgánov, ktoré sa vzťahuje k jednému prípadu. Dieťa

je často krát dlhodobo vystavované neúmernému psychickému vypätiu, má pocit zlyhania, že

mu nikto neverí a preto je opakovane vypočúvané a konfrontované so situáciami, na ktoré by

chcelo najradšej zabudnúť. Takéto postupy dieťaťu ubližujú a zvyšujú jeho traumatizáciu.

Vzhľadom k pomerne komplikovaným prípadom vo veciach starostlivosti o maloletých je

nevyhnutné pripraviť systémový a komplexný prístup príslušných orgánov vo vzťahu

16

k vypočutiu dieťaťa, ktorý zodpovedá súčasnému technickému pokroku na jednej strane

a zodpovednosti za ochranu práv dieťaťa, limitovaný jeho vekom a rozumovou vyspelosťou na

druhej strane.

Právo dieťaťa byť informované o prebiehajúcom konaní je upravené v § 116 CMP,

podľa ktorého „ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom

konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť

jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.“ Uvedené ustanovenie

predstavuje právo dieťaťa na informácie podľa článku 12 Dohovoru. Toto právo v širšom

kontexte vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred súdmi

a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré

umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe

vzájomného rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti

dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.

V rámci svojich kompetencií je komisár pre deti oprávnený „zúčastniť sa konania podľa

všeobecných predpisov o konaní pred súdmi“ podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona

o komisárovi. Nové procesné kódexy upravujú inštitút pribratia iných subjektov do konania, ak

si to vyžaduje ochrana práv a táto je v kompetencii daného subjektu. Podľa § 12 ods. 2 CMP

môže súd pribrať do konania komisára pre deti v zmysle zákona o komisárovi, ak si to vyžaduje

ochrana práv dieťaťa v súvislosti s určitými špecifickými konaniami, ako napr. konania vo

veciach starostlivosti súdu o maloletých, pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach a pod.

Rozsah procesných práv a povinností komisára pre deti, ktorého súd priberie do konania, je

odvodený od rozsahu procesných práv a povinností účastníkov konania. Komisár pre deti

v súdnom konaní nie je oprávnený na tie úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho

vzťahu v zmysle § 12 ods. 3 CMP. V mimosporovom procese to môže byť napr. zmena návrhu,

späťvzatie návrhu a pod.

V rámci súdnych konaní, komisár pre deti posudzuje aj dodržiavanie práva dieťaťa

vyjadriť svoj názor, právo dieťaťa na jeho vypočutie podľa § 38 CMP. Poverený zástupca

komisára pre deti, ktorým je zamestnanec Úradu komisára pre deti môže v súdnom konaní

v záujme ochrany práv dieťaťa prezentovať o.i. aj prejavenú vôľu dieťaťa, ktoré sa na komisára

pre deti obrátilo v zmysle § 2 ods. 4 zákona o komisárovi a navrhovať opatrenia vedúce k

ochrane práv dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Ako vyplýva z poznatkov z aplikačnej praxe,

najmä pribratím komisára pre deti do konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

a prednesenými návrhmi o vypočutie dieťaťa, ktoré je schopné vyjadriť samostatne svoj názor

17

spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti, súdy častejšie vypočúvajú deti priamo ako

sprostredkovane prostredníctvom orgánov SPODaSK.

Nakoľko komisár pre deti by mal byť dostupný pre všetky deti nezávisle na mieste, kde

sa zdržiavajú, podľa § 4 ods. 2, písm. b) zákona o komisárovi je komisár pre deti oprávnený

„hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb s dieťaťom, ktoré je umiestnené v mieste, kde sa

vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie alebo ochranná výchova, alebo

v mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo predbežné opatrenie

podľa osobitného predpisu.“ Týmto osobitným predpisom môže byť napr. zákon

č. 305/2005 Z. z., zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

Osobitný mechanizmus sa zavádza pre tzv. kolúznu väzbu, kde má komisár pre deti

podľa § 4 ods. 3 zákona o komisárovi výlučné oprávnenie hovoriť s dieťaťom aj bez

prítomnosti tretích osôb. Aj keď v prípade detí takáto situácia nenastáva často, výkon svojho

oprávnenia smerom k dieťaťu v kolúznej väzbe oznámi komisár pre deti príslušnému

prokurátorovi najneskôr do siedmich dní v záujme bezproblémového trestného konania.

Ak je dieťa vo väzbe, komisár pre deti je oprávnený hovoriť s dieťaťom po dohode

s obhajcom dieťaťa, ktorý môže byť prítomný pri výkone oprávnenia hovoriť s dieťaťom aj bez

prítomnosti tretích osôb.

18

4. Z činnosti komisára pre deti, návrhy v zmysle zistených

nedostatkov

Počas ročného pôsobenia Úradu komisára pre deti sme sa opakovane stretávali najmä

s riešením nasledovných okruhov problémov:

4.1 Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

4.2 Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s medzinárodným prvkom

4.3. Náhradná starostlivosť

4.4 Násilie páchané na deťoch

4.5 Prístup ku vzdelaniu

4.6 Oblasť poskytovania sociálnych dávok

4.1 Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

4.1.1 Úradu komisára pre deti bol doručený podnet od matky maloletých detí za účelom

ochrany práv maloletých detí. Z podnetu vyplynulo, že jej maloleté deti (štvorročné

a šesťročné) odmietajú kontakt s otcom. Úrad požiadal príslušný orgán SPODaSK - úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o celkovú históriu spisu maloletých detí

a jeho návrhy opatrení. Z dôsledného preštudovania spisovej dokumentácie vyplynulo,

že tvrdenia matky maloletých detí sa nezakladajú na pravde, resp. jej tvrdenia sú

skresľujúce. Komisárka pre deti sa skontaktovala s matkou maloletých detí, ktorú

informovala o zákonnej možnosti pre deti obrátiť sa priamo na komisára pre deti.

Komisár pre deti môže uskutočniť rozhovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov,

prípadne ďalších osôb. Do času začatia súdneho konania vo veci úpravy práv

a povinností rodičov k maloletým deťom sa však stretnutie maloletých detí s komisárkou

pre deti neuskutočnilo pre opakované ochorenia maloletých detí.

Z dôvodu zvýšenia ochrany práv detí a zabezpečenia ich najlepšieho záujmu požiadal

Úrad komisára pre deti príslušný konajúci súd o jeho pribratie do súdneho konania vo

veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na podklade § 12 ods. 2

zákona č. 161/2015 Z. z. CMP v spojení s § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z. o

komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a

19

doplnení niektorých zákonov. Uznesením súdu bol Úrad pribratý do súdneho konania

s oprávneniami podľa § 12 ods. 3 CMP. Počas súdneho konania bol zástupca Úradu

komisára pre deti v kontakte so zákonnými zástupcami maloletých detí a na základe

zistených skutočností trval na tom, že je v prospech maloletých detí, aby udržiavali

kontakt s oboma rodičmi. Aj účasť zástupcu Úradu komisára pre deti prispela

k ukončeniu tohto súdneho konania rodičovskou dohodou, schválenou súdom.

Sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, využívanie metód a postupov sociálnej práce, ako aj využívanie

právnych zručností, vedie k dosiahnutiu najlepšieho záujmu na strane maloletých detí, ako aj ich

rodičov.

Kolízny opatrovník ustanovený súdom v konaní má aktívnejšie pôsobiť na účastníkov konania s cieľom

uzatvorenia rodičovskej dohody v záujme maloletých detí.

4.1.2 Úrad oslovila matka desaťročného maloletého dieťaťa so žiadosťou o ochranu práv

maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa bolo právoplatným rozhodnutím príslušného súdu

zverené do osobnej starostlivosti matky a s otcom malo upravený styk. Maloleté dieťa

sa však matke zdôverilo, že počas pobytu u otca, sa voči nemu otec správal agresívne,

trestal a ponižoval maloleté dieťa. Maloleté dieťa požiadalo matku, aby sa s otcom

nemuselo stretávať, pretože sa ho bojí, čo sa začalo prejavovať aj na jeho psychickom

stave. Ako následok otcovho pretrvávajúceho nevhodného správania, bola u maloletého

dieťaťa potvrdená psychiatrická diagnóza, zadokumentovaná aj lekárskymi správami.

Matka maloletého dieťaťa sa preto rozhodla, že napriek súdom upravenému styku otca

s maloletým dieťaťom, otcovi maloleté dieťa viac neodovzdá, nakoľko je preukázateľne

ohrozený jeho život a zdravie. Otec na túto situáciu zareagoval podaním návrhu na

príslušný súd prvej inštancie na zmenu zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej

starostlivosti. I napriek tomu, že maloleté dieťa otca systematicky odmietalo a nechcelo

sa s ním kontaktovať, začal otec maloleté dieťa prenasledovať a navštevovať školu, do

ktorej maloleté dieťa chodilo. Maloletému dieťaťu svojim konaním otec spôsoboval

traumu aj neustálou medializáciou, čím neprimerane zasahoval do súkromia maloletého

dieťaťa. Maloleté dieťa požiadalo komisárku pre deti o stretnutie, aby vyjadrilo svoj

názor na túto situáciu v súlade s § 2 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre

deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení ďalších

zákonov. V nadväznosti na závery z rozhovoru s maloletým dieťaťom a z dôvodu

20

zvýšenia ochrany práv dieťaťa požiadal Úrad príslušný súd o jeho pribratie do súdneho

konania na podklade § 12 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP v spojení s § 4 ods. 2

písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so

zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uznesením súdu

bol Úrad pribratý do súdneho konania s oprávneniami podľa § 12 ods. 3 zákona č.

161/2015 Z. z. V rámci súdneho konania Úrad predložil súdu písomné vyjadrenie

z rozhovoru s maloletým dieťaťom a navrhol súdu, aby bolo maloleté dieťa vypočuté

v zmysle § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP. V rámci prebiehajúceho súdneho konania

nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým zakázal styk otca s maloletým dieťaťom a

zároveň zakázal otcovi zverejňovať na sociálnych sieťach a v masmédiách písomnosti,

komentáre, podobizne, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa maloletého dieťaťa.

V zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujem maloletého dieťaťa, súd obmedzí

alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa

obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

4.1.3 Úrad komisára pre deti oslovil otec, ktorý sa domáha rešpektovania právoplatného

rozhodnutia príslušného súdu, podľa ktorého boli dve maloleté deti (desaťročné

a dvanásťročné) zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V súčasnosti

obe maloleté deti odmietajú striedavú osobnú starostlivosť, chcú zostať v starostlivosti

matky a otca len navštevovať. Maloleté deti argumentujú tým, že u otca nemajú

kamarátov, nepáči sa im v škole, do ktorej chodia a nevyhovuje im spôsob života, aby

sa sťahovali každé dva týždne do iného prostredia. Podľa vyjadrenia otca je to práve

matka, ktorá obe deti manipuluje tak, že odmietajú striedavú osobnú starostlivosť a tiež

aktívnejší kontakt s ním. Ďalej otec poukázal na to, že matka dostatočne nepripravuje a

nemotivuje maloleté deti na zmenu prostredia, v dôsledku čoho deti odmietajú

starostlivosť otca. Otec je rozhodnutý uplatniť svoje zákonné rodičovské práva a žiadať

výkon právoplatného súdneho rozhodnutia. Úrad podrobne preštudoval spisovú

dokumentáciu a požiadal príslušný orgán SPODaSK - úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny o podrobné prešetrenie a stanovisko k podnetu otca. Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny uskutočnil s oboma maloletými deťmi pohovor a deti sa vyjadrili

jednoznačne v neprospech striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň počas rozhovoru

vyjadrili svoju požiadavku o zmenu starostlivosti, aby mohli byť len v osobnej

21

starostlivosti matky. Obe maloleté deti chceli byť vypočuté priamo sudcom, aby mu

predložili svoj návrh, pretože „vraj ich rodičia nepočúvajú oni chcú a len sa hádajú.“

Svoj postoj odôvodnili vekom, že už vedia presne čo chcú, a to chcú mať svojich

kamarátov, byť doma u matky a navštevovať otca, keď to im vyhovuje. Zároveň uviedli,

že v prípade odsúhlasenia takto navrhovanej zmeny, nemajú problém sa s otcom aj

častejšie stretávať.

Dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo na slobodné vyjadrenie svojho

názoru vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (článok 12 ods. 1 Dohovoru). V

zmysle článku 9 ods. 3 Dohovoru má dieťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, právo

udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa.

Rešpektovanie práva dieťaťa reflektuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva („ďalej len

ESĽP“), podľa ktorej je použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku odôvodnené iba

v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. Zavřel proti Českej republike,

rozsudok z 18. januára 2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku

druhého rodiča s dieťaťom. Iná je však situácia ak rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s

dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v

prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič

nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. ESĽP uznal, že štátne orgány nie sú všemocné,

najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy

vlastného dieťaťa (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006).

Vo všetkých konaniach (vrátane súdnych konaní) je nevyhnutné vypočuť názory maloletých detí, ktoré

sa ich dotýkajú so zreteľom na ich vek a vyspelosť.

4.1.4 Na Úrad sa obrátil otec maloletého jedenásťročného dieťaťa, ktoré bolo právoplatným

rozhodnutím príslušného súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, druhé maloleté

dieťa (desaťročné) bolo zverené do osobnej starostlivosti otca. Maloleté dieťa bývalo

u matky približne rok, následne sa toto jedenásťročné dieťa rozhodlo od matky utiecť

k otcovi. Ako dôvod dieťa uviedlo, že sa o neho matka nestará, konzumuje alkohol

a správa sa voči nemu agresívne. Na základe týchto okolností otec podal na príslušný

súd nový návrh, v ktorom požiadal o zmenu zverenia maloletého dieťaťa do jeho

osobnej starostlivosti. Príslušný súd prvej inštancie uvedený návrh zamietol

a maloletého ponechal v osobnej starostlivosti matky, napriek tomu, že obe maloleté

deti v tom čase žili už v domácnosti otca. Otec sa voči rozhodnutiu príslušného súdu

22

odvolal a v tomto čase osobne požiadalo maloleté jedenásťročné dieťa o pomoc

komisárku pre deti so žiadosťou, aby mohlo žiť s otcom. Toto svoje želanie dieťa

vyjadrilo jednoznačne aj počas rozhovoru s komisárkou pre deti. Keďže vo veci

prebiehalo odvolacie konanie, Úrad poskytol odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom

tlmočil názor dieťaťa a jeho vôľu ostať žiť s otcom. Odvolací súd na pojednávaní

vykonal dokazovanie aj výsluchom maloletého dieťaťa, nakoľko mal preukázané, že

práve otec maloletého je osobou, ku ktorej má maloleté dieťa najväčšiu dôveru

a rešpekt. Po vyhodnotení všetkých dôkazných skutočností odvolací súd rozhodol

a maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Zároveň odvolací súd uložil

rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie vo forme povinnosti absolvovať

psychologické poradenstvo v súčinnosti s miestne príslušným Úradom práce sociálnych

vecí a rodiny ako podporu pri obnovovaní stretnutí maloletého dieťaťa s matkou.

V zmysle článku 12 Dohovoru je potrebné rešpektovať názor dieťaťa, ktoré je schopné formulovať

vlastné názory a poskytnúť mu možnosť vyjadriť sa.

Využiť v konaní súdu prvej inštancie všetky dôkazné prostriedky na zistenie názoru maloletého dieťaťa,

najmä jeho priameho vypočutia podľa príslušných ustanovení CMP. Zo strany kolízneho opatrovníka

ustanoveného súdom trvať na zohľadnení vyjadrených názorov maloletého dieťaťa a tieto dôsledne

presadzovať v súdnom konaní v záujme maloletého dieťaťa.

23

4.2 Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s medzinárodným prvkom

4.2.1 Úrad komisára pre deti požiadala o pomoc a poradenstvo stará matka maloletého

päťročného dieťaťa, ktorý bol príslušným rakúskym súdom mesta Viedeň odňatý zo

starostlivosti matky, slovenskej štátnej občianky, žijúcej v Rakúsku. Maloleté dieťa

pochádzalo zo vzťahu družka a druh, ktorý je rakúskym štátnym občanom. Dieťa bolo

umiestnené do krízového zariadenia pre deti z dôvodu zanedbania starostlivosti zo

strany oboch biologických rodičov, ktorí v nadmernej miere konzumovali alkoholické

nápoje a vystavili maloleté dieťa ohrozeniu jeho života a zdravia. Stará matka sa svojej

dcéry, biologickej matky maloletého dieťaťa pýtala na svoje vnúča, s ktorým mala

vybudovanú pevnú, rodinnú väzbu. Dcéra ju informovala o tom, že dieťa jej odňali

a umiestnili do zariadenia. Stará matka od začiatku tejto situácie prejavovala veľmi

aktívny záujem a domáhala sa zverenia svojho vnúčaťa do svojej náhradnej osobnej

starostlivosti na Slovensku. Aj zo strany biologického otca, rakúskeho štátneho občana

bol prejavený záujem o zverenie maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti. Biologická

matka však záujem o svoje maloleté dieťa nejavila. V súčasnej dobe rakúsky sociálny

úrad zisťuje vhodnosť podmienok bývania u oboch záujemcov o osobnú starostlivosť.

Zároveň sa na základe organizovania kontaktu maloletého s biologickým otcom a so

starou matkou zisťujú vzťahové väzby maloletého k rodinným príslušníkom aj

v spolupráci s príslušnými slovenskými orgánmi. Úrad kontaktoval rakúsky úrad

detského ombudsmana z dôvodu zistenia aktuálneho skutkového stavu tohto prípadu,

ktorý je stále v konaní.

Úrad presadzuje záujmy maloletých detí aj v prípadoch mimo územia Slovenskej republiky, ak je v tom

sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa pri rešpektovaní právnych systémov upravujúcich postavenie

dieťaťa.

Komisár pre deti presadzuje rýchlu spoluprácu príslušných slovenských orgánov z dôvodu zabezpečenia

komplexných informácií v krátkom čase a ich následné postúpenie do zahraničia pre urýchlené riešenie

danej veci v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

4.2.2 Na Úrad sa obrátila matka troch maloletých detí (osemročné, päťročné a trojročné),

ktorá je slovenská štátna občianka, žijúca a pracujúca v Írsku. Írsky súd na čas do

rozvodu manželstva zveril maloleté deti do výhradnej osobnej starostlivosti otca,

hoci sa matka o maloleté deti príkladne starala. Dokonca s najmladším dieťaťom

24

bola ešte stále doma a poskytovala mu výhradnú osobnú starostlivosť. Podľa

právoplatného rozsudku sa matka má stretávať s maloletými deťmi len vo

vymedzenom čase, ktorý korešpondoval s návrhom otca. Otec maloletých detí síce

formálne právoplatné rozhodnutie súdu rešpektuje, prakticky však rôznymi

obštrukciami zamedzuje matke stretávať sa so svojimi maloletými deťmi. Táto

nepriaznivá situácia sa už prejavuje na zhoršenom zdravotnom stave všetkých

maloletých detí. Matka sa snaží všetkými právnymi prostriedkami dospieť ku

konečnému rozhodnutiu súdu, aby na čas po rozvode zveril maloleté deti do jej

výhradnej osobnej starostlivosti. Úrad komisára pre deti v tomto prípade poskytol

matke maloletých detí právne poradenstvo v oblasti medzinárodnej ochrany detí

a požiadal Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej

republiky o poskytnutie aktívnej súčinnosti nielen matke detí, ale aj všetkým

zainteresovaným subjektom a inštitúciám prostredníctvom zastupiteľského úradu

Slovenskej republiky, ktorý je matke detí nápomocný pri riešení tejto situácie.

V zmysle článku 9 ods. 3 Dohovoru, má dieťa právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma

rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami maloletého.

Dôsledné presadzovanie komplexnej spolupráce v danom prípade, nielen s orgánmi SPODaSK, ale aj

so zastupiteľskými úradmi SR v zahraničí a aktívne poskytovanie poradenstva vo vzťahu k maloletým

deťom rodičov, ktorí sú štátnymi občanmi SR žijúcimi v zahraničí.

4.2.3 Na Úrad sa obrátil otec maloletého dieťaťa, štátny občan Slovenskej republiky,

ktorý požiadal o pomoc a intervenciu v jeho veľmi vážnom, rodinnom prípade,

týkajúcom sa maloletého dieťaťa, žijúcom od narodenia

v Nórsku. Nórska

sociálna služba odobrala takmer trojmesačné dieťa slovensko-nórskemu

manželskému páru (matka dieťaťa je zdravotne handicapovaná – hluchonemá)

a maloleté dieťa bolo dočasne umiestnené v pestúnskej rodine

v

Nórsku. V rozhodnutí komisie boli uvedené možné stretnutia s rodičmi raz za šesť

týždňov do konečného rozhodnutia komisie. Počas riešenia tohto zdĺhavého prípadu

sa komisárka pre deti obrátila viackrát na nórsku ombudsmanku s cieľom napomôcť

častejšiemu stretávaniu sa rodičov s dieťaťom, ale najmä rýchlejšiemu postupu pri

návrate dieťaťa do biologickej rodiny. Okrem toho komisárka pre deti požiadala

vedúcu Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, aby

informovala o tomto prípade Parlamentné zhromaždenie Rady Európy podobne, ako

25

tak urobil predstaviteľ Rumunska v prípade rumunskej rodiny s podobným osudom.

I napriek skutočnosti, že v zmysle rozhodnutia komisie vo februári 2016 bol

nariadený návrat maloletého dieťaťa do biologickej rodiny a uvedené rozhodnutie

bolo v prospech rodičov maloletej, súd vyhovel odvolaniu komisie a až do

konečného rozhodnutia vo veci samej bolo vydané predbežné opatrenie o ponechaní

maloletého dieťaťa naďalej v dočasnej pestúnskej starostlivosti. Frekvencia

kontaktov maloletej s biologickými rodičmi bola ustanovená v rozsahu jeden raz za

tri týždne, čo je výrazne v neprospech zjednotenia biologickej rodiny. Súdny proces

i naďalej pokračuje a je potrebné apelovať na rešpektovanie medzinárodných

záväzkov v najlepšom záujme dieťaťa.

Dohovor zakotvuje v článku 18 zásadu, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a

vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť

najlepší záujem dieťaťa v zmysle článku 3 tohto Dohovoru. Súčasne v zmysle článku 23 Dohovoru

OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má matka dieťaťa ako osoba so zdravotným

postihnutím pri výkone rodičovských práv a povinností spojených s výchovou maloletého dieťaťa právo

na primeranú pomoc zo strany príslušných nórskych úradov. V rámci zásady rešpektovania domova a

rodiny podľa článku 23 odsek 4 tohto Dohovoru nesmie byť dieťa v nijakom prípade oddelené od svojich

rodičov v dôsledku zdravotného postihnutia jedného alebo obidvoch rodičov.

Nórske orgány by mali prijať všetky potrebné opatrenia smerujúce k ochrane práva biologickej rodiny

dieťaťa garantované v článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

26

4.3 Náhradná starostlivosť

4.3.1 Úradu komisára pre deti bol doručený podnet manželského páru, zapísaného v zozname

žiadateľov o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie (ďalej len „žiadatelia“), ktorí

poukázali na možné porušenie práva maloletého dieťaťa v procese náhradnej rodinnej

starostlivosti formou osvojenia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Ako z podnetu

vyplynulo, žiadatelia boli

miestne príslušným určeným orgánom SPODaSK

oboznámení so všetkými dostupnými informáciami o maloletom dieťati, zapísanom

v prehľade detí, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou

osvojenia. Žiadatelia po oboznámení sa s dokumentáciou maloletého dieťaťa, súhlasili

s interakciami s maloletým dieťaťom, ktoré bolo umiestnené v detskom domove,

v starostlivosti „profesionálnych rodičov“ - zamestnancov detského domova.

V priebehu interakcie sa žiadatelia dozvedeli o tom, že profesionálni rodičia podali na

príslušný súd návrh na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti

a tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do ich

náhradnej osobnej starostlivosti (ďalej len „návrh na nariadenie NO“). Návrh na

nariadenie NO bol príslušným súdom zamietnutý, ale konanie vo veci samej - zverenie

maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti profesionálnych

rodičov (ďalej len „konanie o spoločnej NOS“) pokračuje. Profesionálni rodičia sa

počas interakcií s dieťaťom pred žiadateľmi netajili tým, že chcú maloleté dieťa do ich

náhradnej osobnej starostlivosti a budú v súdnom konaní pokračovať. Žiadatelia uviedli,

že práve z tohto dôvodu dochádzalo zo strany profesionálnych rodičov k neúmerným

zásahom do procesu interakcií a to s cieľom zmariť priebeh osobných stretnutí

žiadateľov a maloletého dieťaťa. Na tieto skutočnosti upozornili príslušné orgány

SPODaSK, avšak k zmene prístupu v procese nedošlo. Komisárka pre deti na základe

týchto informácií požiadala príslušné orgány SPODaSK v rozsahu ich kompetencií v

zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o stanoviská v danej veci. Podľa zaslaných podkladov

bolo zistené, že príslušný súd uznesením nariadil predbežné (v súčasnosti neodkladné)

opatrenie, ktorým dočasne umiestnil maloleté dieťa do starostlivosti detského domova

a v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. do starostlivosti profesionálnych rodičov.

Následne súd nariadil nad maloletým dieťaťom ústavnú starostlivosť, vykonávanú

v určenom detskom domove. Počas umiestnenia maloletého dieťaťa v profesionálnej

rodine spracoval tento detský domov spisovú dokumentáciu dieťaťa a zaslal ju miestne

príslušnému orgánu SPODaSK na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej

27

starostlivosti a uviedol aj formu náhradnej rodinnej starostlivosti a to osvojenie. Miestne

príslušný určený orgán SPODaSK zaradil maloleté dieťa do prehľadu detí, ktorým treba

sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Na základe podnetu orgánu SPODaSK

začal miestne príslušný súd konanie o osvojiteľnosti maloletého dieťaťa a rozsudkom

bola u maloletého dieťaťa vyslovená osvojiteľnosť, pretože súd mal dostatočne

preukázané, že v predmetnej veci sú splnené zákonom stanovené podmienky na

vyslovenie jeho osvojiteľnosti. Miestne príslušný určený orgán SPODaSK

argumentoval, že príslušný detský domov, ktorého sú profesionálni rodičia

zamestnancami, nesignalizoval orgánom SPODaSK zámer profesionálnych rodičov

o NOS a tieto orgány nemali ani vedomosť o podaní návrhu na miestne príslušný súd.

Z uvedeného dôvodu pokračoval proces interakcie medzi žiadateľmi a maloletým

dieťaťom. Ako uviedol detský domov v počiatočných správach z interakcií, stretnutia

(aj za účasti profesionálnych rodičov) hodnotil ako štandardné. Pri neskorších

stretnutiach sa začali objavovať medzi profesionálnymi rodičmi a žiadateľmi osobné

animozity, keďže žiadatelia trvali na pokračovaní v procese náhradnej rodinnej

starostlivosti. Žiadatelia avizovali Komisárke pre deti, že boli odhováraní, dokonca až

zastrašovaní v snahe pokračovať v procese interakcie. V nadväznosti na tieto

skutočnosti a s podozrením na porušenie práv dieťaťa v procese náhradnej rodinnej

starostlivosti požiadala Komisárka pre deti Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

(ďalej len „Ústredie“) nielen o preverenie postupu zamestnancov detského domova

a ostatných orgánov SPODaSK v tomto konkrétnom prípade, ale aj o preverenie ďalších

podobných prípadov a uskutočnenie vecnej kontroly aj v ďalších detských domovoch z

dôvodu zamedzenia podobným závažným pochybeniam. Komisárka pre deti zároveň

informovala aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVR

SR“) o zistených skutočnostiach. Ústredie na základe kontroly identifikovalo viaceré

pochybenia v tomto prípade, navrhlo prijatie niektorých čiastkových opatrení a ďalší

postup orgánov SPODaSK v tomto prípade bol prediskutovaný pod jeho gesciou. Hoci

bola v procese navrhnutá aj mediácia, táto nebola úspešná, profesionálni rodičia trvali

na tom, že chcú, aby maloleté dieťa bolo zverené do ich spoločnej NOS. Ako uviedlo

Ústredie vo svojom stanovisku, napriek skutočnosti, že maloleté dieťa má vytvorenú

vzťahovú väzbu k profesionálnym rodičom, je predpoklad, že dieťa dokáže preniesť túto

pozitívnu skúsenosť a vytvoriť si dôverný vzťah s novými osobami. Keďže maloleté

dieťa má súdom vyslovenú osvojiteľnosť, je v jeho najlepšom záujme sprostredkovanie

náhradnej rodinnej starostlivosti formou osvojenia so žiadateľmi, ktorí sú zapísaní

28

v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Ústredie na základe podnetu

Komisárky pre deti začalo celoslovenský audit s cieľom zistiť, aká je aplikačná prax

z hľadiska uplatňovania legislatívnych a nelegislatívnych opatrení v oblasti

profesionálneho rodičovstva pri uplatňovaní postupov v procese náhradnej

starostlivosti. Z dôvodu zvýšenia ochrany práv dieťaťa a zabezpečenia jeho najlepšieho

záujmu požiadal Úrad príslušný súd o jeho pribratie do súdneho konania vo veci

spoločnej NOS k maloletému dieťaťu na podklade § 12 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z.

CMP v spojení s § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a

komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Uznesením súdu bol Úrad pribratý do súdneho konania s oprávneniami podľa

§ 12 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z.

Úrad návrh profesionálnych rodičov navrhol zamietnuť, nakoľko mal za to, že tento je

nedôvodný a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ako ho formuluje článok 3

Dohovoru. Tým, že nebola akceptovaná zásada dočasnosti a profesionality ústavnej

starostlivosti, došlo aj k porušeniu záujmu maloletého dieťaťa podľa článku 5 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o rodine“). Náhradná osobná starostlivosť je len dočasným opatrením, nie trvalým

riešením pre maloleté dieťa. Naviac už vyhlásenie osvojiteľnosti maloletého dieťaťa na

základe právoplatného rozhodnutia dáva preukázateľnú prednosť forme osvojenia -

rovnocenného vzťahu, aký majú rodičia so svojimi deťmi pred inými formami

náhradnej starostlivosti. Úrad sa preto stotožnil s odôvodnením rozhodnutia príslušného

súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie NO, v odôvodnení ktorého súd

uviedol okrem iného, že profesionálna rodina je organizačná súčasť detského domova,

zariadenia na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,

neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, ktoré dieťaťu dočasne

nahrádza jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.

Profesionálni rodičia ako zamestnanci detského domova sa starajú o maloleté dieťa

s nariadenou ústavnou starostlivosťou po nevyhnutný čas, tento čas slúži

k sprostredkovaniu náhradnej rodinnej starostlivosti (t. j. pestúnskej starostlivosti alebo

osvojenia) v súlade s postupom podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Preto vzťah medzi

profesionálnymi rodičmi a maloletým dieťaťom by mal byť nielen na vysokej

profesionálnej úrovni, ale z hľadiska etiky by nemalo dochádzať k zvýhodňovaniu

profesionálnych rodičov pred žiadateľmi, ktorí sú zapísaní v zozname žiadateľov

o pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. Zároveň

29

by nemalo dochádzať k vytvoreniu právne znevýhodneného postavenia maloletého

dieťaťa, ktoré už mohlo byť osvojené žiadateľmi riadnym a zákonným spôsobom

v poradí žiadateľov podľa zoznamu.

Úrad zastáva názor, že je veľmi mylné sa domnievať, že starostlivosť o maloleté dieťa

v profesionálnej rodine je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti. V praxi sa

môže stať, že niektorým maloletým deťom sa nepodarí v krátkom čase sprostredkovať

náhradnú rodinnú starostlivosť a v profesionálnej rodine zostanú dlhší čas. Nemôže byť

zároveň vôbec spochybňovaná osobná starostlivosť profesionálnych rodičov vo vzťahu

k maloletému dieťaťu, ani citová väzba profesionálnych rodičov. Avšak ani dobrý

úmysel, ani pozitívny cit k maloletému dieťaťu nemôže stáť nad zákonom. Takýto

postup by poprel princíp právneho štátu, ako jedného zo základných princípov v zmysle

čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Názor profesionálnych rodičov, že podaním

návrhu na nariadenie spoločnej NOS neporušujú zákon neznamená, že to, čoho sa

domáhajú je v súlade s právnym poriadkom, dobrými mravmi, etikou pri výkone

povolania profesionálneho rodiča a pod. Žiadny právny poriadok nie je objektívne

schopný obsiahnuť všetky situácie, ku ktorým môže dôjsť v aplikačnej praxi. Preto sa

môže riadne a v celosti uplatniť len vtedy, ak sa príslušná právna úprava dotvorí

výkladom práva. Ak by všetci profesionálni rodičia postupovali ako v tomto prípade,

potom by každé maloleté dieťa, ktoré je umiestnené v profesionálnej rodine, malo zostať

„nastálo v profesionálnej rodine“, ak oň prejavia profesionálni rodičia záujem a to po

uplynutí času, ktorý by profesionálny rodič považoval za primeraný. Následne by sa

takémuto maloletému dieťaťu nesprostredkovávala náhradná rodinná starostlivosť

zákonným spôsobom. Úrad súhlasí s výkladom príslušného súdu prvej inštancie a

považuje takéto vnímanie zákonnej úpravy za úplne nevhodné, pretože vytvára priestor

pre vedomé alebo nevedomé zneužívanie inštitútu profesionálneho rodičovstva

s prispením benevolentného, až protizákonného prístupu kompetentných orgánov

k množiacim sa snahám v tejto oblasti.

30

Nakoľko komisárka pre deti eviduje niekoľko desiatok podobných prípadov maloletých detí, ktoré boli

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti profesionálnych rodičov, je potrebné prijať zásadné

opatrenia v tomto smere. Právna úprava ústavnej starostlivosti je a priori zákonom určená ako posledné

opatrenie v oblasti zabezpečenia ochrany maloletých detí. Jej realizácia však musí byť uspôsobená tak,

aby zabezpečila naplnenie jednej z najnákladnejších sociálnych potrieb človeka, a tou je rodina ako

trvalé spoločenstvo jej jednotlivých členov. Konanie profesionálnych rodičov s cieľom umiestnenia

maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z

poznatkov z praxe týmto postupom profesionálni rodičia nielenže zamedzujú maloletému dieťaťu právo

na trvalú rodinnú starostlivosť, ale týmto dočasným opatrením získavajú aj benefity zo strany štátu.

Sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa pri prijímaní legislatívnych a nelegislatívnych opatrení v oblasti

profesionálneho rodičovstva, zlepšiť kontrolné mechanizmy postupu orgánov SPODaSK v procese

prípravy náhradnej rodinnej starostlivosti, záväzné etické pravidlá výkonu profesionálneho rodičovstva,

prípadne zváženie iného modelu dočasnej starostlivosti o maloleté deti s nariadenou ústavnou

starostlivosťou a s tým súvisiaca zmena legislatívy.

31

4.4 Násilie páchané na deťoch

4.4.1 Úradu bol doručený podnet od suseda maloletých detí, ktorý upozornil na nevhodné,

násilné správanie (fyzické a psychické) rodičov k ich maloletým deťom. Takýto podnet

už podávateľ zaslal aj príslušnému orgánu SPODaSK - úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny. Z dôvodu závažnosti informácií uvedených v podnete, Úrad požiadal

o súčinnosť príslušné orgány, vrátane orgánu SPODaSK. Po preštudovaní zaslaných

písomných stanovísk, Úrad požiadal o prijatie zásadných opatrení na ochranu života

a zdravia maloletých detí. Príslušný orgán SPODaSK podal na príslušný súd prvej

inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletých detí

a ich umiestnenie. Násilie páchané na maloletých deťoch riešili aj orgány činné

v trestnom konaní a v súčasnosti je začaté trestné konanie voči obom rodičom

maloletých detí.

Komisár pre deti upozorňuje príslušné orgány na prijatie opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú

psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa.

Z dôvodu nárastu násilia páchaného aj na maloletých deťoch je nevyhnutné dôsledne

a individuálne realizovať opatrenia na elimináciu násilia páchaného na maloletých deťoch.

32

4.5 Prístup ku vzdelaniu

4.5.1 Úrad oslovila maloletá, ktorá žije spolu so svojou sestrou v profesionálnej rodine,

v detskom domove. Informovala komisárku pre deti o tom, že v roku 2016 ukončila

bakalárske štúdium na vysokej škole v odbore sociálna práca. Zároveň uviedla, že bola

prijatá na magisterské štúdium vysokej školy, keďže bakalársky titul v odbore

pomáhajúcej profesie nestačí na výkon práce, ktorú chce v živote realizovať. Komisárku

pre deti informovala, že v praxi sa stretáva s veľkým problémom, a to je nedostatok

finančných prostriedkov (jej príjem je polosirotský dôchodok, vreckové a sociálne

štipendium). Potrebovala usmerniť v tom, na koho sa má obrátiť, aby získala ďalšie

finančné prostriedky, ktoré potrebuje na dokončenie štúdia na vysokej škole. Úrad

požiadal o súčinnosť MPSVR SR vo veci poskytnutia dotácie na podporu humanitárnej

pomoci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti. Úrad požiadal o súčinnosť aj Ústredie. MPSVR

SR informovalo priebežne Úrad o postupe na zrealizovanie pomoci pre žiadateľku.

Súčasťou tejto pomoci bolo osobné stretnutie zástupcov uvedeného ministerstva so

žiadateľkou a jej sestrou, v rámci ktorého im bolo poskytnuté poradenstvo a podané

informácie o postupe na podanie žiadosti o finančnú pomoc. Na základe osobného

zainteresovania komisárky pre deti sa pre obe sestry pripravil plán pomoci v súčinnosti

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR s Ústredím práce, sociálnych vecí a

rodiny a s Detským domovom, v ktorom sú obe umiestnené. Výsledkom je, že detský

domov bude hradiť výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti o obe sestry, vrátane

výdavkov spojených s ich vzdelávaním.

Neoddeliteľnou súčasťou práce komisára pre deti je spolupráca a súčinnosť so subjektmi, ktoré

pomáhajú podporovať a zabezpečovať práva priznané deťom; jedným z týchto práv je aj právo na

vzdelanie.

33

4.6 Oblasť poskytovania sociálnych dávok

4.6.1 Úrad oslovila teta maloletého dieťaťa, ktoré má rozhodnutím príslušného súdu zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti. Teta ako náhradný rodič sa domáhala pomoci

a poradenstva pokiaľ ide o poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje náhradnú

starostlivosť o dieťa. Úrad poskytol informácie v súlade s platnou legislatívou,

oboznámil ju, na aké druhy príspevkov má nárok náhradný rodič a dieťa. Zároveň ju

informoval aj o možnosti písomne požiadať obecný úrad v mieste trvalého pobytu

o jednorazový finančný príspevok napr. na kúpu školských pomôcok pre maloleté dieťa.

Z komunikácie s tetou maloletého dieťaťa však vyplynulo, že problém je s dlhom, ktorý

má teta na obecnom úrade a z tohto dôvodu jej nemôže byť poskytnutý jednorazový

finančný príspevok. Úrad sa skontaktoval so starostom obecného úradu a napomohol

k uzatvoreniu splátkového kalendára a tým jej umožnil prekonať finančnú tieseň. Teta

maloletého dieťaťa následne môže žiadať o jednorazový finančný príspevok.

Správna komunikácia a poradenstvo sú základom pre rýchlu krízovú intervenciu, aby sa predišlo

ohrozeniu práv dieťaťa.

Aktívnejším prístupom a komunikáciou orgánov samosprávy zabezpečiť realizáciu zákonných nárokov

pre maloleté dieťa a jeho rodiča.

4.6.2 Na Úrad sa obrátila suseda maloletej šestnásťročnej matky, ktorá v snahe pomôcť jej a jej

maloletému dieťaťu žiadala o informácie, týkajúce sa zákonných nárokov pre maloletú

matku a jej dieťa, ako aj postupu, akým sa ich môže domáhať. Vo svoje žiadosti zároveň

uviedla, že príslušný orgán SPODaSK - úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, neposkytol

maloletej matke pomoc v oblasti získania finančných príspevkov. Úrad

poskytol žiadateľke podporu formou právneho poradenstva maloletej matke v tom

smere, že nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok a prídavok na

dieťa jej vznikne až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní rodičovských

práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu. Maloletá

matka môže požiadať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbore

pomoci v hmotnej núdzi o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej. Ak maloletej matke

nevznikne nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej, môžu o ňu požiadať jej

zákonní zástupcovia, rodičia maloletej matky, ak splnia zákonné podmienky nároku.

34

Úrad zdôraznil, že maloletá matka môže žiadať o ich vyplatenie spätne, t. j. od dátumu

narodenia maloletého dieťaťa. Komisár pre deti v tomto prípade suploval kompetencie

úradu práce sociálnych vecí a rodiny. V takto citlivých prípadoch je nevyhnutné

venovať maximálnu pozornosť ochrane maloletého dieťaťa, aby nebol ohrozený jeho

život a zdravie.

V prípadoch „keď deti majú deti“ je podmienkou pri prijímaní opatrení zo strany príslušného úradu

práce sociálnych vecí a rodiny pristupovať k poskytovaniu poradenstva a pomoci maloletému rodičovi

so zreteľom na jeho vek, ale najmä schopnosť porozumieť danej problematike.

35

5. Medializácia maloletých

Model ochrany maloletých v elektronických médiách, existuje na Slovensku od

roku 1999. Na jeho zavedení sa v počiatočnej fáze veľmi aktívne podieľali odborníci z radov

detskej psychológie. Žiaľ jeho ďalší vývoj sa akosi vymkol spod kontroly, pretože odbornosť

sa prakticky vytratila.

Zvlášť v tejto dobe je potrebné obnoviť dialóg medzi rôznymi perspektívami na

ochranu maloletých pred negatívnymi vplyvom médií. Elektronické médiá nereflektujú čistotu

mediálneho obsahu a niekedy veľmi krutým postupom porušujú vývoj a prežívanie detí.

V rámci právneho poriadku existuje pluralita zákonných záruk a obmedzení, ktoré

vymedzujú zákonný priestor na ochranu maloletých a to i v rovine ústavnej ,,zaručuje sa

osobitná ochrana detí a mladistvých“.⁴V tomto kontexte je potrebné vnímať i otázky

obmedzenia slobody prejavu v záujme ochrany detí, ktoré sú realizované v dvoch smeroch:

1. všeobecné obmedzenia pre vysielateľov a to v záujme ochrany morálneho

vývinu maloletých ako skupiny,

2. obmedzenia vzťahujúce sa na rozširovanie informácií týkajúcich sa konkrétnej

maloletej osoby,

Rada by som poukázala na skutočnosť, že v oblasti periodickej tlače nie je v tlačovom

zákone⁵osobitne upravená ochrana maloletých, zatiaľ čo v oblasti elektronických médií, je

ochrana maloletého v slovenskom právnom poriadku zakotvená v súlade so smernicou TWF⁶a

zmluvou EDCT⁷.

Obmedzenia stanovené v záujme ochrany detí pri rozširovaní údajov o konkrétnej osobe.

V prvom rade, by si všetky médiá bez rozdielu, či sú printové, alebo elektronické mali

uvedomiť, že v článku 16 Dohovoru je jasne stanovené: „Žiadne dieťa nesmie byť vystavované

svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo

4

Čl. 41 ods. 1 Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,

Zákon č. 167/2008 Z. z. (o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový

5

zákon)

6

Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení zákonov alebo správnych opatrení

v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania televízneho vysielania v znení smernice 97/36/ES z 30. júna 1997.

Európsky dohovor o cezhraničnej televízii z 5. mája 1989.

7

36

korešpondencie, ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť“. Dieťa má právo na zákonnú

ochranu proti takýmto zásahom, alebo útokom.

Nedávna minulosť na slovenskom politickom poli a v mediálnej sfére však hovorí o

niečom inom. Ochrana detí a mladistvých je daná veľmi jednoduchým faktom, táto vzorka sa

totiž omnoho ťažšie vzhľadom na svoj vek a životné skúsenosti vysporiadava s negatívnymi

následkami zásahu médií. To môže v niektorých prípadoch viesť až k fatálnym následkom.

Ak ide o súhlas dieťaťa na vyhotovenie jeho podobizne, jej rozširovanie, či

informácie z jeho súkromného života, tak si treba uvedomiť, že do plnoletosti, je jeho

spôsobilosť obmedzená a súhlas môže udeliť jeho zákonný zástupca.

Veľkým zásahom zo strany médií, je uverejnenie citlivých údajov ktoré môžu dlhodobo

poškodiť dieťa.

Na druhej strane aj orgány činné v trestnom konaní sú povinné pri poskytovaní

informácií médiám dbať na záujem maloletých a osobné údaje jednoducho povedané,

nezverejňovať.

Na záver je potrebné dodať, že Slovenskom už asi pol roka rezonujú práve správy o

deťoch a mladistvých. Je to práve nerešpektovaním základných etických atribútov, a to jest

ochranou maloletých a mladistvých pred tlakom médií a tak povediac vydobýjaním si

politického kapitálu na tých, ktorí sú najviac zraniteľní.

Predmetnú situáciu kontinuálne sledujem a v prípade porušenia práv detí a maloletých

som sa niekoľkokrát obrátila s podnetom na Radu pre vysielanie a retransmisiu, resp. na

Tlačovú radu SR, aby zjednali nápravu a podnikli právne kroky voči vysielateľom a printovým

médiám.

37

6. Legislatívno-právna oblasť (pripomienkové konania)

Na základe vzájomnej spolupráce bola Komisárka pre deti informovaná Ministerstvom

spravodlivosti SR a MPSVR SR o pripravovaných návrhoch legislatívnych zmien, týkajúcich

sa oblasti ochrany práv detí. Predpokladá sa zapojenie komisára pre deti do všetkých

pripomienkových konaní, týkajúcich sa práv detí.

Do pripomienkového konania sa v roku 2016 zapojila a svoje pripomienky, prípadne

pozmeňujúce návrhy zaslala k návrhu:

₋

Vyhlášky č. 207/2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo ve-

ciach maloletých;

₋

Riadneho predbežného stanoviska Slovenskej republiky k návrhu nariadenia Rady o

právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodi-

čovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie);

₋

Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o

zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o

ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov;

Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých záko-

nov

38

7. Monitorovanie dodržiavania práv detí v resocializačných

zariadeniach

Stav ochrany a dodržiavania práv detí v resocializačných strediskách pre deti, ktorým bola

udelená akreditácia MPSVR SR na aktivizovanie vnútorných schopností detí za účelom

prekonania psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov, sociálnych dôsledkov drogových

závislostí a iných závislostí a zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí, vykonaného

Komisárkou pre deti v čase od 26. októbra 2016 do 22. februára 2017 s prerušovaním.

Zisťovanie stavu ochrany a dodržiavania práv detí vyplývajúcich z Dohovoru

o v nasledovných resocializačných strediskách pre deti sa uskutočnilo z vlastnej iniciatívy

Komisárky pre deti ako aj na základe Uznesenia č. 22 Výboru NR SR pre ľudské práva

a národnostné menšiny, za účasti zástupcov príslušnej Krajskej prokuratúry podľa sídla

resocializačného strediska pre deti, ktorým bola udelená akreditácia MPSVaR SR:

Vyplnené dotazníky Vyplnené dotazníky

Aktuálny počet

maloletých k

31.12.2016

Dátum návštevy v

resocializačnom

zariadení

v čase návštevy

zariadenia /

maloletí

v čase návštevy

zariadenia /

zamestnanci

Resocializačné strediská

Maximálna kapacita

zariadenia

n.o. ROAD, RS TOMKY, Tomky 664, 908

79 Borský Sv. Jur

OZ-ADAM, Cesta z kútov na Holíč 1336,

908 45 Gbely-Adamov

n.o. Komunita Ľudovítov, Šopy 3, 941 11

Palárikovo

n.o. Čistý deň, Hodská cesta 1228, 924

01 Galanta

o.z. Návrat-RDZO, Kráľová 540, 960 01

Zvolen

COR centrum n.o., Zvolenská cesta 521,

963 01 Krupina

n.o. Z-Návrat Centrum, Nová cesta 385,

029 42 Bobrov

14

4

25

17

-

11

3

4

2

5

4

3

4

2

1

4

04.11.2016

26.10.2016

07.11.2016

22.11.2016

23.11.2016

01.02.2017

22.02.2017

02.02.2017

01.02.2017

23.11.2016

3

24

4

42

12

25

3

18

5

33

3

6

2

Manus o.z., Koceľová 2, 036 01 Martin

1

15

37

1

FILIUS PAUL, Zvolenská 46, 963 01

Krupina

n.o. Komunita - Ľudovítov, 082

73 Poloma

Sumár

15

6

16

26

13

68

3

117

202

32

Zúčastnení prokurátori vykonali v predmetných resocializačných strediskách kontrolu

dodržiavania zákonností v zmysle §18 ods. 1 písm. d). zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre

v znení neskorších predpisov, Komisárka pre deti a zamestnanci Úradu komisára pre deti

zisťovali úroveň ochrany a dodržiavania práv detí v zmysle Dohovoru s nasledovnými

zisteniami:

39

-

vo všetkých resocializačných strediskách bolo zistené premiestňovanie detí medzi

resocializačnými strediskami na základe nepomenovanej zmluvy, obchodnej zmluvy,

medzistrediskovej dohody. Dokonca v dvoch prípadoch bolo dieťa do resocializačného

strediska premiestnené z detského domova na základe „obchodnej zmluvy“, či

medzistrediskovej dohody. Doba pobytu v resocializačnom stredisku je minimálne osem

mesiacov, čiže nejde o krátkodobý pobyt dieťaťa. Išlo o presuny, ktoré boli realizované

v resocializačných strediskách COR centrum n.o., n.o. Komunita Ľudovítov.

-

deti pred rozhodnutím príslušného súdu o umiestnení do resocializačného strediska, ktoré

navrhol kurátor dieťaťa neboli vypočuté, dokonca viaceré ani nevedeli kam ich vezú;

v resocializačných strediskách absentujú zmluvy medzi orgánmi sociálno-právnej ochrany

detí a sociálnej kurately Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR a príslušnými

resocializačnými strediskami pre deti o poskytnutí finančného príspevku akreditovaným

subjektom v súlade s §73 ods.1 písm. o (bod 1) zákona č. 305/2005 Z. z., ktoré na základe

rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení, neodkladnom či predbežnom opatrení

zabezpečujú resocializácie detí. Resocializačným strediskám n.o. ROAD TOMKY, OZ-

ADAM, n.o. Návrat centrum, Manus o.z., n.o. Čistý deň, COR-centrum n.o, napriek

právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu o umiestnení dieťaťa do

resocializačného strediska na základe návrhu sociálneho kurátora úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny príslušného podľa obvyklého pobytu dieťaťa nie je poskytovaný finančný

príspevok dňom umiestnenia dieťaťa ani uzatvorením zmluvy o jeho poskytovaní. V čase

návštevy resocializačného strediska n.o. ROAD TOMKY bolo v tomto zariadení

umiestnených dvanásť detí a finančný príspevok bol poskytovaný len na štyri deti, dokonca

na 1 dieťa, ktoré odišlo v máji 2016 nebola ešte v novembri 2016 uzatvorená zmluva.

Uvedený okruh problémov riešil s účinnosťou od 1.1.2017 generálny riaditeľ Ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci internej normy;

-

vybrané resocializačné strediská pre deti OZ ADAM, n.o. ROAD, n.o. Komunita

Ľudovitov nevedú spisovú dokumentáciu detí v súlade s §30 ods.2 a 4 a §63 ods. 5 zákona

č. 305/2005 Z. z., nie je pravidelne vypracovávaný a jeden krát mesačne vyhodnocovaný

individuálny resocializačný plán s vyznačením fázy resocializácie dieťaťa. Nepravidelne

je aj štvrťročne vyhodnocovaný individuálny resocializačný plán dieťaťa s príslušným

orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 63 a § 90 ods.4 písm.

a), v niektorých prípadoch absentujú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia príslušného

40

súdu o umiestnení dieťaťa do resocializačného strediska, a to v OZ-ADAM, n.o. ROAD

TOMKY predovšetkým z dôvodu, že resocializačné strediská nie sú účastníkmi konania.

Taktiež vo viacerých prípadoch v uvedených zariadeniach chýba sociálna správa o dieťati

ako aj rodný list dieťaťa;

-

vykonávaná pracovná terapia v súlade s § 47 ods. 3 bod 13) zákona č. 305/2005 Z. z., v

resocializačných strediskách OZ-ADAM, n. o. Komunita Poloma Ľudovítov, n.o Z-Návrat

Centrum presahuje rámec pracovnej rehabilitácie a hraničí so zneužívaním detskej práce,

ktorej vykonávanie je v rozpore s Dohovorom článkom 32 ako aj našou platnou

legislatívou. V n.o. Z-Návrat Centrum deti pracujú v rôznych s.r.o v jednom prípade

v reštauračnom zariadení, bez nároku na mzdu (barter);

-

v prípade resocializačného strediska n.o. Komunita Ľudovítov ide okrem práce

s bremenami, prác vo výške a práce s elektrickými nástrojmi aj o vykonávanie práce na

pracoviskách, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom do 18 rokov, viď. Nariadenie

č. 286/2004 Z. z. ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané

mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom

pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov a Príloha č. 1 k nariadeniu vlády

č. 286/2004 Z. z. Zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom

bod 1.1 písm. d/, bod 1.4 písm. c/,d/,h/. V resocializačnom stredisku OZ-ADAM sa

vykonáva spracovanie dreva s pomocou elektrických nástrojov. Uvedené zistenia boli

odstúpené Národnému inšpektorátu práce v Košiciach za účelom vykonania kontroly

a vyvodenia dôsledkov v prípade zistenia porušovania práva dieťaťa. Tieto kontroly

o vyššie uvedených resocializačných strediskách pre deti v súčasnosti prebiehajú;

-

vo všetkých resocializačných strediskách nie je dodržiavaná Vyhláška

MZ SR č.259/2008 Z. z., o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov

a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia,

ktorá určuje počet m² na 1 osobu v resocializačnom zariadení ako aj základné vybavenie.

V tejto súvislosti neodporúčame v resocializačnom stredisku OZ-ADAM, Cesta z Kútov

na Holíč 1336, 908 45 Gbely-Adamov bez náležitej rozsiahlej rekonštrukcie, opráv

a údržby vrátane dovybavenia resocializačného strediska vykonávať resocializáciu pre deti.

Ide o objekty, ktoré sú majetkom obce Gbely. (MPSVaR SR odporúčame pomôcť obci

a resocializačnému stredisku v rámci národných priorít s rekonštrukciou rozostavaného

objektu);

41

-

vo všetkých resocializačných strediskách nie sú dostatočne prezentované a realizované

participačné mechanizmy – právo detí na vypočutie, vyjadrenie svojho názoru vo všetkých

oblastiach, ktoré sa ho týkajú (čl. 12 Dohovoru). Aktívny dialóg medzi deťmi a dospelými

a riadne zváženie názoru detí podľa veku a úrovne ich vyspelosti. Zvláštnu pozornosť je

potrebné venovať poskytovaniu a podávaniu informácií spôsobom, ktorý je pre dieťa

vhodný, poskytovaniu adekvátnej podpory a zamedzeniu zneužívania informácií,

získaných od detí pre okruh iných subjektov, ako sú napr. advokáti, médiá a pod.;

-

Zohľadňujúc klientelu resocializačných stredísk je nevyhnutné venovať náležitú pozornosť

podávaniu a úschove liečiv, ktoré sa tam nachádzajú. Je potrebné a to v záujme ochrany

zdravia a života detí dodržiavať maximálnu obozretnosť a nedostupnosť liečiv zo strany

detí. Ide predovšetkým o psychofarmaká v resocializačných strediskách OZ ADAM

a n. o. TOMKY ROAD. To sa týka aj zberu, sušenia a uskladňovania liečivých rastlín.

V oboch prípadoch je potrebné ustanoviť zodpovedného zamestnanca na

obhospodarovanie liečiv a liečivých rastlín;

Otvorenými otázkami ostávajú

Otvorenými otázkami ostávajú:

1. Stravovanie v resocializačných strediskách realizované nasledovne:

a) Príprava stravy klientami resocializačného strediska v rámci pracovnej terapie

b) Príprava stravy zamestnancami resocializačného strediska

c) dodávateľským spôsobom

V rámci návštevy všetkých resocializačných stredísk pre deti, bolo vo viacerých z nich zistené:

-

nesprávne skladovanie potravín;

zmrazovanie potravín;

osobitný systém zásobovania potravinami vrátane vlastnej produkcie resocializačných

stredísk;

Podľa § 24, ods. 5, písm. f) zákona č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov prevádzkovateľ zariadenia pre deti

a mládež má povinnosť vypracovávať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie

regionálnemu úradu zdravotníctva vrátane návrhov na jeho zmenu.

42

Náležitosti takéhoto prevádzkového poriadku sú definované vo vyhláške Ministerstva

zdravotníctva SR č.527/2007 Z. z. podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti

a mládež.

Zastávam názor, že táto povinnosť sa má vzťahovať aj na zriaďovateľa resocializačného

strediska a súhlas regionálneho úradu verejného zdravotníctva by mal predkladať žiadateľ

o udelenie akreditácie v súlade s §79 ods.1 písm. j) zákona 305/2005 Z. z. akreditačnej komisii

Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR. Z uvedeného dôvodu navrhujeme legislatívne

precizovať §79 ods.1 písm. j) zákona 305/2005 Z. z.

2. Fajčenie v resocializačných strediskách. Niektoré resocializačné strediská fajčenie

povoľujú, napr. n. o. Z-Návrat Centrum, O.Z. ADAM, n. o. Čistý deň, iné zakazujú napr.

n. o. Komunita Ľudovítov, n. o. ROAD TOMKY. V súvislosti s § 26 ods.1 zákona

č.305/2005 Z. z. úlohou orgánu sociálno-právnej ochrany pre deti a sociálnej kurately je

vykonávať opatrenia zamerané na ochranu života a zdravia. Fajčenie má dokázateľne

negatívny vplyv na zdravie, tak ako to určuje zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto je žiadúce v rámci resocializácie detí riešiť

aj otázku pre deti nebezpečného fajčenia čo odporúčame doplniť aj do zákona č. 305/2005

Z. z.

3. Spoločný pobyt detí a dospelých, koedukovaný pobyt chlapcov a dievčat.

4. Fakultatívnosť finančného príspevku akreditovaným subjektom pre fyzickú dospelú osobu

zo strany príslušného vyššieho územného celku v rôznej výške (môže dochádzať

k používaniu príspevku pre deti v prospech dospelých a opačne).

5. Nedodržiavanie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce pri rozpisoch pracovných smien,

ktoré môžu viesť k psychickým a fyzickým preťaženiam zamestnancov a následne k

nezvládnutiu ich pracovných povinností, napr. resocializačné stredisko n. o. ROAD

TOMKY.

Súčasťou zisťovania ochrany a dodržiavania práv detí boli vyhodnotené dotazníky,

z ktorých vyplynuli viaceré závery:

Otázky smerovali k zisteniu úrovne ochrany a dodržiavania práv detí vo všetkých

resocializačných strediskách pre deti ktorým bola udelená akreditácia MPSVR SR.

Poznanie pojmu „práva detí“ potvrdilo 96 % detí, a celkovo 94 % detí si myslí, že v ich

resocializačnom stredisku sú práva detí dodržiavané. V súvislosti s článkom 17 Dohovoru má

43

dieťa právo na prístup k informáciám a materiálom z rôznych zdrojov. Musia však byť prijaté

opatrenia na ochranu detí pred škodlivými a ohrozujúcimi informáciami. Je preto potrebné

zamerať sa na 19 % respondentov, ktorí nemajú prístup k informáciám, ktoré považujú za

potrebné.

Podľa našich zistení má 82 % detí

možnosť podať individuálnu sťažnosť

v resocializačnom stredisku v ktorom sú umiestnené. Väčšina z opýtaných detí až 46 % sa so

svojou sťažnosťou obrátilo na personál resocializačného strediska a len 18% detí na svojich

rodičov. Na kurátora sa obrátilo iba 11 %. Inú pomoc by využilo 4 % opýtaných.

Dôležitým zistením je koľko detí pred umiestnením do resocializačného strediska

absolvovalo liečbu v zdravotníckom zariadení pričom tento údaj vyplnilo 98 % klientov.

Väčšina 51 % klientov absolvovalo liečbu v zdravotníckom zariadení, 47 % opýtaných však

liečbu v zdravotníckom zariadení neabsolvovalo. Podľa § 63, odseku 2, písm. a) zákona

305/2005 Z. z. sa poskytuje odborná pomoc v resocializačnom stredisku len na základe

odporúčania adiktológa alebo psychiatra a splnenia podmienok prijatia do zariadenia. Všetci

opýtaní klienti potvrdili existenciu pravidiel, ktoré v resocializačnom stredisku musia

dodržiavať, je preto dôležité zamerať sa na udalosti, ktoré umiestneniu do resocializačného

strediska predchádzali a či bol dodržaný vyššie uvedený postup pri umiestnení do

resocializačného strediska.

Výrazná väčšina opýtaných 90% je v kontakte s rodičmi, čo je v súlade s článkom 9

Dohovoru zameraného na udržiavanie kontaktu s oboma rodičmi, okrem prípadov keď je to

nezlučiteľné so záujmami dieťaťa. Pozitívne vnímame aj skutočnosť, že až 81 % opýtaných má

v resocializačnom stredisku človeka, ktorému dôveruje, až 91 % opýtaných má pri sebe

človeka na ktorého sa môže spoľahnúť. Nedôvera 18 % opýtaných voči nikomu

v resocializačnom stredisku je z nášho pohľadu podnet na zmenu aktuálnej situácie. Negatívne

vnímame aj fakt, že len 26 % opýtaných sa spolieha na vychovávateľa, teda profesionála, ktorý

je v resocializačnom stredisku dieťaťu, mladistvému najbližšie. Spomedzi opýtaných sa 31 %

spolieha na rodinu (rodičia, súrodenci) a 26 % na spolubývajúceho.

44

8. a) Ak áno, je to:

0%

vychovávateľ

učiteľ

1%

13%

26%

súrodenec

rodič

26%

spolubývajúci

spolužiak

niekto iný

Neuvedené

3%

8%

23%

Veľmi dôležitá je ochrana dieťaťa a maloletého pred zneužívaním a zanedbávaním

v súlade s článkom 19 Dohovoru, podľa ktorého musí byť dieťa chránené pred všetkými

formami zlého zaobchádzania zo strany rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu.

I napriek tomu sa 41 % opýtaných so zlým zaobchádzaním stretlo z toho 20 % v škole, 11 %

v resocializačnom stredisku, teda v priestore, kde je štát povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu

deťom. Až 44 % opýtaných sa so zlým zaobchádzaním stretlo na verejnosti, konkrétne na ulici.

Ešte negatívnejšie vnímame zistenie, že až 61 % opýtaných sa so zlým zaobchádzaním stretlo

zo strany dospelej osoby.

Všetky navštívené resocializačné strediská využívajú ako nástroj práce s deťmi

a mladistvými tresty. Podľa konštatovania 10 % opýtaných sa ako sankcie využívajú telesné

tresty, 88 % opýtaných konštatuje, že sankcie v resocializačnom stredisku, v ktorom sú

umiestnení sa nevyužívajú. Spektrum trestov, ktoré jednotlivé strediská využívajú je široké,

niektoré sú nejasné alebo nekorešpondujú s právnym stavom. Vo veľkej miere sa využívajú

kliky, drepy, a pod. Nejasné pojmy sú tzv. „hygienické intervencie“ a „sankcie hygienické“.

Podľa súčasného poznania je nielen na Slovensku a v EÚ fajčenie zdraviu škodlivé tak pre

maloletých, mladistvých a dospelých a preto je nejasné využívanie trestu „bez fajčenia“ ako

jedného z trestov, teda represívnych nástrojov.

45