Súčasná právna úprava regulačnej rady ako odvolacieho orgánu a zverenie oprávnenia rozhodovať o odvolaní v konaniach o uložení pokút predsedovi úradu, nenapĺňa požiadavku nezávislosti odvolacieho orgánu, ktorý by mal byť porovnateľný s nezávislosťou súdov resp. iných súdnych orgánov oprávnených viesť súdny prieskum. Dôvodom je, že predseda úradu organizačne riadi úrad a sú mu všetci ostatní zamestnanci úradu prísne podriadení a povinní plniť uložené služobné úlohy s poukazom na zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Najmarkantnejšie sa závislosť odvolacieho orgánu prejavuje v konaniach o uložení pokuty, kde na prvom stupni rozhoduje vecne príslušný útvar úradu organizačne a štátnozamestnanecky podriadený predsedovi úradu, a o odvolaní rozhoduje sám predseda úradu.
Návrhom zákona dochádza k rekonštrukcii orgánov štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví, pri ktorej sa ruší regulačná rada podľa doterajších predpisov a zriaďuje sa rada ako samostatný nezávislý kolektívny orgán oddelený od úradu. Zrušuje sa orgán predsedu úradu, ktorý je nahradený predstavenstvom úradu s tromi členmi. Nezávislosť oboch orgánov sa zabezpečuje nezlučiteľnosťou členstva v rade s funkciou člena predstavenstva úradu.
Kolektívnosť orgánu na čele úradu je doplnená zásadou rotácie členov predstavenstva ako aj predsedu predstavenstva úradu, ktoré zaisťujú nižšiu mieru pravdepodobnosti chýb či osobného zlyhania a zaisťuje logicky vyššiu mieru stability. Zároveň sa tým plní požiadavka smerníc zabezpečiť primeraný rotačný systém pre kolektívne predstavenstvo alebo najvyššie vedenie.
Vedenie úradu kolektívnym orgánom pritom nie je v európskom priestore zriedkavé, pretože väčšina členských štátov Európskej únie už túto požiadavku vyššie uvedených smerníc na pluralitné rozhodovanie národného regulačného úradu transponovala. Regulačné orgány väčšiny členských štátov majú vo svojom vedení prevažne päť až sedemčlenné rady, poprípade je popri funkcii predsedu vždy zavedený efektívny dohľad dozornej rady. Možno poukázať napríklad na susedný rakúsky model (Energie-Control-Gesetz), ktorý tiež kreuje na čele výkonnej rady dvoch členov a zaručuje tak účinnejšie, dôslednejšie a transparentnejšie riadenie regulačného úradu. Rakúsky model súčasne popri tejto kolektívnej výkonnej rade na čele úradu pozná aj ďalší kolektívny orgán, personálne aj funkčne oddelený od výkonnej rady, tzv. regulačnú komisiu, ktorá zabezpečuje sporovú agendu.
Zmena z monokratického na kolektívny orgán je vyvolaná najmä potrebou zaistiť, aby v úrade s tak rozsiahlymi právomocami v jednom z najdôležitejších sektorov národného hospodárstva bola obmedzená miera subjektívneho riadenia a odborných a riadiacich chýb, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť fungovanie sektoru. Model monokratického vedenia je nielen v rozpore s európskou legislatívou, ale nie je vhodný ani z dôvodu širokého rozsahu právomocí a pôsobnosti úradu, ktoré v podstate znamenajú nezávislosť od ostatných ústavných orgánov a v ktorom bez existencie spätnej väzby a kontroly existuje zvýšené riziko možných chýb monokratického orgánu.
Zároveň sa precizujú kvalifikačné predpoklady pre členov orgánov, ktoré majú zabezpečiť odbornosť členov orgánov v oblasti sieťových odvetví a dostatočnú kvalifikáciu pri plnení úloh podľa zákona. Zavádza sa tiež požiadavka, aby členmi predstavenstva úradu boli nielen osoby disponujúce príslušným vzdelaním a praxou, ale aj osoby v oblasti sieťových odvetví všeobecne uznávané a dostatočne skúsené.