Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Jozef Mihál, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Oto Žarnay predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom návrhu zákona je presadiť dôstojné a spravodlivé mzdy pre verejných zamestnancov, pri ktorých by mal štát dodržiavať vlastné zákony a platiť im aspoň minimálnu mzdu odstupňovanú podľa kvalifikácie.
Štát dnes pri veľkej skupine verejných zamestnancov nedodržiava Zákonník práce. Veľká časť zamestnancov vo verejnej službe totiž v súčasnosti nižší tabuľkový plat ako je minimálna mzda. Ide napríklad o účtovníčky, ekonómky, kuchárky či školníkov.
Samosprávy v súčasnosti z vlastných zdrojov dorovnávajú zamestnancom rozdiel v mzde tak, aby dostávali aspoň minimálnu mzdu. Zdanlivo sa nič nedeje, no v skutočnosti to znamená, že desaťtisíce verejných zamestnancov nemajú šancu získať osobné ohodnotenia, ktoré tak pripadnú hlavne vyšším platovým triedam. Nemajú tiež žiadny prospech z toho, že sa vo verejnej službe zvyšujú mzdy. Aj keď si zvýšia kvalifikáciu a postúpia na lepšiu prácu, ich platy zostanú rovnaké - stále zarábajú rovnakú minimálnu mzdu, ktorá je dnes 435 EUR v hrubom.
Rovnako vážne, ale úplne ignorované je to, že sa nedodržiavajú ani tzv. minimálne mzdové nároky. Podľa Zákonníka práce sa totiž minimálna mzda 435 EUR vzťahuje len pre nekvalifikovanú prácu: Pre kvalifikovanejšie miesta platia vyššie minimálne mzdy (ide o 6 koeficientov) a pre najkvalifikovanejších ľudí je minimálna mzda dvojnásobok, teda 870 eur. Títo ľudia však dnes vo verejnej službe zarábajú oveľa menej. V takzvanej základnej stupnici začína úplne najvyššia trieda na 633,5 eurách a v osobitnej stupnici na 692,5 eurách. Štát tak nedodržiava vlastnú minimálnu mzdu, ktorú diktuje podnikateľom a zároveň znevažuje vysokokvalifikovanú prácu svojich zamestnancov.
Predkladatelia preto navrhujú, aby štát začal dodržiavať vlastné zákony, a zároveň chcú celý systém odbyrokratizovať. Nový systém tabuľkových platov by mal byť jednoduchší, zvýšiť mzdy a zrovnoprávniť verejných zamestnancov so súkromným sektorom pred zákonom.
Dnes zamestnanci verejného sektora odmeňovaní podľa dvoch platových tabuliek, čo predkladatelia považujú za zbytočné, a chcú ich preto zlúčiť do jednej, ktorá bude spĺňať podmienky Zákonníka práce. Platové triedy sa navrhuje ponechať, ale ich počet zredukovať na 12, a to na spodnom konci zlúčením troch najnižších tried. Najnižšia mzda by mala začínať na 435 eurách a najvyššia bude dvojnásobkom tejto sumy 870 eur. Navrhujeme sa tiež zrušiť platové stupne a nahradiť ich polpercentným rastom mzdy za každý odpracovaný rok, a to bez 32-ročného stropu, ktorý sa dnes uplatňuje.
Celkový rast hospodárstva a dobré ekonomické výsledky Slovenskej republiky by sa
mali konečne prejaviť aj na platoch. Najnižšie mzdy na Slovensku dnes poberajú najmä zamestnanci verejného sektora. V súkromnom sektore dochádza k rastu miezd, po kríze nie je dôvod na výhovorky. Štát by mal verejným zamestnancom zvýšiť mzdu tak, aby sa z nej konečne dalo vyžiť. Bez tohto kroku nemožno očakávať, že verejní zamestnanci budú vykonávať služby pre občanov v primeranej kvalite.
Štát by mal vyššie výdavky o 232 miliónov ročne, ale 170 miliónov sa verejným financiám vráti v podobe odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, znížených nákladov na odvodovú odpočítateľnú položku, dane z príjmov fyzických osôb a výberu DPH. Čistý náklad bude preto odhadom 62 miliónov ročne. Ide o tretinu „nečakaných“ príjmov v poslednej daňovej prognóze (176 miliónov v roku 2017). Financovanie tohto kroku je preto vecou politickej vôle a priorít.
Zvýšené príjmy idú skoro všetky štátu, no väčšinu výdavkov zaplatia samosprávy. Preto návrh zvyšuje daňové príjmy samospráv a VÚC, aby to kompenzoval obciam sa zvýši podiel dani z príjmu z fyzických osôb zo 70 % na 74 %. VÚC by mali byť zvýšené výdavky kompenzované prinavrátením podielu na dani z motorových vozidiel, a to vo výške 90 %, čím by sa kompenzovali nielen zvýšené náklady na mzdy, ale aj znížené príjmy z dôvodu zníženia podielu na DPFO z 30 % na 26 %.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa vypustenie platových stupňov pri jednej z najväčšej skupín verejných zamestnancov (približne 144 000 ľudí), pričom v ďalších novelizačných bodoch sa ustanovuje ako náhrada polpercentný rast mzdy za každý odpracovaný rok, a to bez 32-ročného stropu, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje.
K bodu 2
Podľa platnej a účinnej právnej úpravy verejní zamestnanci uvedení v predchádzajúcom bode odmeňovaní v zásade podľa dvoch platových tabuliek. Tento systém sa nahradí jednou tabuľkou, ktorá bude spĺňať podmienky Zákonníka prace vo vzťahu k minimálnej mzde. Platové triedy sa ponechávajú, avšak ich počet sa zredukuje na 12 (zlúčením troch najnižších tried na spodnom konci). Najnižšia mzda by mala začínať aspoň na 435 eurách a najvyššia bude aspoň dvojnásobkom tejto sumy – 870 eur.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 1.
K bodu 4
Ako náhrada za vypustenie platových stupňov sa navrhuje polpercentný rast mzdy za každý odpracovaný rok, bez súčasného 32-ročného stropu.
K bodu 5
V nadväznosti na nové znenie § 7 ods. 6 sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania pri zvýšení platovej tarify.
K bodu 6
Rovnaký princíp ako pri verejných zamestnancoch vykonávajúcich prácu v Slovenskej republike sa dopĺňa aj do úpravy výkonu prác vo verejnom záujme v zahraničí.
K bodom 7 až 13
Úprava súvisiaca s vypustením platových stupňov.
K bodom 14 až 18
Vzhľadom na nový spôsob odmeňovania verejných zamestnancov sa vypúšťajú prílohy k návrhu zákona, ktoré by boli po prijatí návrhu nadbytočné. Z legislatívno-technického hľadiska k prečíslovaniu zostávajúcich príloh nedochádza (podobný postup aplikovalo v rámci normotvorby napríklad Ministerstvo financií Slovenskej republiky, keď po opatrení z 24. septembra 2014 č. MF/16228/2014-74 ostali zostávajúce prílohy k opatreniu z 18.
decembra 2007 č. MF/26307/2007-74 neprečíslované).
K Čl. II
K bodom 1 a 3
Novelizačnými bodmi sa z dôvodu finančného krytia návrhu prerozdeľuje výnos dane z príjmov územnej samospráve tak, že sa výnos dane obciam sa zvyšuje o 4 percentuálne body (za súčasného zníženia výnosu dane vyšším územným celkom o 4 percentuálne body).
K Čl. III
V nadväznosti na finančné krytie návrhu vo vzťahu k vyšším územným celkom [viď postavenie zamestnávateľa podľa § 1 ods. 1 písm. b) d)] sa navrhuje vyčleniť 90 % z výnosu na dani z motorových vozidiel pre tieto územné samosprávy.
K Čl. IV
Stanovuje sa účinnosť navrhovaných zmien tak, aby mali všetky príslušné orgány verejnej moci dostatočný časový priestor (cca viac než polovicu roka 2017) na ich aplikáciu v praxi.