1

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „novela Správneho poriadku“) reaguje na súčasné ustanovenie v prípade fikcie doručenia do vlastných rúk pre občanov, ktoré je voči občanom svojou právnou úpravou nespravodlivé – nakoľko nezohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti na pošte počas úložnej lehoty vo všeobecnom správnom konaní podľa Správneho poriadku.

V zmysle v súčasnosti platného a účinného ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku „ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.“.

Máme za to, že súčasná právna úprava fikcie doručenia do vlastných rúk je voči občanom Slovenskej republiky - ako adresátom písomností správnych orgánov – nespravodlivá a nekorektná a to najmä z dôvodu, že v prípade – ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť napr. 18. deň lehoty od uloženia – má sa právne za to, že mu bola písomnosť doručená už tretí deň lehoty a teda napríklad v prípade všeobecnej odvolacej lehoty podľa Správneho poriadku v dĺžke 15 dní – mu vlastne plynie v správnom konaní posledný deň lehoty na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu; Súčasne ale v prípade doručovania písomností právnickým osobám a podnikateľom – fyzickým osobám platí iná fikcia doručenia a to taká, že písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa právnická osoba alebo podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie.

Predkladaná novela Správneho poriadku zavádza novú fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov – v zmysle ktorej „ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 18 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel“. V zmysle predkladanej novely bude teda zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo sa dnes po 3 dňoch od uloženia u občanov nezohľadňuje a to aj v prípade, ak si zásielku počas uloženia na pošte prevzal) a len v prípade - ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať 18. deň lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Takáto právna úprava je plne v súlade aj s princípmi na ktorých sú založené fikcie doručenia písomností napríklad v daňovom konaní podľa Daňového poriadku, v trestnom konaní podľa

2

Trestného poriadku alebo v civilnom súdnom konaní – kde sa podobná nespravodlivá fikcia doručenia ako v súčasnom Správnom poriadku v dnes už neplatnom Občianskom súdnom poriadku po pár rokoch zmenila na fikciu plne zohľadňujúcu skutočný deň prevzatia písomnosti – t.j. v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa považuje za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte. Taktiež máme za to, že žiadnym spôsobom predkladaná novela neruší samotnú fikciu doručenia, len ju upravuje tak, aby bola spravodlivá voči občanom Slovenskej republiky aj vo všeobecnom správnom konaní podľa Správneho poriadku.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zároveň predložený návrh zákona nemá negatívny sociálny vplyv a ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

3

B.Osobitná časť

K čl. I

V ustanovení § 24 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku sa mení fikcia doručenia do vlastných rúk pre občanov na novú fikciu v zmysle ktorej - ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 18 dní od jej uloženia, bude sa považovať posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

V zmysle predkladanej novely bude teda zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo sa dnes po 3 dňoch od uloženia u občanov nezohľadňuje a to aj v prípade, ak si zásielku počas uloženia na pošte prevzal) a len v prípade, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať 18. deň lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

K čl. II

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. júl 2017.

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky:

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zároveň predložený návrh zákona nemá negatívny sociálny vplyv, ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva.

A.4. Alternatívne riešenia:

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov:

Bezpredmetné

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.