1
Dôvodová správa
I.Všeobecná časť
Poslanci za stranu Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Mora, Ján Kecskés aPeter Krupa predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení adopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. oochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) vznení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je
- zabezpečiť vSlovenskej republike (ďalej aj SR) najmä účinnú aefektívnu ochranu životného prostredia, pitnej vody, nerastného bohatstva a zdravia občanov SR, ako aj
- novelizovať dotknuté ustanovenie predmetného zákona.
Ľudstvo pre svoj život potrebuje čoraz viac elektrickej energie. Domácnosti vlastnia čoraz viac elektrických spotrebičov a u veľkých fabrík vidíme naštartovaný proces s postupnou robotizáciou a automatizáciou výroby. Táto potreba mať všetko automatizované a ovládané spôsobila, že sa minuli všetky konvenčné zdroje fosílnych palív. Teda tie, ktorých ťažba nebola tak veľkou záťažou pre životné prostredie.
Ťažba bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním, má vážne negatívne environmentálne dopady, a to predovšetkým na kvalitu povrchových a podzemných vôd a ovzdušia.
Najväčším problémom ťažby bridlicového plynu uvedeným spôsobom je to, že sa len časť značne vysokého objemu kontaminovaných kvapalín používaných pri ťažbe spätne zachytáva a zvyšok uniká do životného prostredia. Environmentálne dopady frakovania sa týkajú predovšetkým úniku a ďalšieho účinku toxických chemikálií používaných pri ťažbe, ktorý vedie ku kontaminácií podzemnej i povrchovej vody. K uvedeným problémom sa pridružuje celý rad iných negatívnych environmentálnych dopadov ako sekundárne znečistenie životného prostredia, napríklad zhustením premávky v lokalitách ťažby, s tým súvisiace zničenie ciest ťažkými mechanizmami, zvýšením prašnosti a hlučnosti, znehodnotenie veľkého množstva vody v pomere k vyťaženému plynu a jej prípadné ďalšie uskladnenie či tiež kontaminácia životného prostredia rádioaktívnymi látkami.
Voda, ktorá sa použila pri ťažbe bridlicového plynu frakovaním obsahuje viac ako 700 chemických látok, ktoré sú vysoko karcinogénne, mutagénne a toxické (napr. benzén). Táto voda kontaminuje povrchovú a spodnú vodu v blízkosti vrtu. Voda je už ďalej nefiltrovateľná a spôsobuje pre človeka vážne zdravotné problémy. Pitie kontaminovanej vody môže spôsobiť rakovinu, poškodiť plod dieťaťa v tele matky, či iné zdravotné problémy. Dôkazom toho sú narastajúce prípady kontaminácie spodných vôd a studní v Amerike. Ľuďom tečie z vodovodných kohútikov voda, ktorá obsahuje metán a pri stretnutí sa s otvoreným ohňom sa vznieti alebo je to len čistý chemický kokteil.
Ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením rozkladá horninu z ktorej ťaží plyn. To má za následok zemetrasenia, prepady horniny ale aj pohyby tektonických vrstiev. Hovoriť o tom, že sa chemická frakovacia tekutina nedostane nad nepriepustnú horninu a tým pádom do spodnej vody je teda odvážne.
2
Ústava Slovenskej republiky c čl. 44 zaručuje každému občanovi právo na priaznivé životné prostredie a v čl. 40 tiež každému právo na ochranu zdravia.
Je potrebné, aby táto forma ťažby bridlicového plynu a ropy bola na území Slovenskej republiky zakázaná. Je nesporné, že ide o nebezpečnú a vysoko toxickú formy ťažby, ktorá po sebe zanechá nenávratne zdevastované životné prostredie. Kontaminuje vodu, kontaminuje pôdu, kontaminuje ovzdušie.
Nerastné bohatstvo je podľa čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika má preto právo rozhodnúť o tom, ako so svojím vlastníctvom naloží, vrátane rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky vyjadrenom vo forme zákona, že ťažba bridlicového plynu hydraulickým štiepením, tzv. frakovaním je zakázaná.
V zmysle odkazu pre naše budúce generácie, ktorým chceme nechať Slovensko s čo najkvalitnejším životným prostredím, čistou prírodou a kvalitnou pitnou vodou a ovzduším, nemôžeme dovoliť metódu ťažby bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením na jeho území.
3
II. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Zmena paragrafu definujúceho úpravu a zušľachťovanie nerastov, definícia postupov na ich dobývanie, ktoré zachovajú čo najväčšiu úplnosť nerastov a vyťažia z nich čo najväčší počet zložiek s čo najmenším odpadom. Posledná veta paragrafu definuje aké postupy sa pri úprave a zušľachťovaní nerastov nemôžu použiť a sú teda zakázané.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.