Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Oto Žarnay.

Cieľom predkladanej novely zákona je:

a)vytvorenie rámca pre riadne fungovanie žiackej a študentskej samosprávy,

b)participácia žiakov a študentov na živote a organizácii ich školy prostredníctvom demokratických inštitútov,

c)výchova a vzdelávanie smerované k pozitívnemu postoju k občianskej spoločnosti a patriotizmu prostredníctvom zážitkového učenia,

d)posilnenie pôsobenia samosprávnych inštitútov v podobe študentskej rady a žiackeho parlamentu, ako aj posilnenie poslania rady školy a jej kooperácie so žiackou a študentskou samosprávou.

Kreovanie študentských rád a žiackych parlamentov nie je v našej spoločenskej praxi obvyklým javom. Súčasná zákonná úprava uvádza len „žiacke školské rady“ s pôsobnosťou pre stredné školy, s dôvetkom „ak sú ustanovené“, čiže ponecháva na vôli riaditeľov stredných škôl iniciatívne podporiť existenciu žiackej samosprávy. Považujeme tento stav za nedostatočný, pretože už v samotných deťoch a mládeži je potrebné budovať vedomie byť aktívnym účastníkom a spoluvytvárateľom komunity, v ktorej žijem a pracujem, byť pripravený aktívne sa podieľať na živote v občianskej spoločnosti. Potreba kreovania žiackych a študentských samosprávnych orgánov vychádza aj zo skutočnosti, že prostredníctvom najjednoduchších demokratických procesov už v detskom a adolescentnom veku dochádza postupne k pochopeniu politického systému a následne štruktúry moci v štáte založenom na princípe bŕzd a protiváh. Tieto postupne na seba nadväzujúce a vnútorne vzájomne spojené zmeny sa tak prostredníctvom legitímne zvolených samosprávnych orgánov stanú postupom času a zrením pre deti a mládež samozrejmou súčasťou ich života. Môžeme celý tento proces nazvať aj zážitkovým učením, kedy sa bežne používané slová ako demokracia, samospráva, či predvolebné zápolenie nejavia len ako abstraktné pojmy, ale ako reálne a konkrétne aktivity smerujúce k dotvoreniu celostného spoločenského systému.

Návrh zákonného rámca pre kreovanie a funkčnú existenciu žiackej a študentskej samosprávy, ako aj inštitútov určených na vybavovanie sťažností a podnetov pri problémoch spojených s výkonom samosprávy v dvojstupňovom konaní umožní v konkrétnej podobe plnú aplikovateľnosť štandardných postupov bežných v spoločnosti. V nemalej miere takto dochádza k lepšej kooperácii v základnom školskom trojuholníku žiak/študent - pedagóg - rodič prostredníctvom samosprávy a posilneniu poslania rady školy, ktorá v sebe spája celú školskú triádu. Rada školy v navrhovanej novele zákona sa tak stáva druhostupňovým orgánom vo veciach volebných a prvostupňovým orgánom vo veciach kooperácie a koexistencie s vedením školy a riaditeľom školy. Rovnako v oboch samosprávnych orgánoch je možné nájsť obojstranné zastúpenie.

Zvoliť správny aplikačný postup pre zavedenie samosprávnych inštitútov v školách nie je jednoduchou úlohou, ale nutnosťou a len prax ukáže mieru stotožnenia sa a zvládnutia tejto požiadavky všetkými zúčastnenými stranami. To čo však potrebujú, je báza, od ktorej sa môžu odraziť a tú im prostredníctvom uvedenej novely zákona po prvýkrát v takomto rozsahu ponúkame.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Zákon ustanovuje povinnosť obce, ako druhostupňovému orgánu, riešiť sťažnosti a podnety žiackych školských parlamentov na základných školách, a to najmä v súvislosti so spoluprácou s vedením školy, ktorých je zriaďovateľom alebo sú zriadené na jej území.

K bodu 2

Zákon ustanovuje povinnosť samosprávneho kraja, ako druhostupňovému orgánu, riešiť sťažnosti a podnety študentských školských rád na stredných školách, odborných učilištiach alebo praktických školách, a to najmä v súvislosti so spoluprácou s vedením školy, ktorých je zriaďovateľom alebo sú zriadené na jej území.

K bodu 3

Zákon ustanovuje povinnosť rade školy, ako prvostupňovému orgánu, riešiť sťažností a podnety študentských rád a školských parlamentov, a to najmä v súvislosti so spoluprácou s vedením školy, a ako druhostupňovému orgánu, riešiť sťažnosti a podnety súvisiace s voľbami do študentských školských rád a žiackych školských parlamentov. Zákon ustanovuje radu školy ako kontrolný orgán s hospodárením s finančnými prostriedkami študentskej školskej rady a žiackeho školského parlamentu.

K bodu 4

Zákon ruší pôvodnú voľbu zástupcu žiakov príslušnej školy do rady školy a ustanovuje predsedu študentskej školskej rady, ako riadne v priamych voľbách zvoleného zástupcu študentov, na ich zastupovanie v rade školy v záujme komplexnej informovanosti a dodržania kontinuity.

K bodu 5

Zákon stanovuje počet troch delegovaných zástupcov zriaďovateľa v rade školy na odbornom učilišti alebo praktickej škole, čím sa ich počet znížil o jedného zástupcu oproti pôvodnej zákonnej úprave, tak aby bolo za zákonných podmienok možné rozšíriť radu školy o predsedu študentskej školskej rady.

K bodu 6

Zákon ustanovuje predsedu študentskej školskej rady za riadneho člena rady školy na odbornom učilišti alebo praktickej škole.

K bodu 7

Zákon ruší pôvodný § 26 pod názvom „Žiacka školská rada“ v celom jeho znení a nahrádza ho novým § 26 pod názvom „Študentská školská rada“, ktorý ustanovuje študentskú školskú radu ako legitímne zvoleného reprezentanta študentov strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy, ktorý zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a aj navonok.

Zákon určuje spôsob kreovania študentskej rady nadpolovičnou väčšinou študentských hlasov v tajných priamych demokratických voľbách za predpokladu platnosti volieb pri účasti najmenej 50% všetkých študentov školy a určuje radu školy za druhostupňový orgán vo veciach sťažností a podnetov súvisiacich s voľbami.

Zákon ďalej určuje ustanovenie päťčlennej volebnej komisie najneskôr do 10. septembra a jej kompetencie – vyhlásenie termínu volieb do študentskej rady najneskôr do 30. septembra, spísanie kandidátnej listiny budúcich členov študentskej rady a kandidátnu listinu na predsedu študentskej rady, ktorých prijatie kandidatúry musí byť ošetrené ich písomným súhlasom a musia mať status riadneho študenta školy, zverejnenie termínu volieb a kandidátnych listín na oficiálnej tabuli v budove školy a webovej stránke školy najneskôr do 15. septembra, dozor nad riadnym priebehom volebnej kampane končiacej sa deň pred uskutočnením volieb, riešenie podnetov a sťažností v súvislosti s voľbami v prvom stupni, dozor nad riadnym priebehom volieb, realizácia sčítavania hlasov, vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledku volieb, vyhlásenie výsledkov volieb na oficiálnej tabuli v budove školy a na webovej stránke školy najneskôr do 30. septembra.

Zákon stanovuje minimálny počet členov študentskej rady v počte štyri, ktorí vo voľbách získali najvyšší počet hlasov študentov zúčastnených na voľbách a predsedu, ktorý vo voľbách získal najvyšší počet hlasov študentov zúčastnených na voľbách. Zákon stanovuje povinnosť určenému členovi rady školy a určenému pedagogickému zástupcovi školy, ktorý nie je členom vedenia školy a ani riaditeľom školy, zúčastňovať sa na zasadnutiach študentskej rady, no však bez hlasovacieho práva.

Zákon ustanovuje predsedu študentskej rady za zástupcu študentov v rade školy a stanovuje funkčné obdobie predsedu študentskej rady a členov študentskej rady na jeden rok a to od 1. októbra do 30. septembra.

Zákon stanovuje základné kompetencie študentskej rady a to v možnosti vyjadriť sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, v možnosti podieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, možnosti zastupovať študentov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladať im svoje stanoviská a návrhy, zastupovať študentov aj navonok,

možnosti vyjadriť sa k vylúčeniu a podmienečnému vylúčeniu študentov zo školy v lehote do 10 dní od oboznámenia sa s návrhom na vylúčenie alebo podmienečné vylúčenie študenta, možnosti podieľať sa na organizácií školských a charitatívnych športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží a možnosti zúčastniť sa predsedovi študentskej rady na zasadnutí pedagogických rád a porád vedenia školy podľa potreby.

Zákon stanovuje podmienky, za ktorých je študentská rada uznášaniaschopná, a to ak je na jej zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Na platné uznesenie študentskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov študentskej rady. Zákon stanovuje frekvenciu zasadnutí študentskej rady a to podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace.

Zákon stanovuje, že náklady na činnosť študentskej rady sa uhrádzajú na základe schváleného rozpočtu študentskej rady na dané volebné obdobie, povinnosť školy podieľať sa na finančnom rozpočte študentskej rady v súvislosti s mimoškolskou činnosťou a umožňuje aj ďalšie financovanie činnosti študentskej rady z výnosov z organizovania študentských športových, spoločenských či kultúrnych podujatí a z darovaných príspevkov fyzických a právnických osôb a grantov. V súvislosti s financovaním činnosti študentskej rady zákon stanovuje povinnosť študentskej rade zverejniť, najneskôr do 10. septembra, výsledky hospodárenia so získanými finančnými prostriedkami a spôsobe a účele ich použitia za dané volebné obdobie na oficiálnej tabuli v budove školy a webovej stránke školy. Zákon ustanovuje radu školy ako kontrolný orgán s hospodárením s finančnými prostriedkami študentskej rady.

Zákon stanovuje povinnosť prijatia štatútu študentskej rady, ktorý určí podrobnosti o zložení študentskej rady, o spôsobe jej ustanovenia vrátane výmeny jej členov, o voľbách predsedu a členov študentskej rady a o spôsobe rokovania.

K bodu 8

Zákon stanovuje nový § 26a pod názvom „Žiacky školský parlament“,, ktorý ustanovuje žiacky školský parlament ako legitímne zvoleného reprezentanta žiakov základnej školy, ktorý zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a definuje ho ako demokraticky volený samosprávny orgán nerozlučne spätý so slobodou slova a myslenia a uplatnením práva zodpovedne sa sa podieľať na živote v svojej škole.

Zákon určuje spôsob kreovania žiackeho parlamentu nadpolovičnou väčšinou žiackych hlasov v tajných priamych demokratických voľbách za predpokladu platnosti volieb pri účasti najmenej 50% žiakov školy oprávnených voliť a určuje radu školy za druhostupňový orgán vo veciach sťažností a podnetov súvisiacich s voľbami.

Zákon ďalej určuje ustanovenie päťčlennej volebnej komisie najneskôr do 10. septembra a jej kompetencie – vyhlásenie termínu volieb do študentskej rady najneskôr do 30. septembra, spísanie kandidátnej listiny budúcich členov žiackeho parlamentu a kandidátnu listinu na predsedu žiackeho parlamentu, ktorých prijatie kandidatúry musí byť ošetrené ich písomným súhlasom a musia mať status riadneho žiaka školy, zverejnenie termínu volieb a kandidátnych listín na oficiálnej tabuli v budove školy a webovej stránke školy najneskôr do 15. septembra, dozor nad riadnym priebehom volebnej kampane končiacej sa deň pred uskutočnením volieb, riešenie podnetov a sťažností v súvislosti s voľbami v prvom stupni, dozor nad riadnym priebehom volieb, realizácia sčítavania

hlasov, vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledku volieb, vyhlásenie výsledkov volieb na oficiálnej tabuli v budove školy a na webovej stránke školy najneskôr do 30. septembra.

Zákon stanovuje minimálny počet členov žiackeho parlamentu v počte štyri, ktorí vo voľbách získali najvyšší počet hlasov žiakov oprávnených voliť zúčastnených na voľbách a predsedu, ktorý vo voľbách získal najvyšší počet hlasov žiakov oprávnených voliť zúčastnených na voľbách v malotriednych základných školách alebo na neplnoorganizovaných základných školách s ročníkmi 1-4. Na plnoorganizovaných základných školách zákon stanovuje minimálne osem členov žiackeho parlamentu, ktorí vo voľbách získali najvyšší počet hlasov žiakov oprávnených voliť zúčastnených na voľbách a predsedu, ktorý v deň prevzatia funkcie dovŕšil najmenej dvanásť rokov, ktorý vo voľbách získal najvyšší počet hlasov žiakov oprávnených voliť zúčastnených na voľbách. Zákon stanovuje povinnosť určenému členovi rady školy a koordinátorovi z radov pedagogických zamestnancov povereného prácou so žiackym parlamentom určenému pedagogickému zástupcovi školy, ktorý nie je členom vedenia školy a ani riaditeľom školy, zúčastňovať sa na zasadnutiach študentskej rady no však bez hlasovacieho práva.

Zákon stanovuje funkčné obdobie predsedu žiackeho parlamentu a členov žiackeho parlamentu na jeden rok a to od 1. októbra do 30. septembra.

Zákon stanovuje základné kompetencie žiackeho parlamentu, a to v možnosti vyjadriť sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, v možnosti podieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, v možnosti zastupovať žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladať im svoje stanoviská a návrhy, zastupovať žiakov aj navonok, možnosti podieľať sa na organizácií ročníkových a školských športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží.

Zákon stanovuje podmienky, za ktorých je žiacky parlament uznášaniaschopný, a to ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Na platné uznesenie žiackeho parlamentu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov žiackeho parlamentu. Zákon stanovuje frekvenciu zasadnutí žiackeho parlamentu, a to podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace.

Zákon stanovuje, že náklady na činnosť žiackeho parlamentu sa uhrádzajú na základe schváleného rozpočtu žiackeho parlamentu na dané volebné obdobie, povinnosť školy podieľať sa na finančnom rozpočte žiackeho parlamentu v súvislosti s mimoškolskou činnosťou a umožňuje aj ďalšie financovanie činnosti žiackeho parlamentu z výnosov z organizovania žiackych športových, spoločenských či kultúrnych podujatí a z darovaných príspevkov fyzických a právnických osôb. V súvislosti s financovaním činnosti žiackeho parlamentu zákon stanovuje povinnosť žiackemu parlamentu zverejniť, najneskôr do 10. septembra, výsledky hospodárenia so získanými finančnými prostriedkami a spôsobe a účele ich použitia za dané volebné obdobie na oficiálnej tabuli v budove školy a webovej stránke školy. Zákon ustanovuje radu školy ako kontrolný orgán s hospodárením s finančnými prostriedkami žiackeho parlamentu.

Zákon stanovuje povinnosť prijatia štatútu žiackeho parlamentu, ktorý určí podrobnosti o zložení žiackeho parlamentu, o spôsobe jej ustanovenia vrátane výmeny jeho členov, o voľbách predsedu a členov žiackeho parlamentu a o spôsobe rokovania.

Čl. II

Zákon upravuje definíciu pojmu žiak a zavádza definíciu pojmu študent.