DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Igor Matovič a Eduard Heger.

Zmyslom inštitútu mimoriadneho povýšenia alebo mimoriadneho vymenovania do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe by malo byť mimoriadne zabezpečenie podpory profesionálnej armáde v krízových situáciách, a to za predpokladu nevyhnutnosti udelenia vojenských hodností na plnenie potrebných podporných úloh. K mimoriadnemu vymenovaniu alebo povýšeniu vojaka v zálohe do vojenskej hodnosti by malo dochádzať len v mimoriadnych situáciách a za mimoriadnych okolností. Zistenia z ostatných dní či mesiacov však odhalili ako jednoducho je tento inštitút zneužiteľný a v praxi aj skutočne zneužívaný.

Vojenská hodnosť je odrazom služobnej kariéry a vyjadrením pripravenosti vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti. Vojenská hodnosť reflektuje nielen na nadobudnutú kvalifikáciu, ale najmä na schopnosti, skúsenosti a ich reálne preverovanie vo vojenskej praxi. V dnešnej spoločnosti nie je akceptovateľné, aby aktívny politik bol povýšený o 8 vojenských hodností, pričom statoční vojaci nasadzujúci svoj život v drsných podmienkach armády, niekedy aj za cenu vlastného života, boli povýšení o jednu vojenskú hodnosť.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je jednoznačne určiť, za akých podmienok majú byť vojaci v zálohe mimoriadne vymenovaní alebo mimoriadne povyšovaní do vojenských hodností. Predkladáme návrh zákona, podľa ktorého:

1)vojaka v zálohe bude možné mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti len o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol (táto podmienka v súčasnosti platí u vojakov mimoriadnej služby a profesionálnych vojakov),

2)sa precizuje, že vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka v zálohe na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený (toto ustanovenie je v súčasnosti explicitne uvedené u vojakov mimoriadnej služby),

3)vojaka v zálohe, ktorý zároveň vykonáva funkciu podľa § 17 ods. 1 zákona (poslanec NR SR, člen vlády SR, atď.), nebude možné mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadneho povýšiť do vojenskej hodnosti, (ak by aj nastala krízová situácia, podľa súčasnej právnej úpravy sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby),

4)tým, ktorí vojenské hodnosti získali podľa bodu 3, patrí vojenská hodnosť dosiahnutá pred mimoriadnym vymenovaním alebo mimoriadnym povýšením.

Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nezakladá ani žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Súčasná právna úprava dáva prezidentovi Slovenskej republiky a ministrovi obrany Slovenskej republiky možnosť, takpovediac svojvoľne, udeliť vojenskú hodnosť vojakovi v zálohe. Neexistujú žiadne kritéria, ktorými by sa mimoriadne vymenovanie alebo mimoriadne povýšenie do vojenskej hodnosti u vojaka v zálohe malo vykonať. Vágnosť ustanovenia § 21 ods. 12 a 13 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) spolu s absenciou akýchkoľvek kritérií v tejto oblasti spôsobili nevídané zneužívanie zákona v oblasti mimoriadneho udeľovania vojenských hodností vojakom v zálohe.

Fakt, že pri mimoriadnom udeľovaní vojenských hodností vojakom v zálohe skutočne dochádza k zneužívaniu zákona, nepriamo potvrdzujú aj samotní aktéri týchto aktov. Minister obrany SR Peter Gajdoš odôvodnil udelenie vojenskej hodnosti predsedovi NR SR ako prejav „úcty a vďaky druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi za to, čo urobil a robí v prospech ozbrojených síl“ a pomoc „pri urýchlení legislatívneho procesu dobrovoľnej vojenskej prípravy, alebo v rámci rokovaní o rozpočte“. Plnenie povinností vyplývajúcich z výkonu funkcie predsedu NR SR by nemali byť vnímané ako osobitná zásluha alebo mimoriadny prínos k rozvoju ozbrojených síl. Aj v prípade, že by sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaslúžil o osobitný a mimoriadny prínos pre ozbrojené sily SR, mal by sa v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky oceniť prostredníctvom udelenia vojenského vyznamenania (vojenskej medaily, vojenského kríža, vojenského odznaku) a nie udeľovaním vojenských hodností; vojenské vyznamenania je možné udeliť nielen profesionálnemu vojakovi, ale napr. aj štátnemu občanovi SR, ktorý sa významným spôsobom podieľal na spolupráci s ozbrojenými silami (§ 154 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z.).

Ambíciou predloženého návrhu zákona je preto zamedzenie zneužívania inštitútu mimoriadneho vymenovania do vojenskej hodnosti alebo mimoriadneho povýšenia do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe, a to stanovením presných kritérií, po splnení ktorých bude možné vojaka v zálohe mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť.

V súlade s predloženým návrhom zákona bude možné vojaka v zálohe mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti len o jeden stupeň. Toto kritérium je totožné s už existujúcim kritériom pre mimoriadne vymenovanie alebo mimoriadne povýšenie vojaka mimoriadnej služby a profesionálneho vojaka. Zároveň sa explicitne určuje, že vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka v zálohe na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený, rovnako ako je to v prípade vojaka mimoriadnej služby.

Podľa súčasnej právnej úpravy § 17 ods. 1 zákona občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie prezidenta SR, člena vlády SR, poslanca NR SR, poslanca Európskeho parlamentu, verejného ochrancu práv atď. Inými slovami povedané, ak by aj na Slovensku nastala krízová situácia, títo funkcionári sú zo zákona oslobodení od výkonu mimoriadnej služby. Na základe uvedeného niet dôvodu, prečo by títo občania počas výkonu funkcie mali byť mimoriadne vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšení do vojenskej hodnosti, ak sú vojakmi v zálohe.

Prijatím vyššie navrhovaných zmien sa tiež odstráni nežiadúci právny stav spočívajúci v existencii neúplnej právnej normy (§ 21 ods. 12 a 13 zákona), keďže z hľadiska štruktúry právnej

normy nie je v súčasnosti vôbec vyjadrená hypotéza (predpoklady a podmienky), ale len dispozícia právnej normy (samotné pravidlo správania sa).

K bodu 2

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia, podľa ktorých vojenské hodnosti vojakov v zálohe nadobudnuté mimoriadnym povýšením alebo mimoriadnym vymenovaním podľa znenia doterajšieho zákona sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté alebo priznané podľa navrhovaného zákona.

Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na tých vojakov v zálohe, ktorí v čase mimoriadne povýšenia alebo mimoriadneho vymenovania do vojenskej hodnosti vykonávali funkciu podľa § 17 ods. 1 zákona (napr. poslanec NR SR). Navrhnutá právna úprava vychádza zo skutočnosti, že občania vykonávajúci funkcie uvedené v § 17 ods. 1, sú počas výkonu týchto funkcií oslobodení od výkonu mimoriadnej služby. Inými slovami, uvedené osoby počas výkonu svojej funkcie ani nenastúpia na výkon mimoriadnej služby, a teda svoju vojenskú hodnosť ani nijako prakticky nezužitkujú.

Cieľom predloženej právnej úpravy je preto odstránenie následkov pokračujúceho hromadného zneužívania ustanovenia § 21 ods. 12 zákona o brannej povinnosti. Nedávno preukázané zneužívanie inštitútu mimoriadneho vymenovania a mimoriadneho povýšenia do vojenskej hodnosti, kedy boli bezdôvodne v čase mieru povýšení členovia vlády či predseda Národnej rady Slovenskej republiky, bolo veľmi negatívne vnímané nielen odbornou, ale aj laickou verejnosťou. Požiadavka verejnosti na okamžité odňatie takto získaných vojenských hodností je úplne legitímna. Verejný záujem a odstránenie následkov demoralizujúceho konania najmä vo vzťahu k „skutočným“ vojakom musí byť prioritou zákonodarného zboru.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júla 2017.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Igor Matovič a Eduard Heger

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.