1
Predkladacia správa
Návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zmluva“) je prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi našimi krajinami. Je výsledkom expertných rokovaní zástupcov oboch zmluvných strán v priebehu rokov 2011 až 2016.
V Slovenskej republike pôsobí k 31. 10. 2016 51 japonských spoločností, ktoré vytvárajú cca 10 650 pracovných miest. K uvedenému dňu na našom území je zamestnaných 83 občanov Japonska a v Japonsku je zamestnaných cca 250 našich občanov.
Na základe zmluvy sa budú vzájomne započítavať nadobudnuté doby dôchodkového poistenia a vyplácať dávky dôchodkového zabezpečenia na územie Japonska a Slovenskej republiky.
Slovenské ani japonské právne predpisy neumožňujú priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladá nárok na dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného, alebo oboch zmluvných štátov a na ostatné osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na právne predpisy Slovenskej republiky týkajúce sa dôchodkového poistenia a na právne predpisy Japonska upravujúce japonské dôchodkové systémy.
Prvá časť zmluvy obsahuje všeobecné ustanovenia (články 1 - 5).
Druhá časť zmluvy stanovuje všeobecné pravidlo podliehania právnym predpisom len jedného zmluvného štátu, a to toho, na ktorého území sa vykonáva zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť. Obsahuje odlišnú právnu úpravu pre vyslaných zamestnancov, členov diplomatických misií a konzulárnych úradov a pre ďalšie osobitné kategórie osôb (články 7 až 9) a možnosť spoločného rozhodnutia zmluvných strán o výnimkách (článok 10).
Tretia časť zmluvy obsahuje osobitné ustanovenia. Jej prvá kapitola ustanovuje podmienky nároku na japonské dôchodkové dávky (články 14 až 17).
Tretia časť, druhá kapitola zmluvy ustanovuje podmienky nároku na slovenské dôchodkové dávky (články 18 až 20).
Štvrtá časť zmluvy obsahuje rôzne ustanovenia potrebné na vykonávanie zmluvy povinnosti príslušných orgánov, oslobodenie od poplatkov a overovania, jazyky komunikácie, predkladanie žiadostí, odvolaní a vyhlásení, výplata dávok a iné (články 21 až 27).
Piatu časť zmluvy tvoria prechodné a záverečné ustanovenia (články 28 až 30).
Náklady na dávky dôchodkového poistenia budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Vykonávanie tejto zmluvy nekladie zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
2
Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidve zmluvné strany sú rovnaké a vzájomne vyvážené.
Podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou pred jej ratifikáciou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby.
Dňa 30. januára 2017 bola v Bratislave podpísaná zmluva. Zmluvu za Slovenskú republiku podpísal Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a za Japonsko Jun Shimmi, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike.