DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný, Ján Mora.
Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorý si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý sa rodičia, mamy a otcovia, budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im a sebe navzájom svoju lásku a spolupatričnosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré cez týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom .
V súčasne platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ, napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a sobotu. Tým prichádzajú mnohé matky a otcovia, pracujúci v nedeľu, o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa článku 41. ods. 1 Ústavy SR, manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
Rozmáha sa nezdravý, konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi, trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk, v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin sociálneho i kultúrneho úpadku, a tým aj oslabenia našej spoločnosti.
Problém pre rodinu, ktorej člen, spravidla matka, pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú.
Podľa najnovších analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2014 z 27 štátov najviac pracujú v nedeľu Slováci. A pritom patríme medzi najchudobnejších, s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami, nazývanými dôchodky.
Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ, najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80% žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu.
Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené 1 deň v týždni a cez sviatky, neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu agentúry POLIS sa 58% respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém.
A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa. Dokonca ešte ušetrí na nákladoch, spojených s prevádzkou, napr. na elektrine i na platoch zamestnancov.
Čo sa týka tých miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci (a to nielen v obchodoch) také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, vzťahov a svojho zdravia.
Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii. Sv. Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista, ako Božieho Syna, a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka v Starom zákone. Jeden deň v týždni oddychovať, v kresťanskej kultúre je to nedeľa, sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe.
Ešte aj v predchádzajúcom režime bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine.
Po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, napr. v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi.
Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných, ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej z nich zodrali aj kožu.
Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré má zabezpečiť štát.
Najmä keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna, a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí: ...“vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života...“
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.