Rodiny s deťmi a zraniteľné osoby potrebujú nezriedka osobitnú zdravotnú starostlivosť. Keďže počas uloženej alternatívy zaistenia (napr. hlásenie pobytu) nie sú cudzinci zdravotne poistení a nemôžu si ani zaplatiť komerčné zdravotné poistenie, navrhuje sa, aby sa na účel poskytovania zdravotnej starostlivosti na nich naďalej hľadelo ako na zaistené osoby.
Zaistený cudzinec je povinne zdravotne poistený a poskytuje sa mu zdravotná starostlivosť na základe zdravotného poistenia, pričom poistné hradí štát.
Ak sa konanie o zaistení vedie so zraniteľnou osobou – napríklad rodina s deťmi, alebo chorý človek, zaistenie prichádza do úvahy len ak je to nevyhnutné. Ak sa zraniteľnosť zistí počas zaistenia, malo by to viesť k prepusteniu osoby na slobodu. Zraniteľnosť je teda okolnosť, ktorá by mala indikovať potrebu miernejšieho opatrenia než je umiestenie do zaistenia.
Nakoľko však neexistuje alternatívny podporný systém pre tieto miernejšie opatrenia, ktorý by existovať mal, zraniteľné osoby vrátane detí, v prípade ktorých je uplatnená alternatíva zaistenia, nemajú zdravotné poistenie. Pokiaľ bola dôvodom prepustenia na slobodu ich zraniteľnosť (napríklad choroba), prepustením na slobodu paradoxne strácajú aj zdravotné poistenie a prístup k starostlivosti.
Liga za ľudské práva dosiahla v niekoľkých prípadoch prepustenie na slobodu psychicky chorých alebo duševne postihnutých klientov, z dôvodu, že umiestnenie v zaistení bolo neadekvátne ich zdravotnému stavu, osobitným potrebám a ich zraniteľnosti. Následne si však museli sami platiť liečbu a lieky, ktoré sa mnohým mohli stať nedostupnými z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Alebo so zabezpečením liekov a liečby vypomáhali mimovládne organizácie.
Pozmeňujúci návrh sleduje zmenu súčasnej právnej úpravy, ktorá vedie k absurdnej situácii, v ktorej štát zabezpečí pre zraniteľné osoby zdravotnú starostlivosť, ale len za súčasného pozbavenia osobnej slobody.
Podobnú konštrukciu na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti obsahuje zákon o azyle č.480/2002 v ustanovení § 3 ods. 9.
V čl. I sa za bod 92 vkladá nový bod 93, ktorý znie:
„93. V § 96 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Zraniteľné osoby a rodiny s deťmi majú prístup k psychologickým a sociálnym službám a poradenstvu a ku krízovej intervencii.“.“
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Na základe pozorovaní z praxe je zrejmé, že psychosociálne poradenstvo a krízová intervencia sú