Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

I.Kontext predsedníctva SR v Rade EÚ

Začiatok historicky prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie bol poznačený bezprecedentnou situáciou pre Úniu a jej členské štáty. Spôsobilo ju rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva o vystúpení ich krajiny z Európskej únie. Hoci toto rozhodnutie nemalo vplyv na priority a zameranie slovenského predsedníctva, bolo určujúce pre atmosféru v EÚ, v ktorej výkon predsedníctva prebiehal. Výsledok referenda podčiarkol naliehavú potrebu diskusie o budúcnosti Únie a slovenské predsedníctvo sa muselo zhostiť náročnej úlohy – prispieť k obnoveniu dôvery občanov Únie v spoločný európsky projekt. Prvým krokom na tejto ceste bol Bratislavský samit, ktorý po dlhých rokoch umožnil lídrom členských štátov diskutovať otvorene o budúcnosti EÚ mimo Bruselu. Začiatok a priebeh slovenského predsedníctva ovplyvnili aj ďalšie zložité výzvy: pretrvávajúca migračná a utečenecká kríza, teroristické útoky a stále citeľné dôsledky finančnej a hospodárskej krízy poznačené vysokou nezamestnanosťou.

Ambíciou slovenského predsedníctva bolo zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť Únie voči vonkajším i vnútorným výzvam. Priority slovenského predsedníctva boli preto motivované tromi vzájomne prepojenými princípmi: konkrétne výsledky a prekonávanie fragmentácie s cieľom priblížiť Úniu občanom. Zamerali sme sa na oblasti, v ktorých Únia prináša hmatateľné výsledky pre občanov. K takým patrí napríklad legislatíva o odstránení prekážok elektronického obchodovania, zrušení roamingových poplatkov pre spotrebiteľov, či podpore pre internetové pripojenie 5G.

Pri napĺňaní strategických priorít Únie sme v pozícii predsedníckej krajiny fungovali ako čestný sprostredkovateľ a mediátor európskej diskusie. Slovensko sa počas predsedníctva ocitlo v novej pozícii, keď sa do úzadia dostali naše národné ciele a prioritným sa stal spoločný záujem Únie. Konkrétne výsledky a pozitívne reakcie našich partnerov sú dôkazom, že sme v tejto pozícií obstáli. Pri mnohých legislatívnych návrhoch sa nám podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov alebo dohodu s Európskym parlamentom. Vďaka včasnej a dôslednej príprave Slovensko zvládlo svoje historicky prvé predsedníctvo aj po organizačnej a logistickej stránke.

Osobitnú pozornosť venovalo slovenské predsedníctvo vzťahom s Európskym parlamentom. K efektívnej spolupráci s Európskym parlamentom na všetkých úrovniach významne prispelo pôsobenie Ivana Korčoka, splnomocnenca vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade Európskej únie v pozícii „ministre délégué“. Aktívny dialóg členov vlády SR, ako aj splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre vyjednávanie rozpočtu EÚ na rok 2017 s predstaviteľmi Európskeho parlamentu, priniesol konkrétne výsledky v mnohých oblastiach.

Kľúčovou udalosťou a zároveň dôležitým úspechom slovenského predsedníctva je Bratislavský samit. Po výsledku referenda v Spojenom kráľovstve hlavy štátov a vlád 27 členských štátov Únie jasne potvrdili záujem pokračovať v projekte európskej integrácie. Bratislavský proces bude pokračovať aj po skončení predsedníctva – vyvrcholí v Ríme v marci 2017 pri príležitosti pripomenutia si 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv.

Konkrétne výsledky sme dosiahli vo všetkých štyroch prioritných oblastiach, na ktoré sme sa zamerali v programe slovenského predsedníctva. Našou ambíciou bolo prispieť k vytvoreniu hospodársky silnej Európy. Pod vedením slovenského predsedníctva bol schválený rozpočet EÚ na rok 2017, ktorý je flexibilný, vyvážený a odráža priority Únie. Vďaka prijatému rozpočtu sa v roku 2017 zvýšia zdroje na podporu rastu a zamestnanosti o 12 %. Únia tiež bude lepšie finančne pripravená na zvládanie migrácie a jej príčin, ako aj na zvýšenie bezpečnosti a ochrany hraníc EÚ. V rámci prioritnej oblasti zameranej na modernizáciu jednotného trhu sme urobili konkrétne kroky pre postupné odstránenie fragmentácie jednotného trhu. V budovaní jednotného digitálneho

trhu dosiahlo slovenské predsedníctvo niekoľko konkrétnych výsledkov, či už v odstraňovaní prekážok nákupu služieb cez internet, vytvorení predpokladov pre rýchly internet 5G alebo pre postupné odstránenie roamingových poplatkov v roku 2017. Medzi dôležité výsledky slovenského predsedníctva patrí ratifikácia Parížskej dohody na úrovni EÚ, ktorá predstavuje veľký príspevok k európskemu a svetovému boju so zmenou klímy a zároveň prispieva k budovaniu Energetickej únie. Migračná kríza naďalej ostáva aktuálnou prioritou pre EÚ a vyžaduje si ďalšiu diskusiu a hľadanie spoločných riešení všetkých členských štátov. Slovenské predsedníctvo sa zameralo na odstraňovanie príčin migrácie, ochranu vonkajších hraníc EÚ a na oblasti, v ktorých bolo možné dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi. V rámci udržateľnej migračnej a azylovej politiky začiatkom októbra 2016 začala oficiálne svoju činnosť Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá je významným nástrojom na ochranu vonkajších hraníc Únie. Slovenské predsedníctvo nezostalo pasívne ani pri veľmi citlivej téme reformy spoločného európskeho azylového systému a prišlo s návrhom konceptu efektívnej solidarity, ktorým sa pokúsilo zblížiť pohľady členských štátov a prekonať politické napätia v tejto oblasti. Malta ako nástupnícka krajina predsedajúca Rade EÚ po Slovensku bude v prístupe iniciovanom slovenským predsedníctvom pokračovať. Počas slovenského predsedníctva sa tiež podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov k vytvoreniu Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj, ktorý má prispieť k riešeniu prvotných príčin migračnej a utečeneckej krízy. V rámci posilňovania globálnej angažovanosti EÚ sme sa zamerali na presadzovanie dôveryhodnej politiky rozširovania, posilňovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, prehlbovanie susedstva a budovanie silných obchodných vzťahov s kľúčovými svetovými ekonomikami. Podpis Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody EÚ s Kanadou (CETA) je dôležitým úspechom slovenského predsedníctva v tejto oblasti a zároveň je významnou udalosťou pre transatlantický obchod. Dohoda prinesie firmám z EÚ nové obchodné príležitosti v Kanade a očakávame, že prispeje k zvýšeniu zamestnanosti v Európe.

Okrem presadzovania programu je predsedníctvo príležitosťou pre prezentáciu krajiny v zahraničí a priblíženie EÚ a európskych tém občanom SR. Tento aspekt bol zohľadnený pri prípravách predsedníctva a polročné predsednícke obdobie sme plne využili na komunikáciu európskych tém na domácej pôde a propagáciu našej krajiny a jej kultúry zahraničným návštevníkom. Slovensko navštívilo viac ako 25 tisíc delegátov, ktorí sa zúčastnili na viac ako 200 podujatiach nielen v Bratislave. Po celom svete bolo uvedených takmer 300 výstav a prezentačných projektov, ako aj 68 koncertov a živých vystúpení. Predsednícky web a sociálne siete boli hlavným komunikačným kanálom predsedníckych aktivít. Návštevnosť webu dosiahla približne 180 tisíc unikátnych používateľov a stránka bola zobrazená 800 tisíc krát. Dva twitterové predsednícke účty a facebook predsedníctva mali dokopy cez 11 tisíc followerov. Predsednícke obdobie sme plne využili aj na priblíženie Európy a európskych tém občanom množstvom článkov, rozhovorov politických predstaviteľov v printových či online médiách, ako aj diskusií a relácií v rozhlase či televízii.

Pri organizácii podujatí sme zvolili centralizovaný model, ktorý sa ukázal ako najefektívnejší z logistického a finančného hľadiska, ale aj z pohľadu bezpečnosti návštevníkov a občanov SR. Predsedníctvo a jeho témy sme však priniesli aj do regiónov, miest a obcí Slovenska prostredníctvom širokej škály podujatí podporených cez dotačnú schému MZVaEZ SR v celkovej hodnote takmer 300 tisíc EUR, ako aj udelením záštity SK PRES viac než 200 podujatiam.

Predsedníctvo je samozrejme finančnou investíciou, ale v prvom rade je investíciou do ľudského kapitálu. Počas predsedníctva vyrástlo mnoho špičkových diplomatov a expertov, ktorí sú teraz oveľa lepšie vybavení na presadzovanie záujmov našej krajiny v EÚ a vo svete. Pri plánovaní predsedníctva sme si dali za cieľ byť najúspornejším predsedníctvom Rady EÚ spomedzi krajín V4. Napriek tomu, že vyúčtovanie ešte nie je konečné a v rámci celkového zhodnotenia nákladov na predsedníctvo bude potrebné započítať aj plánované výdavky v r. 2017, už dnes môžeme

konštatovať, že sa nám z rozpočtu na roky 2014-2016 v sume 69,5 mil. EUR podarilo efektívnym a hospodárnym vynakladaním finančných prostriedkov ušetriť približne 27 % rozpočtovaných prostriedkov.

II.Bratislavský samit

Najvýznamnejším podujatím slovenského predsedníctva bolo neformálne stretnutie lídrov 27 členských štátov EÚ – Bratislavský samit, ktoré sa uskutočnilo 16.9.2016 v Bratislave. Úspešné zvládnutie samitu bolo najväčšou výzvou polročného predsedníctva Slovenskej republiky. Jeho význam v najväčšej miere podčiarkuje politický vývoj a okolnosti, ktoré stretnutiu lídrov v Bratislave predchádzali.

Bratislavský samit bol zvolaný v snahe vytvoriť podmienky pre otvorenú diskusiu lídrov o budúcnosti EÚ v neformálnom formáte mimo Bruselu. V nadväznosti na rozhodnutie občanov UK o odchode z EÚ diskutovalo 27 členských štátov o tom, aké kroky treba vykonať, aby sme boli schopní ponúknuť Európanom bezpečnejšiu, prosperujúcejšiu a jednotnejšiu Úniu, ktorá je schopná efektívnejšie riešiť problémy svojich občanov.

Bratislavský samit predstavuje začiatok procesu sebareflexie, tzv. bratislavského procesu, ktorý vyvrcholí v marci 2017 v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Na jeho konci by sme mali mať jasnejšiu predstavu o budúcej podobe Únie, ako aj o tom, na ktoré oblasti by sme sa mali prioritne zamerať, ak chceme naplniť očakávania občanov.

Napriek zložitej situácii lídri v Bratislave prijatím spoločnej Bratislavskej deklarácie jasne demonštrovali jednotu a odhodlanie rozvíjať európsky integračný projekt aj po odchode Spojeného kráľovstva. Dohodli sa na troch prioritných oblastiach a konkrétnych opatreniach s časovým rámcom ich plnenia v nasledujúcich šiestich mesiacoch, ktoré sú obsahom tzv. bratislavskej cestovnej mapy – druhého politického dokumentu lídrov 27 členských štátov. Prioritami bratislavského procesu sú oblasti so zásadným vplyvom na životy bežných ľudí – migrácia a vonkajšie hranice, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a napokon hospodársky a sociálny rozvoj a podpora mládeže.

Samit nebol jednorazovou záležitosťou, ale prvým krokom v dlhodobejšom procese. Konkrétne opatrenia i časový harmonogram stanovený v bratislavskej cestovnej mape zásadne určovali agendu zasadnutí jednotlivých zložení Rady EÚ i oboch riadnych zasadnutí Európskej rady počas SK PRES v októbri a decembri. Rovnako tomu bude aj počas predsedníctva Malty v Rade EÚ v prvom polroku 2017. Finálnou fázou bratislavského procesu budú samity na Malte vo februári a v Ríme v marci 2017, ktoré budú venované vyhodnoteniu implementácie cieľov stanovených v Bratislave. Už po skončení nášho predsedníctva je zrejmé, že vďaka Bratislavskému samitu členské krajiny Únie v relatívne krátkom čase dosiahli konkrétne výsledky vo všetkých troch prioritných oblastiach. Silný apel lídrov zároveň podporil snahu posunúť diskusiu na úrovni Rady EÚ aj v oblastiach, v ktorých sa zhodu členských štátov nedarilo nájsť niekoľko rokov.

III.Vyhodnotenie obsahových priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ

Hospodársky silná Európa

Bratislavská deklarácia a Bratislavská cestovná mapa prijaté na septembrovom Bratislavskom samite zdôraznili potrebu riešiť ekonomickú a sociálnu neistotu ako jednu z urgentných priorít Únie. Hospodárska a menová únia stále zostáva nedokončená. Slovenské predsedníctvo preto vytvorilo na viacerých fórach priestor pre diskusiu členských štátov o potrebe jej dobudovania, konkrétne jej fiškálneho piliera, s cieľom priniesť pozitívny impulz v ďalšom procese. Na neformálnom zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) ministri diskutovali o podmienkach pre vznik spoločnej fiškálnej kapacity, o jej možných formách, ako aj princípoch, na ktorých by mala fungovať. Kvalitu diskusie a jej prínos ocenili aj krajiny, ktoré túto tému vo všeobecnosti nepodporujú.

Únia musí pokračovať v úsilí o oživenie súkromných investícií, ktoré stále nedosahujú predkrízové hodnoty. V tejto oblasti zohráva dôležitú úlohu Európsky fond pre strategické investície ako dodatočný nástroj k existujúcim európskym investičným programom. Cieľom fondu je podpora využívania verejných financií, vrátane financií z rozpočtu EÚ, pre účely mobilizácie súkromných investícií. Členské štáty pod vedením slovenského predsedníctva schválili svoju pozíciu k návrhu na predĺženie trvania fondu a súhlasili s jeho rozšírením tak z hľadiska trvania, ako aj z hľadiska jeho finančnej kapacity – investičný cieľ do roku 2020 predstavuje pol bilióna eur. Okrem predĺženia trvania a zväčšenia finančnej kapacity fondu sú súčasťou návrhu aj viaceré opatrenia na zlepšenie jeho fungovania.

Cieľom Únie kapitálových trhov je sprístupniť alternatívne zdroje financovania pre malé a stredné podniky, opierajúce sa v súčasnosti najmä o bankové úvery. Hlavným výsledkom bude postupné odbúravanie zostávajúcich bariér pri cezhraničnom toku kapitálu. Slovenské predsedníctvo dosiahlo dohodu členských štátov pri návrhu o európskych fondoch rizikového kapitálu a európskych fondoch sociálneho podnikania. Cieľom zmien nariadení je podporiť investície do rizikového kapitálu a sociálnych projektov a uľahčiť investorom investovanie do malých a stredne veľkých inovatívnych spoločností. Pod vedením slovenského predsedníctva sa tiež dosiahla politická dohoda s Európskym parlamentom o fondoch peňažného trhu. Po viac ako troch rokoch vyjednávaní sa slovenskému predsedníctvu podarilo úspešne uzavrieť tento mimoriadne ťažký a technicky náročný návrh, ktorý prispeje k zvýšeniu finančnej stability v EÚ, a ktorým sa po prvýkrát nastavuje regulácia v oblasti tieňového bankovníctva. Dôležitým príspevkom k budovaniu Únie kapitálových trhov je aj politická dohoda Rady a Európskeho parlamentu pri nariadení o prospektoch. Prospekt je právny dokument, ktorý pre potenciálnych investorov spoločnosti vydávajú o emitovaných cenných papieroch a o sebe. Je základným zdrojom informácií pre investorov a jedným z kľúčových nástrojov pre spoločnosti, ktoré chcú získavať kapitál na trhoch s cennými papiermi v EÚ.

Dokončenie Bankovej únie je dôležitým nástrojom na stabilizáciu bankového sektora EÚ. Slovenské predsedníctvo pokračovalo v rokovaniach o treťom pilieri Bankovej únie – európskom systéme ochrany vkladov, ktorý by mal prispieť k ochrane vkladateľov a posilneniu finančnej stability ako aj dôvery občanov EÚ k finančnému trhu a inštitútom EÚ vo všeobecnosti.

Rozpočet EÚ ako hlavný investičný nástroj musí reflektovať aktuálne priority EÚ a zároveň disponovať potrebnou kapacitou na riešenie neočakávaných výziev. V mimoriadne zložitom období ovplyvnenom výsledkom referenda v Spojenom kráľovstve sa slovenskému predsedníctvu podarilo dohodnúť rozpočet EÚ na rok 2017, ktorý je flexibilný, vyvážený a odráža aktuálne priority Únie. V roku 2017 sa v porovnaní s rokom 2016 o 11 % zvýšia zdroje na riešenie migrácie a zvýšenie

bezpečnosti občanov a o 12 % zdroje na podporu rastu a zamestnanosti. V rokovaniach k návrhu na strednodobé preskúmanie Viacročného finančného rámca 2014-2020 dosiahlo slovenské predsedníctvo širokú podporu členských štátov pre kompromisný návrh, ktorý zvyšuje zdroje o 6 miliárd eur, z toho takmer 4 miliardy na aktuálne priority ako sú migrácia a bezpečnosť a o ďalšie 2 miliardy na podporu rastu a zamestnanosti, vrátane 1 miliardy na podporu mládeže.

Hospodársky rast v Európe nie je možné dosiahnuť bez cielenej investície do konvergencie všetkých regiónov EÚ, čo je hlavnou úlohou Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Členské štáty pod vedením slovenského predsedníctva prijali závery k výsledkom a novým prvkom politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov, v ktorých vyzdvihli pozitívny vplyv politiky súdržnosti na podporu rastu a tvorbu pracovných miest. Ministri sa zaviazali pravidelne diskutovať o podobe politiky súdržnosti po roku 2020 s cieľom zabezpečiť, aby bolo využívanie týchto fondov pre občanov čo najjednoduchšie, najprístupnejšie a najzrozumiteľnejšie.

Hospodárska súťaž a transparentné investičné prostredie sa musia opierať o opatrenia v daňovej oblasti, ktoré povedú k spravodlivému a účinnému zdaňovaniu v EÚ. Členské štáty pod vedením slovenského predsedníctva schválili kritériá a proces vytvorenia zoznamu EÚ, ktorý sa týka nespolupracujúcich jurisdikcií v daňovej oblasti. Cieľom tejto iniciatívy je predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (reakcia na odhalenie Panamských dokumentov v apríli 2016), narúšaniu základu dane a presunu ziskov a napomôcť k presadzovaniu medzinárodných štandardov v oblasti transparentnosti a spravodlivého zdaňovania na globálnej úrovni.

Rada pod vedením slovenského predsedníctva prijala novelu smernice ktorou sa daňovým orgánom poskytuje prístup k informáciám orgánov zodpovedných za predchádzanie praniu špinavých peňazí. Smernica umožní daňovým orgánom prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve spoločností pri sledovaní riadneho uplatňovania daňových predpisov a zároveň pomôže predchádzať daňovým únikom a daňovým podvodom.

Dôležitým výsledkom v oblasti DPH bolo dosiahnutie kompromisného znenia dohody medzi EÚ a Nórskom o administratívnej spolupráci, boji proti podvodom a vymáhaniu v oblasti DPH. Slovenské predsedníctvo ešte pred samotným predložením návrhu EK, ktorým sa má zaviesť definitívny režim DPH pre cezhraničné transakcie v EÚ, otvorilo diskusiu o identifikácii problémov súčasných pravidiel DPH v tejto oblasti, ako aj návrhov na ich riešenie. Táto iniciatíva bola zavŕšená jednohlasným schválením záverov Rady.

V oblasti spotrebných daní Európska komisia zverejnila správu o hodnotení smernice o štruktúrach spotrebných daní pre alkohol a alkoholického nápoje. V nadväznosti na predloženú správu sa slovenskému predsedníctvu podarilo dosiahnuť jednomyseľné odsúhlasenie záverov Rady vyzývajúcich Európsku komisiu na predloženie legislatívneho návrhu, ktorým bude táto smernica zmenená po prvýkrát po 23 rokoch.

V kontexte zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v EÚ v súvislosti s teroristickými útokmi a hrozbami, ako aj dôkazmi o praní špinavých peňazí, ktoré boli zverejnené v rámci tzv. Panama Papers, sa slovenskému predsedníctvu podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov na novele smernice o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

V kontexte boja proti terorizmu sa počas slovenského predsedníctva diskutovalo aj o úlohe colníctva. V oblasti colníctva sa predsedníctvu podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov na svojom návrhu na zriadenie stálej platformy generálnych riaditeľov colných správ, ako aj na

návrhu na neformálnu dohodu o postupe pre nomináciu spoločného kandidáta na manažérske pozície v Svetovej colnej organizácii (WCO). Slovenské predsedníctvo nastolilo závažnú otázku potreby zlepšenia výmeny colných informácií s tretími krajinami a k tejto téme dosiahlo schválenie záverov Rady.

Slovenské predsedníctvo odblokovalo rokovania a dosiahlo dohodu k smernici o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ (tzv. smernica o ochrane finančných záujmov EÚ), ktorá bola v Rade prerokúvaná viac ako štyri roky. Smernica je prelomovou, keďže napriek tomu, že na úrovni EÚ boli vypracované právne predpisy v oblasti boja proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí, príslušné pravidlá členských štátov sa v súčasnosti v značnej miere odlišujú. Spoločné vymedzenie trestných činov vo všetkých členských štátoch v duchu tejto smernice obmedzí riziko uplatňovania odlišných postupov. Cieľom je odrádzať páchateľov podvodov a zlepšiť stíhanie a sankcionovanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ (vrátane podvodov s DPH). Smernica sa zameriava aj na uľahčenie vymáhania zneužitých finančných prostriedkov EÚ v záujme zvýšenia ochrany peňazí daňových poplatníkov. Trestné činy uvedené v smernici budú stíhané Európskou prokuratúrou.

Pod vedením slovenského predsedníctva veľká väčšina členských štátov potvrdila záväzok pripojiť sa k zriadeniu Európskej prokuratúry (EPPO). Základ budúcich diskusií o posilnenej spolupráci bude tvoriť stabilizovaný text návrhu nariadenia, ktorý vypracovalo slovenské predsedníctvo. Cieľom zriadenia Európskej prokuratúry je vyššia ochrana peňazí daňových poplatníkov a boj proti podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ.

Moderný jednotný trh

EÚ dováža až 53 % energie, ktorú spotrebuje a s týmto podielom je najväčším dovozcom energie na svete. Ambíciou slovenského predsedníctva preto bolo prispieť k vytvoreniu odolnej a konkurencieschopnej Energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Dôležitým úspechom slovenského predsedníctva je dosiahnutie dohody Rady s Európskym parlamentom o návrhu revízie rozhodnutia o ustanovení mechanizmu výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky. Dohoda je významným politickým úspechom nášho predsedníctva, keďže energetická bezpečnosť patrí medzi základné stavebné prvky budovania Energetickej únie. Ide o prvú legislatívu dohodnutú v rámci budovania Energetickej únie od začiatku nového volebného cyklu (od roku 2014). Slovenské predsedníctvo zároveň zabezpečilo jasné politické usmernenie k návrhu nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, najmä čo sa týka regionálnej spolupráce, solidarity a výmeny informácii pri zmluvách na dodávky zemného plynu. Nariadenie umožní zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu, posilní dôveru a solidaritu na regionálnej a európskej úrovni, ale aj vo vzťahu s partnermi z Energetického spoločenstva.

Neoddeliteľnou súčasťou Energetickej únie je aj ambiciózna politika v oblasti zmeny klímy. Parížska dohoda z roku 2015, ktorá potvrdila smerovanie k nízkouhlíkovému hospodárstvu, bola ratifikovaná pod vedením slovenského predsedníctva. Významným krokom v procese ratifikácie bolo mimoriadne zasadnutie Rady pre životné prostredie zvolané slovenským predsedníctvom. Prijatím dohody EÚ potvrdila svoje vedúce postavenie v globálnom boji proti zmene klímy.

Podpora udržateľného rastu na jednotnom trhu si vyžaduje aj výrazné zlepšenie riadenia prírodných zdrojov. Slovenské predsedníctvo presadzovalo rozvoj opatrení smerujúcich k obehovému hospodárstvu, ktorého podstatou je znižovanie množstva odpadu, ochrana životného prostredia a efektívne nakladanie s prírodnými zdrojmi. Členské štáty pod vedením slovenského predsedníctva prijali závery o udržateľnom hospodárení s vodami zamerané na problematiku sucha a nedostatku vody. Dôraz predsedníctva na problematiku vôd, ako súčasť opatrení smerujúcich k obehovému

hospodárstvu, si medzi členskými štátmi získal veľkú podporu. V rámci obehového hospodárstva sa SK PRES intenzívne zaoberalo aj jednou z kľúčových úloh jeho akčného plánu, a to novým návrhom nariadenia o hnojivách, ktorý v plnej miere podporuje využívanie živín z odpadov a druhotných surovín.

Digitalizácia významne mení náš spôsob života a práce. V budovaní jednotného digitálneho trhu dosiahlo slovenské predsedníctvo niekoľko konkrétnych výsledkov. Členské štáty sa dohodli na návrhu nariadenia o zákaze neodôvodneného geografického blokovania medzi členskými štátmi, ktoré je diskriminačným postupom a bráni on-line zákazníkom v prístupe na webové sídlo v inom členskom štáte a v nákupe produktov a služieb z neho. Cieľom návrhu je odstrániť diskrimináciu zákazníkov z dôvodu ich štátnej príslušnosti a miesta pobytu alebo sídla a podporiť elektronický obchod. Slovenské predsedníctvo dosiahnutím dohody členských štátov o regulácii veľkoobchodných roamingových trhov prispelo k zrušeniu roamingových poplatkov, ktoré je naplánované na rok 2017. V pozícii predsedníckej krajiny sme dosiahli dohodu s Európskym parlamentom o návrhu na podporu širokopásmových služieb (700 MHz), ktoré sú základom pre internetové pripojenie 5G. Rýchly internet bude prínosom pre digitálny priemysel, audiovizuálny sektor a pre všetkých spotrebiteľov, keďže je dôležitý nielen pre hospodársky rozvoj Únie, ale aj pre každodenný život jej občanov.

Slovenskému predsedníctvu sa tiež podarilo v rekordne krátkom čase dosiahnuť dohodu členských štátov k nariadeniu WIFI4EÚ, ktorého cieľom je vybaviť verejné priestranstvá miest a obcí EÚ vysokorýchlostným internetom.

Slovenské predsedníctvo sa zameralo aj na oblasť kybernetickej bezpečnosti. Pod naším vedením boli schválené závery Rady o posilnení európskeho systému kybernetickej odolnosti a podpore konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti. Vďaka úsiliu slovenského predsedníctva bola vytvorená Horizontálna pracovná skupina pre kybernetické záležitosti. Okruh tém novej stálej pracovnej skupiny dostal strategický a prierezový rozsah, čo umožní komplexnejší prístup členských štátov k otázkam kybernetickej bezpečnosti.

Členské štáty pod vedením slovenského predsedníctva odsúhlasili rokovaciu pozíciu Rady k návrhu na modernizáciu nástrojov na ochranu trhu. Dohoda je prelomová, keďže nástroje na ochranu trhu sa nemenili viac ako 15 rokov, napriek tomu, že situácia na svetových trhoch sa zmenila dramaticky. Návrh nariadenia mení súčasné antidumpingové nariadenia tak, aby lepšie reagovali na nekalé obchodné praktiky. Cieľom je ochrániť výrobcov EÚ pred škodami spôsobenými nekalou súťažou a zabezpečiť voľný a spravodlivý obchod.

Členské štáty sa vďaka aktivitám SK PRES po prvýkrát v histórii jednohlasne zhodli na potrebe riešenia nekalých obchodných praktík legislatívnymi a nelegislatívnymi opatreniami na celoeurópskej úrovni. Rada prijala závery o posilnení postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a boji proti nekalým obchodným praktikám s cieľom nastoliť spravodlivé obchodné podmienky na všetkých úrovniach potravinového dodávateľského reťazca.

Udržateľná migračná a azylová politika

Migračná a utečenecká kríza priniesla úvahy o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému. Ambíciou slovenského predsedníctva bolo posunúť dopredu diskusiu o tých prvkoch, v ktorých medzi členskými štátmi prevláda zhoda. Vzhľadom na to, že diskusia k reforme Dublinského systému uviazla, pripravilo slovenské predsedníctvo návrh konceptu efektívnej solidarity. V prípade nutnosti by mal pomáhať každý štát, ale zároveň je potrebné zohľadniť možnosti a schopnosti jednotlivých členských štátov pomôcť. Návrh slovenského predsedníctva

prispel k obnoveniu diskusie o tejto zložitej téme. Malta ako nástupnícka krajina predsedajúca Rade EÚ po Slovensku pokračuje v práci iniciovanej slovenským predsedníctvom.

Pre občanov Únie je Schengen jedným z najväčších prínosov európskej integrácie. Hlavným predpokladom fungujúceho schengenského priestoru je ochrana vonkajších hraníc Únie. Fungujúce vonkajšie hranice umožňujú účinnejšie riadiť migráciu, zlepšiť vnútornú bezpečnosť Únie a zachovať voľný pohyb osôb. Počas slovenského predsedníctva začala oficiálne svoju činnosť Európska pohraničná a pobrežná stráž. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (pôvodná agentúra FRONTEX) má k dispozícii jednotku rýchleho nasadenia v počte 1500 príslušníkov pohraničnej stráže a rezervu technického vybavenia, čo znamená, že pri svojich operáciách už nebude mať problémy s nedostatkom zamestnancov alebo vybavenia a bude schopná rýchlo a efektívne zasiahnuť v problémových teritóriách.

Na vonkajších hraniciach Únie je zároveň potrebné vo väčšej miere využívať moderné informačné technológie s cieľom zvýšenia ich ochrany. Členské štáty sa pod vedením slovenského predsedníctva dohodli na mandáte pre rokovania s Európskym parlamentom k návrhu nariadenia o európskom systéme na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl Eurodac (súčasť azylového balíka). Cieľom návrhu je posilniť systém Eurodac a rozšíriť jeho účel, uľahčiť návraty a prispieť k boju proti nelegálnej migrácii. Návrh rozšíri rozsah nariadenia o možnosť členských štátov uchovávať a vyhľadávať údaje o príslušníkoch tretích krajín alebo občanoch bez štátnej príslušnosti, ktorí sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu a nelegálne sa zdržiavajú na území EÚ, čo umožní ich identifikáciu pre účely návratu a readmisie.

Spolupráca s tretími krajinami, najmä krajinami tranzitu a pôvodu migrantov, je neoddeliteľnou súčasťou komplexného prístupu k migrácii. Slovenské predsedníctvo sa aktívne zapájalo do dialógov s partnerskými krajinami zameraných na rozvoj partnerského rámca (tzv. migračné kompakty) s cieľom odstraňovať dôvody, ktoré vedú k masovej migrácii obyvateľstva týchto krajín.

Globálne angažovaná Európa

Stabilita oboch častí – východného a južného susedstva Únie sa v posledných rokoch výrazne oslabila. Slovenské predsedníctvo sa preto prioritne sústredilo na presadzovanie efektívnej Európskej susedskej politiky s cieľom stabilizovať susedstvo a rozvíjať vzťahy s partnermi na princípe spoločných záujmov a potrieb. Cieľom predsedníctva voči Východnému partnerstvu bola podpora stabilizácie krajín v politickej a bezpečnostnej oblasti, pokračovanie reforiem, uplatňovanie asociačných dohôd a pokrok vo vízovej liberalizácii. Konkrétnym výsledkom dlhých rokovaní bolo prijatie rokovacej pozície k vízovej liberalizácii pre Gruzínsko a Ukrajinu. Vo vzťahu ku krajinám južného susedstva sa predsedníctvo zameralo na podporu rozvoja kontaktov a spolupráce s týmito krajinami pri ich politickej, hospodárskej a bezpečnostnej stabilizácii.

Prioritou slovenského predsedníctva bolo aj posilnenie dynamiky a dôveryhodnosti politiky rozširovania. Počas slovenského predsedníctva boli otvorené štyri nové kapitoly v prístupovom procese so Srbskom1 a dve kapitoly v prístupovom procese s Čiernou horou2. Členské štáty pod vedením slovenského predsedníctva prijali závery, ktorými požiadali Európsku komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny za člena EÚ. Vo vzťahu k Turecku, ktoré v druhej polovici roka 2016 čelilo bezprecedentným výzvam, slovenské predsedníctvo presadzovalo otvorenú komunikáciu na podporu stabilného a demokratického vývoja v krajine.

1 Otvorené kapitoly (Srbsko): 23 Súdnictvo a základné práva, 24 Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, 5 Verejné obstarávanie, 25 Veda a výskum (zároveň bola predbežne uzavretá).

2 Otvorené kapitoly (Čierna Hora): 11 Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a 19 Sociálna politika a zamestnanosť.

V oblasti bezpečnosti a obrany je potrebné zdôrazniť naštartovanie procesu „Európskej globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku“ a podpísanie „Spoločnej deklarácie lídrov EÚ a NATO o posilnení strategickej spolupráce“. Bratislavský summit a jeho cestovná mapa boli dôležitým politickým impulzom pre pokrok aj v tejto oblasti. Slovensko podporilo rozpracovanie politických ambícií a priorít stratégie v oblasti posilnenia civilných a vojenských spôsobilostí a obrannej spolupráce, rozvoja spôsobilostí krízového manažmentu a zefektívnenia pôsobenia misií a operácií a zároveň aktívne presadzovalo prijatie nového strategického rámca EÚ pre reformu bezpečnostného sektora.

Slovenské predsedníctvo sa aktívne angažovalo aj v oblasti posilňovania transatlantických väzieb a prehlbovania spolupráce EÚ s medzinárodnými organizáciami, vrátane posilňovania vzťahov medzi EÚ a NATO, formou podpisu spoločnej deklarácie. Téma strategickej spolupráce medzi EÚ a NATO bola tiež predmetom neformálneho rokovania ministrov obrany členských štátov EÚ, ktoré sa konalo v septembri v Bratislave. K najperspektívnejším oblastiam spolupráce patrí oblasť boja proti hybridným hrozbám a budovania odolnosti partnerov.

Dôležitý význam pre vnútornú a vonkajšiu stabilitu EÚ má voľný, spravodlivý a vyvážený obchod založený na reciprocite a vzájomných prínosoch. Počas slovenského predsedníctva bola podpísaná Komplexná hospodárska a obchodná dohoda s Kanadou (CETA). Podpísanie tejto dohody je dôležitým momentom pre transatlantický obchod. Moderná obchodná dohoda prinesie firmám z EÚ nové obchodné príležitosti v Kanade a prispeje k zvýšeniu zamestnanosti v Európe.

V oblasti rozvojovej spolupráce bolo ambíciou slovenského predsedníctva posilnenie súladu medzi politikami pre rozvoj s cieľom komplexne riešiť krízy vrátane migračnej. Kľúčovým úspechom predsedníctva je dohoda členských štátov k nariadeniu o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj. Cieľom fondu je riešiť prvotné príčiny nelegálnej migrácie vytváraním pracovných príležitostí, podporou investícií a uľahčením trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách.

Sumár hlavných výsledkov SK PRES vo vzťahu k občanom

1.Členské štáty sa pod vedením SK PRES dohodli na návrhu nariadenia, ktorým sa zakazuje neodôvodnené geografické blokovanie internetových služieb medzi členskými štátmi. V praxi ide o to, že si občania budú môcť kúpiť on-line produkty a služby aj z inej krajiny – vznikne voľný elektronický obchod medzi štátmi EÚ.

2.SK PRES prispelo k zrušeniu roamingových poplatkov pre spotrebiteľov v roku 2017. Záväzok, ktorý si Únia dala minulý rok, hovorí o odstránení roamingových poplatkov pre spotrebiteľov v júni 2017 – „v cudzine ako doma“. K naplneniu záväzku je potrebný záverečný krok – úprava poplatkov, ktoré si môžu prevádzkovatelia navzájom účtovať za používanie sietí (ide o poplatky za hlasové volania, SMS správy a využívanie dát).

3.Slovenské predsedníctvo dosiahlo dohodu s Európskym parlamentom o vysokorýchlostnom internetovom pripojení 5G – môže to znieť technicky, keďže hovoríme o dohode sprístupniť isté frekvenčné pásmo (700 MHz) pre WiFi, výsledkom však bude nová generácia komunikácie s vysokou rýchlosťou a rozsiahlym pokrytím.

4.Aktivity SK PRES v problematike posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a boja proti nekalým obchodným praktikám prispeli k zaradeniu tejto témy do pracovného programu Európskej komisie na rok 2017. K uplatňovaniu nekalých obchodných praktík dochádza najmä zo strany subjektov so silnou vyjednávacou silou,

predovšetkým v oblasti maloobchodu, a majú negatívny dopad hlavne na poľnohospodárov, ako ekonomicky najslabší článok reťazca. Farmári a prvovýrobcovia nielen na Slovensku, ale v celej EÚ, získavajú znova šancu na transparentné obchodné prostredie bez nekalých obchodných praktík.

5.V oblasti rybárskej politiky, ktorá je najmä pre prímorské štáty významným hospodárskym odvetvím zamestnávajúcim desiatky tisíc ľudí, bolo najväčším úspechom SK PRES dosiahnutie jednomyseľnej dohody vo všetkých štyroch nezávislých nariadeniach Rady týkajúcich sa rybolovných možností, a to pre hlbokomorské druhy, Baltské more, Čierne more a ostatné rybolovné oblasti patriace EÚ a mimo EÚ. Naším výsledkom je jedinečná jednomyseľná dohoda o tom, koľko rýb možno počas budúceho roka vyloviť v európskych moriach. Táto dohoda je veľmi dôležitá pre 23 členských štátov s prístupom k moru.

6.Rozpočet EÚ na rok 2017 – SK PRES sa podarilo v mimoriadne ťažkom období ovplyvnenom Brexitom, dohodnúť rozpočet EÚ na rok 2017, v ktorom pôjde o 11 % viac zdrojov ako v roku 2016 na riešenie migrácie a zvýšenie bezpečnosti občanov (6 mld. EUR), o 12 % viac na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti – Erasmus+ a EFSI (Junckerov investičný fond) a dodatočných 500 mil. EUR na Iniciatívu pre zamestnanosť mladých. Pol miliardy EUR bude určených pre producentov mlieka a chovateľov hospodárskych zvierat.

7.V rokovaniach k návrhu na aktualizáciu Viacročného finančného rámca 2014-2020 SK PRES dosiahlo širokú podporu Rady pre kompromisný návrh, ktorý navyšuje zdroje o 6 miliárd EUR. Z toho sú takmer 4 miliardy EUR určené na aktuálne priority ako sú migrácia a bezpečnosť. Ďalšie 2 miliardy EUR pôjdu na podporu rastu a zamestnanosti, vrátane 1 miliardy EUR na podporu mládeže.

8.Rada pod vedením SK PRES prijala závery k výsledkom a novým prvkom politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov. Pre SR ako kohéznu krajinu je dôležité zdôrazňovať v rámci európskej diskusie význam politiky súdržnosti ako nenahraditeľnej investičnej politiky EÚ pre podporu rastu a zamestnanosti.

9.SK PRES po rokoch odblokovalo rokovania a dosiahlo dohodu k smernici o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ (tzv. smernica o ochrane finančných záujmov EÚ). Európsky rozpočet tvoria príspevky členských štátov, a teda všetkých, vrátane slovenských, daňových poplatníkov. Tiež musíme mať nástroj ako takéto trestné činy efektívne stíhať – pod vedením SK PRES väčšina členských štátov potvrdila záväzok k zriadeniu Európskej prokuratúry (EPPO), ktorá prispeje k vyššej ochrane peňazí daňových poplatníkov tým, že zlepší účinné riešenie podvodov týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ.

10.Parížska klimatická dohoda a Komplexná hospodárska a obchodná dohoda s Kanadou (CETA): Parížska klimatická dohoda predstavuje míľnik v boji proti zmene klímy. SK PRES vyvinulo maximálne úsilie na jej ratifikáciu aj na Bratislavskom summite a zorganizovalo tiež mimoriadne zasadnutie ministrov pre životné prostredie. Prijatím dohody EÚ potvrdila svoju schopnosť spolupracovať a jednotne a pružne reagovať na globálne výzvy. Počas SK PRES bola podpísaná aj dohoda CETA. Podpísanie tejto dohody je dôležitým momentom pre transatlantický obchod – prinesie firmám z EÚ nové obchodné príležitosti v Kanade a očakávame, že prispeje k zvýšeniu zamestnanosti v Európe. Dohodou CETA sa odstráni 99 % ciel, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na obchod medzi EÚ a Kanadou.

11.Veľkým úspechom SK PRES je dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky. Jej výsledkom bude mechanizmus, ktorý

zaviaže členské štáty transparentne konzultovať pripravované dohody v oblasti energetiky, čo zabráni skrytým a škodlivým dojednaniam a prispeje k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Únie.

12.Dňa 6. októbra začala oficiálne svoju činnosť Európska pohraničná a pobrežná stráž. Spustenie činnosti agentúry, ktoré bolo jednou z kľúčových priorít SK PRES, prispeje k ochrane vonkajších hraníc Únie. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (pôvodná agentúra FRONTEX) má k dispozícii jednotku rýchleho nasadenia v počte 1500 príslušníkov pohraničnej stráže a rezervu technického vybavenia, čo znamená, že pri svojich operáciách už nebude mať problémy s nedostatkom zamestnancov alebo vybavenia a bude schopná rýchlo a efektívne zasiahnuť v problémových teritóriách.

13.Vzhľadom na to, že diskusia k reforme Dublinského nariadenia dlhodobo viazla, pripravilo SK PRES kompromisný koncept efektívnej solidarity. Ten je založený na myšlienke, že v prípade nutnosti by mal pomáhať každý štát, ale zároveň je potrebné zohľadniť možnosti a schopnosti jednotlivých členských štátov. Postoj členských štátov k povinným kvótam nie je jednotný – jedna skupina ich považuje za podmienku riešenia, druhá ich úplne odmieta. SK PRES sa podarilo obnoviť diskusiu o tejto zložitej téme a vzbudiť záujem o hľadanie kompromisného riešenia. Malta pokračuje v diskusii, ktorú iniciovalo SK PRES.

14.Z hľadiska ostatných legislatívnych návrhov v rámci reformy Spoločného európskeho azylového systému sa SK PRES sústredilo najmä na tie, kde prevládala principiálna zhoda medzi členskými štátmi a bolo tak možné dosiahnuť najväčší pokrok. Členské štáty sa pod vedením SK PRES dohodli na návrhu nariadenia o systéme Eurodac. Návrh rozšíri rozsah nariadenia o možnosť členských štátov uchovávať a vyhľadávať údaje o príslušníkoch tretích krajín alebo občanoch bez štátnej príslušnosti, ktorí sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu a nelegálne sa zdržiavajú na území EÚ, čo umožní ich identifikáciu pre účely návratu a readmisie.

15.Členské štáty pod vedením SK PRES odsúhlasili rokovaciu pozíciu Rady k návrhu na modernizáciu nástrojov na ochranu trhu. Dohoda je prelomová, keďže nástroje na ochranu trhu sa nemenili viac ako 15 rokov, napriek tomu, že situácia na svetových trhoch sa zmenila dramaticky. Návrh nariadenia mení súčasné antidumpingové nariadenia tak, aby lepšie reagovali na nekalé obchodné praktiky. Cieľom je ochrániť výrobcov EÚ pred škodami spôsobenými nekalou súťažou a zabezpečiť voľný a spravodlivý obchod. V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že viac ako 30 miliónov pracovných miest v Európe vrátane 6 miliónov pracovných miest v malých a stredných podnikoch závisí od voľného a spravodlivého obchodu.

16.Prioritou SK PRES bola aj dôveryhodná politika rozširovania, ktorá je účinným nástrojom pre politickú a ekonomickú transformáciu v Európe. Vnútri EÚ čelíme mnohým krízam, ale Únia je zvonku stále atraktívna. Vidieť to na integračnom úsilí, najmä krajín západného Balkánu. SK PRES v tomto smere dosiahlo pokrok – boli otvorené štyri nové kapitoly v prístupovom procese so Srbskom a dve kapitoly v prístupovom procese s Čiernou horou. Rada tiež prijala závery, ktorými požiadala EK o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny za člena EÚ.

IV.Zabezpečenie výkonu SK PRES z organizačného, koordinačného, personálneho, komunikačného a prezentačného hľadiska

Základným východiskom organizačného zabezpečenia SK PRES bol „Návrh na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016“, ktorý vláda SR schválila v júli 2013. Materiál zadefinoval základné parametre a princípy, ktorými sa riadila príprava, organizácia a výkon SK PRES:

-organizačná jednotnosť,

-logistická efektívnosť,

-finančná udržateľnosť,

-účelná spolupráca so súkromným sektorom,

-prezentácia Slovenska a propagácia slovenských produktov („made in Slovakia“).

Organizačno-logistické zabezpečenie SK PRES

Centralizovaný model organizačného zabezpečenia predsedníckych podujatí na Slovensku, ktorý vychádzal z reálneho stavu konferenčných a ubytovacích kapacít, dopravnej infraštruktúry, ale aj z trendu a skúseností predchádzajúcich predsedníctiev, priniesol výhody vyplývajúce z efektívnej a finančne menej náročnej organizácie, jednoduchšej logistiky a jasnej koordinácie. Takýto model sa tiež ukázal ako vysoko efektívny pre účelné zabezpečenie bezpečnosti podujatí a občanov SR počas konania SK PRES.

V záujme čo najjednoduchšieho logistického riešenia a zabezpečenia bezpečnosti, ako aj čo najefektívnejšieho vynakladania verejných prostriedkov boli podujatia na vysokej úrovni, ako aj pracovné a expertné zasadnutia v rámci SK PRES organizované prednostne v Bratislave, v priestoroch v správe štátu. Centrálne predsednícke konferenčné objekty boli:

-budova Slovenskej filharmónie – Reduta, v ktorej sa konali podujatia na vysokej úrovni (kategória „A“);

-Bratislavský hrad, ktorý hostil Bratislavský samit, galavečere počas ministerských podujatí a väčšinu podujatí parlamentnej dimenzie SK PRES;

-historická budova Národnej rady SR na Župnom námestí, Hotel Bôrik a Kongresová sála MZVaEZ SR slúžili ako centrálne predsednícke priestory pre zasadnutia výborov a pracovných skupín, semináre a konferencie na pracovnej a expertnej úrovni.

Časť podujatí na pracovnej a expertnej úrovni bola z kapacitných alebo organizačných dôvodov organizovaná v iných konferenčných priestoroch, najmä v hoteloch v Bratislave. Menšia časť pracovných podujatí sa konala v iných regiónoch Slovenska, a to najmä v prípadoch, kedy bolo cestovanie delegátov mimo hlavného mesta tematicky podporené agendou zasadnutia alebo sídlom organizujúcej inštitúcie.

Technické a konferenčné vybavenie v centrálnych predsedníckych objektoch a služby logisticko-technického charakteru pre podujatia na vysokej úrovni (ubytovanie, doprava, catering, prezentačné predmety, tlmočenie a pod.) zabezpečovalo MZVaEZ SR - Sekretariát predsedníctva SR v Rade EÚ centralizovane pre všetky rezorty a inštitúcie. Podujatia na pracovnej a expertnej úrovni boli čiastočne (v prípade centrálnych konferenčných objektov) alebo komplexne (v prípade iných konferenčných objektov) zabezpečované vecne príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Do prípravy a realizácie SK PRES sa podarilo zapojiť aj partnerov a sponzorov zo súkromnej sféry. Na verejnú výzvu, zverejnenú MZVaEZ SR v októbri 2015, reagovalo 11 subjektov, ktoré poskytli tovary alebo služby v oblasti organizačno-logistického zabezpečenia: doprava (minivany,

pohonné hmoty, špedičné služby), telekomunikačné služby, slovenské alkoholické a nealkoholické nápoje a licencie v informačnej a komunikačnej oblasti. Celková úspora v rozpočte SK PRES dosiahnutá zapojením partnerov a sponzorov presiahla 330 tisíc EUR.

Kalendár predsedníckych podujatí

Proces prípravy oficiálneho kalendára SK PRES bol ovplyvnený vnútornými pravidlami Rady EÚ, ako aj zaužívanou praxou. Počet a druh podujatí bol stanovený s ohľadom na relevantné politické skutočnosti na európskej scéne a zároveň korešpondoval s napĺňaním politických priorít SK PRES v rámci Rady EÚ.

Počas šesťmesačného predsedníctva sa v Bruseli a Luxemburgu uskutočnilo 49 formálnych zasadnutí jednotlivých formácií Rady EÚ a 1 212 zasadnutí pracovných skupín.

Na Slovensku sa uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a 4 ministerské konferencie. Zoznam týchto podujatí schválila v decembri 2015 vláda SR. Za ich obsahovú a programovú prípravu boli zodpovedné vecne príslušné ústredné orgány štátnej správy a za organizačné a logistické zabezpečenie Sekretariát SK PRES.

Vrcholným podujatím SK PRES bolo neformálne zasadnutie 27 hláv štátov a vlád – Bratislavský samit (16.9.2016), ktorého potreba vyplynula z aktuálneho vývoja na európskej scéne po britskom referende o vystúpení z EÚ. Ďalším podujatím na vysokej úrovni bola návšteva kolégia Európskej komisie na Slovensku, ktorou bolo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ oficiálne otvorené.

Okrem neformálnych podujatí na vysokej úrovni sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 180 výjazdových zasadnutí pracovných skupín, výborov, seminárov, workshopov, konferencií a iných podujatí na pracovnej úrovni a expertnej úrovni.

Samostatnú kategóriu predsedníckych podujatí tvorilo 6 zasadnutí parlamentnej dimenzie SK PRES, vrátane neformálneho stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ. Tieto podujatia boli plne v obsahovej a organizačnej kompetencii Národnej rady SR. Dve podujatia parlamentnej dimenzie SK PRES sa uskutočnia v 1. polroku 2017.

Zoznam predsedníckych podujatí organizovaných na Slovensku je uvedený v prílohe č. 2.

Osobitnou kategóriou bolo 32 podujatí SK PRES v tzv. tretích krajinách, t.j. rokovania pracovných skupín príslušných dohovorov resp. protokolov v rámci systému OSN a koordinačné rokovania krajín EÚ, na ktorých Slovenská republika zodpovedala za koordináciu spoločných stanovísk EÚ k prerokúvanej problematike. Tieto zasadnutia zastrešovali rezorty životného prostredia, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, kultúry, vnútra a spravodlivosti.

Rozpočet

Pre účely financovania prípravy a výkonu predsedníctva SR v Rade EÚ v roku 2016 bol na obdobie rokov 2014 až 2017 vytvorený samostatný medzirezortný rozpočtový program 0D4 SK PRES 2016, na ktorom je alokovaný rozpočet SK PRES. S celkovým plánovaným rozpočtom predsedníctva SR neprevyšujúcim 70 mil. EUR za uvedené obdobie si vláda SR stanovila cieľ byť najúspornejším predsedníctvom Rady EÚ v rámci krajín V4.

Gestorom uvedeného programu (0D4) je MZVaEZ SR, ktoré je zodpovedné za riadenie celkového rozpočtu SK PRES. Ústredným orgánom štátnej správy participujúcim na predsedníctve boli

vytvorené v rámci programu 0D4 podprogramy. V nich sú alokované finančné prostriedky, s ktorými hospodária jednotlivé rezorty v zmysle platných dohôd a pravidiel. Za správnosť čerpania týchto prostriedkov je zodpovedný príslušný ÚOŠS SR.

V prvom roku čerpania rozpočtu SK PRES (2014) sa z vyčlenenej sumy 3 mil. EUR minulo 1,8 mil. EUR. V roku 2015 narástlo čerpanie na konečných 12,4 mil. EUR (pozn.: v tejto sume sú započítané aj investičné výdavky MK SR na rekonštrukciu Slovenskej filharmónie pre potreby predsedníctva SR vo výške 3,4 mil. EUR). V zákone o štátnom rozpočte na rok 2016 bol pre účely SK PRES schválený rozpočet vo výške 50,9 mil. EUR, čo predstavuje až 75 % z celkového balíka finančných prostriedkov alokovaných v programe 0D4 SK PRES vytvorenom na roky 2014 až 2017. Celkové čerpanie rozpočtu v roku 2016 dosiahlo sumu vo výške 36,5 mil. EUR. Celkové úspory v roku 2016 predstavujú sumu 14,4 mil. EUR. Úspory v rozpočte v roku 2016 sa dosiahli najmä z nasledovných dôvodov:

-nižšie vysúťažené ceny v rámci verejných obstarávaní ako boli predpokladané hodnoty jednotlivých zákaziek,

-rámcové zmluvy s dodávateľmi neboli vyčerpané v plnom objeme,

-podarilo sa zabezpečiť vyššie spolufinancovanie podujatí európskymi inštitúciami,

-efektívne sa využívali štátne konferenčné priestory,

-vytvorením dočasného priameho leteckého spojenia medzi Bratislavou a Bruselom nízko nákladovou spoločnosťou došlo k významným úsporám na letenkách do/z Bruselu,

-MZVaEZ SR zapojilo do aktivít SK PRES významných sponzorov z rôznych oblastí národného hospodárstva.

ROZPOČET SLOVENSKÉHO PREDSEDNÍCTVA V RADE EÚ V ROKU 2014 (reálne čerpanie)

v mil. EUR

Personálne zabezpečenie predsedníctva

Osobné výdavky, prenájom bytových priestorov

1,5

Logistika a bezpečnosť

Napr. catering, cestovné, doprava, vybavenie priestorov, bezpečnosť

0,1

Administratívno-technické zabezpečenie

Napr. telekomunikačné služby, spojovacia technika, PC technika, všeobecný materiál, projektová dokumentácia

0,2

Kapitálové výdavky

Spolu

1,8

ROZPOČET SLOVENSKÉHO PREDSEDNÍCTVA V RADE EÚ V ROKU 2015 (reálne čerpanie)

v mil. EUR

Personálne zabezpečenie predsedníctva

Osobné výdavky, prenájom bytových priestorov

5,55

Logistika a bezpečnosť

Napr. catering, cestovné, doprava, konferenčné služby a vybavenie, bezpečnosť

1,12

Kultúrno-mediálna prezentácia

Napr. dary, propagačné predmety, kultúra, mediálne služby, vizuálna prezentácia

0,28

Administratívno-technické zabezpečenie

Napr. zariadenia, spojovacia technika, telekomunikačné služby, polygrafické služby, PC technika, všeobecný materiál

1,61

Vzdelávanie a odborná príprava

0,04

Kapitálové výdavky

3,80

Spolu

12,40

ROZPOČET SLOVENSKÉHO PREDSEDNÍCTVA V RADE EÚ V ROKU 2016 (reálne čerpanie)

v mil. EUR

Personálne zabezpečenie predsedníctva

Osobné výdavky, prenájom bytových priestorov

13,90

Logistika a bezpečnosť

Napr. catering, cestovné doprava, konferenčné služby a vybavenie, ubytovanie, tlmočenie, akreditácia, prenájom priestorov, bezpečnosť, sprievodný program

11,69

Kultúrno-mediálna prezentácia

Napr. dary, propagačné predmety, kultúrne podujatia, mediálne služby, sprievodný program k podujatiam, spolupráca s MVO, školami a samosprávami

5,35

Administratívno-technické zabezpečenie

Napr. informačné systémy a siete, spojovacia technika, telekomunikačné služby, polygrafické služby, režijné výdavky, PC technika, všeobecný materiál, projektová dokumentácia

5,25

Vzdelávanie a odborná príprava

0,08

Kapitálové výdavky

0,24

Spolu

36,51

Pozn.: Číselné údaje za rok 2016 môžu podliehať zmenám v súvislosti s účtovnou závierkou

Rozpočet výdavkov na rok 2017 – 3,767 mil. EUR

V roku 2017 sú predbežne plánované výdavky na úhradu faktúr vyplývajúcich z vyúčtovania služieb poskytnutých do konca roka 2016. V oblasti osobných výdavkov dôjde k postupnému ukončeniu pôsobenia zamestnancov v zahraničí a v ústredí na miestach dočasne vytvorených pre účely SK PRES. V súvislosti s pomocou, ktorú poskytujeme v rámci spolupráce s krajinami Tria, MZVaEZ SR očakáva vznik výdavkov aj z titulu zastupovania Malty v dohodnutých pracovných skupinách a výboroch Rady EÚ (pôdohospodárstvo, energetika, obchod, životné prostredie) počas jej predsedníctva v 1. polroku 2017.

Manažment ľudských zdrojov

Kľúčovým faktorom úspešného výkonu predsedníckych úloh je dostatočná a dobre pripravená odborná a organizačná kapacita štátnej správy. V súvislosti s prípravou a výkonom SK PRES a s tým súvisiacim nárastom predsedníckej agendy boli ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy posilnené celkovo o 194 zamestnancov. Ide predovšetkým o expertov, ktorí sa venujú prioritným obsahovým témam v jednotlivých sektorálnych agendách EÚ, riešia logistické úlohy v súvislosti s prípravou podujatí a poskytujú podporu predsedom pracovných skupín v ústredí a diplomatom na SZ SR pri EÚ v Bruseli.

Vzhľadom na to, že MZVaEZ SR zohrávalo rolu hlavného koordinátora SK PRES, najvýraznejšie posilnenie sa uskutočnilo v tomto rezorte, a to v počte 76 miest (plánovaná systemizácia bola nastavená v počte 96 miest). Od 1.1.2015 bol vytvorený Sekretariát predsedníctva SR v Rade EÚ, ktorý bol hlavným plánovacím, koordinačným a iniciatívnym orgánom ministerstva pre účely príprav a výkonu predsedníctva SR v Rade EÚ v roku 2016 a v rámci svojej pôsobnosti koordinoval prípravu SK PRES s ÚOŠS SR, ktoré boli do prípravy a výkonu SK PRES zapojené.

POSILNENIE

REZORT

2014

2015

2016

SPOLU

MZVaEZ SR

MF SR

MH SR

MK SR

MPSVaR SR

MV SR

MS SR

MDVaRR SR

MPRV SR

MO SR

MŠVVaŠ SR

MZ SR

MŽP SR

Národná rada SR

Úrad priemyselného vlastníctva SR

Úrad na ochranu osobných údajov SR

Úrad vlády SR

Generálna prokuratúra SR

Protimonopolný úrad SR

Štatistický úrad SR

Úrad jadrového dozoru SR

Úrad pre verejné obstarávanie

SPOLU

194

Počas výkonu predsedníctva pôsobilo na MZVaEZ SR 91 styčných dôstojníkov, tzv. liaison officers. Plnili úlohy spojené so sprevádzaním zahraničných delegácií počas ich pobytu na Slovensku, pôsobili v mediálnom centre a v informačnom stánku SK PRES na letisku Schwechat vo Viedni.

Vzhľadom na tzv. model „Brussels based Presidency“ bolo kľúčové posilnenie Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli. Dodatočne bolo vytvorených 93 pozícií a pôsobilo tam 30 stážistov.

Po ukončení predsedníctva SR v Rade EÚ zamestnanci, ktorí posilnili SZ Brusel na obdobie prípravy a výkonu SK PRES, ukončia svoje pôsobenie. Ich odchod je naplánovaný postupne – v závislosti od splnenia povinností a úloh súvisiacich s SK PRES – a to v období od 31.12.2016 do 31.7.2017. S odchodmi v júli 2017 sa počíta predovšetkým pri zamestnancoch, ktorí budú spolupracovať pri výkone predsedníckych funkcií Malty počas jej predsedníctva v Rade EÚ.

V súvislosti s nárastom agendy a tiež s výkonom koordinačných predsedníckych funkcií boli v priebehu roka 2016 posilnené aj zastupiteľstvá SR s dôrazom na stále misie.

POSILNENIE

SZ BRUSEL

2014

2015

2016

SPOLU

Diplomati

Asistenti

ATZ

Zmluvné sily

SPOLU

Stážisti

STÁLE MISIE

DIPLOMATI

STÁŽISTI

SPOLU

SM OSN Ženeva

SM Viedeň

SM OSN New York

SM FAO Rím

SD UNESCO Paríž

ZÚ Kuvajt

SPOLU

V rámci programu krátkodobých študentských stáží umožnilo MZVaEZ SR mimoriadne 6-mesačné stážové pobyty na zastupiteľských úradoch celkom 46 slovenským študentom.

Podporu personálnemu obsadeniu ústredí štátnej správy ako aj Stálemu zastúpeniu SR pri EÚ v Bruseli doplnili sekondovaní diplomati z iných členských štátov EÚ, Nórska a európskych inštitúcií spolu v celkovom počte 33 (25 MZVaEZ SR a 2 na každom z rezortoch MO SR, MH SR, MF SR a MŽP SR).

Personálna výpomoc sa realizovala aj formou zabezpečenia zastupovania v pracovných skupinách a výboroch Rady EÚ medzi partnermi Tria. Z pohľadu SK PRES bolo potrebné pokryť oblasti, v ktorých Slovensko nemá z objektívnych dôvodov dostatočné odborné kapacity. Zastrešenie námornej politiky, medzinárodných otázok životného prostredia a vnútornej a vonkajšej rybárskej politiky zo strany Holandského kráľovstva a Malty počas SK PRES bolo formálne potvrdené podpisom bilaterálnych dohôd medzi MZVaEZ SR, holandským ministerstvom zahraničných vecí a maltským ministerstvom pre európske záležitosti. Do tradičnej spolupráce Trio partnerov zameranej na zastupovanie v pracovných skupinách sa počas maltského predsedníctva v Rade EÚ aktívne zapojí aj Slovensko poskytnutím odbornej výpomoci vo viacerých oblastiach (lesné hospodárstvo, veterinárstvo, rastlinolekárstvo, právna ochrana odrôd rastlín, jadrové otázky a bezpečnosť, biodiverzita, zmena klímy, oblasť komodít, vývozných úverov a vojenský výbor – osobitná skupina pre hlavný cieľ). Slovensko na základe žiadosti Malty bude vykonávať predsednícke funkcie aj v rámci UNESCO v Paríži.

Vzdelávanie – príprava na výkon SK PRES

Kvalitné odborné kapacity sú základom úspechu každej krajiny predsedajúcej Rade EÚ. MZVaEZ SR ako hlavný koordinátor príprav preto venovalo príprave, vzdelávaniu a školeniu pracovníkov podieľajúcich sa na výkone SK PRES mimoriadnu pozornosť. Vzdelávanie v rámci národného projektu nazvaného „Zvýšenie kvality výkonu zamestnancov štátnej správy v oblasti agendy EÚ – príprava na predsedníctvo SR v rade EÚ“ absolvovalo v priebehu rokov 2014 a 2015 spolu 1092 osôb. Projekt bol súčasťou „Národného programu vzdelávania zamestnancov štátnej správy pre potreby SK PRES“ schváleného vládou SR 13.1.2013. Jeho rozpočet tvoril nenávratný finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu, vďaka čomu štátny rozpočet ušetril v príprave na SK PRES prostriedky vo výške 1,2 mil. EUR. Vzdelávanie bolo určené predovšetkým budúcim predsedom a podpredsedom pracovných skupín Rady EÚ, rezortným expertom a koordinátorom agendy politík EÚ na ministerstvách. Projekt zabezpečovalo na tento účel špeciálne vytvorené oddelenie v rámci organizačnej štruktúry Odboru diplomatickej prípravy, vzdelávania a knižnica a sekcie Osobného úradu MZVaEZ SR.

Medzi hlavné oblasti prípravy, ktorú pripravilo MZVaEZ SR v spolupráci s rezortmi, SZ Brusel a Generálnym sekretariátom Rady EÚ, patrili:

1.inštitucionálno-procedurálna príprava

2.tréning komunikačných, prezentačných a negociačných zručností a schopností viesť rokovania v prostredí EÚ

3.jazykové vzdelávanie

4.odborné vzdelávacie stáže v Bruseli

5.mediálny tréning

V roku 2016 MZVaEZ SR nadviazalo na predchádzajúce vzdelávacie aktivity a prebehlo dodatočné vzdelávanie špecifických skupín zamestnancov, ktorí sa podieľali priamo na výkone SK PRES. Medzi cieľové skupiny patrili:

1.členovia vlády SR

2.hovorcovia a komunikační pracovníci ministerstiev

3.styční dôstojníci („liaison officers“)

4.stážisti SZ SR pri EÚ v Bruseli a misie SR pri medzinárodných organizáciách

V rokoch 2014-2016 MZVaEZ SR vyškolilo spolu 1 249 pracovníkov zo všetkých rezortov, ktoré sa podieľali na príprave a výkone SK PRES. Rezorty od roku 2013 zintenzívnili procesy vlastného vzdelávania, a to nielen v jazykovej oblasti a odbornej terminológii, ale aj v špecifickej odbornej problematike a európskych politikách.

Komunikácia a prezentácia SK PRES

Logo a vizuálna identita SK PRES

Logo slovenského predsedníctva v Rade EÚ bolo najviditeľnejším prvkom slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Logo splnilo očakávané ciele, bolo príťažlivé, ľahko zapamätateľné a zároveň nieslo pozitívnu emóciu. Logo SK PRES obsahovalo špecifické slovenské prvky - diakritické znamienka a farby slovenskej trikolóry. Hravým spôsobom približovalo Slovensko ako mladú a dynamickú krajinu.

V súlade so zaužívanou tradíciou figurovalo logo na dokumentoch, prezentačných predmetoch, či brožúrach všetkých rezortov. Nachádzalo sa tiež na oficiálnych komunikačných platformách predsedníctva a všetkých predsedníckych podujatiach na Slovensku aj v zahraničí, ako aj na podujatiach s finančnou alebo nefinančnou podporou predsedníctva.

Web

Webový portál SK PRES bol nadrezortným komunikačným kanálom predsedníckych aktivít, poskytoval prehľadnú prezentáciu komplexnej činnosti predsedníctva a zároveň slúžil ako kľúčový nástroj vizuálnej identity SK PRES. Podporoval sociálne siete (Twitter, Facebook) a newsletter. Zámerom webového portálu bolo poskytovať aktuálne a presné informácie o aktivitách SK PRES a tiež budovať povedomie o slovenskom predsedníctve medzi slovenskou verejnosťou.

Návštevnosť webu dosiahla približne 180 tisíc unikátnych používateľov, stránka bola zobrazená približne 800 tisíc krát. Najvyššiu percentuálnu návštevnosť zaznamenali slovenská a anglická jazyková mutácia stránky.

Sociálne siete

Slovenské predsedníctvo po vzore predchádzajúcich predsedníctiev komunikovalo na sieti Twitter, a to prostredníctvom dvoch oficiálne verifikovaných twitterových účtov: centrálneho účtu @eu2016sk a podporného účtu v slovenskom jazyku @skpres2016. Twitterové účty mali spolu cca 7000 followerov.

Ťažisko komunikácie na sociálnych sieťach smerom k domácej verejnosti bolo na sociálnej sieti Facebook. Stránka má vyše 4500 followerov bez využitia platenej kampane. Najpopulárnejšie boli príspevky z obdobia Bratislavského samitu v septembri 2016.

Newsletter

Newsletter bol elektronickým informačným bulletinom, ktorý pravidelne prinášal aktuálne informácie o prípravách predsedníctva. Cieľovou skupinou boli médiá (celoštátne aj regionálne), poslanci, pracovníci európskych inštitúcií, samosprávne kraje, široká verejnosť, zastupiteľské úrady SR v zahraničí, zamestnanci MZVaEZ SR. Celkovo vyšlo 19 čísel a v mailing liste bolo približne 5000 odberateľov.

Publikácie

Informačné publikácie s praktickými informáciami boli zverejnené na webovom portáli SK PRES. Publikácia „Kto je kto“ bola informatívnym zoznamom osôb, ktoré plnili najdôležitejšie úlohy v rámci predsedníctva. „Program slovenského predsedníctva“ bol kompletným textom programu a priorít SK PRES. Publikácia „Mediálny sprievodca“ obsahovala praktické informácie pre novinárov. „Kultúrny program“ bol publikáciou, ktorá sústreďovala komplexné informácie o kultúrno-spoločenských podujatiach realizovaných počas SK PRES.

Vyšli aj ďalšie publikácie o podujatiach jednotlivých rezortov a odborné publikácie k témam SK PRES.

Spoty a prezentačný film

TV spoty a prezentačný film priblížil SK PRES slovenskej a zahraničnej verejnosti. Séria štyroch TV spotov verejnosti predstavila, prečo je členstvo v EÚ pre SR prínosom a o čom je predsedníctvo v Rade EÚ. Prezentačný film bol vyhotovený v slovenskej a anglickej verzii. Ďalších desať TV spotov so slovenskými osobnosťami spoločenského, kultúrneho a športového života prezentovali témy, ktorými sa SK PRES zaoberalo. V prezentačnom filme sa dej plynulo posúval od tradičnej k modernej tvári Slovenska, divákom tiež komunikoval priority SK PRES.

Dotačná schéma a záštita SK PRES

Dotačná schéma v oblasti medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky SR zameraná na SK PRES bola nástrojom ako priniesť predsedníctvo do regiónov, miest a obcí Slovenska. Schéma a jej zameranie boli pripravené v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi samosprávami a projekty pripravili samosprávy v spolupráci s tretím sektorom a školami. Jej cieľom bolo zapojiť do predsedníctva širokú verejnosť a zvyšovať informovanosť o SK PRES. Prostredníctvom dotačnej schémy bolo finančne podporených 27 projektov v celkovej hodnote približne 300 tisíc EUR realizovaných v regiónoch. Išlo o rôznorodé aktivity od interaktívneho vzdelávania cez diskusie, výstavy a podujatia na podporu podnikania či popularizáciu vedy, až po odborné konferencie a verejno-vzdelávacie kultúrne podujatia.

Celkovo bola udelená záštita predsedníctva pre 213 kultúrnych, vzdelávacích, profesijných, športových, charitatívnych a ďalších podujatí na Slovensku aj v zahraničí.

Propagačné a prezentačné predmety

Propagačné a prezentačné predmety mali kultúrno-propagačný charakter a prispeli k pozitívnej prezentácii SR v zahraničí. Jedinečným spôsobom predstavili našu krajinu, dali do pozornosti výnimočnosť a šikovnosť slovenských tvorcov, zároveň boli v súlade s komunikačnými posolstvami a jednotnou vizuálnou identitiou SK PRES.

Počas SK PRES bolo celkovo distribuovaných vyše pol milióna kusov propagačných a prezentačných predmetov a VIP darov. Distribuované boli súpravy brošní a manžetových gombíkov, balíčky tradičných slovenských potravín, predsednícke kravaty a šatky, pamätné poštové známky, pamätné dvojeurové mince, nabíjacie káble CulCharge pre mobilné telefóny iOS a Android, CD boxy „Slovak Opera Stars – Beloved Songs“ so slovenskými opernými hviezdami a DVD nosiče Slovensko s multimediálnym projektom režiséra Pavla Barabáša „Esencia Slovenska“. Slovensko prezentovali prezentačno-informačné publikácie „Did you know? This is

Slovakia“ a „Slovakia“, ako aj brožúry Bratislava Tourist Board „Spectacular Slovakia“ a mapa Bratislavy. Papiernické predmety pozostávali z pier, zápisníkov, obalov a tašiek.

Ďalšie propagačné a prezentačné predmety distribuovali aj jednotlivé rezorty.

Kultúrna prezentácia

Predsedníctvo bolo jedinečnou príležitosťou na prezentáciu slovenskej kultúry. Kultúrna prezentácia vychádzala z Memoranda medzi MZVaEZ SR a MK SR o spolupráci pri príprave kultúrno-spoločenskej prezentácie počas SK PRES.

Prostredníctvom kultúrneho programu bola predstavená slovenská tvorba oceňovaná v zahraničí i perspektívna umelecká tvorba z rôznych oblastí hudby, tanca, vizuálneho umenia i divadla. Predstavili sa známe historické osobnosti slovenskej vedy a techniky a vytvoril priestor pre súčasných umelcov a mladú generáciu. Kultúrny program zahŕňal mnohé žánre napríklad interaktívny projekt Searching for Beauty mladých slovenských animátoriek z Ové Pictures, moderné jazzové úpravy slovenských ľudových piesní od Triango Petra Breinera, či vystúpenia slovenského folklórneho súboru Lúčnica. Počas SK PRES bolo v zahraničí uvedených 176 výstav, 110 prezentačných projektov, 68 koncertov a živých vystúpení.

Delegáti neformálnych zasadnutí na ministerskej, expertnej aj pracovnej úrovni v rámci sprievodného programu v Bratislave a iných častiach SR zoznámili so slovenskými umeleckými súbormi a umelcami.

SK PRES otvorili aj tri slávnostné koncerty – slávnostný otvárací koncert pre VIP hostí (1.7.2016), koncert pre verejnosť „Viva Europa!“ (2.7.2016) a otvárací koncert slovenského predsedníctva v Bruseli (7.7.2016).

Výzdoba budovy Rady EÚ Justus Lipsius bola tradične vlajkovou loďou vizuálnej prezentácie predsedníckej krajiny. Slovenské predsedníctvo reprezentoval projekt Štyri elementy inovácie Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov – SAID. Išlo o unikátne technológie, či vynálezy slovenských výrobcov: lietajúci automobil AeroMobil, ekologické prenosné bývanie Ekokapsula, prelomový plazmový systém vŕtania a úspešný model kajakov a kanoe.

Verejnosť v Bruseli mimoriadne zaujala výstava o ochrane prírody a biodiverzity na Slovensku, ktorá propagovala národné parky, vzácne druhy či jaskyne Slovenska prostredníctvom fotografií a premietania dokumentu Divoké Slovensko z dielne Tomáša Hulíka.

Spolupráca s veľvyslanectvom Holandského kráľovstva

V rámci symbolického odovzdania predsedníctva medzi krajinami Tria Holandskom a Slovenskom sa uskutočnili viaceré podujatia – odhalenie kvetinového loga slovenského predsedníctva (29.6.2016), svetelná show na hradbách Bratislavského hradu (30.6.2016) a slávnostné otvorenie výstavy diel Joana Miróa a skupiny výtvarníkov CoBrA v Danubiane za účasti holandskej princeznej Beatrix (30.6.2016).

Tlačové centrum

Tlačové centrum v Redute, hlavnom dejisku podujatí SK PRES, poskytovalo pracovné prostredie pre približne 200 novinárov. Neformálne podujatia na najvyššej úrovni mediálne pokrývalo viac ako 1500 novinárov. Z neformálnych zasadnutí boli novinármi najviac vyhľadávané návšteva kolégia Európskej komisie, zasadnutie ministrov EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) a zasadnutie ministrov zahraničných vecí (Gymnich). Najvyššiu novinársku účasť sme zaznamenali na Bratislavskom samite – približne 850 novinárov, medzi ktorými nechýbali významné svetové média. Mnohí novinári pokrývali aj neformálne podujatia na expertnej a pracovnej úrovni.

Host broadcaster

Hostiteľským vysielateľom tzv. host broadcasterom pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ bola verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). RTVS zabezpečovala prvotriedny

televízny prenos podujatí slovenského predsedníctva do celého sveta. RTVS uviedla živé prenosy otváracích koncertov, poskytovala web stream tlačových konferencií na webovej stránke SK PRES, spolupracovala pri vybavení tlačového centra v Redute a pravidelne informovala o SK PRES.

Press trip

Tzv. press trip je tradičnou súčasťou predsedníctva v Rade EÚ. Počas press tripu na Slovensko v termíne 30.6.-3.7.2016 pricestovalo 59 zástupcov významných medzinárodných médií pôsobiacich v Bruseli. Umožnil nám mediálne upozorniť nielen na priority SK PRES, ale tiež predstaviť Slovensko v širších súvislostiach a z rôznych perspektív.

V.Záver

Predsedníctvo v Rade Európskej únie je jednou z najnáročnejších úloh, ktoré vyplývajú z členstva v Európskej únii. Predsedajúca krajina je počas šesťmesačného obdobia „tvárou a hlasom“ členských štátov. Plní úlohu čestného sprostredkovateľa európskej diskusie s cieľom zabezpečiť kontinuitu vývoja európskej agendy. Pri dvadsiatich ôsmich členských štátoch nie je dosahovanie dohôd jednoduché, ale je jedinou cestou pre zabezpečenie plynulosti legislatívneho procesu na európskej úrovni.

Na základe spätnej väzby nielen európskych partnerov bolo historicky prvé predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ prínosom tak pre Slovensko, ako aj pre Úniu ako celok. Hovoria za nás konkrétne výsledky, ktorých zoznam je dlhý. Počas výkonu predsedníctva sme si zvýšili dôveru a rešpekt partnerov. Podarilo sa nám naplniť zámer konštruktívne posúvať diskusiu o európskych témach dopredu a hľadať riešenia prospešné pre celú Úniu, čím ešte viac vzrástla medzinárodná prestíž Slovenska. Vďaka včasnej, dôslednej a profesionálnej príprave sme predsedníctvo vo všetkých ohľadoch, vrátane organizačnej a logistickej stránky, úspešne zvládli.

Predsedníctvo v Rade Európskej únie bolo výnimočnou politickou výzvou, zároveň však vytvorilo jedinečnú príležitosť pre zviditeľnenie a prezentáciu krajiny, ktorú sa nám podarilo využiť. Nešlo tu len o podujatia organizované v Bratislave a Bruseli, ale o komplexnú prezentáciu slovenského predsedníctva a Slovenska prostredníctvom zastupiteľských úradov, stálych misií a slovenských inštitútov po celom svete.

Pri príprave predsedníctva bolo jedným z cieľov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vzbudenie celospoločenského záujmu o predsedníctvo. Príležitosť stať sa priamymi aktérmi predsedníctva prostredníctvom mechanizmov nefinančnej aj finančnej podpory využili mnohé mimovládne organizácie, obce, mestá a regióny, školy, ale aj fyzické osoby. Záujem o záštitu SK PRES bol enormný a získalo ju viac ako 200 projektov a podujatí rôzneho charakteru, od náučno-vzdelávacích po športové či kultúrne. Celkovo sa do aktivít realizovaných pod záštitou SK PRES zapojilo viac ako 450 tisíc občanov Slovenska. Prostredníctvom dotačnej schémy bolo finančne podporených 27 projektov v celkovej hodnote približne 300 tisíc EUR realizovaných v regiónoch.

Predsedníctvo je finančnou investíciou, ktorá sa však netýka len šesťmesačného obdobia samotného výkonu predsedníctva. Za úspešným priebehom predsedníctva sú predovšetkým ľudia a investícia do ľudského kapitálu presahuje rámec šiestich mesiacov. Vďaka predsedníctvu sa slovenská štátna správa posilnila o kvalitných a skúsených expertov pripravených presadzovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ a vo svete.