Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Na jeseň 2016 bola zverejnená Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Správa bola následne predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky na 11. schôdzi. Návrh, aby plénum čo i len vzalo správu na vedomie, však nebol schválený.
Mimoriadna správa sa zaoberala prieskumom, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia, uskutočneným v roku 2015. V rámci zmieneného prieskumu verejná ochrankyňa práv podľa mimoriadnej správy zistila nasledovné skutočnosti:
-v policajných budovách má polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje.
-jedná sa zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby. Tieto priestory policajti bežne používajú na zatváranie a pripútanie fyzických osôb, považujú ich za bežnú súčasť policajného postupu.
-zmienené priestory policajti nazývajú ako vyhradené priestory, miestnosti pre predvedené osoby alebo zadržiavacie miestnosti. Podľa policajtov ide o „detenčné priestory určené na dočasné umiestnenie osôb s obmedzenou osobnou slobodou.“
Obmedzenie osobnej slobody však môže vykonať polícia zaistením výlučne na základe dôvodov, upravených v ustanovení § 19 zákona č. 171/1991 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 42 a nasl. tento zákon upravuje možnosť umiestniť zaistenú osobu do cely policajného zaistenia, ako aj podmienky umiestnenia do cely a podmienky vybavenia cely. Zákon neustanovuje žiadny iný spôsob umiestnenia osoby do iného uzavretého priestoru. Každé takéto konanie policajta znamená nevyhnutne prekročenie Ústavou Slovenskej republiky vymedzených kompetencií, a teda svojvôľu.
Preto sa navrhuje doplniť do zákona o Policajnom zbore ustanovenia, ktoré odporúča v mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv a ktoré majú za cieľ zabezpečiť, aby práva osôb, ktorých osobná sloboda bola dočasne obmedzená, boli rešpektované a chránené a aby Policajný zbor postupoval výlučne spôsobom, ktorý je upravený v zákone, nie mimo jeho rámec.
Návrh zákona bude mať mierne negatívny vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie a ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová, Viera Dubačová, Peter Osuský
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších prepisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších prepisov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
Poznámka: Vzhľadom k tomu, že nie všetky oddelenia Policajného zboru disponujú kamerovými monitorovacími systémami umožňujúcimi videozáznam a jeho uchovávanie, ich obstaranie, montáž a zaškolenie príslušných zamestnancov si bude vyžadovať výdavky zo štátneho rozpočtu približne v objeme 0,5 mil. eur, ktoré budú vynaložené v priebehu roku 2018.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2
Navrhuje sa stanoviť minimálne požiadavky na vybavenie ciel policajného zaistenia. Osobám umiestneným v celách musí byť zabezpečený prístup k pitnej vode a k toaletám a musia mať možnosť v prípade potreby privolať príslušníka Policajného zboru.
K bodu 3
Upravuje sa možnosť umiestňovania zadržaných, zaistených a predvedených osôb v iných priestoroch ako v celách. Verejná ochrankyňa práv v mimoriadnej správe odporúčala v zákone uviesť, že „policajtovi sa v priestoroch policajnej budovy zakazuje obmedziť osobnú slobodu fyzickej osobe jej umiestnením do iných uzavretých priestorov, než sú na to určené cely policajného zaistenia“. Mimoriadna správa upozorňuje, že v súčasnosti sa tak deje. Takéto konanie však nemá žiadnu oporu v zákone.
Praktickým problémom je, že dosiaľ nie všetky útvary Policajného zboru disponujú celami policajného zaistenia a aj v tých, ktoré nimi disponujú, môže v realite nastať situácia, že kapacita ciel je už zaplnená a nie je už možné do nich umiestniť ďalšie osoby. Pre takéto situácie sa navrhuje v zákone upraviť možnosť umiestňovania osôb do iných priestorov ako ciel. Malo by však ísť o výnimočné opatrenie, ktoré bude realizované len na nevyhnutne potrebnú dobu. A aj takéto priestory by mali rovnako ako cely spĺňať minimálne podmienky z hľadiska vybavenia, zabezpečenia realizácie základných hygienických potrieb a možnosti privolania príslušníka Policajného zboru, ako aj z hľadiska dokumentovania takéhoto postupu.
K bodu 4
Základné ustanovenie o použití donucovacích prostriedkov policajtom sa navrhuje doplniť o jednoznačné ustanovenie, že donucovacie prostriedky možno použiť iba v čase, keď trvajú dôvody pre ich použitie. Nemožno ich teda použiť nielen v situácii, keď zákonom stanovené dôvody vôbec neexistujú, ale ani v situácii, ak dôvody pre ich použitie po istú dobu síce existovali, ale už pominuli.
Toto doplnenie má za cieľ minimalizovať rozsah a trvanie zásahu do práv osôb, proti ktorým sú donucovacie prostriedky použité, na nevyhnutne potrebný čas. Vo vzťahu k používaniu pút, pripútavaniu osôb k predmetom, použitiu spútavacieho opasku, či spútavacích popruhov to znamená, že osoba, ktorá bola obmedzená na osobnej slobode, bude spútaná nevyhnutne potrebný čas, kým trvajú dôvody pre použitie týchto donucovacích prostriedkov, nie aj celé ďalšie hodiny, keď už dôvody pre spútanie neexistujú.
K bodu 5
Navrhuje sa doplniť ustanovenie, ktoré upraví postup pri spútavaní a znehybňovaní osôb z iných dôvodov, ako sú uvedené v § 52 a § 52a. Niekedy sa totiž použitie takýchto donucovacích prostriedkov odôvodňuje potrebou chrániť zdravie dotyčnej osoby. Verejná ochrankyňa práv v mimoriadnej správe odporúčala v zákone uviesť, že „policajtovi sa zakazuje už uzavretú osobu pripútať k stene, k predmetom, spútať ju a akýmkoľvek spôsobom ju znehybniť alebo znehybňovať bez lekárskeho odporúčania, z ktorého je zrejmé, že takýto postup vyžaduje ochrana zdravia zaistenej, zadržanej, predvedenej osoby“.
Vzhľadom na to, že v § 52 a § 52a sú uvedené podmienky pre spútavanie a iné znehybňovanie osôb z dôvodov, ktoré priamo nesúvisia s možných ohrozením zdravia dotyčnej osoby, navrhuje sa, aby v prípade neexistencie týchto dôvodov bola potreba
spútavania, či iného znehybňovania zaistenej, zadržanej, predvedenej osoby preukazovaná lekárskym odporúčaním, že takýto postup vyžaduje ochrana zdravia takejto osoby.
K bodu 6
Doplnenie nového ustanovenia je premietnutím odporúčania z mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv zapracovať do zákona, že „policajt je povinný v prípade, ak dôjde k zhoršeniu psychického, fyzického zdravia policajtom zaistenej, zadržanej, predvedenej osoby počas jej zaistenia, zadržania, predvedenia, preukázať odborným lekárskym vyjadrením príčiny zhoršenia jej zdravia“.
K bodu 7
Navrhuje sa upraviť spracúvanie osobných údajov pri dočasnom obmedzení osobnej slobody zaistenej, zadržanej a predvedenej osoby. Verejná ochrankyňa práv odporúčala v správach, ktoré každoročne predkladala Národnej rade Slovenskej republiky, viaceré opatrenia týkajúce sa činnosti Policajného zboru. Jedným z nich je odporúčanie „zabezpečiť monitorovanie všetkých policajných priestorov, v ktorých sa vybavujú políciou predvedené a zadržané osoby prostredníctvom kamier a uchovávanie záznamov o zaobchádzaní s predvedenými osobami.“ (Opatrenie 1.3.5 Zabezpečenie základného práva osoby na nezávislé vyšetrenie policajných postupov, písm. b), Správa verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2015, str. 78)
Vychádzajúc z odporúčania verejnej ochrankyne práv sa navrhuje zaviesť povinnosť zabezpečiť monitorovanie tých priestorov na útvaroch Policajného zboru, v ktorých sa vykonávajú úkony voči osobám, ktorých osobná sloboda bola dočasne obmedzená, a to prostredníctvom vyhotovenia kamerového (audiovizuálneho) záznamu.
Takéto monitorovanie činnosti príslušníkov Policajného zboru by sa malo realizovať nielen pri ich zásahoch v externom prostredí mimo priestorov Policajného zboru, ale aj v týchto priestoroch. Tento postup posilní dodržiavanie zákonnosti v priestoroch Policajného zboru a umožní dodržiavanie zákonnosti účinnejšie kontrolovať. Bude chrániť dotknuté osoby pred nezákonným konaním zo strany príslušníkov Policajného zboru a zároveň bude chrániť príslušníkov Policajného zboru pred krivými a nepravdivými obvineniami z nezákonného konania zo strany osôb, ktorých osobná sloboda bola dočasne obmedzená.
K čl. II
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona na 1. júla 2017 s výnimkou ustanovenia týkajúceho monitorovania priestorov Policajného zboru. Keďže dosiaľ nie všetky útvary Policajného zboru disponujú potrebným technickým vybavením (kamery), v záujme potrebného dovybavenia všetkých útvarov a prípravy na zabezpečenie postupu podľa tohto ustanovenia sa navrhuje odložiť jeho účinnosť až na 1. septembra 2018.