Dôvodová správa Hlavným cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), je, aby regionálne rozvojové agentúry neboli jedným zo subjektov územnej spolupráce, z čoho vyplýva zamedzenie poskytovania dotácií regionálnym rozvojovým agentúram, ako i súvisiace zrušenie Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr.
Regionálne rozvojové agentúry začali na Slovensku vznikať v polovici 90. rokov vo forme záujmových združení právnických osôb. Bolo to v čase, keď na centrálnej úrovni nemalo regionálny rozvoj medzi kľúčovými kompetenciami žiadne z ministerstiev. Na úrovni ústredných orgánov štátnej správy sa v tej dobe stal garantom regionálneho rozvoja Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR, ktorý prvé regionálne rozvojové agentúry v území aj zakladal. Zároveň to bolo v čase, keď verejná správa, a zvlášť samospráva, ešte len čakala na decentralizáciu kompetencií a financií.
Situácia sa zmenila až v roku 2001, kedy v rámci reformy verejnej správy vznikla regionálna úroveň samosprávy a zároveň niektoré kompetencie, medzi nimi aj regionálny rozvoj, prešli z orgánov štátu nielen na vyššie územné celky, ale i na obce. Až vtedy získali obce do svojej právomoci koordináciu regionálneho rozvoja. Hoci neskôr došlo v rámci fiškálnej decentralizácie počnúc rokom 2005 aj k väčšej finančnej autonómnosti samospráv, štátna správa a centrálna vláda si naďalej ponechali významnú časť správy verejných financií vrátane viacerých nástrojov regionálneho rozvoja vo vlastných rukách.
Hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja v území sa stali, resp. mali stať územné samosprávy, a to tak na miestnej ako i regionálnej úrovni. Napriek tomu v systéme aj po roku 2001 naďalej ostali pôsobiť aj regionálne rozvojové agentúry ako pozostatok nástrojov predošlého konceptu regionálnej politiky realizovanej v 90. rokoch. A aj vďaka dotačnej schéme v zákone na podporu regionálneho rozvoja existuje sieť regionálnych rozvojových agentúr podporovaných finančnými príspevkami zo štátneho rozpočtu dodnes.
Kým v roku 1996 štát finančne podporoval 5 regionálnych rozvojových agentúr (RRA) súhrnnou sumou vyše 13 mil. korún, v roku 2006 to bolo 35 agentúr a bezmála 23 mil. korún, tak v roku 2016 sa na podporu existencie 33 RRA vyčlenilo na ich činnosť a prevádzku vyše 700 tisíc eur.
Možnosť zakladať a/alebo finančne podporovať regionálne rozvojové agentúry v minulosti využili aj samosprávne kraje, ktoré by spoločne s obcami mali predstavovať hlavných aktérov regionálneho rozvoja v území. Jednotlivé samosprávne kraje postupne dospeli k rozhodnutiu nepodporovať zo svojich rozpočtov prevádzku a činnosť RRA, keďže ide o duplicitu.
Neexistuje žiadna taká úloha definovaná v § 13 ods. 2 zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorú by nemohli okrem regionálnych rozvojových agentúr vykonávať ostatné subjekty územnej spolupráce definované v § 13 ods. 1, napríklad územné samosprávy. To je aj hlavný dôvod, prečo nie je potrebné ďalej sieť rozvojových agentúr ročne dotovať z verejných zdrojov 700 tisícmi eur.