Súhrnná výročná správa
Slovenskej republiky
za rok 2015
október 2016
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
Vážené dámy a páni,
bežne sa s končiacim rokom najintenzívnejšie lúčime v posledný decembrový deň. Na ministerstve financií však dávame bodku za minulým rokom vždy až na prelome októbra a novembra. Tou pomyselnou bodkou za vlaňajškom je Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015, ktorá odborne a presne odzrkadľuje hospodárenie verejnej správy.
Pri hodnotení verejných financií je potrebné vnímať aj makroekonomické prostredie, s ktorým sú previazané. S potešením môžem konštatovať, že rok 2015 bol pre slovenskú ekonomiku úspešný. Hospodársky rast Slovenska zrýchlil na 3,6 %, pričom išlo o najrýchlejší rast za posledných päť rokov. Oveľa viac ako samotné číslo ma však teší kvalita rastu. Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ktorým výrazne pomohlo zrýchlené čerpanie európskych fondov. Najväčšiu radosť mám však zo slušného rastu spotreby domácností, ktorú považujem za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne ľudí. Klesajúca nezamestnanosť a tvorba nových pracovných miest je najlepším dôkazom, že za zlepšovaním spotreby domácností sú štrukturálne a nie cyklické faktory.
Vývoj verejných financií v roku 2015 považujem za vyvážený. Schodok verejnej správy dosiahol úroveň 2,7 % HDP, čo vytvorilo dostatočnú rezervu pri plnení európskych pravidiel nadmerného deficitu a zároveň umožnilo ekonomike pokračovať v akcelerácii rastu. Už druhý rok po sebe sa darí znižovať verejný dlh v pomere k HDP. Zdravý ekonomický rast, ktorý generuje viac daňových príjmov a znižuje výdavky spojené s nezamestnanosťou, je v dlhodobom horizonte ten najlepší konsolidátor verejných financií.
Dlhodobú udržateľnosť verejných financií považujem naďalej za svoju prvoradú úlohu a vážim si šancu pokračovať v úsilí o jej dosiahnutie aj v nasledujúcom období. Napätá geopolitická situácia, nevýrazný globálny rast a neistota spojená s vplyvom Brexitu na európske ekonomiky vytvárajú riziká pre vývoj ekonomiky i verejných financií. Verím však, že i napriek týmto neistotám sa podarí zladiť ekonomické a sociálne ciele programového vyhlásenia vlády s dosiahnutím pokroku na ceste k dlhodobo udržateľným verejným financiám.
Peter Kažimír
minister financií
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
1
Obsah
Obsah
Zhrnutie....................................................................................................................................................2
Úvod.........................................................................................................................................................3
1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010......................................................................5
1.1.Saldo verejnej správy...................................................................................................................5
1.2.Dlh verejnej správy......................................................................................................................7
1.3.Čistý dlh verejnej správy...........................................................................................................10
1.4.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov...................................................10
1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie.............................................12
2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti......14
2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy..............................................................................................14
2.1.1.Príjmy verejnej správy...............................................................................................................14
2.1.2.Výdavky verejnej správy ..........................................................................................................17
2.2.Jednorazové vplyvy, cyklická zložka a štrukturálne saldo........................................................18
2.3.Vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2015......................................................20
3.Čisté bohatstvo................................................................................................................................23
3.1.Koncept čistého bohatstva.........................................................................................................23
3.2.Odhad čistého bohatstva za rok 2015........................................................................................24
3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy...............................................................24
3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy............................................................................26
3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska.......................................................................36
3.2.4.Implicitné záväzky.............................................................................................................37
3.2.5.Podmienené záväzky..........................................................................................................39
3.2.6.Ostatné zložky čistého bohatstva.......................................................................................42
3.2.7.Špeciálna kapitola: Podzemné vody SR.............................................................................43
Zoznam skratiek.....................................................................................................................................47
Slovník odborných pojmov....................................................................................................................48
Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy a Fondu národného majetku SR
Príloha č. 2 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2015
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
2
Zhrnutie
▪Verejná správa Slovenskej republiky hospodárila podľa metodiky ESA 2010 v roku 2015 so schodkom 2 130 307 tis. eur (2,7 % HDP). Podiel schodku verejnej správy na HDP po revidovaných výsledkoch za roky 2014 a 2013 dosiahol v porovnaní s predošlým rokom rovnakú hodnotu 2,7 % HDP.
▪Celkové príjmy verejnej správy za rok 2015 boli 33 720 112 tis. eur (42,9 % HDP) a celkové výdavky 35 850 419 tis. eur (45,6 % HDP) pri vyčíslenom HDP vo výške 78 685 608 tis. eur.
▪Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol k 31.12.2015 výšku 41 293 315 tis. eur (52,5 % HDP). Hrubý dlh v pomere k HDP medziročne opäť klesol, a to o 1,1 p.b. Zmenu výšky dlhu verejnej správy na HDP oproti výsledkom jarnej notifikácie 2015 spôsobil na jednej strane rast HDP, ktorého revidovaná hodnota za rok 2015 na základe jesennej notifikácie dosiahla 78 685 608 tis. eur, čo je oproti aprílovým výsledkom viac o 614 800 tis. eur a na druhej strane najmä aktualizácia údajov o úverovom zaťažení dopravných podnikov.
▪Štrukturálny deficit dosiahol v roku 2015 výšku 1,9 % a medziročne klesol o 0,1 % HDP. V roku 2015 bol zaznamenaný jeden jednorazový vplyv zhoršujúci saldo verejnej správy o 0,31 % HDP.
▪V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2015 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 2,4 % HDP (Slovensko 2,7 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 85,0 % HDP (Slovensko 52,5 % HDP) v roku 2015.
▪Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2015 zápornú hodnotu 134 454 304 tis. eur (-170,9 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa znížil negatívny podiel na HDP o 15,0 p.b. Pokles nebol spôsobený zlepšeným hospodárením alebo zmenami politík verejného sektora (schodok verejnej správy, ziskovosť podnikov a výplata dividend boli približne na úrovni predchádzajúceho roka) ale najmä skvalitňovaním uplatňovania metodiky (očistenie implicitných záväzkov o výsluhové dôchodky), aktualizáciou ekonomických prognóz a precenením majetku.
▪Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31.12.2015 bola 63 037 442 tis. eur (80,1 % HDP) a medziročne vzrástla o 2 201 283 tis. eur (2,8 % HDP). Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok (v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, pozemkov, dopravných prostriedkov a zariadení) a pohľadávky. Z pasív sa medziročne zvýšili bankové úvery, rezervy a krátkodobé záväzky, naopak, vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo.
▪Celkové náklady z výkazu ziskov a strát súhrnného celku dosiahli 56 217 518 tis. eur a celkové výnosy dosiahli 54 230 963 tis. eur. Medziročne boli vyššie náklady na spotrebované nákupy a služby v dôsledku agregácie údajov SPP, a.s., vyššie náklady na transfery a naopak, medziročne nižšie náklady boli na tvorbu účtovných rezerv v ústrednej správe. Vo výnosoch zaznamenali významný rast tržby za vlastné výkony a tovar opäť agregáciou SPP, a.s., výnosy zo zahraničných (najmä EÚ) transferov, vyššie finančné výnosy predajom niektorých podielov štátu v obchodných spoločnostiach a aj vyššie výnosy z daní.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
3
Úvod
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky (ďalej aj „súhrnná správa“ alebo „správa“) je súhrnný dokument o hospodárení verejných financií Slovenska za predchádzajúci kalendárny rok. Súhrnná správa aktualizuje a dopĺňa údaje obsiahnuté v Štátnom záverečnom účte SR (ďalej len „ŠZÚ“). Hlavným cieľom ŠZÚ je prezentácia údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA 2010 v najskoršom možnom termíne (apríl). V čase zostavovania súhrnnej správy (október) je už dostupný väčší rozsah údajov a informácií, preto je súhrnná správa oveľa komplexnejší dokument. Okrem údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA 2010 prináša informácie o čistom bohatstve, hospodárení podnikov štátnej správy, čistom dlhu, jednorazových efektoch, štrukturálnom salde a vyhodnotení stratégie riadenia štátneho dlhu. Druhý podstatný rozdiel spočíva v tom, že správa sa zameriava na analýzu vývoja verejných financií oproti predchádzajúcemu roku (medziročné zmeny) a ŠZÚ sa sústreďuje najmä na porovnanie plánu rozpočtu verejnej správy s dosiahnutou skutočnosťou.
Obsah správy je definovaný prostredníctvom troch legislatívnych noriem. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzuje základný rozsah súhrnnej výročnej správy, termíny jej spracovania a predloženia vláde a Národnej rade Slovenskej republiky. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ustanovuje nad rámec zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ďalšie údaje a informácie, ktoré má súhrnná správa obsahovať. Zákon o účtovníctve ustanovuje pre účtovné jednotky verejnej správy povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy.
Súhrnná správa za rok 2015 prináša skvalitnenie informácií o čistom bohatstve za oblasť podnikov štátnej správy a prvú čiastkovú analýzu ďalšej súčasti bohatstva našej krajiny – zásobách podzemnej vody. Cieľom je postupne, za predpokladu dostupných údajov, analyzovať také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú vykázané v účtovných výkazoch z dôvodu náročnosti ich kvantifikácie a ocenenia (ďalšie sú nerastné suroviny, lesy a podobne). Na druhej strane stojí ich pomerne jasná definícia a definícia vlastníctva štátu z pohľadu legislatívy, preto bude veľmi dôležité po analýze východiskového stavu použiť vhodné metódy na ich meranie a ocenenie, a tak ich imputovať do čistého bohatstva.
Zároveň došlo k úprave rozsahu správy v tom zmysle, že doteraz písaný komentár k súhrnnej účtovnej závierke prestal byť samostatnou kapitolou a informácie z neho sa použili na rozšírenie samotnej prílohy č. 2 - Súhrnnej účtovnej závierky a informácie týkajúce sa zmien vlastného imania súhrnného celku boli začlenené do kapitoly o čistom bohatstve. Odstránila sa tým určitá duplicita v poskytovaní informácií a zároveň sú niektoré podávané informácie podrobnejšie z tzv. účtovného pohľadu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
4
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015 je členená nasledovne:
▪Zhrnutie prezentuje najdôležitejšie údaje o hospodárení verejných financií Slovenskej republiky za rok 2015. Detailnejšie informácie možno nájsť v jednotlivých kapitolách správy.
▪Prvá kapitola prezentuje verejné financie z pohľadu sektorového členenia verejnej správy podľa metodiky ESA 2010. Dôraz sa kladie na príspevok jednotlivých skupín subjektov verejnej správy k výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy. Hlavnými údajmi tejto časti sú saldo a dlh verejnej správy podľa maastrichtských kritérií.
▪Druhá kapitola nadväzuje na prvú v hodnotení verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy. Pokiaľ sa však prvá kapitola zameriava striktne na údaje v metodike ESA 2010, ktoré sú obsahom októbrovej notifikácie, druhá kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu údajov, ktoré má obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto údaje prehlbujú analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy.
▪Tretia kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. V tejto časti je popísaná štruktúra a medziročné zmeny čistého bohatstva, v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený na popis hospodárenia podnikov štátnej správy.
▪Príloha č. 1 má tabuľkovú podobu a viaže sa k tretej kapitole. Obsahuje zoznam podnikov štátnej správy s údajmi o ich výsledku hospodárenia, výške vlastného imania za posledné tri roky a o výške vlastníckeho podielu štátu v podnikoch.
▪Príloha č. 2 predstavuje súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2015, ktorá je povinnou súčasťou tejto správy v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.
Ďalej je súčasťou správy slovník odborných pojmov, ktorý detailne, ale zároveň zrozumiteľne vysvetľuje hlavné pojmy obsiahnuté v správe. V dokumente sa uvádza množstvo názvov a viacero zákonov v skrátenej podobe, preto je priložený aj zoznam skratiek.
K správe je priložená aj elektronická príloha, ktorá sa viaže k prvej kapitole a je zverejnená len na internetovej stránke MF SR spolu s hlavným dokumentom. Elektronická príloha obsahuje štruktúru schodku verejnej správy a jeho financovanie v roku 2015 podľa jednotlivých skupín subjektov v metodike ESA 2010 (prechod od hotovostného schodku ku schodku v metodike ESA 2010).
Pri výpočte podielových ukazovateľov verejných financií boli použité údaje o HDP v bežných cenách, ktoré boli notifikované v rámci októbrovej notifikácie: 2015: 78 685 608 tis. eur, 2014: 75 946 359 tis. eur, 2013: 74 169 873 tis. eur. Oproti minuloročnej správe sa zmenili hodnoty HDP za roky 2013 aj 2014, čo mohlo mať dopad na zmenu veľkosti podielových ukazovateľov na HDP v týchto rokoch.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
5
1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010
V tejto časti sú prezentované verejné financie z pohľadu verejnej správy podľa metodiky ESA 2010, uplatňovanej pre členské štáty EÚ. Kapitola obsahuje údaje, ktoré sú predmetom októbrovej notifikácie zo strany Eurostatu, a to najmä saldo a hrubý dlh verejnej správy. Pri analýze salda sa kladie dôraz na príspevok jednotlivých skupín subjektov verejnej správy k výslednému saldu verejnej správy. Analýza dlhu sa zameriava na príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Kapitola tiež obsahuje porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky členské krajiny Európskej únie.
Pre potreby jesennej notifikácie deficitu a dlhu Eurostatu uskutočnil Štatistický úrad Slovenskej republiky pravidelnú spätnú revíziu národných účtov, ktorá výrazne ovplyvnila výšku HDP. Hlavným faktorom revízie bolo preradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. do sektora VS, čo zvýšilo úroveň nominálneho HDP na celom notifikovanom horizonte. Dôvodom je, že pre jednotky, ktoré sú súčasťou verejnej správy sa výška HDP vypočítava nákladovou metódou na rozdiel od jednotiek v sektore nefinančných korporácií, v ktorom boli tieto spoločnosti zaradené v predchádzajúcom období.
1.1Saldo verejnej správy
Verejná správa Slovenskej republiky na základe výsledkov jesennej notifikácie zo strany Eurostatu hospodárila v roku 2015 podľa metodiky ESA 2010 so schodkom 2 130 307 tis. eur (2,7 % HDP). Schodok v pomere na HDP za rok 2015 sa oproti roku 2014 nezmenil. Oproti jarnej notifikácii, kedy bol schodok verejnej správy predbežne vyčíslený na úrovni 3,0 % HDP, došlo k jeho zníženiu o 0,3 % HDP (bližšie v časti 1.4).
Saldo verejnej správy podľa podsektorov verejnej správy (ESA 2010)
2013
2014
2015
2015
ESA kód
% HDP
% HDP
% HDP
tis. eur
1. Verejná správa
S.13
-2,7
-2,7
-2,7
-2 130 307
2. Ústredná štátna správa
S.1311
-2,7
-2,5
-2,6
-2 081 189
3. Miestna samospráva
S.1313
0,2
-0,1
0,2
121 252
4. Fondy sociálneho zabezpečenia
S.1314
-0,3
-0,1
-0,2
-170 370
Zdroj: Štatistický úrad SR
Z pohľadu sektorového členenia sa na schodku najviac podieľala ústredná správa a v rámci nej štátny rozpočet so schodkom 1 467 215 tis. eur, pričom dosiahnutý schodok štátneho rozpočtu bol najnižší od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008. Miestna samospráva hospodárila v roku 2014 so schodkom 42 892 tis. eur, ale v roku 2015 už vykázala prebytok 121 252 tis. eur (medziročné zlepšenie na HDP o 0,3 p.b.).
Z jednotlivých subjektov verejnej správy (okrem štátneho rozpočtu) prispel najvýraznejšie ku schodku Fond národného majetku SR so schodkom 849 265 tis. eur. Výrazný schodok a jeho medziročné zhoršenie o 632 496 tis. eur bolo spôsobené najmä transferom príjmu z privatizácie 49% podielu štátu
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
6
v spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v roku 2015 vo výške 800 000 tis. eur do Štátnych finančných aktív. Tento negatívny vplyv na schodok Fondu národného majetku SR bol na druhej strane kompenzovaný príjmom štátnych finančných aktív.
V sektore zdravotníctva v roku 2015 subjekty verejného zdravotného poistenia a nemocnice vykázali spolu schodok 14 067 tis. eur, z toho zdravotnícke zariadenia dosiahli schodok 67 731 tis. eur Výdavky zdravotných poisťovní rástli rýchlejšie ako príjmy z odvodov, nemocniciam a iným zdravotníckym zariadeniam napriek vyšším zdrojom od poisťovní o viac ako 3 % narástli najmä záväzky z neuhradených faktúr dodávateľom.
Na schodok Sociálnej poisťovne vo výške 224 034 tis. eur pôsobila negatívne skutočnosť, že podľa metodiky ESA 2010 sa prestali považovať príjmy z presunu z II. piliera za ESA príjmy (považujú sa len za hotovostné príjmy).
Novo zaradené subjekty do sektora verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 (JAVYS, a.s., Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.) v roku 2015 prispeli spolu k zníženiu schodku verejnej správy o 40 196 tis. eur (0,1 % HDP).
Subjekty, ktoré pomohli schodok verejnej správy najviac znížiť, boli opäť štátne fondy s prebytkom 232 756 tis. eur. Pomerne vysoké kladné saldo štátnych fondov je spôsobené najmä Národným jadrovým fondom, ktorý tak ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2015 kumuloval prostriedky určené na skladovanie a budúcu likvidáciu jadrového odpadu.
Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (ESA 2010)
v tis. eur
2013
2014
2015
Skutočnosť
Skutočnosť
Skutočnosť
Štátny rozpočet1)
-2 272 168
-1 881 505
-1 467 215
Štátne fondy
240 841
209 094
232 756
Verejné vysoké školy
47 938
-15 602
-3 324
Neziskové organizácie štátu
3 315
-3 459
-10 105
Fond národného majetku SR
-147 325
-216 769
-849 265
Slovenský pozemkový fond
9 931
16 657
4 725
Rozhlas a televízia Slovenska
3 326
-1 467
5 856
RTVS, s. r. o.
143
−
−
Slovenská konsolidačná, a.s.
-3 889
-919
-1 665
Slovenská reštrukturalizačná, s.r.o.
−
-
14 494
MH Invest, s.r.o.
−
03)
40 540
JAVYS, a.s.
11 638
6 457
17 419
Železnice Slovenskej republiky
58 251
36 050
-16 044
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
-40 698
-28 850
22 777
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
147 160
3 677
16 518
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov
-41 352
29 135
-6 229
Eximbanka SR
-2 845
19 644
-2 033
Dopravné podniky
−
-46 100
-11 672
Sociálna poisťovňa
-198 705
-38 660
-224 034
Verejné zdravotné poistenie
5 167
-70 068
53 664
Zdravotnícke zariadenia zaradené do sektora verejnej správy
-30 198
-61 935
-67 731
Ostatné subjekty verejnej správy 2)
192
-7 314
-12 596
Vyššie územné celky
53 741
16 604
58 123
Obce
115 951
-11 099
64 558
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
7
Príspevkové organizácie zaradené do verejnej správy
22 175
-9 687
10 176
v tom: štátne
25 698
-14 890
526
obecné
1 505
1 859
4 568
vyšších územných celkov
-5 028
3 344
5 082
Schodok verejnej správy spolu
-2 017 411
-2 056 116
-2 130 307
% z HDP
-2,7
-2,7
-2,7
Zdroj: MF SR
1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu
2) Vrátane neziskových organizácií obcí zaradených do sektora
3) V roku 2014 vykázaný v ostatných subjektoch ústrednej správy
1.2Dlh verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský dlh) dosiahol k 31.12.2015 výšku 41 293 315 tis. eur (52,5 % HDP).
Dlh verejnej správy je konsolidovaný ukazovateľ, čo znamená, že pôžičky medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú eliminované. Samotné subjekty verejnej správy uvedené nižšie v tabuľke sú už skonsolidované, uvedená hodnota konsolidácie predstavuje len pôžičky medzi týmito subjektmi. Celková výška konsolidácie v roku 2015 bola 1 639 204 tis. eur a pozostávala z imputovanej pôžičky Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov do štátneho dlhu za predaj ropy (419 293 tis. eur), návratnej finančnej výpomoci Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov zo štátnych finančných aktív (520 000 tis. eur), návratných finančných výpomocí poskytnutých zo štátnych finančných aktív mestu Žilina (11 733 tis. eur) a zo Všeobecnej pokladničnej správy mestu Košice (20 000 tis. eur), Hlavnému mestu SR Bratislave (10 000 tis. eur), obci Ľubotice (175 tis. eur) a ostatným obciam (1 778 tis. eur), pôžičky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Agentúre pre rozvoj vidieka (280 tis. eur) a Národnému poľnohospodárskemu a potravinovému centru (330 tis. eur), pôžičky Ministerstva hospodárstva SR Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (600 tis. eur), návratných finančných výpomocí nemocniciam (2 747 tis. eur), návratných finančných výpomocí príspevkovým organizáciám obcí (75 tis. eur), návratnej finančnej výpomoci spoločnosti MH Invest, s. r. o. (2 720 tis. eur), pôžičiek zo Štátneho fondu rozvoja bývania obciam (647 994 tis. eur), pôžičiek z Environmentálneho fondu obciam (1 217 tis. eur) a zdravotníckym zariadeniam (262 tis. eur).
Dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (tis. eur)
k 31.12.2013
k 31.12.2014
k 31.12.2015
Zmena
1
2
3
4=(3-2)
Ústredné rozpočtové organizácie 1)
38 642 551
39 249 883
39 847 296
597 413
Verejné vysoké školy
1
0
3 666
3 666
Neziskové organizácie štátu
2
3
2
-1
Fond národného majetku SR
15 543
15 415
15 313
-102
Rozhlas a televízia Slovenska
0
0
12
12
MH Invest, s.r.o.
2 720
2 730
10
JAVYS, a. s.
1
0
1
1
Železnice Slovenskej republiky
63 685
63 074
63 222
148
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.
315 717
321 231
311 792
-9 439
Národná diaľničná spoločnosť
394 633
340 751
263 587
-77 164
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov
520 000
520 000
520 000
0
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
8
Exportno-importná banka Slovenskej republiky
76 172
87 381
22 725
-64 656
Dopravné podniky
84 731
105 165
20 434
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
Verejné zdravotné poistenie
0
0
368
368
Zdravotnícke zariadenia zaradené do sektora verejnej správy
36 473
28 012
26 912
-1 100
Ostatné subjekty verejnej správy
47
5 797
2 705
-3 092
Vyššie územné celky
401 982
363 586
369 159
5 573
Obce
1 233 831
1 236 742
1 374 885
138 143
Príspevkové organizácie zaradené do sektora verejnej správy
2 029
1 711
2 979
1 268
v tom: štátne
1 091
1 038
2 012
974
obecné
906
661
932
271
vyšších územných celkov
32
12
35
23
Verejná správa spolu
41 702 667
42 321 037
42 932 519
611 482
Konsolidácia 2)
1 102 658
1 596 019
1 639 204
43 185
Verejná správa spolu konsolidovaná
40 600 009
40 725 018
41 293 315
568 297
Hrubý domáci produkt v b. c.
74 169 873
75 946 359
78 685 608
2 739 249
v % HDP
54,7
53,6
52,5
-1,1
Zdroj: MF SR
Konsolidovaný dlh verejnej správy sa v roku 2015 oproti roku 2014 zvýšil o 568 297 tis. eur. Podiel dlhu na HDP sa však medziročne znížil o 1,1 p. b, čo bolo spôsobené rastom HDP o 2 739 249 tis. eur.
V roku 2015 prispel k nárastu dlhu najviac hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 1 932 596 tis. eur (2,5 % HDP).
Zvýšenie maastrichtského dlhu v roku 2015 negatívne ovplyvnili najmä tieto skutočnosti:
▪schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 3 213 900 tis. eur,
▪prijatie úverov vo výške 874 063 tis. eur do štátneho dlhu,
▪prevzatie záväzkov z EFSF vo výške 116 367 tis. eur,
▪preklasifikovanie subjektov do sektora verejnej správy
­preklasifikovanie Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. spôsobilo nárast dlhu verejnej správy o bankové úvery a návratné finančné výpomoci od spoločenstva EUROFIMA v hodnote 311 792 tis. eur,
­preklasifikovanie Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s. spôsobilo zvýšenie dlhu o 1 tis. eur,
▪zvýšenie konsolidovaného dlhu obcí o 138 143 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä nárastom bankových úverov, ktoré sa najviac podieľajú na konsolidovanom dlhu obcí,
▪zvýšenie konsolidovaného dlhu vyšších územných celkov o 5 573 tis. eur,
▪nárast dlhu dopravných podnikov o 20 434 tis. eur, čo bolo ovplyvnené aj zaradením Dopravného podniku mesta Prešov, a. s. do sektora verejnej správy,
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
9
▪zvýšenie dlhu Železníc Slovenskej republiky o 148 tis. eur zapríčinené započítaním zábezpek do dlhu.
Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu v roku 2015 mali najmä tieto skutočnosti:
▪splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v hodnote 3 161 115 tis. eur,
▪splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 295 692 tis. eur,
▪zníženie dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti o 77 164 tis. eur z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov,
▪zníženie zadlženosti Exportno-importnej banky SR o 64 656 tis. eur z dôvodu znižovania záväzkov voči klientom,
▪zníženie dlhu Fondu národného majetku o 102 tis. eur spôsobené splácaním dlhopisov z privatizácie.
Podiel Slovenska na pôžičkách Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) sa v roku 2015 znížil o 116 367 tis. eur (0,1 % HDP). Za splatný kapitál Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) bola posledná splátka zrealizovaná v predchádzajúcom roku a v roku 2015 nemá vplyv na výšku hrubého dlhu Slovenskej republiky.
Naopak, k poklesu dlhu o 1,6 % HDP prispelo vyššie použitie prostriedkov systému štátnej pokladnice na financovanie dlhu, čo znížilo hotovostnú rezervu štátu o 1 262 265 tis. eur. Ministerstvo financií SR v zastúpení Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) zefektívňuje riadenie štátneho dlhu aktívnym využívaním prostriedkov systému štátnej pokladnice.
Rast nominálneho HDP prispel k medziročnému zníženiu podielu dlhu na HDP o 1,9 p. b.
Štruktúra dlhu verejnej správy k 31.12.2015 bola nasledovná:
▪Z hľadiska zdrojov financovania bol dlh financovaný predovšetkým cennými papiermi (85,2 %) a bankovými úvermi a inými záväzkami (13,7 %), z ktorých 33,2 % predstavuje záväzok Slovenska z EFSF. Zostávajúce 1,0 % tvorili záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy.
▪Z hľadiska meny bol dlh verejnej správy v roku 2015 tvorený z 93,4 % dlhom v eurách a 6,6 % dlhu pripadlo na iné meny (japonské jeny, americké doláre, švajčiarske franky a iné).
▪Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh verejnej správy prevažne dlhodobý. Z celkovej výšky dlhu 98,5 % tvorí dlh so splatnosťou dlhšou ako jeden rok. Z toho 16,2 % dlhu je splatných v rozpätí 1 až 5 rokov, 33,5 % dlhu je splatných od 5 do 10 rokov, 29,2 % dlhu je splatných v intervale od 10 do 15 rokov a splatnosť 19,5 % dlhu je vyššia ako 15 rokov. Do jedného roka je pôvodne splatných 1,5 % dlhu verejnej správy.
▪Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadalo na tuzemských veriteľov 46,6 % a na zahraničných veriteľov 53,2 % z celkového dlhu. Tuzemskými veriteľmi sú predovšetkým finančné korporácie, ktorých podiel na celkovom dlhu predstavuje 46,1 %.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
10
1.3Čistý dlh verejnej správy
Čistý dlh ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. Pokiaľ hrubý dlh verejnej správy prezentovaný v prvej kapitole je presne vymedzený v metodike ESA 2010, metodiku čistého dlhu zatiaľ upravuje len definícia v usmernení Európskej komisie. Podľa tejto definície čistý dlh verejnej správy predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote.
Čistý dlh verejnej správy je analyticky vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh pri pohľade na medziročnú dynamiku dlhu, pretože na rozdiel od ukazovateľa hrubého dlhu eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív a tým vernejšie zobrazuje skutočný nárast zadlženosti štátu. Pokým hrubý dlh dosiahol k 31.12.2015 na HDP hodnotu 52,5 % HDP a medziročne poklesol o 1,1 p.b., čistý dlh Slovenskej republiky dosiahol k 31.12.2015 výšku 37 936 825 tis. eur (48,2 % HDP) a oproti roku 2014 klesol o 1,6 p.b.
Čistý dlh verejnej správy
tis. eur
% HDP
2013
2014
2015
2013
2014
2015
Hrubý dlh verejnej správy
(1)
40 600 009
40 725 018
41 293 315
54,7
53,6
52,5
Likvidné finančné aktíva:
(2)
4 985 950
2 885 008
3 356 490
6,7
3,8
4,3
- menové zlato a SDR
0
0
0
0
0,0
0,0
- hotovosť na účtoch VS
4 965 492
2 835 006
3 336 461
6,7
3,7
4,2
- cenné papiere
20 458
50 002
20 029
0
0,1
0,0
- kótované akcie
0
0
0
0
0,0
0,0
Čistý dlh verejnej správy
(1-2)
35 614 059
37 840 010
37 936 825
48,0
49,8
48,2
Zdroj: MF SR
1.4Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov
Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia).
Schodok hospodárenia, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2016 sa znížil o 0,3 % HDP. Jednotlivé položky aktualizácie ukazuje nasledovná tabuľka.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
11
Úpravy schodku za rok 2015 pri októbrovej notifikácii v metodike ESA 2010
Upravené položky
tis. €
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Schodok VS - apríl 2016
-2 318 236
-2,969
Štátny dlh
-2 322
-0,003
vylúčenie príjmových úrokov z poskytnutej pôžičky Cargu
Štátne finančné aktíva
9 729
0,012
aktualizácia z daňových priznaní
Slovenská konsolidačná, a.s.
-1 335
-0,002
aktualizácia z účtovných závierok
Verejné vysoké školy
-1 934
-0,002
aktualizácia z účtovných závierok
Rozhlas a televízia Slovenska
81
0,000
aktualizácia z účtovných závierok
Fond národného majetku
193
0,000
aktualizácia z účtovných závierok
Zdravotnícke zariadenia - ústredné
1 640
0,002
aktualizácia z účtovných závierok
Železničná spoločnosť Slovensko
20 660
0,026
aktualizácia z účtovných závierok
JAVYS, a.s.
17 419
0,022
zahrnutie subjektu do verejnej správy
MH Invest, s.r.o.
-79
0,000
aktualizácia z účtovných závierok
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
10 691
0,014
aktualizácia z účtovných závierok
Neziskové organizácie štátu
-1 417
-0,002
aktualizácia z účtovných závierok
Eximbanka
-1 267
-0,002
aktualizácia z účtovných závierok
Dopravné podniky
-7 603
-0,010
aktualizácia z účtovných závierok
Zníženie pohľadávky voči EÚ
754
0,001
aktualizácia údajov z dôvodu korekcií
Daňové a odvodové príjmy
175 629
0,223
aktualizácia z daňových priznaní
Environmentálny fond
600
0,001
revízia zaznamenávania emisných kvót
Národný rezolučný fond
-33 510
-0,043
akruálne zaznamenanie výdavkového kap. transferu
Schodok VS - september 2016
-2 130 307
-2,707
Zdroj: MF SR
Okrem aktualizácie údajov z účtovných závierok malo vplyv na schodok verejnej správy:
▪aktualizované údaje o výške akruálnych daňových a odvodových príjmov (zníženie schodku o 175 629 tis. eur);
▪vylúčenie príjmových úrokov z poskytnutej pôžičky Cargu (zvýšenie schodku o 2 322 tis. eur);
▪aktualizované údaje z daňových priznaní na štátnych finančných aktívach (zníženie schodku o 9 729 tis. eur);
▪zahrnutie akciovej spoločnosti JAVYS do sektora verejnej správy (zníženie schodku o 17 419 tis. eur);
▪zvýšenie pohľadávky voči EU z dôvodu aktualizácie výšky korekcií (zníženie schodku o 754 tis. eur);
▪revízia zaznamenávania emisných kvót Environmentálneho fondu (zníženie schodku o 600 tis. eur);
▪zaznamenanie výdavkového kapitálového transferu z Národného rezolučného fondu do Nadnárodného rezolučného fondu (zvýšenie schodku o 33 510 tis. eur.) Táto úprava bola zapracovaná až po vydaní oficiálneho usmernenia Eurostatu dňa 26.9.2016.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
12
Dlh verejnej správy, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2016 sa znížil o 0,4 % HDP. Jednotlivé položky aktualizácie ukazuje nasledovná tabuľka.
Úpravy dlhu za rok 2015 pri októbrovej notifikácii
Upravené položky
tis. €
% HDP
Zdôvodnenie úprav
Maastrichtský dlh VS - apríl 2016
41 305 732
52,91
Fond národného majetku SR
-9
0,000
aktualizácia hodnoty dlhopisov
Dopravné podniky
-12 409
-0,016
DP BA aktualizácia výšky bankových úverov
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.
1
0,000
preklasifikovanie subjektu do sektora VS
Maastrichtský dlh VS - október 2016
41 293 315
52,48
Zdroj: MF SR
Zníženie dlhu verejnej správy pri októbrovej notifikácii oproti aprílu o 0,4 % HDP spôsobila revízia HDP a nasledovné faktory:
▪aktualizácia údajov o bankových úveroch z účtovných výkazov dopravných podnikov (zníženie dlhu o 12 409 tis. eur);
▪zaradenie spoločnosti JAVYS, a. s. do sektora verejnej správy (zvýšenie dlhu o 1 tis. eur);
▪aktualizácia údajov z účtovných výkazov FNM o dlhových cenných papieroch (zníženie dlhu o 9 tis. eur),
1.5Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie
V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2015 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 2,4 % HDP (Slovensko 2,7 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 85 % HDP (Slovensko 52,5 % HDP) v roku 2015.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 28 v roku 2015 vykázali podobne krajiny, ktoré aj v predchádzajúcich rokoch vykazovali najvyššie schodky verejnej správy. Španielsko dosiahlo schodok 5,1 % HDP, Portugalsko 4,4 % HDP a Veľká Británia 4,3 % HDP. Úplne najvyšší schodok v roku 2015 vykázalo Grécko vo výške 7,5 % HDP. Medzi krajiny s najnižším schodkom patrili tradične severské a pobaltské krajiny. Luxembursko, Nemecko, Švédsko a Estónsko boli jedinými krajinami v rámci EÚ 28, ktoré za rok 2015 vykázali prebytok. Luxembursko vo výške 1,6 % HDP, Nemecko vo výške 0,7 % HDP, Švédsko vo výške 0,2 % HDP a Estónsko vo výške 0,1 % HDP.
Pohľad na najvyšší dlh verejnej správy ukazuje podobný výsledok ako pohľad na schodky. Medzi krajinami s najvyšším dlhom sa opäť nachádzajú aj krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Taliansko a Belgicko. Päť krajín dosiahlo úroveň zadlženosti nad 100%. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2015 vykázalo Grécko 177,4 % HDP, Taliansko 132,3 % HDP a Portugalsko 129,0 % HDP. Najnižší dlh vykázalo Estónsko vo výške 10,1 % HDP. Slovensko so svojím dlhom 52,5 % HDP patrí naďalej medzi krajiny s nižším dlhom, čo je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
13
Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 28 (% HDP)
Saldo verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy
2013
2014
2015
2013
2014
2015
EÚ (28 krajín)
-3,3
-3,0
-2,4
85,7
86,7
85,0
Euro zóna
-3,0
-2,6
-2,1
91,3
92,0
90,4
Grécko
-13,2
-3,6
-7,5
177,4
179,7
177,4
Španielsko
-7,0
-6,0
-5,1
95,4
100,4
99,8
Portugalsko
-4,8
-7,2
-4,4
129,0
130,6
129,0
Veľká Británia
-5,7
-5,7
-4,3
86,2
88,1
89,1
Francúzsko
-4,0
-4,0
-3,5
92,3
95,3
96,2
Chorvátsko
-5,3
-5,4
-3,3
82,2
86,6
86,7
Fínsko
-2,6
-3,2
-2,8
56,5
60,2
63,6
Slovinsko
-15,0
-5,0
-2,7
71,0
80,9
83,1
Slovensko
-2,7
-2,7
-2,7
54,7
53,6
52,5
Taliansko
-2,7
-3,0
-2,6
129,0
131,9
132,3
Poľsko
-4,1
-3,4
-2,6
55,7
50,2
51,1
Belgicko
-3,0
-3,1
-2,5
105,4
106,5
105,8
Írsko
-5,7
-3,7
-1,9
119,5
105,2
78,6
Holandsko
-2,4
-2,3
-1,9
67,7
67,9
65,1
Bulharsko
-0,4
-5,5
-1,7
17,0
27,0
26,0
Dánsko
-1,1
1,5
-1,7
44,7
44,8
40,4
Maďarsko
-2,6
-2,1
-1,6
76,6
75,7
74,7
Malta
-2,6
-2,1
-1,4
68,4
67,0
64,0
Lotyšsko
-0,9
-1,6
-1,3
39,0
40,7
36,3
Cyprus
-4,9
-8,8
-1,1
102,2
107,1
107,5
Rakúsko
-1,4
-2,7
-1,0
81,3
84,4
85,5
Rumunsko
-2,1
-0,8
-0,8
37,8
39,4
37,9
Česká republika
-1,2
-1,9
-0,6
44,9
42,2
40,3
Litva
-2,6
-0,7
-0,2
38,7
40,5
42,7
Estónsko
-0,2
0,7
0,1
10,2
10,7
10,1
Švédsko
-1,4
-1,6
0,2
40,4
45,2
43,9
Nemecko
-0,2
0,3
0,7
77,5
74,9
71,2
Luxembursko
1,0
1,5
1,6
23,5
22,7
22,1
Zdroj: Eurostat
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
14
2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti
Táto kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu informácií, ktoré má obsahovať súhrnná výročná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (bilancia rozpočtu verejnej správy, jednorazové vplyvy a vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu). Špecifikom týchto údajov a informácií je fakt, že z väčšej časti1 nie sú založené na štandardnej metodike ESA 2010 a v niektorých prípadoch sú postavené na odhadoch a metodike Ministerstva financií SR (jednorazové vplyvy, cyklická zložka, štrukturálne saldo), rozširujú však analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy nad rámec salda a dlhu.
2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy
Bilancia rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie pozostáva z kombinácie klasifikácie kódov ESA 2010 a rozpočtovej klasifikácie. Kombinácia metodík umožňuje prezentáciu analytických a zároveň medzinárodne porovnateľných údajov. Rozpočtová klasifikácia poskytuje vecný pohľad na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov a metodika ESA 2010 umožňuje medzinárodné porovnania a je konzistentná s makroekonomickými kategóriami národných účtov (HDP, spotreba verejnej správy).
2.1.1Príjmy verejnej správy
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahli v roku 2015 výšku 33 720 112 tis. eur (42,9 % HDP), medziročne sa celkové príjmy zvýšili o 12,9 %. Pozitívny rast dosiahli všetky typy príjmov, najvýraznejší rast o 76,3 % zaznamenali granty a transfery.
Daňové a odvodové príjmy v roku 2015 tvorili 75,2 % všetkých príjmov verejnej správy a zaznamenali medziročný rast o 7,5 %. Príspevok makroekonomického vývoja k rastu daňových príjmov bol 4,3 p.b. Slovenská ekonomika dosiahla tempo rastu 3,6 %, čo možno pripísať aj zrýchlenému čerpaniu eurofondov na konci programového obdobia. Pozitívny vývoj sa prejavil na trhu práce, keď mzdová báza medziročne rástla o 5,1 %. Zo všetkých makroekonomických základní bol zaznamenaný pokles iba v prípade úrokovej bázy z dôvodu pokračujúceho poklesu úrokových mier, čím bol negatívne ovplyvnený výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou. Príspevok vyššej úspešnosti výberu k rastu daňových a odvodových príjmov bol 2,2 p.b. Vyššia efektívnosť výberu bola zaznamenaná najmä v prípade dane z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty. Legislatívne opatrenia a jednorazové efekty prispeli k medziročnému rastu príjmov o 0,9 p.b.
1 Výnimkou sú hlavné príjmové a výdavkové položky v bilancii rozpočtu verejnej správy, ktoré sú v metodike ESA 2010.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
15
Príjmy verejnej správy (ESA 2010)
v tis. eur
2 013
2 014
2 015
2015/2014 v %
Daňové príjmy
12 346 804
13 251 973
14 330 962
8,1
Dane z produkcie a dovozu
7 632 281
8 045 254
8 505 784
5,7
- Daň z pridanej hodnoty
4 696 120
5 021 131
5 420 173
7,9
- Spotrebné dane
1 984 783
2 014 994
2 108 224
4,6
- Dovozné clo
58
-7
20
-385,7
- Dane z majetku a iné
222 652
224 873
228 214
1,5
Bežné dane z dôchodkov, majetku
4 714 516
5 206 715
5 825 184
11,9
- Daň z príjmov fyzických osôb
2 175 025
2 275 117
2 464 414
8,3
- zo závislej činnosti
2 082 526
2 132 904
2 319 132
8,7
- z podnikania a inej samostatnej činnosti
92 499
142 213
145 282
2,2
- Daň z príjmov právnických osôb
2 117 833
2 504 402
2 945 325
17,6
- Daň z príjmov vyberaná zrážkou
177 784
175 061
162 006
-7,5
- Dane z majetku a iné
104 579
105 777
106 937
1,1
Dane z kapitálu
7
4
-6
-250,0
Príspevky na sociálne zabezpečenie
10 006 788
10 360 111
11 042 304
6,6
Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie
9 864 496
10 206 748
10 871 448
6,5
- Príspevky zamestnávateľov
5 555 532
5 831 566
6 282 744
7,7
- Príspevky zamestnancov
2 254 846
2 292 381
2 477 656
8,1
- Príspevky SZČO a nepracujúcich osôb
2 054 118
2 082 801
2 111 048
1,4
Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie
142 292
153 363
170 856
11,4
Nedaňové príjmy
3 902 570
3 842 378
4 115 361
7,1
Tržby
3 233 445
3 290 152
3 482 302
5,8
- Produkcia trhová + pre vlastné konečné použitie
3 069 486
3 126 937
3 336 133
6,7
- Platby za ostatnú netrhovú produkciu
163 959
163 215
146 169
-10,4
Dôchodky z majetku
669 125
552 226
633 059
14,6
- Dividendy
460 009
396 975
444 674
12,0
- Úroky
155 855
191 410
226 809
18,5
Granty a transfery
2 462 977
2 400 038
4 231 485
76,3
z toho: z EÚ
808 674
1 194 671
2 599 530
117,6
Ostatné bežné transfery
1 477 714
1 438 031
2 157 163
50,0
Kapitálové transfery
985 263
962 007
2 074 322
115,6
Príjmy spolu
28 719 139
29 854 500
33 720 112
12,9
% z HDP
38,7
39,3
42,9
3,5
Zdroj: MF SR
Daň z pridanej hodnoty v roku 2015 vzrástla o 399 042 tis. eur (7,9 %), pričom rast efektívnej daňovej sadzby sa podieľal na vyššom výnose takmer na úrovni jednej tretiny. Silný ekonomický rast sa premietol do daňovej základne vďaka rastu konečnej spotreby domácností a výraznému nárastu vládnych investícií, ktorý vychádzal z čerpania eurofondov. Vplyvu makroekonomického prostredia možno pripísať až 60 % nárastu dane z pridanej hodnoty. Zvyšok možno prisúdiť legislatívnym opatreniam, konkrétne rozšíreniu povinnosti používať registračné pokladne na ďalšie odvetvia.
Spomedzi hlavných daní zaznamenala najvyšší medziročný rast, až 17,6 % (440 923 tis. eur) daň z príjmu právnických osôb (DPPO). Viac ako polovicu nárastu možno pripísať vyššej efektívnosti výberu dane. Efektívna daňová sadzba DPPO rastie výrazným tempom už druhý rok. Jej nárast, okrem procyklickosti dane (zisky majú v čase akcelerácie ekonomického rastu tendenciu rásť rýchlejšie ako HDP), možno pripísať opatreniam boja proti daňovým únikom na DPH, ktoré sa mohli premietnuť aj vo vyššom výbere DPPO. Zároveň boli s účinnosťou od 1. januára 2015 prijaté viaceré legislatívne
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
16
zmeny v odpisovaní majetku a oblasti transferového oceňovania, ktoré tiež prispeli k medziročnému rastu príjmov z DPPO.
Daň z príjmu fyzických osôb (DPFO) v roku 2015 rástla o 8,3 %. K vyššiemu výnosu prispel najmä rast DPFO zo závislej činnosti v sume 189 297 tis. eur (8,7 %), zatiaľ čo DPFO z podnikania vzrástla iba o 3 069 tis. eur (2,2 %). Dôvodom pozitívneho vývoja DPFO zo závislej činnosti bol najmä zlepšený vývoj mzdovej bázy, ktorému možno pripísať až 60 % vplyvu, zvyšok je dôsledkom rastu efektívnej daňovej sadzby.
Spotrebné dane (SD) v roku 2015 zaznamenali medziročný nárast o 4,6 %. K rastu najviac prispela SD z minerálnych olejov, ktorá vzrástla o 5,8 %. Jej vyšší výber možno pripísať najmä ekonomického rastu. Rast konečnej spotreby domácností spolu so zvýšením efektívnej daňovej sadzby mal pozitívny vplyv na výnos SD z tabaku. V prípade ostatných SD došlo medzi rokmi 2014 a 2015 k miernemu rastu dane z piva a z liehu, s minimálnym vplyvom na celkový výber.
Daň z príjmov vyberaná zrážkou oproti predchádzajúcemu roku poklesla o 7,5 %. Hlavným dôvodom je opätovný medziročný pokles úrokovej bázy takmer o 19 %, ktorý bol iba čiastočne kompenzovaný jednorazovým neočakávaným plnením zrážkovej dane z licenčného poplatku v sumárnej výške 19 mil. eur.
Medziročný nárast skutočných príspevkov na sociálne zabezpečenie (odvodov) o 6,6 % je spôsobený najmä pozitívnym vývojom na trhu práce. Výnos odvodov v roku 2015 bol ovplyvnený aj legislatívnymi opatreniami. Na výnos zdravotných odvodov v roku 2015 malo negatívny vplyv na úrovni 69 500 tis. eur zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky. Naopak, vývoj sociálnych odvodov bol pozitívne ovplyvnený výstupom sporiteľov z druhého dôchodkového piliera a zvýšením odvodov do priebežného dôchodkového systému vo výške 15 900 tis. eur.
V rámci nedaňových príjmov vzrástol v roku 2015 výnos z tržieb za produkciu verejnej správy o 5,8 %. V uplynulých troch rokoch rástol výrazne podiel tejto položky na celkových príjmoch verejnej správy. Podiel tržieb na príjmoch verejnej správy bol v roku 2012 na úrovni 4,3 %, v roku 2015 narástol až na 10,3 %. Hlavným dôvodom je implementácia metodiky ESA 2010, na základe ktorej boli do sektora verejnej správy postupne preradené viaceré nefinančné a finančné korporácie (v roku 2015 to bola Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.). Hlavným zdrojom príjmov týchto účtovných jednotiek sú tržby.
Dividendy a odvody zo zisku zaznamenali rast o 12,0 %. Podniky s najvyšším výnosom ESA dividend do rozpočtu verejnej správy v roku 2015 boli Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (126 970 tis. eur), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (66 135 tis. eur) a tri energetické podniky (v súhrnnej výške 85 010 tis. eur). Najvyšší rast dividend zaznamenali v roku 2015 Slovak Telecom, a.s. o 98,5 % a Tipos, a.s. o 183,3 %.
Najvyšší rast zo všetkých príjmov zaznamenali v roku 2015 granty a transfery o 76,3 %, pod ktorý sa najviac podpísali prostriedky z fondov Európskej únie, ktoré vzrástli až o 117,6 %. Vývoj tejto položky v plnej miere závisí od čerpania európskych prostriedkov na výdavkovej strane rozpočtu.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
17
2.1.2Výdavky verejnej správy
Celkové výdavky verejnej správy v roku 2015 v metodike ESA 2010 dosiahli 35 850 419 tis. eur (45,6 % HDP), medziročne sa celkové výdavky zvýšili o 12,3 %.
Kompenzácie zamestnancov vzrástli v roku 2015 o 5,3 %. Na medziročný rast vplývalo zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov a niektorých skupín zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme o 1,5 % od januára 2015 a ďalšie zvýšenie o 1 % od 1. júla 2015. Platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov sa zvýšili od januára o 5 %.
Rast medzispotreby dosiahol 9,1 % (spotreba tovarov a služieb v rámci verejnej správy). Ku konsolidácii najviac prispeli subvencie s medziročným poklesom o 10,8 % najmä kvôli výraznému poklesu dotácií do poľnohospodárstva a železničnej dopravy, dotácie do cestnej dopravy naopak vzrástli až o 50,7 %.
Sociálne transfery obyvateľstvu sú najvýraznejšou položkou rozpočtu verejnej správy, v roku 2015 mali podiel na celkových výdavkoch 41,7 % a oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 3,2 %. Zlepšený ekonomický vývoj a najmä oživenie na trhu práce sa podpísali len pod mierny nárast dávok v nezamestnanosti o 2,5 % a najmä na pokles dávok v hmotnej núdzi o 12,8 % a aktívnych opatrení trhu práce o 22,7 %.
Výraznou mierou ku konsolidácii prispeli aj úrokové náklady verejného dlhu, ktoré v roku 2015 klesli o 4,4 %. Hlavným dôvodom bol menší nárast verejného dlhu oproti predchádzajúcim rokom (hotovostný schodok štátneho rozpočtu sa medziročne znížil o 990 775 tis. eur) a pretrvávajúci pokles úrokových sadzieb na trhu.
Najvýraznejšie rástli spomedzi všetkých výdavkov verejnej správy kapitálové výdavky o 78,9 %. Rozhodujúcou mierou tento rast ovplyvnilo zlepšené čerpanie eurofondov na konci II. programového obdobia, ktoré prostredníctvom tvorby hrubého fixného kapitálu pozitívne vplývalo aj na ekonomický rast slovenskej ekonomiky v roku 2015.
Výdavky verejnej správy (ESA 2010)
v tis. eur
2013
2014
2015
2015/2014 v %
Bežné výdavky
27 803 980
28 683 547
30 076 888
4,9
Kompenzácie zamestnancov
6 356 049
6 693 738
7 049 497
5,3
- Mzdy a platy
4 666 427
4 894 200
5 141 582
5,1
- Sociálne príspevky zamestnávateľov
1 689 622
1 799 538
1 907 915
6,0
Medzispotreba
4 101 731
4 266 165
4 654 823
9,1
Dane
81 658
68 736
71 300
3,7
- Iné dane z produkcie
56 468
38 512
60 713
57,6
- Bežné dane z majetku, atď.
25 190
30 224
10 587
-65,0
Subvencie
574 001
519 818
463 736
-10,8
- Dotácie do poľnohospodárstva
138 037
91 730
68 585
-25,2
- Dotácie do dopravy
227 627
238 880
261 460
9,5
- železničná doprava
7 441
67 549
8 537
-87,4
- cestná doprava
214 188
163 781
246 755
50,7
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
18
- Ostatné
208 337
189 208
133 691
-29,3
Dôchodky z majetku (úrokové náklady)
1 387 038
1 443 601
1 379 407
-4,4
Celkové sociálne transfery
14 097 725
14 500 930
14 960 204
3,2
- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transf.
10 433 272
10 670 954
10 967 340
2,8
- Aktívne opatrenia trhu práce
38 022
50 675
39 175
-22,7
- Nemocenské dávky
404 195
386 422
420 914
9,0
- Dôchodkové dávky zo starob. a inv. poistenia
6 053 031
6 416 494
6 596 793
2,8
- Dávky v nezamestnanosti
174 308
154 721
158 624
2,5
- Štátne sociálne dávky a podpora
1 374 616
1 362 794
1 336 755
-1,9
- na prídavok na dieťa
318 494
319 094
315 599
-1,1
- pri narodení dieťaťa a prísp. rodičom
8 982
35 102
41 463
18,1
- na rodičovský príspevok
349 316
356 002
355 279
-0,2
- na dávku v hmotnej núdzi
273 644
244 457
213 181
-12,8
- na peňažné príspevky na kompenzáciu
232 521
235 774
231 635
-1,8
- ostatné
191 659
172 365
179 598
4,2
- Platené poistné za skupiny osôb ust. zákonom
1 541 466
1 447 056
1 582 232
9,3
- sociálne poistenie
262 148
232 909
227 756
-2,2
- zdravotné poistenie
1 276 828
1 211 535
1 351 628
11,6
- Naturálne sociálne transfery (zdr. zariadenia)
3 664 453
3 829 976
3 992 864
4,3
Ostatné bežné transfery
1 205 778
1 190 559
1 497 921
25,8
z toho: Odvody do rozpočtu EÚ
713 409
595 965
637 483
7,0
z toho: 2% z daní na verejnoprospešný účel
46 707
52 193
56 970
9,2
Kapitálové výdavky
2 932 571
3 227 069
5 773 531
78,9
Kapitálové investície
2 552 843
2 841 590
5 055 850
77,9
- Tvorba hrubého fixného kapitálu
2 466 080
3 023 410
4 950 645
63,7
- Zmena st. zásob+Nadobudnutie - Úbytok cenností
60 564
47 120
6 430
-86,4
- Nadobud. mínus úbytok nef. neproduk. aktív
26 199
-228 940
98 775
-143,1
Kapitálové transfery
379 728
385 479
717 681
86,2
- Investičné dotácie a ostatné kapit. transf.
379 728
385 479
717 681
86,2
Výdavky spolu
30 736 551
31 910 616
35 850 419
12,3
% z HDP
41,4
42,0
45,6
3,5
Zdroj: MF SR
2.2.Jednorazové vplyvy, cyklická zložka a štrukturálne saldo
Jednorazové vplyvy možno všeobecne definovať ako príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo verejnej správy. Úprava salda verejnej správy o jednorazové vplyvy spolu s vplyvom hospodárskeho cyklu umožňuje analyticky vyhodnotiť charakter fiškálnej politiky. Jednorazové vplyvy sú súčasťou fiškálneho dohľadu Európskej únie a používajú sa pri hodnotení súladu hospodárenia verejných financií krajiny s európskymi fiškálnymi pravidlami.
V slovenskej legislatíve sú jednorazové vplyvy zakotvené v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií SR zverejnilo
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
19
v roku 2013 metodický manuál2 určujúci podrobné pravidlá pre ich identifikáciu. Vzhľadom na mierne odlišnosti medzi európskou a národnou metodikou používa MF SR dva druhy výpočtov v závislosti od účelu použitia. V tejto správe bola pri identifikácii jednorazových opatrení a odhade cyklickej zložky použitá metodika Európskej komisie a aktuálna makroekonomická prognóza MF SR zo dňa 19.9.2016. V nasledujúcej tabuľke sú identifikované jednorazové vplyvy v rokoch 2013 až 2015.
Jednorazové vplyvy (ESA 2010, mil. eur, % HDP)
mil. eur
% HDP
kat.
2013
2014
2015
2013
2014
2015
Jednorazové vplyvy spolu
-8
-1
-243
-0,01
0,00
-0,31
- príjmy z predaja telekomunikačných licencií
P*
0
164
0
0,00
0,22
0,00
- pokuta protimonopolného úradu za stavebný kartel
P*
0
45
0
0,00
0,06
0,00
- korekcie k EÚ fondom
V*
0
-209
-243
0,00
-0,28
-0,31
- nižší odvod do EÚ rozpočtu
V*
0
58
0
0,00
0,08
0,00
- jednor. vyplatenie starob. dôchodkov sil. zložkám
V*
-8
-58
0
-0,01
-0,08
0,00
* P - príjmová položka, V - výdavková položka; (+) reštrikcia (-) expanzia Zdroj: MF SR
V roku 2015 bol identifikovaný jeden jednorazový vplyvy vo výške 243 mil. eur (0,31 % HDP). V uvedenej sume boli vyčíslené korekcie k EÚ fondom prevažne z 2. programového obdobia (2007 až 2013).
Cyklická zložka vyjadruje reakciu príjmov a výdavkov verejnej správy na zmeny v produkčnej medzere, ktoré vyplývajú z fluktuácie ekonomiky okolo svojho potenciálu. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej aktivite. V roku 2015 sa slovenská ekonomika nachádzala naďalej pod svojím potenciálom. Odhadnutá cyklická zložka znížila štrukturálne saldo o 0,5 % HDP.
Výpočet štrukturálneho salda a konsolidačného úsilia (ESA 2010, tis. eur.)
% HDP
2015
2013
2014
2015
1. Saldo verejnej správy podľa ESA 2010
-2 130 307
-2,7
-2,7
-2,7
2. Jednorazové vplyvy spolu
-243 440
0,0
0,0
-0,3
3. Cyklická zložka
-
-0,9
-0,7
-0,5
4. Štrukturálne saldo verejnej správy (1-2-3)
-
-1,8
-2,0
-1,9
5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)
-
1,8
-0,2
0,1
Zdroj: IFP, MF SR
Štrukturálne saldo je definované ako saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu (cyklickú zložku). Štrukturálny deficit dosiahol v roku 2015 výšku 1,9 % HDP a medziročne klesol o 0,1 % HDP.
2 Jednorazové vplyvy (aktualizácia jún 2015), http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9595
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
20
2.3.Vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2015
Hlavnými udalosťami roku 2015 na globálnych trhoch boli prepad cien ropy a korekcia na akciových trhoch. Cena ropy klesla pod minimá z roku 2009 z dôvodu spomalenia dopytu z rozvíjajúcich sa krajín a kvôli krátkodobým prebytkom na strane ponuky. Korekcia na akciových trhoch bola spôsobená spomalením reálneho rastu ekonomiky najmä v Číne a v ostatných rozvíjajúcich sa ekonomikách. Ďalším dôvodom bolo aj očakávané sprísnenie monetárnej politiky v USA, ktorá aj v budúcnosti bude tlmiť rast akciových trhov. Euro počas roku 2015 oslabovalo voči americkému doláru, ako aj voči väčšine ostatných významných mien, s výnimkou japonského jenu, voči ktorému bol kurz relatívne stabilný. Kurz eura voči doláru sa v očakávaní spomalenia inflácie a poklesu úrokových sadzieb v eurozóne posunul z úrovne 1,21 EUR/USD až na 1,06 EUR/USD hneď na začiatku roka. Zvyšok roka však osciloval okolo úrovne 1,10 EUR/USD. Výnosy dlhopisov Španielska a Talianska, ktoré predstavovali najvážnejšie riziká pre eurozónu, poklesli koncom roka pod hranicu 2 %. Výnos gréckych 10-ročných štátnych dlhopisov bol v prvej polovici roku volatilnejší, avšak v druhej polovici roka poklesol pod úroveň 10 %.
Financovanie slovenského štátneho dlhu v roku 2015 zabezpečovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene MF SR v relatívne stabilných podmienkach bez nutnosti použitia menej tradičných foriem financovania. Koncom roka dochádzalo k predčasnému odkúpeniu časti štátnych dlhopisov pred splatnosťou, čo prinieslo komfortnejšie splácanie veľkých emisií štátnych dlhopisov a miernu redukciu nákladov spojených s držbou hotovostnej rezervy. Konsolidácia na kapitálových trhoch priniesla postupne výhodné podmienky pre „bezpečné“ krajiny v podobe úrokových sadzieb na úrovni historických miním a pre Slovensko navyše aj dopyt tých investorov, ktorí považujú Slovensko za krajinu jadra eurozóny. Priaznivé podmienky na finančných trhoch využilo Slovensko na podstatné zlepšenie rizikového profilu portfólia štátneho dlhu smerom k väčšej priemernej splatnosti a menšieho rizika negatívneho precenenia portfólia.
Zdroj: Bloomberg, MF SR
Výnosy vybraných slovenských vládnych dlhopisov a riziková prirážka voči nemeckým
10-ročným štátnym dlhopisom (v % a p.b.)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
21
Domáci bankový sektor je stabilný s kapitálovou primeranosťou 17,8 %, vklady obyvateľstva a podnikov prevyšovali ku koncu roka 2015 poskytnuté úvery o 7,8 %. Podiel nesplatených úverov na celkovo poskytnutých úveroch poklesol medziročne o 0,4 p.b. na úroveň 4,9 %.
Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu
V rámci stratégie riadenia štátneho dlhu sú stanovené kvantitatívne limity pre refinančné a úrokové riziko. Cieľom riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.
▪Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti do jedného roka bola stanovená na úrovni 25 % záväzkov splatných do jedného roka k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria ku koncu roka 2015 sa medziročne zvýšila z hodnoty 12,3 % vykázanej ku koncu roka 2014 na úroveň 18,5 % celkových záväzkov. Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti do piatich rokov bola stanovená na úrovni 65 % záväzkov splatných do piatich rokov k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria dosiahla úroveň 48,2 % na konci roka 2015. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k nárastu z hodnoty 45,5 % z celkových záväzkov.
▪Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie do jedného roka bola stanovená taktiež na úrovni 25 % záväzkov refixovaných do jedného roka k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 18,6 % ku koncu roka 2015 (16,5 % ku koncu roka 2014). Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie do piatich rokov bola stanovená na úrovni 65 % záväzkov refixovaných do piatich rokov k celkovým záväzkom. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 48,9 % ku koncu roka 2015 (45,5 % ku koncu roka 2014). Vo všetkých uvedených ukazovateľoch portfólia štátneho dlhu sa pozitívne premietla emisná politika, cieľom ktorej bolo využívanie možností emitovania štátnych dlhopisov s dlhšou splatnosťou na úkor využívania krátkodobých lacnejších zdrojov financovania.
▪V roku 2015 bola na domácom trhu otvorená nová línia 12-ročného dlhopisu so splatnosťou v roku 2027. Otvorenie bolo uskutočnené pomocou syndikátu bánk. V uvedenom roku boli splatené tri emisie, z toho jedna emisia v EUR registrovaná v zahraničí, jedna emisia v EUR registrovaná na Slovensku a jedna emisia denominovaná v českých korunách. K 31.12.2015 malo MF SR „živých“ celkovo 29 emisií (z toho 13 emisií registrovaných v zahraničí). Novootvorené domáce benchmarkové emisie majú obmedzenú maximálnu menovitú hodnotu na štandardných 3,0 mld. eur, nové ostatné emisie majú obvykle maximálnu menovitú hodnotu 1,5 mld. eur. Aj v roku 2015 ARDAL vo väčšom rozsahu realizovala spätné nákupy štátnych cenných papierov s cieľom efektívnejšieho riadenia dlhu a likvidity. Spätné nákupy dlhopisov uľahčujú nárazové splácanie veľkých emisií, mierne znižujú náklady na správu hotovostnej rezervy umožňujú znížiť veľkosť dlhu ku koncu roka.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
22
Riadenie štátneho dlhu v roku 2015
Nasledujúca tabuľka ukazuje základné kvantitatívne parametre riadenia štátneho dlhu v roku 2015. V tabuľke vidno priemernú úrokovú sadzbu a splatnosť pri novom vydanom (emitovanom) dlhu. Agentúra pre riadene dlhu a likvidity emitovala v mene MF SR v roku 2015 cenné papiere v celkovej hodnote 3 653 900 tis. eur. Slovenská republika vydala dlhopisy denominované len v mene EUR s fixnou úrokovou sadzbou v celkovom objeme 3 213 900 tis. eur. V roku 2015 boli vydané štátne pokladničné poukážky v objeme 440 000 tis. eur. Okrem cenných papierov boli na krytie dlhu prijaté úvery v nominálnej hodnote 395 000 tis. eur s priemernou váženou úrokovou sadzbou 1,33 % a s priemernou váženou splatnosťou 13 rokov.
Štátny dlh realizovaný v roku 2015 (tis. eur)
Typ cenného papiera
Nominálna hodnota
Priemerný úrok / prirážka (ŠD float)
Priemerná splatnosť (rok)
Typ kupónovej sadzby
ŠD fix
3 213 900
0,94%
9,7
fixná
ŠD float
0
0,00%
0,0
6M Euribor
ŠPP
440 000
0,05%
0,8
nulová
Úvery
395 000
1,33%
13,0
fixná
Hrubý dlh
4 048 900
-
-
-
ŠD fix spätný odkup
-419 628
-0,09%
0,4
fixná
ŠD float spätný odkup
-257 150
-0,06%
1,4
6M Euribor
Čistý pozícia
3 372 122
-
-
-
Zdroj: MF SR
Štruktúra prezentovaných priemerných úrokov (nákladov) a splatností zodpovedá jednotlivým druhom cenných papierov, ktoré boli v rámci svojej kategórie agregované. „ŠD fix“ označuje dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou, „ŠD float“ dlhopis s plávajúcou úrokovou sadzbou, kde náklad tvorí meniaca sa sadzba (6M EURIBOR) a prirážka. „ŠD fix a float spätné odkupy“ označujú predčasné umorenie štátnych dlhopisov s fixnou, resp. plávajúcou sadzbou pôvodne splatných v neskoršom období. Tieto transakcie fakticky znížili dlh v roku 2015, a preto je v tabuľke uvedený dlh v hrubom vyjadrení aj ako čistá pozícia.
Vážená priemerná úroková sadzba všetkých emitovaných cenných papierov ku koncu roka 2015 ostala približne rovnaká ako v roku 2014, a to na úrovni 3,6 %. Na jednej strane mierne narástol priemerný úrok emitovaných dlhopisov, na druhej strane však na rozdiel od roku 2014 boli v roku 2015 emitované štátne pokladničné poukážky v malom objeme, ktoré sa vyznačujú kvôli kratšej dobe splatnosti do jedného roka nižším úrokovým výnosom ako dlhopisy. Priemerná úroková sadzba sa teda mierne znížila.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
23
3.Čisté bohatstvo
Prvé dve kapitoly súhrnnej výročnej správy hodnotili hospodárenie verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy tak, ako ho definuje Eurostat v metodike ESA. Tento pohľad je v podmienkach krajín EÚ najviac zaužívaný kvôli tomu, že európske fiškálne pravidlá3 sú formulované pre verejnú správu a národné rozpočty väčšiny krajín sú zostavované v súčasnosti tiež za okruh verejnej správy a v tejto metodike. Táto kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. Povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo a tiež informácie o hospodárení podnikov štátnej správy vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dôraz je kladený na vysvetlenie medziročných zmien položiek čistého bohatstva.
3.1.Koncept čistého bohatstva
Verejný sektor je širší pojem ako verejná správa, nad rámec sektora verejnej správy zahŕňa aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. V podmienkach Slovenska je verejný sektor definovaný ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti pre potrebu vyčíslenia čistého bohatstva SR.
Čisté bohatstvo popisuje stav hospodárenia verejného sektora ku koncu roka. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.
Čisté bohatstvo má špecifickú štruktúru, a preto je veľmi dôležitá jeho správna interpretácia. Pri veľkosti čistého bohatstva má význam analyzovať len jednotlivé zložky jeho štruktúry, ako napríklad vlastné imanie podnikov, podmienené záväzky, či implicitné záväzky, pretože tie majú z ekonomického hľadiska samostatnú vypovedaciu schopnosť. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré sú podstatné z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu.
Analýza a vysvetlenie medziročných zmien zložiek čistého bohatstva poskytujú dôležité informácie o hospodárení štátu, ktoré nemusí zachytiť tradičný pohľad na saldo a dlh verejnej správy. Existujú totiž politiky a transakcie, ktoré sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť na salde a dlhu verejnej správy, ale majú negatívny alebo naopak pozitívny vplyv na čisté bohatstvo štátu. Koncept čistého bohatstva teda umožňuje predovšetkým kvalitnejšie zhodnotenie hospodárskej politiky štátu z pohľadu verejných financií.
3 Ide najmä o pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú hranicu deficitu verejnej správy 3 % HDP a dlhu verejnej správy 60 % HDP (bližšie o európskych fiškálnych pravidlách pozri slovník základných pojmov).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
24
3.2.Odhad čistého bohatstva za rok 2015
Odhadnutá výška čistého bohatstva Slovenskej republiky dosiahla k 31.12.2015 zápornú hodnotu 134 454 304 tis. eur (-170,9 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa zlepšila hodnota čistého bohatstva o 6 700 572 tis. eur, čím sa znížil negatívny podiel na HDP o 15,0 p.b.
Čisté bohatstvo Slovenskej republiky k 31.12.2015 (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
31.12.2015
2015-2014
Vlastné imanie verejného sektora (1)
2 195 667
-17 153 233
-19 297 220
-2 143 987
VI súhrnného celku verejnej správy
672 141
-14 039 738
-16 215 078
-2 175 340
VI podnikov Fondu národného majetku SR
5 194 733
303 726
276 226
-27 500
VI Národnej banky Slovenska
-3 671 207
-3 417 221
-3 358 368
58 853
Implicitné záväzky (2)
159 932 386
111 466 637
102 725 905
-8 740 732
Podmienené záväzky (3)
12 063 322
13 401 059
13 271 343
-129 716
Iné aktíva (4)
688 645
866 053
840 164
-25 889
Čisté bohatstvo SR (1-2-3+4)
-169 111 396
-141 154 876
-134 454 304
6 700 572
v % HDP
-228,0
-185,9
-170,9
15,0
Podrobnému vysvetleniu zmien v jednotlivých zložkách čistého bohatstva sa venujú nasledovné podkapitoly s výnimkou vlastného imania podnikov Fondu národného majetku SR. Vlastné imanie podnikov FNM SR tvorí podmnožinu podnikov štátnej správy, ktorá je pre účely vyčíslenia čistého bohatstva uvedená osobitne, pretože táto skupina podnikov nie je súčasťou súhrnného celku, a preto nie je predmetom účtovnej konsolidácie. Vlastné imanie podnikov FNM SR tvorí súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok, pričom veľkosť vlastného imania je prepočítaná vlastníckym podielom štátu v týchto podnikoch.
Vlastné imanie podnikov FNM SR kleslo ku koncu roka 2015 oproti predchádzajúcemu roku o 27 500 tis. eur najmä z dôvodu prevodu správy podniku DMD GROUP, a.s. v júli 2015 z FNM SR na Ministerstvo obrany SR. Už v roku 2014 boli najväčšie podniky ako Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a energetické spoločnosti prevedené z FNM SR na vecne príslušné ministerstvá. Tento proces bol formálne ukončený zrušením FNM SR k 15.12.2015. Všetky jeho zostávajúce majetkové účasti v podnikoch prešli od 1.1.2016 na spoločnosť MH Manažment, a.s., ktorého zakladateľom je Ministerstvo hospodárstva SR.
3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy
Vlastné imanie súhrnného celku dosiahlo k 31.12.2015 zápornú hodnotu 16 215 078 tis. eur. Vlastné imanie súhrnného celku je tvorené záporným výsledkom hospodárenia vo výške -16 388 375 tis. eur, z čoho výsledok hospodárenia minulých období tvorí -14 437 102 tis. eur a výsledok hospodárenia za rok 2015 v hodnote -1 951 273 tis. eur. Ďalšia položka vlastného imania, ktorá zvyšuje jeho záporný zostatok za rok 2015, sú oceňovacie rozdiely v sume -36 210 tis. eur. Položka vlastného imania, ktorá mala svojou hodnotou pozitívny vplyv sú podiely iných účtovných jednotiek v sume 209 507 tis. eur. Medziročne sa vlastné imanie súhrnného celku znížilo o 2 175 340 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
25
Výsledok hospodárenia minulých rokov súhrnného celku tvorí najmä:
▪nerozdelený zisk resp. neuhradená strata obchodných spoločností,
▪prevod zostatkov kapitálových fondov, rezervných fondov a ostatných fondov obchodných spoločností,
▪prevod zostatku fondov ústrednej správy,
▪výsledok hospodárenia všetkých rozpočtových organizácií ústrednej správy,
▪opravy významných chýb minulých účtovných období resp. zmeny účtovných metód a zásad s vplyvom na hospodárenie minulých období.
Z pohľadu veľkosti podielu na vlastnom imaní súhrnného celku je najvýznamnejšia ústredná správa a v rámci nej Ministerstvo financií SR. Špecifické postavenie Ministerstva financií SR spočíva v tom, že účtuje o všetkých poskytnutých transferoch zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vykazujú jednak vo výdavkoch daného roka, a akruálne aj v nákladoch. Ide o rôzne druhy transferov, ktoré nemusí poskytovať priamo len Ministerstvo financií SR, ale aj ostatné kapitoly štátneho rozpočtu a ich rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti. Na druhej strane Ministerstvo financií SR účtuje o najdôležitejších príjmoch verejnej správy, a to daňových a nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu.
Vzhľadom na deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu, je deficit hlavným dôvodom aj záporného účtovného výsledku hospodárenia za rok 2015. Takto naakumulované záporné výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu sú súčasťou výsledku hospodárenia minulých rokov.
Druhou významnou transakciou, ktorá vplýva na záporný výsledok hospodárenia minulých rokov ústrednej správy, je účtovanie o dlhodobých rezervách na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií. Výška tejto rezervy sa vykazuje na základe expertného odhadu, ktorý berie do úvahy súčasnú legislatívu v oblasti poskytovania zamestnaneckých požitkov (benefitov) v ústrednej správe, znenia kolektívnych zmlúv a vyššej kolektívnej zmluvy v ústrednej správe, počet zamestnancov, ich vekovú štruktúru a ďalšie faktory. Cieľom výpočtu a zverejňovania tejto dlhodobej rezervy (záväzkov) je postupovanie v súlade s účtovnými štandardami a tým z relevantných účtovných dát informovať o záväzku štátu voči svojim zamestnancom, ktorý vyplýva zo súčasnej legislatívnej povinnosti. Čo je pri rezervách neisté, je výška a čas plnenia týchto záväzkov, v súlade s definíciou účtovných rezerv. K 31.12.2015 boli vykázané rezervy na zamestnanecké požitky ústrednej správy, o ktorých účtuje Ministerstvo financií SR, vo výške 17 985 010 tis. eur. Z toho s vplyvom práve na výsledok hospodárenia minulých rokov vo výške 17 387 000 tis. eur.
Celkovo dosiahol výsledok hospodárenia minulých rokov za ústrednú správu -34 863 435 tis. eur. Ostatné organizácie súhrnného celku zlepšujú tento výsledok hospodárenia, ako napríklad obce (spolu 9 257 871 tis. eur), vyššie územné celky (spolu 887 939 tis. eur), štátne fondy (spolu 3 135 231 tis. eur), Sociálna poisťovňa (841 168 tis. eur).
Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia 2015, ktorý je výsledkom porovnania účtovných výnosov a účtovných nákladov dosiahol za celý súhrnný celok -1 951 273 tis. eur. Záporný výsledok hospodárenia ústrednej správy vo výške -2 621 398 tis. eur zlepšilo hospodárenie štátnych
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
26
fondov v hodnote 316 140 tis. eur, hospodárenie Sociálnej poisťovne v hodnote 220 882 tis. eur, hospodárenie obcí v sume 170 245 tis. eur a hospodárenie vyšších územných celkov v hodnote 74 422 tis. eur.
Záporný výsledok hospodárenia ústrednej správy je ovplyvňovaný hotovostným výsledkom hospodárenia štátneho rozpočtu, keďže mnohé príjmy a výdavky znamenajú v danom období aj akruálne výnosy a náklady (pri splnení podmienky časovej a vecnej súvislosti s daným účtovným obdobím).
Oceňovacie rozdiely vznikajú z precenenia majetku a záväzkov z precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach, ktoré nie sú súčasťou súhrnného celku alebo predstavujú menšinové podiely subjektov súhrnného celku v obchodných spoločnostiach. Oceňovacie rozdiely dosiahli k 31.12.2015 hodnotu -36 209 tis. eur a medziročne boli nižšie o 38 308 tis. eur, a to najmä znížením oceňovacích rozdielov u obcí o 37 595 tis. eur.
Ako podiely iných účtovných jednotiek sa vykazuje výsledok z použitia metódy vlastného imania v účtovnej konsolidácii. Ide o metódu zahrnutia menšinových podielov v obchodných spoločnostiach do súhrnnej účtovnej závierky, ktorá spočíva v porovnaní hodnoty podielov u vlastníka podielov a hodnoty vlastného imania obchodných spoločností. Keďže podiel vlastníctva je menší ako 51 %, prepočítaná hodnota podielov pripadajúca na iných vlastníkov týchto spoločností tvorí samostatnú položku vo vlastnom imaní súhrnného celku. Medziročne sa hodnota podielov iných účtovných jednotiek zvýšila o 11 080 tis. eur, a to najmä u obcí o 10 910 tis. eur a v ústrednej správe o 1 033 tis. eur. Na výšku podielov iných účtovných jednotiek vplýva najmä dosiahnutý kladný výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti, ktorý pripadá na podiely všetkých vlastníkov prípadne zmena vo výške samotného podielu na základnom imaní spoločnosti.
3.2.2Vlastné imanie podnikov štátnej správy
Vlastné imanie podnikov štátnej správy dosiahlo k 31.12.2015 hodnotu 16 543 805 tis. eur (21,0 % HDP). Uvedený údaj je nekonsolidovaný a predstavuje súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok prepočítaný na veľkosť vlastníckych podielov štátu. Tento údaj nemožno dávať do súvislosti s údajom o celkovom čistom bohatstve v časti 3.2., pretože v rámci čistého bohatstva sú všetky podniky okrem podnikov FNM SR zaradené do súhrnného celku a údaje o vlastnom imaní sú konsolidované.
Vlastné imanie podnikov štátnej správy oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo o 285 753 tis. eur4. V nasledujúcej časti sú podrobnejšie komentované zmeny vlastného imania za vybrané podniky. Príloha č. 1 obsahuje tabuľkový prehľad všetkých podnikov štátnej správy, výšku vlastníckych podielov štátu (k 31.12.2015) a výšku ich vlastných imaní a výsledky hospodárenia (za posledné tri roky). V poznámkach pod tabuľkou sú uvedené zmeny ku koncu roka 2015 oproti predchádzajúcemu
4 Medziročné porovnanie vychádza z upraveného údaja o vlastnom imaní podnikov za rok 2014. Aktuálny údaj je 16 258 051 tis. eur, v minuloročnej správe bola uvedená hodnota 16 818 505 tis. eur. Pokles je spôsobený najmä dvomi podnikmi, ktoré vo svojich účtovných závierkach za rok 2015 uviedli opravy údajov za predchádzajúce účtovné obdobia a predajom podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom, a.s. súkromnému investorovi v priebehu roka 2015 (viď poznámky v prílohe č.1).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
27
roku u podnikov, kde sa zmenil vlastnícky podiel štátu a kde došlo k zlúčeniu, vzniku či zániku účtovnej jednotky.
Pri komentovaní medziročných zmien vlastného imania vybraných podnikov sa pre účely tejto správy zameriavame najmä na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania:
▪Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia predstavuje čistý zisk (prírastok VI) alebo stratu (úbytok VI) za sledovaný rok. Táto položka je najvýznamnejšia, pretože výsledky hospodárenia poukazujú priamo na pridanú hodnotu podniku k čistému bohatstvu.
▪Dividendy sú položkou, ktorá sa zvyčajne vypláca zo zisku minulého účtovného obdobia a spôsobuje úbytok vlastného imania. Dividendy môžu byť v danom roku vyplatené, alebo len schválené na rozdelenie a následne vyplatené v neskoršom období. Pri dividendách sú osobitne spomenuté superdividendy, ak ich výplata bola v danom roku u podniku zaznamenaná. Superdividendy sú všeobecne definované podľa metodiky národných účtov ESA 2010 ako dividendy presahujúce poslednú, respektíve nedávnu úroveň dividend a ziskov. Superdividendy tak indikujú rýchlejší úbytok vlastného imania podnikov.
▪Priame vklady spoločníkov do vlastného imania zvyšujú vlastné imanie spoločnosti. Pod priamymi vkladmi sa rozumejú peňažné a nepeňažné vklady do základného imania, do kapitálových fondov alebo vklady použité na úhradu straty.
▪Preceňovacie zmeny majetku a záväzkov môžu znižovať aj zvyšovať vlastné imanie na základe rozdielu medzi účtovným a reálnym ocenením určitých položiek majetku a záväzkov. Konkrétne prípady sú bližšie vysvetlené pri jednotlivých spoločnostiach.
▪Pod „ostatné zmeny“ zaraďujeme opravy významných chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad, ktoré sa účtujú priamo do vlastného imania (do výsledku hospodárenia minulých období), a ktoré môžu spôsobiť úbytok alebo prírastok vlastného imania podniku. Patria sem taktiež zmeny rezerv zo zabezpečovacích derivátov, prípadne zmeny iných rezerv, ktoré nesúvisia s preceňovaním.
Nasledujúca tabuľka predstavuje prehľad zmien vlastného imania vybraných štátnych podnikov. Uvedené podniky sa podieľajú až 91,9 % na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy prepočítaným na vlastnícke podiely štátu.
Medziročná zmena vlastného imania k 31 .12. 2015 (v tis. eur)
Podnik
VI Δ2015-2014
Výsledok hospodárenia
Dividendy
Precenenie
Vklady spoločníkov
Ostatné
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
150 599
435 119
-288 547
0
0
4 027
Slov. elektr. a prenos. sústava, a.s.
29 446
72 984
-66 134
164
23 167
-736
Slovenské elektrárne, a.s.
-253 589
23 952
0
-288 938
0
11 397
Západoslovenská energetika, a.s.
-2 968
57 935
-60 958
55
0
0
Stredoslovenská energetika, a.s.
13 751
65 646
-51 791
-104
0
0
Východosl. energetika Holding, a.s.
-35 549
22 702
-58 361
109
0
1
Železnice Slovenskej republiky
21 870
17 189
0
-2 032
6 923
-210
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
-5 239
-5 889
0
650
0
0
Železničná spol. Cargo Slovakia, a.s.
77
77
0
0
0
0
Národná diaľničná spoločnosť, a.s
23 383
23 383
0
0
0
0
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
28
Slovenská záručná a rozv. banka, a.s.
2 427
3 036
-1 000
391
0
0
Exportno-importná banka SR
239
489
-250
0
0
0
Lesy SR, š.p.
3 290
7 790
-5 300
0
1 616
-816
Slov. vodohospodársky podnik, š.p.
32 824
-4 509
0
0
0
37 333
Vodohospodárska výstavba, š.p.
154
923
0
92
0
-861
Tipos, nár.lot.spol., a.s.
-4 669
7 300
-8 566
0
0
-3 403
Slovenská pošta, a.s.
2 472
2 183
0
-6
0
295
Verejné prístavy, a.s.
533
810
-269
0
0
-8
Letisko M. R. Štefánika - A.B., a.s.
-7 196
-7 320
0
123
0
1
Transpetrol, a.s.
-212
7 130
-7 000
0
0
-342
Jadrová a vyraď. spoločnosť, a. s.
6 918
14 196
-5 000
-384
0
-1 895
Zdroj: IÚZ
Slovenský plynárenský priemysel, a.s (ďalej „SPP“)
Medziročný nárast vlastného imania v roku 2015 o 150 599 tis. eur bol pozitívne ovplyvnený výsledkom hospodárenia v sume 435 119 tis. eur (nárast o 66 %). Negatívny dopad malo vyplatenie dividendy 288 547 tis. eur, pričom podiel ESA dividendy tvoril sumu 126 970 tis. eur a zvyšných 161 577 tis. eur pripadol na superdividendu. Na ostatných zmenách v sume 4 027 tis. eur sa najvýraznejšie podieľalo zníženie rezervy zo zabezpečovacích derivátov o 4 033 tis. eur.
Výnosy z predaja zemného plynu a elektrickej energie dosiahli hodnotu 1 332 501 tis. eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 12,6 %. Výšku výnosov ovplyvnil najmä nižší predaj objemu zemného plynu, znižujúca cena plynu na svetových trhoch a posilnenie konkurencie. Opatrenia zamerané na úsporu a efektívnejšie využívanie energií, iné palivá v podobe obnoviteľných zdrojov energie a uhlia, nadpriemerné teploty sú faktormi ovplyvňujúcimi zníženú spotrebu plynu.
Oproti tomu tržby za elektrickú energiu zaznamenali v roku 2015 viac ako dvojnásobný medziročný rast. Trend rastu predaja elektrickej energie plánuje SPP udržať. V roku 2015 sa spoločnosti prvý krát podaril pokles počtu odberných miest v dodávke plynu prevýšiť novými odbernými miestami v dodávke elektriny. Náklady na nákup zemného plynu, zmena stavu zásob, nákup elektrickej energie, spotreba materiálu a energie zaznamenali pokles o 12,6 %.
Najvyššiu úsporu zaznamenali náklady na nákup zemného plynu, ktoré súviseli najmä s poklesom objemu nakúpeného plynu a cien CNG (stlačeného zemného plynu) na medzinárodných trhoch. V roku 2015 došlo k významnému zníženiu osobitného odvodu do štátneho rozpočtu o 180 321 tis. eur z dôvodu, že v roku 2014 spoločnosť vykázala vysoký zisk z predaja finančných investícií, z predaja obchodného podielu dcérskej spoločnosti SPP Infastructure, a.s. a z precenenia obchodných podielov v dcérskych a pridružených spoločnostiach. V súvahe k 31. 12. 2015 spoločnosť vykazuje odhad výšky preplatku z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach vo výške 30 547 tis. eur.
Západoslovenská energetika, a.s. (ďalej „ZSE“)
Vlastné imanie ZSE sa v roku 2015 znížilo v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2 968 tis. eur. Výšku vlastného imania negatívne ovplyvnila predovšetkým výplata dividend v sume 60 958 tis. eur. Z nej superdividenda, vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu bola v roku 2015 zaznamenaná vo výške 865 tis. eur a ESA dividenda vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu bola za rok 2015
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
29
vykázaná vo výške 30 223 tis. eur. Naopak, pozitívne na výšku vlastného imania ZSE pôsobil čistý zisk sumou 57 935 tis. eur.
Čistý zisk medziročne klesol o 5,6 % a jeho vývoj ovplyvnila hlavne prevádzková činnosť.V porovnaní s rokom 2014 došlo k výraznejšiemu poklesu tržieb o 24,1 % za služby poskytované dcérskym a pridruženým spoločnostiam. Pokles súvisí aj s organizačnými zmenami v posledných dvoch rokoch, keď ZSE postupne vyčleňovala niektoré činnosti do dcérskych spoločností (v roku 2014 to boli napríklad služby v oblasti investícií a prevádzky distribučnej siete a v roku 2015 zákaznícke služby). Významne negatívny vplyv na čistý zisk mali aj nižšie výnosy z dividend od dcérskych spoločností (v porovnaní s rokom 2014 pokles o 19,8 %). Obdobne ako v roku 2014 aj v roku 2015 bol významný pokles dividend zaznamenaný za spoločnosti ZSE Energy Solutions, s.r.o. a ZSE Energia, a.s. Oproti tomu došlo k úspore na nákladoch z prevádzkovej činnosti o 28,9 % (predovšetkým došlo k úspore na poplatkoch za údržbu informačného systému, poradenstvo a zrušenie služieb call centra). V roku 2015 významne vzrástli v rámci finančných výnosov úroky z pôžičiek pre spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. (nárast o 244,2 %).
Stredoslovenská energetika, a.s. (ďalej „SSE“)
Vlastné imanie SSE sa v roku 2015 zvýšilo o 13 751 tis. eur najmä vplyvom výsledku hospodárenia v sume 65 646 tis. eur. Pozitívny vplyv výsledku hospodárenia zmiernila výplata dividend v sume 51 791 tis. eur.
Čistý zisk roku 2015 zaznamenal v porovnaní s rokom 2014 nárast o 21,1 %, čo bolo spôsobené predovšetkým zvýšením tržieb za dodávku a distribúciu elektrickej energie a z predaja plynu. Obdobne ako v roku 2014, aj v roku 2015 bol zaznamenaný nárast výnosov z dividend od dcérskych spoločností (podstatnú časť tvoril výnos z dividend prijatý od spoločnosti Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s. v sume 41 128 tis. eur).
Z dôvodu požiadaviek ÚRSO sa k 1. januáru a následne k 31. decembru 2015 uskutočnila ďalšia reorganizácia skupiny SSE, v rámci ktorej bola predaná časť podniku do dcérskej spoločnosti Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s. (vybrané činnosti odboru doprava a mechanizácia, a IT činnosti). Z daných transakcií SSE vykázala zisk vo výške 897 tis. eur.
V roku 2015 došlo k zníženiu základného imania v dcérskej spoločnosti Elektroenergetické montáže, a.s., čo malo za následok zníženie investície SSE v sume 4 448 tis. eur.
Východoslovenská energetika Holding, a.s. (ďalej „VSE“)
Vlastné imanie VSE sa v roku 2015 znížilo v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 35 549 tis. eur najmä vplyvom vyplatenia dividend v hodnote 58 361 tis. eur. Z tejto sumy ESA dividenda vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu bola vykázaná vo výške 28 373 tis. eur a superdividenda v sume 2 927 tis. eur. Negatívny vplyv výplaty dividend na výšku vlastného imania zmiernil dosiahnutý zisk v sume 22 702 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
30
Čistý zisk dosiahnutý v roku 2015 bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom 7 násobne nižší, čo je spôsobené predovšetkým tým, že v priebehu roku 2014 bol zrealizovaný prevod hlavného predmetu podnikania – činnosť divízie obchod z pôvodnej spoločnosti VSE, a.s. na spoločnosť VSE Development, a.s., pri ktorom došlo k preceneniu majetku a záväzkov, ktoré tvorilo významnú časť zisku dosiahnutého v roku 2014. Jednorazový vplyv tejto transakcie na výsledok hospodárenia v roku 2014 vidno z porovnania čistého zisku za roky 2015 a 2013, kedy dosiahol približne rovnaké hodnoty.
Zisk z prevádzkovej činnosti vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2,2 násobne najmä vplyvom vyššieho výnosu z prijatých dividend od dcérskych spoločností, ktorý bol daný významným nárastom výsledku hospodárenia dcérskej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. a skutočnosťou, že VSE na základe rozhodnutia valného zhromaždenia kúpila 1. septembra 2015 spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o. od spoločnosti RWE Česká republika, s.r.o.
Slovenské elektrárne, a.s. (ďalej „SE“)
Vlastné imanie SE sa v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 znížilo o 253 589 tis. eur predovšetkým vplyvom zmeny rezerv z precenenia majetku, ktorá je vykázaná v súvislosti so znížením účtovnej hodnoty dlhodobého majetku. Negatívny vplyv rezerv na výšku vlastného imania čiastočne zmiernil dosiahnutý zisk v sume 23 952 tis. eur.
Čistý zisk dosiahnutý v roku 2015 je o 7 násobok nižší ako bol v roku 2014 (pokles o 145 804 tis. eur). Hlavným dôvodom bolo zníženie hodnoty dlhodobého hmotného majetku a zmeny jadrových rezerv. K 31. decembru 2015 SE vykázali zníženie hodnoty dlhodobého hmotného majetku v hodnote 819 694 tis. eur, ktoré odzrkadľuje dopad poklesu trhovej ceny elektrickej energie. Strata zo zníženia hodnoty majetku bola alokovaná na proporcionálnej báze na jednotlivé položky majetku patriace do jednotky generujúcej peňažné toky, najskôr voči rezerve z precenenia majetku (v sume 288 938 tis. eur) a zvyšok bol vykázaný vo výkaze ziskov a strát (v sume 450 867 tis. eur).
Výrazný medziročný pokles nákladov o 488 072 tis. eur spôsobilo prehodnotenie rezerv na vyraďovanie a likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a uskladnenie vyhoretého jadrového paliva najmä na základe dokumentu „Aktualizácia koncepčného plánu vyraďovania JE EBO V2 resp. EMO 1&25 z dôvodu predĺženia prevádzkovej životnosti na 60 rokov“, ktorý bol vypracovaný k 15.10.2015 a následne odsúhlasený Úradom jadrového dozoru SR. Rezervy boli znížené na základe predĺženej životnosti jadrových elektrární a posunutia termínu predpokladaného uvedenia hlbinného úložiska vyhoretého jadrového paliva do prevádzky z roku 2037 na rok 2065.
V roku 2015 došlo k poklesu výnosov z predaja elektrickej energie a tepla o 3,52 %. Kým predaj na domácom trhu, vrátane obchodníkov, mierne poklesol, predaj na zahraničnom trhu naopak mierne stúpol.
Dňa 18.12.2015 podpísali spoločnosti Enel Produzione S.p.A a EP Slovakia B.V., dcérska spoločnosť spoločnosti Energetický a průmyslový holding a.s., zmluvu o predaji 66% podielu Enel Produzione
5 JE EBO V2 označuje elektráreň v Jaslovských Bohuniciach a EMO 1&2 označuje prvý a druhý blok jadrovej elektrárne Mochovce.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
31
S.p.A na základnom imaní spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. Predaj však komplikuje dostavba elektrárne Mochovce a nízke ceny elektrickej energie. SE majú záväzok dostavať tretí a štvrtý reaktor elektrárne Mochovce, pričom odhadovaná cena projektu sa naposledy zdvihla v roku 2014 na 4,6 miliardy eur oproti pôvodným očakávaniam z roku 2008, ktoré boli nižšie o 1,8 miliardy eur. EPH upozornil, že pri súčasných trhových cenách elektriny budú Mochovce vyrábať elektrinu so stratou.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej „SEPS“)
Nárast vlastného imania SEPS o 29 446 tis. eur v porovnaní s rokom 2014 v prevažnej miere ovplyvnilo rozhodnutie jediného akcionára Ministerstva financií SR z 28. júla 2015 o znížení základného imania spoločnosti o 81 833 tis. eur a vzatí z obehu akcií formou ich zrušenia. Zároveň došlo k zvýšeniu základného imania o sumu 105 000 tis. eur upísaním nových akcií, čo sumárne zvýšilo vlastné imanie o sumu 23 167 tis. eur.
Pozitívny vplyv na vlastné imanie mal čistý zisk vo výške 72 984 tis. eur, ktorý bol čiastočne negovaný schválením vyplatenia dividend z nerozdeleného zisku roku 2014 v sume 66 134 tis. eur.
Elektrina vyrobená zo zdrojov na Slovensku bola v roku 2015 približne na rovnakej úrovni ako v roku 2014 (pokles o 0,2 %). Celková brutto spotreba elektriny medziročne vzrástla o 4,3 %. Zvýšenie spotreby elektriny bolo zabezpečené zvýšeným dovozom elektriny zo zahraničia. V roku 2015 sa podiel importu na spotrebe elektriny zvýšil na 8,1 %, v roku 2014 to bolo 3,9 %. Od roku 2007 bol podiel importu elektriny na spotrebe Slovenska najvyšší.
Čistý zisk spoločnosti medziročne vzrástol o 7,6 %. Najväčšou položkou celkových výnosov boli tržby za služby prevádzkovateľa prenosovej sústavy vo výške 393 010 tis. eur, ktoré sú v primárnej miere realizované prostredníctvom dcérskej spoločnosti OKTE, a.s.. V rámci nich najväčší podiel tvorili tržby za prístup do prenosovej sústavy sumou 138 973 tis. eur a tržby za systémové služby sumou 164 064 tis. eur. Tržby tvoria primárne poplatky OKTE, a.s., ktorá ich centrálne fakturuje a následne uhrádza SEPS vo výške fakturácie obchodným partnerom. Od novembra 2014 došlo k spusteniu štvorstranového Market Couplingu (tzv. 4mmC), t. z. prevádzky prepojených denných trhov formou alokácie cezhraničných kapacít medzi českou, slovenskou, maďarskou a rumunskou trhovou oblasťou (dovtedy bolo prepojenie bez Rumunska). V rámci prepojenia SEPS vykonáva funkciu shipping agenta a jej výnosy a náklady tvoria platby za elektrinu prenesenú cez cezhraničné spojenia v rámci prepojenia trhov s elektrinou. Nárast čistého zisku z tejto cezhraničnej aktivity dosiahol 8 379 tis. eur (o 195%).
Náklady spoločnosti sú v najväčšej miere tvorené nákladmi na podporné služby v sume 146 210 tis. eur, ktoré sú potrebné na zabezpečovanie systémových služieb, nákladmi na opravu a údržbu v sume 12 867 tis. eur. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok predstavovala čiastku 13 322 tis. eur. Nárast dlhodobých bankových úverov a finančného lízingu o 22 531 tis. eur mal za následok nárast nákladových úrokov o 289 %.
V roku 2015 z dôvodu dohody o zlúčení dvoch spoločností, v ktorých má SEPS majetkovú účasť, došlo k preceneniu finančnej investície o 138 tis. eur (nárast o 3 %). Spolu s odloženou daňou k
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
32
finančnej investícii a odloženou daňou súvisiacou s odvodom z podnikania v regulovaných odvetviach došlo k medziročnej zmene položky precenenia tvoriacej súčasť vlastného imania o 164 tis. eur. Spoločnosť má penzijný program s vopred stanoveným dôchodkovým plnením a príspevkami. Strata súvisiaca s poistno-matematickými odhadmi v súvislosti s penzijným programom pri odchode do dôchodku je v sume 943 tis. eur a spolu s rezervou na odchodné 208 tis. eur sa na medziročnom znížení vlastného imania podieľajú sumou 736 tis. eur.
Lesy SR, š.p. (ďalej „Lesy SR“)
Vlastné imanie spoločnosti sa v roku 2015 zvýšilo o 3 290 tis. eur najmä v súvislosti so ziskom v sume 7 790 tis. eur. Dividendy (podiely na zisku) boli vyplatené v sume 5 300 tis. eur v dvoch splátkach po 2 650 tis. eur.
Čistý zisk medziročne klesol o 14 %. Na výnosoch sa najvyššou mierou podieľajú tržby za vlastné výkony a tovar v sume 214 992 tis. eur. Tržby za predaj dreva v sume 197 132 tis. eur narástli o 7,9 %, keď pokles cien dreva bol kompenzovaný nárastom objemu vyťaženého dreva. Napriek úsiliu o rýchle spracovanie kalamitného dreva z veternej smršti Žofia, ktorá zasiahla Slovensko v máji 2014, bolo drevo v roku 2015 znehodnotené poveternostnými vplyvmi a jeho kvalita a tým pádom aj cena sa výrazne znížila. Ostatné tržby ťažobnej činnosti poklesli o 23 %. Osobné náklady vzrástli o 6,7 %, náklady na služby zaznamenali nárast o 4,8 %, v rámci nich náklady na ťažbovú činnosť zaznamenali nárast o 9,7 %. Tieto do určitej miery odzrkadľujú vplyv veternej kalamity z roku 2014, kedy náročnosť spracovania kalamitných porastov je vyššia a vyššie sú i ceny dodávateľov lesníckych prác. Pokles o 1 780 tis. eur zaznamenali náklady na služby v pestovnej činnosti hradenej z eurofondov.
Pozitívny vplyv na vlastné imanie mala zmena základného imania v súhrnnej výške 1 616 tis. eur v súvislosti s inventúrou, delimitáciou a reštitúciou pozemkov v zmysle Zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ostatné zmeny negatívne vplývali na vlastné imanie vo výške 816 tis. eur. Tieto tvorili najmä dar Národnému lesníckemu centru vo Zvolene v sume 600 tis eur, oprava chyby v odloženej dani 1 329 tis. eur a zmeny v štatutárnych a ostatných fondoch 1 445 tis. eur. Ako sporný majetok spoločnosť eviduje stavby a pozemky v hodnote 21 201 tis. eur. Uvedená skutočnosť môže mať v budúcnosti negatívny vplyv na výšku vykázaného majetku v prípade reštitúcií.
Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s. (ďalej „Tipos“)
V porovnaní s rokom 2014 došlo k zníženiu vlastného imania TIPOS-u o 4 669 tis. eur najmä z dôvodu vyplatenia dividendy v sume 8 566 tis. eur. Ďalším negatívnym vplyvom na vlastné imanie bolo vyplatenie výhier v hodnote 3 047 tis. eur z Fondu na podporu a zabezpečenie hazardných hier. Negatívne vplyvy týchto dvoch položiek čiastočne kompenzoval čistý zisk vo výške 7 300 tis. eur.
Čistý zisk v medziročnom porovnaní klesol o 23 % najmä vplyvom významného rastu nákladov na výhry (v porovnaní s rokom 2014 nárast o 26 294 tis. eur). Táto položka má stúpajúcu tendenciu za posledné dva roky zaznamenala kumulatívny nárast o 16,5 %. Oproti tomu na zisk najpozitívnejšie v posledných rokoch vplývajú výnosy z hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu,
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
33
ktoré v roku 2015 vzrástli o 10,9 %. Výnosy z ostatných hier (lotérie, kurzové stávky, nelotériové produkty) vzrástli len o 1,8 %.
Formou zákonného odvodu z prevádzkovania hazardných hier spoločnosť odviedla do štátneho rozpočtu 35 807 tis. eur (pokles o 0,7 %). V danom roku spoločnosť uhradila do štátneho rozpočtu ročnú splátku mimoriadneho odvodu roku 2014 vo výške 2 004 tis. eur. Spoločnosť eviduje ako krátkodobé záväzky neuhradenú splátku mimoriadneho odvodu roku 2015 v sume 2 004 tis. eur a zostávajúcu časť vo výške 7 976 tis. eur v dlhodobých záväzkoch, ktorých splatnosť je do 31.12.2020.
Železnice Slovenskej republiky (ďalej „ŽSR“)
Vlastné imanie ŽSR sa v roku 2015 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 21 870 tis. eur najmä vplyvom čistého zisku vo výške 17 189 tis. eur a nepeňažného vkladu vo výške 6 923 tis. eur.
Čistý zisk medziročne výrazne vzrástol o 12 357 tis. eur (takmer 3,6 násobný rast) z dôvodu rastu výnosov o 2,5 % a poklesu prevádzkových nákladov o 0,8 %. Hlavný vplyv na rast prevádzkových výnosov mali vyššie tržby z prevádzkovania železničnej infraštruktúry (najmä zvýšenie tržieb za pridelenie kapacity železničnej infraštruktúry na železničných tratiach pre osobnú dopravu o 9,6 %, pre nákladnú dopravu o 4,3 %) ako aj z predaja a distribúcie trakčnej elektriny (vplyv rastu dopravných výkonov). Hlavným zdrojom zaznamenaného rastu tržieb bol zvýšený objem výkonov v oblasti osobnej dopravy. Nárast výkonov bol zaznamenaný najmä na strane prepravcu Regio Jet (dôsledok navýšenia vozby osobných vlakov) a na strane Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. - vplyv zvýšenej potreby vlakov pre osobnú prepravu z dôvodu realizácie opatrenia v zmysle rozhodnutia vlády SR o bezplatnej preprave žiakov, študentov a dôchodcov vo vlakoch od 17. novembra 2014. Výška tržieb za prístup do železničnej infraštruktúry, ktorú tvorí kompenzácia poskytovaná štátom ŽSR za zníženie poplatkov za prístup do železničnej infraštruktúry nákladným prepravcom sa medziročne nezmenila6.
Pokles prevádzkových nákladoch bol spôsobený zúčtovaním opravných položiek k pohľadávkam voči Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. z dôvodu úhrady pohľadávky. Výška dosiahnutého poklesu bola čiastočne eliminovaná rastom v nákladových položkách energie (protihodnota k vyššiemu nákupu elektriny bol vyšší predaj elektriny), osobné náklady (vplyv novej kolektívnej zmluvy), materiál a suroviny a opravy a udržiavanie.
Pozitívne vplyvy na strane prevádzkových nákladov a výnosov doplnil aj významný pokles nákladových úrokov, ktorý svojím vplyvom pokryl súčasný pokles výnosových úrokov.
Okrem zisku pozitívne ovplyvnil výšku vlastného imania aj nepeňažný vklad do kapitálových fondov vo výške 6 923 tis. eur v podobe prevodu vlastníckeho práva k pozemkom. Negatívny dopad na konečný stav vlastného imania malo precenenie rezervy na zamestnanecké požitky vo výške 2 032 tis. eur.
6 Kompenzácie sa poskytujú na základe Uznesenia vlády SR č. 390/2013 prijatého 10. júla 2013 s účinnosťou do 31. 12. 2016.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
34
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ďalej „ŽS Slovensko“)
Vlastné imanie ŽS Slovensko sa v roku 2015 znížilo o 5 239 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutej straty vo výške 5 889 tis. eur.
Generovanie straty, ktorá sa medziročne znížila o 7,7 %, spôsobilo hlavne pokles tržieb za prepravu osôb, súvisiacich výkonov vplyvom stratových IC vlakov a nižšieho počtu prepravených osôb z dôvodu redukcie prepravných výkonov IC vlakov. Naopak výrazný medziročný rast počtu cestujúcich bol zaznamenaný vo vnútroštátnej preprave osôb ovplyvnený predovšetkým zavedením bezplatnej prepravy pre vybrané kategórie cestujúcich (deti, študenti a dôchodcovia) vyplývajúcej zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. V medzinárodnej doprave bol tiež zaznamenaný mierny rast počtu cestujúcich a to o 0,3 %.
Celkový medziročný rast počtu cestujúcich o 21,1 % sa v konečnom dôsledku prejavil nielen rastom výnosov z prepravy vo verejnom záujme, ale aj rastom nákladov súvisiacich s vyššími výkonmi v preprave. Napríklad došlo k rastu odpisov o 26,5 % z dôvodu obstarania nových vozňov, k rastu osobných nákladov o 1,8 % z dôvodu vyššieho počtu zamestnancov.
Úspora bola zaznamenaná na položke spotreba materiálu a služieb, pričom bola spôsobená rozpustením časti rezervy na environmentálne záťaže. V zmysle Uznesenia vlády SR č. 38/2015 bola rezerva pre vybrané objekty zrušená z dôvodu zaradenia do Operačného programu „Kvalita životného prostredia“, v rámci ktorého môže Ministerstvo životného prostredia SR na ich sanáciu žiadať nenávratný finančný príspevok zo zdrojov EÚ.
Na zmiernení vygenerovanej straty sa spolupodieľal aj pokles úrokov z úverov, kurzové zisky a vyšší zisk z precenenia derivátov.
Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (ďalej „NDS“)
Vlastné imanie NDS sa v roku 2015 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku len vplyvom čistého zisku o 23 383 tis. eur.
Čistý zisk zaznamenal medziročne pokles o 29,1 %. Bol spôsobený vplyvom nákladov na elektronické mýto, ktoré vzrástli o 25,7 %. Najväčší vplyv na to mala zmena spôsobu účtovania platieb realizovaných cez palivové karty a náklady na zmenený systém. Rast nákladov bol zaznamenaný aj na položke odpisov a amortizácie z dôvodu dokončenia a zaradenia majetku do užívania, osobných nákladov z dôvodu vyššieho počtu zamestnancov. Naopak pozitívny vývoj bol vykázaný na nižšej spotrebe materiálu, služieb a vyšších výnosoch z dotácií. Vyššie investičné dotácie poskytnuté zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ boli určené na krytie investičných výdavkov vynaložených na výstavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a ostatných ciest.
Negatívny vývoj niektorých nákladov čiastočne eliminovali výnosy, ktoré sa zvýšili o 3,1 % vplyvom zvýšenia dopravnej intenzity a otvorenia nových diaľničných úsekov, čo prináša dodatočné výnosy z poplatkov za používanie diaľničnej infraštruktúry. Pozitívny vplyv malo aj zvýšenie výnosov z elektronického mýta a predaja diaľničných nálepiek, a to najmä vplyvom vyššieho predaja ročných
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
35
diaľničných známok, ktorý predstavoval takmer 60,0 % z celkového objemu predaja diaľničných známok. Celkové zvýšenie výnosov zo spoplatnených úsekov bolo medziročne o 5,8 %.
Exportno-importná banka Slovenskej republiky (ďalej „EXIMBANKA“)
Vlastné imanie EXIMBANKY sa v roku 2015 zvýšilo o 239 tis. eur vplyvom zisku bežného účtovného obdobia vo výške 489 tis. eur. Pozitívny vplyv zisku čiastočne eliminovalo vyplatenie odvodu do štátneho rozpočtu vo výške 250 tis. eur.
Zisk vzrástol o 43,0 % vplyvom uplatnenia nevyužitej daňovej straty z minulých rokov. Zisk pred zdanením medziročne klesol o 62,0 % najmä vplyvom rastu tvorby rezervy na záruky a poklesu čistého úrokového výnosu ako výsledku výraznejšieho poklesu úrokových výnosov ako poklesu úrokových nákladov. Negatívny vplyv nižších úrokových výnosov bol spôsobený poklesom najmä v segmente pohľadávok voči klientom o 7,5 % a v segmente pohľadávok voči bankám bol zaznamenaný pokles o 10,2 %. Výsledok bol dosiahnutý poklesom angažovanosti v oblasti bankových úverov o 13,9 %, najmä z dôvodu splatenia pohľadávok klientmi. Spoločnosť naďalej v súlade so svojou stratégiou znižovala objem refinančných úverov pre banky a zameriavala sa prioritne na poskytovanie priamych úverov exportérom. Najväčšie zastúpenie pritom mali investičné úvery určené na nákup a modernizáciu technológie a súvisiacej infraštruktúry.
Angažovanosť v oblasti bankových záruk medziročne klesla o 6,4 % z dôvodu cieleného znižovania angažovanosti v niektorých obchodných prípadoch. Z pohľadu druhu poskytovaných záruk došlo k nárastu neplatobných bankových záruk o 14,2 % poskytovaných na kvantitatívne, prípadne kvalitatívne podmienky kontraktu. Neplatobné bankové záruky boli zamerané na podporu realizácie komplexných vývozných kontraktov „na kľúč“. Oproti tomu klesla angažovanosť v oblasti platobných bankových záruk o 10,9 % z dôvodu splácania úverov zabezpečených týmito zárukami. Napriek zníženiu angažovanosti v oblasti bankových záruk došlo k navýšeniu rezervy na záruky.
Ku koncu roka 2015 bol zaznamenaný pokles aj oblasti poistnej angažovanosti o 2,4 %. Z pohľadu druhu poskytnutých poistení bol zaznamenaný nárast poistenia neobchodovateľných rizík o 2,6 %. Dopad poistenia na zisk za obdobie bol kladný najmä vplyvom vyššieho predpísaného poistného očisteného o podiel zaisťovateľov. Pozitívny dopad na zisk malo aj rozpustenie opravných položiek najmä k pohľadávkam voči klientom.
Podstatné informácie k ostatným podnikom štátnej správy
Vlastné imanie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (ďalej „SVP“) sa v roku 2015 zvýšilo o 32 824 tis. eur predovšetkým vplyvom nárastu základného imania, ktorý vznikol bezplatným nadobudnutím pozemkov do správy SVP. Nadobudnutie pozemkov spočívalo v zaradení pozemkov do majetku spoločnosti, ktoré do toho času vôbec neboli, resp. boli nesprávne zapísané v katastri nehnuteľností. Hospodársky výsledok strata v sume 4 509 tis. eur bol spôsobený hlavne poklesom tržieb z nájomného s Vodohospodárskou výstavbou, š.p. za Vodné dielo Gabčíkovo a poklesom tržieb za hydroenergetický potenciál kvôli mimoriadnemu suchu v roku 2015.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
36
Vláda SR uznesením č. 250 zo dňa 19.5.2015 schválila predaj 49 % podielu štátu v Slovak Telekome, a.s. (ďalej „ST“) formou priameho predaja majoritnému akcionárovi Deutsche Telekomu. Kúpna cena za podiel štátu v ST bola dohodnutá na 900 000 tis. eur. Nemecká firma 30.10.2015 zaplatila na účet Ministerstva financií SR 800 000 tis. eur (príjem štátnych finančných aktív) a ďalších 100 000 tis. eur je viazaných na osobitnom účte pre prípadné súdne spory. Obe strany sa zároveň dohodli na vyplatení dividend za výsledky hospodárenia v roku 2014 vo výške 16 000 tis. eur.
Štátny podiel v ST sa mal pôvodne predávať prostredníctvom verejnej ponuky akcií. Podľa pôvodného rozhodnutia vlády SR z februára 2015 bolo zámerom predať 49 % akcií ST formou tzv. duálneho procesu („dual track“), t.j. verejnou ponukou akcií na kapitálových trhoch v kombinácií s priamym predajom, v závislosti od toho, ktorou formou sa dosiahne pre štát najvýhodnejšia predajná cena. Štát sa napokon rozhodol nepokračovať v procese predaja podielu cez burzy, pretože dostal výhodnejšiu ponuku od majoritného akcionára ST. Dopyt na kapitálových trhoch pritom pri verejnej ponuke akcií vygeneroval cenu na spodnej hranici ponukového pásma na úrovni 17,70 eura za akciu. Za celý predávaný podiel by tak predajom cez burzu štát zinkasoval 750 000 tis. eur. Vzhľadom na túto skutočnosť vláda SR dňa 6.5.2015 rozhodla o tom, že 49 % podiel Fondu národného majetku SR v ST bude realizovaný formou priameho predaja za vyššiu ponúknutú cenu, ako bola trhová cena vygenerovaná v rámci úvodnej verejnej ponuky akcií.
Zákonom č. 375/2015 Z.z. došlo k zrušeniu Fondu národného majetku SR s účinnosťou ku dňu 15.12.2015. Následne Ministerstvo hospodárstva SR vydalo rozhodnutie o určení právneho nástupcu FNM SR, ktorým sa k 1.1.2016 stala spoločnosť MH Manažment, a.s.. MH Manažment, a.s. vstúpila do všetkých práv a povinností FNM SR (prešiel na ňu majetok FNM SR, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzkov FNM SR). Stopercentným akcionárom spoločnosti je Ministerstvo hospodárstva SR.
3.2.3Vlastné imanie Národnej banky Slovenska
Národná banka Slovenska (ďalej „NBS“) aj v roku 2015 čelila v rámci Eurosystému viacerým výzvam, medzi ktoré patrilo najmä pretrvávanie prostredia nízkych úrokových sadzieb, rozširovanie využívania neštandardných nástrojov v podmienkach rastu globálnych rizík, ale aj sfunkčnenie druhého piliera Bankovej únie (Jednotného rezolučného fondu) a zavedenie nového mechanizmu rotácie hlasovacích práv (v dôsledku vstupu Litvy do eurozóny).
Medziročná zmena vlastného imania NBS k 31 .12. 2015 (v tis. eur)
VI Δ2015-2014
Výsledok hospodárenia
Dividendy
Precenenie
Vklady spoločníkov
Ostatné
Národná banka Slovenska
58 853
4 604
0
54 249
0
0
Zdroj: IÚZ
Vlastné imanie NBS dosiahlo k 31.12.2015 zápornú hodnotu -3 358 368 tis. eur. Vlastné imanie sa v roku 2015 zvýšilo (znížila sa jeho záporná hodnota) o 58 853 tis. eur, a to predovšetkým vplyvom navýšenia stavu účtov precenenia o 54 249 tis. eur. V menšej miere k rastu vlastného imania prispel aj čistý zisk v sume 4 604 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
37
Zisk bežného obdobia v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2014 zaznamenal pokles až o 95,49 % najmä vplyvom negatívneho vývoja zisku z finančných činností. Primárnym dôvodom bol pokles čistých úrokových výnosov z euro investícií a navýšenia všeobecnej rezervy na finančné riziká. Pokles čistých úrokových výnosov z euro investícií súvisí najmä so znížením čistého úrokového výnosu z cenných papierov (v dôsledku zavedenia záporných úrokových sadzieb od roku 2014) a so znížením objemu portfólia cenných papierov (poklesol podiel investičného portfólia denominovaného v EUR v prospech rastu podielu investičného portfólia denominovaného v USD). Pokles základnej úrokovej sadzby ECB mal významný vplyv aj na zníženie pohľadávok v rámci Eurosystému (pokles o 77,3%), ktoré predstavujú pozíciu NBS voči ostatným členom Európskeho systému centrálnych bánk z cezhraničných operácií (najmä z operácií realizovaných prostredníctvom TARGET2).
V priebehu roku 2015 výrazne vzrástli cenné papiere držané na účely menovej politiky (dlhové cenné papiere emitované najmä verejnou správou a peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny) o 5 024 925 tis. eur (nárast o 78,7 %). Nárast bol spôsobený najmä nákupom cenných papierov v rámci nového programu PSPP (Public sector asset purchase programme - program nákupu aktív verejného sektora na sekundárnych trhoch) spusteného v marci 2015, ktorého cieľom bolo uvoľňovanie menových a finančných podmienok vrátane podmienok pre poskytovanie úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam v eurozóne. Zároveň v roku 2015 došlo aj k poklesu položky „ostatné cenné papiere“ o 2 369 230 tis. eur (pokles o 49,3%) hlavne z dôvodu termínu splatnosti cenných papierov.
3.2.4Implicitné záväzky
Implicitné záväzky sú podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti definované ako „rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy“. Z uvedeného vyplýva, že nejde o záväzky vykázané v súvahe subjektov verejnej správy, keďže ich ocenenie môže byť problematické. Napriek tomu v individuálnych prípadoch možno, pri použití adekvátnych analytických metód a pri zohľadnení aktuálneho legislatívneho stavu, odhadnúť ich výšku.
Odhad implicitných záväzkov (tis. eur)
Hodnota k 31.12.2015
Hodnota k 31.12.2014
2015-2014
% HDP
tis. Eur
% HDP
tis. Eur
p.b.
tis. Eur
Starnutie obyvateľstva
-131,0%
-103 068 501
-148,6%
-111 803 428
17,7
8 734 928
- dôchodkový systém
-50,0%
-39 348 666
-57,8%
-43 445 940
7,8
4 097 274
- zdravotníctvo
-87,4%
-68 777 648
-99,4%
-74 796 443
12,0
6 018 795
- dlhodobá starostlivosť
-16,1%
-12 663 692
-17,2%
-12 965 831
1,1
302 139
- poistenie v nezamestnanosti
5,5%
4 312 789
6,1%
4 555 428
-0,6
-242 640
- školstvo
17,0%
13 408 716
19,7%
14 849 357
-2,7
-1 440 641
PPP projekt - rýchlostná cesta R1
-2,7%
-2 009 083
-2,8%
-2 114 061
0,1
104 978
Národný jadrový fond
3,1%
2 351 679
3,3%
2 450 852
-0,1
-99 173
Implicitné záväzky spolu
-130,5%
-102 725 905
-148,2%
-111 466 637
17,7
8 740 732
Zdroj: IFP
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
38
Implicitné záväzky spojené so starnutím obyvateľstva najviac negatívne ovplyvňujú záväzky dôchodkového systému a zdravotníctva spolu vo výške 137,4 % HDP. Poistenie v nezamestnanosti a výdavky na školstvo sú položkami, ktoré naopak celkovú výšku implicitných záväzkov znižujú spolu vo výške 22,5 % HDP. Starnutie populácie prináša so sebou postupné znižovanie počtu detí a aktívneho obyvateľstva na trhu práce, čo automaticky vedie (za predpokladu nezmenených iných podmienok ako napríklad očakávaný väčší dôraz na výdavky do školstva v budúcnosti) k úsporám na strane výdavkov verejných financií.
Hodnota implicitných záväzkov klesla ku koncu roku 2015 na úroveň 130,5 % HDP. V porovnaní s rokom 2014 klesli implicitné záväzky o 17,7 p.b. Táto zmena je primárne výsledkom aktualizácie makroekonomických údajov (vrátane prognózy príjmov) a posunom východiskového roka. Tieto faktory sa týkajú všetkých zložiek implicitných záväzkov, najviac však boli ovplyvnené aktualizáciou príjmov implicitné záväzky zdravotníctva, ktoré sa hlavne z tohto dôvodu znížili o 12 p.b. Na strane výdavkov súvisiacich so starnutím populácie nenastala v roku 2015 žiadna výrazná zmena.
Na zmenu implicitných záväzkov oproti predchádzajúcemu roku pôsobili dve vecné úpravy:
▪Záväzky spojené s dôchodkovým systémom sa znížili o 8,0 % HDP vplyvom vyňatia výsluhových dôchodkov z odhadovaných implicitných záväzkov na starobné dôchodky, bez tejto korekcie by záväzky do dôchodkového systému medziročne mierne vzrástli o 0,3 % HDP. Počnúc rokom 2014 sa v rámci účtovníctva vykazujú rezervy na zamestnanecké požitky v ústrednej správe. Rezervy na výsluhové dôchodky silových zložiek (vojaci, policajti, colníci a hasiči) tvoria hlavnú zložku rezerv na zamestnanecké požitky. Z dôvodu odstránenia duplicity vo výpočte odhadu čistého bohatstva boli preto za rok 2015 implicitné záväzky prislúchajúce výsluhovým dôchodkom vyňaté. Počnúc týmto rokom sú vo výpočte čistého bohatstva výsluhové dôchodky premietnuté formou účtovných rezerv a dôchodky všeobecného systému dôchodkového poistenia (poistenci Sociálnej poisťovne) sú do čistého bohatstva premietnuté odhadom implicitných záväzkov.
▪V porovnaní s minuloročnou projekciou implicitných záväzkov pristúpilo MF SR k vynechaniu memorandovej položky PPP projektu na výstavbu Univerzitnej nemocnice v Bratislave. V roku 2014 táto položka nevstupovala priamo do výšky implicitných záväzkov, keďže sa čakalo na definitívne potvrdenie realizácie stavby. Vzhľadom na to, že k schváleniu tohto PPP projektu nedošlo, neuvažujeme pre rok 2015 s vplyvom tohto projektu ani memorandovo.
Dve položky implicitných záväzkov, ktoré nesúvisia so starnutím obyvateľstva, boli medziročne zmenené len minimálne na úrovni 0,1 % HDP. Implicitné záväzky súvisiace so splácaním dlhodobého PPP projektu rýchlostnej cesty R1 sú kvantifikované na základe odhadu platieb štátu za dostupnosť počas celej doby trvania koncesie do roku 2041. Oproti roku 2014 došlo k miernemu poklesu z dôvodu posunu východiskového roka a aktualizácie platieb za dostupnosť.
Implicitný záväzok súvisiaci s Národným jadrovým fondom vyplýva z financovania vyraďovania jadrových zariadení, keď veľkosť budúcich nákladov výraznejšie porastie kvôli zvyšujúcim sa nákladom na skladovanie a likvidáciu jadrového odpadu. V celom horizonte, najmä vďaka kumulujúcemu sa prebytku systému v prvých dekádach, je vplyv zahrnutia Národného jadrového
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
39
fondu kladný vo výške 3,1 % HDP a znižuje celkové implicitné záväzky. Mierne zhoršenie prebytku oproti predchádzajúcemu roku spôsobilo posunutie východiskového roku.
3.2.5Podmienené záväzky
Podmienenými záväzkami sú iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach individuálnej účtovnej závierky. Nejde teda o záväzok vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie (výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené a úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý).
Celkové podmienené záväzky verejného sektora boli k 31.12.2015 vykázané vo výške 13 271 343 tis. eur (16,9 % HDP). V rámci verejného sektora bola rozhodujúca časť (99,7 %) podmienených záväzkov vykázaná v sektore ústrednej správy vrátane podnikov štátnej správy. Zvyšná časť pripadá na samosprávu, ktorá okrem obcí a vyšších územných celkov zahŕňa aj ich rozpočtové a príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti. Medziročný pokles celkových podmienených záväzkov o 129 716 tis. eur ku koncu roka 2015 je ďalej popísaný podľa jednotlivých skupín najväčších podmienených záväzkov.
Podmienené záväzky podľa zložiek verejného sektora (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
31.12.2015
2015-2014
Ústredná správa a podniky štátnej správy
12 034 579
13 309 615
13 228 220
-81 395
Vyššie územné celky a ich účtovné jednotky
7 578
5 832
2 615
-3 217
Obce a ich účtovné jednotky
21 165
85 612
40 508
-45 104
Spolu
12 063 322
13 401 059
13 271 343
-129 716
Prvú skupinu tvoria podmienené záväzky vyplývajúce z kapitálu splatného na požiadanie a záruk v medzinárodných finančných inštitúciách. Najväčší podmienený záväzok je vykázaný pri Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) vo výške 5 108 800 tis. eur. Tento finančný mechanizmus je určený na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny. Základné imanie ESM v sume 700 000 000 tis. eur tvorí 80 000 000 tis. eur vo forme splatených akcií (z toho podiel SR: 659 200 tis. eur) a 620 000 000 tis. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie (z toho podiel SR: 5 108 800 tis. eur). Slovenská republika sa ratifikáciou zmluvy, ktorou sa zriaďuje ESM zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 000 000 tis. eur absorbovaním strát ESM, Správna rada ESM vyzve akcionárov na jeho splatenie jednoduchou väčšinou.
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) je predchodca ESM (tzv. euroval 1). Slovenská republika sa ako členský štát EFSF zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú stabilizačnú pomoc. V zmysle zákona o špecifických štátnych zárukách sa Slovensko musí podieľať na celkovej výške záruk do sumy, ktorá nepresiahne 7 727 570 tis. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. Stav záruk vystavených Slovenskou
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
40
republikou bol k 31.12.2015 vo výške 2 183 149 tis. eur a v priebehu roka 2015 sa znížil o 135 180 tis. eur7 z dôvodu zrušenia EFSF dlhopisov v celkovej výške 10 900 000 tis. eur, ktoré boli určené pre Grécko na rekapitalizáciu bánk. Grécky program finančnej pomoci z EFSF bolo možné čerpať najneskôr do 30.6.2015. Keďže do tejto doby sa predmetné dlhopisy nepoužili, došlo k ich zrušeniu. Po zrušení dlhopisov došlo zároveň k zrušeniu záruk na nich viazaných. K poklesu vystavených záruk tiež čiastočne prispela splatnosť EFSF dlhopisov v polovici júla 2015.
Ostatné medziročné zmeny v kategórii kapitálu splatného na požiadanie spôsobili úpravy členského podielu v cudzej mene (precenenie), ktoré má Slovensko ako akcionár v medzinárodných finančných inštitúciách.
Prehľad najväčších podmienených záväzkov (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
31.12.2015
2015-2014
Kapitál na požiadanie a záruky v medz. fin. inštitúciách
8 390 704
8 573 444
8 464 557
-108 887
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)
5 109 000
5 108 800
5 108 800
0
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)
2 188 070
2 318 329
2 183 149
-135 180
Európska investičná banka
573 996
580 496
573 996
-6 500
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
339 803
385 983
424 731
38 748
Európska banka pre obnovu a rozvoj
101 359
101 359
101 359
0
Rozvojová banka rady Európy
16 853
16 854
16 854
0
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu
11 526
11 526
11 526
0
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky
2 485
2 485
2 823
338
Medzinárodná investičná banka
47 612
47 612
41 319
-6 293
Medzinárodné investičné arbitráže
414 839
254 394
263 500
9 106
Zdravotná poisťovňa Union, a.s.
26 000
27 394
29 500
2 106
Bývalá zdravotná poisťovňa Apollo, a.s.
131 400
0
0
0
U.S. Steel Košice, a.s.
257 439
0
0
0
Eurogas Inc. a Belmont Resources Inc.
0
227 000
234 000
7 000
Ostatné súdne spory
1 872 876
1 750 985
2 203 937
452 952
Ministerstvo financií SR
823 467
555 878
553 361
-2 517
Ministerstvo vnútra SR
0
128 906
81 129
-47 777
Kancelária národnej rady SR
724 735
728 073
596 323
-131 750
Fond národného majetku SR
208 543
221 286
858 053
636 767
Slovenský pozemkový fond
116 131
116 842
115 071
-1 771
Iné (FNM, podniky, MFSR)
1 114 460
2 595 998
2 012 118
-583 880
FNM - Privatizačné zmluvy
1 114 433
1 013 876
1 010 197
-3 679
FNM - Nevyrovnané reštitučné nároky
27
27
27
0
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
0
1 111 581
284 125
-827 456
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
0
146 880
146 880
0
Exportno-importná banka Slovenska
0
198 396
169 172
-29 224
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s.
0
115 050
47 142
-67 908
7 EFSF má vplyv na podmienené záväzky i dlh verejnej správy (kapitola 1.2.). Odlišná suma vyplýva z rozdielnej metodiky dlhu a podmienených záväzkov. Do verejného dlhu sa zaratúva podiel Slovenska na skutočnej pôžičke programovým krajinám z EFSF. Do podmienených záväzkov sa započítavajú záruky Slovenska za pôžičky, ktoré EFSF získava na kapitálovom trhu, aby mohol poskytnúť pôžičky programovým krajinám. Navyše, záruky sú kvôli ratingu poskytované na vyššiu sumu, ako si EFSF v skutočnosti na trhu požičiava a požičaná suma na trhu nemusí byť úplne zhodná s tou, ktorú EFSF potrebuje v danom roku na pôžičky pre krajiny.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
41
Záruky MF SR voči SZRB, a.s.
0
10 188
12 575
2 387
MH Invest, s.r.o
0
0
342 000
342 000
Spolu
11 792 879
13 174 821
12 944 112
-230 709
Medzinárodné investičné arbitráže vznikajú domnelým porušením bilaterálnych investičných dohôd uzatváraných medzi suverénnymi štátmi na podporu a ochranu investícií. Predmetom sporov je náhrada škody za porušenie dohôd o podpore a ochrane investícií.
V roku 2014 začalo arbitrážne konanie s EuroGas Inc. a Belmont Resources Inc.. Spor o náhradu škody vedú uvedené spoločnosti voči SR z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia na ťažbu mastenca. Arbitráž je vedená podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a USA a bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Kanadou. V septembri 2015 žalobcovia predložili výpočet škody v rámci arbitrážneho konania. Suma, ku ktorej dospel znalec John MH Ellison, sa zvýšila o 7 000 tis. eur od prvotného odhadu, ktorý žalobcovia predložili na začiatku zmierovacieho konania v roku 2014.
Pri medzinárodnej arbitráži so Zdravotnou poisťovňou Union, a.s. ide o spor Achmea vs. Slovenská republika, ktorý sa vedie z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi, holandskej spoločnosti Achmea B.V., odškodnenie vo výške cca 25,2 mil. eur plus úroky vo výške cca 2,7 mil. eur. SR napadla tento rozsudok ako aj jurisdikčné rozhodnutie tribunálu pred nemeckými súdmi. V súčasnosti prebieha konanie pred Súdnym dvorom EÚ, ktorý rozhoduje o otázke aplikovateľnosti bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, ktorú ako predbežnú otázku predložil Súdnemu dvoru EÚ Nemecký spolkový súd v máji 2016. Achmea taktiež paralelne požiadala Luxemburský súd o výkon rozhodnutia arbitrážneho tribunálu z decembra 2012 a zablokovanie majetku SR. Súd spoločnosti Achmea vyhovel a nariadil zablokovanie slovenského majetku v hodnote 29 500 000 tis. eur, voči čomu sa SR odvolala a toto konanie stále prebieha.
Najväčší nárast v kategórii ostatných súdnych sporov zaznamenal Fond Národného majetku SR, ktorý eviduje súdne spory v súvislosti s privatizovaným majetkom (žaloba o náhradu škody, exekučné konanie, náhrada škody z odstúpenia od zmluvy a iné). V júni roku 2015 podali Slovenské elektrárne, a.s. žalobu proti Fondu národného majetku SR a proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom hospodárstva SR pred Medzinárodné rozhodcovské centrum vo Viedni na základe Zmluvy o odškodnení. V tomto prípade nejde o medzinárodnú investičnú, ale o medzinárodnú komerčnú arbitráž. Výška žalovanej sumy je 588 217 tis. eur plus úroky 9,05 % p.a. K nárastu evidovaných súdnych sporov prispelo aj ich komplexné prehodnotenie v súvislosti so zrušením FNM SR ku koncu roka 2015.
Kancelária národnej rady SR eviduje súdne spory najmä zo žalôb o náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťou NR SR a antidiskriminačné žaloby sudcov. Najväčšou sumou o
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
42
131 400 tis. eur sa znížili súdne spory z dôvodu, že navrhovateľ European American Investment Bank AG vzal svoju žalobu v priebehu roka 2015 späť.
Súdne spory Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poklesli o 47 777 tis. eur z dôvodu ich prehodnotenia a vykázania v súvahe vo forme vytvorených rezerv. Tento pokles mal neutrálny vplyv na čisté bohatstvo, pretože pokles podmienených záväzkov bol kompenzovaný znížením vlastného imania z dôvodu vytvorenia rezerv.
Z ostatných podmienených záväzkov zaznamenal najväčšiu zmenu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý vykazuje podmienené záväzky súvisiace najmä s finančnými derivátmi slúžiacimi na zaistenie obchodov na nákup plynu. Pokles o 827 456 tis. eur spôsobil medziročný pokles devízových obchodov.
Nárast podmienených záväzkov MH Invest, s.r.o. o 342 000 tis. eur súvisel s budovaním investičného parku pre Jaguar Land Rover. MH Invest, s.r.o., ako účelová spoločnosť, bude zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z investičnej zmluvy medzi Jaguar Land Rover Limited, Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., Slovenskou republikou a mestom Nitra. Vecne pôjde najmä o výkup pozemkov a prípravu areálu investície.
Podmienené záväzky Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. klesli o 67 908 tis. eur z dôvodu zmeny v zmluvných záväzkoch na nákup dlhodobého majetku. Ako sa majetok postupne obstaráva a reálne platí, znižuje sa podmienený záväzok z budúcich investičných výdavkov.
Štátne banky EXIM a SZRB, a.s. vykazujú bankové záruky a úverové prísľuby. Záruky Ministerstva financií SR voči Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. predstavujú podmienené záväzky súvisiace s podpísanou zmluvou medzi MF SR a SZRB dňa 20.12.2013. SZRB na základe zmluvy poskytuje odvodový úver na podporu udržania zamestnanosti zamestnávateľovi, ktorý je malým alebo stredným podnikom, s možnosťou získania finančnej pomoci MF SR vo forme záruky za úver a/alebo úhrady časti úrokov z úveru.
3.2.6Ostatné zložky čistého bohatstva
Pod ostatnými zložkami čistého bohatstva sa k 31.12.2015 vykazovali najmä aktívne súdne spory v kategórii iné aktíva v súhrnnej výške 1 392 204 tis. eur.
Podmienené aktíva podľa zložiek verejného sektora k 31.12.2015 (tis. eur)
31.12.2013
31.12.2014
31.12.2015
2015-2014
Ústredná správa a podniky štátnej správy
631 685
1 218 382
1 336 074
117 692
Vyššie územné celky a ich účtovné jednotky
10 107
9 236
13 434
4 198
Obce a ich účtovné jednotky
46 853
30 622
42 696
12 074
Spolu
688 645
1 258 240
1 392 204
133 964
Najväčší nárast podmienených aktív bol zaznamenaný u Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. o 107 120 tis. eur. z titulu nárastu záruk, ktoré vystavili materské spoločnosti zákazníkov. SPP, a.s. si tak v prípade neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
43
Vodohospodárska výstavba, š.p. prehodnotila svoje súdne spory voči Slovenským elektrárňam, a.s. o bezdôvodné obohatenie, čím zvýšila odhad podmienených aktív o 86 486 tis. eur. Spor sa týka platieb, ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š.p. elektrárňam od roku 2006 na základe podľa nich neplatných zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Celkové podmienené aktívum k tomuto sporu k 31.12.2015 dosiahlo výšku 411 020 tis. eur.
Tretiu najväčšiu zmenu zaznamenala Exportno-importná banka SR, ktorej iné aktíva z titulu prijatých zabezpečení za poskytnuté úvery a záruky klesli o 38 198 tis. eur na úroveň 139 746 tis. eur.
Medzi najväčšie iné aktíva patrili k 31.12.2015 súdne spory evidované Ministerstvom financií SR vo výške 394 105 tis. eur (konkurzné konania, exekučné rozhodnutia a iné súdne spory). Ministerstvo financií SR ešte viedlo pohľadávku voči Slovenskému záručnému a investičnému fondu, s.r.o. vo výške 85 751 tis. eur, ktorá sa rovná výške obchodného podielu Európskeho investičného fondu v SZIF, s.r.o., ktorý má byť prevedený na právnickú osobu ovládanú Slovenskou republikou. Zmena iných aktív MF SR v roku 2015 bola relatívne nízka v sume 887 tis. eur, o ktorú narástli súdne spory.
Skupina Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. vykázala k 31.12.2015 v konsolidovanej účtovnej závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových záruk vo výške 100 550 tis. eur. Bankové záruky sú uzatvárané v prospech skupiny SEPS, a.s. účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.
Pre koncept čistého bohatstva boli celkové podmienené aktíva verejného sektora upravené o nasledovné položky. Časť vyčíslenej spornej sumy, o ktorú sa súdi Vodohospodárska výstavba, š.p. so Slovenskými elektrárňami, a.s., bola od celkových podmienených aktív odpočítaná. Táto časť zodpovedá 34 % vlastníckemu podielu štátu v SE, a.s. Z pohľadu verejného sektora ide o konsolidáciu. Odpočítané boli tiež prijaté záruky EXIM banky, SEPS, a.s. a SPP, a.s.. V týchto prípadoch, ak by boli záruky realizované, vlastné imanie a čisté bohatstvo by nevzrástlo, pretože príjmy z realizovaných záruk by len nahradili existujúce bilančné aktíva (úvery u EXIM banky a obchodné pohľadávky u SEPS, a.s. a SPP, a.s.). Tieto podmienené aktíva teda nepredstavujú potenciálny zdroj zvýšenia vlastného imania verejného sektora. Upravená výška podmienených aktív pre čisté bohatstvo k 31.12.2015 bola 840 164 tis. eur.
3.2.7Špeciálna kapitola: Podzemné vody SR
V predchádzajúcich súhrnných výročných správach bol avizovaný cieľ rozšíriť postupne pohľad aj na položky, ktoré nie sú podľa súčasnej metodológie jednoznačne ocenené, tým ani vykázané v účtovných závierkach subjektov verejnej správy a preto nevstupujú do výpočtu čistého bohatstva. Za pilotnú analýzu v tejto oblasti sme zvolili podzemné vody ako súčasť prírodného bohatstva SR. Túto kapitolu treba vnímať ako vstupnú analýzu, ktorá prináša najmä prehľad existujúcich informácií a zdrojov na danú tému. Rigoróznejšie spracovanie pre potreby čistého bohatstva si vyžaduje ďalšiu prácu na rozvoji metodiky a informačnej základne.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
44
Voda, ako životne dôležitá zložka životného prostredia, má strategický význam pre samotnú bezpečnosť štátu, pretože jej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva. V podmienkach Slovenskej republiky jej ochranu a hospodárenie upravuje tzv. vodný zákon (č. 364/2004 Z.z.).
Podľa vodného zákona sa vody SR delia na povrchové vody a podzemné vody. Povrchové vody možno definovať ako vodu, ktorá sa nachádza na zemskom povrchu. Podzemná voda je obnoviteľný zdroj, jej primárnym zdrojom sú zrážky a vodné toky. Vzniká teda z povrchovej a zrážkovej vody, ktorá preniká cez pôdu, zbavuje sa pritom nečistôt a z pôdy zároveň získava prvky podmieňujúce špecifické vlastnosti podzemnej vody.
Podzemné vody sú omnoho kvalitnejším zdrojom ako povrchové vody, pretože nie sú natoľko vystavené vplyvom znečistenia a preto sú menej náročné na úpravu na pitnú vodu. Keďže na Slovensku tvorí podzemná voda približne 82 % a povrchová 18 % celkových zdrojov pitnej vody, podzemné vody sú podľa vodného zákona prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Iné použitie podzemných vôd je možné zo zákona iba pri zachovaní ich prednostného určenia. Podzemné vody ako zdroj kvalitných pitných vôd predstavujú pravdepodobne najvýznamnejšie prírodné bohatstvo Slovenska. Napríklad Žitný ostrov, nachádzajúci sa na juhozápade Slovenska, predstavuje najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe a dokázal by zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 mil. obyvateľov.
Slovenský hydrometeorologický ústav zabezpečuje evidenciu podzemných vôd. Základné hydrologické údaje sú publikované každoročne vo Vodohospodárskej bilancii množstva podzemnej vody vždy v decembri za obdobie predchádzajúceho roka. Podzemné vody sú periodicky obnovované, nie sú však neobmedzené. Zabezpečiť ich relatívnu nevyčerpateľnosť je možné len ekonomickým čerpaním, ktoré predstavuje maximálne množstvo, pri ktorom je voda čerpaná zo zdroja bez úbytku trvalého množstva a kvality zdroja. Podľa vodohospodárskej bilancie bolo v roku 2014 zo 141 hydrogeologických rajónov SR vyhodnotených 129 rajónov ako dobrých a 12 ako uspokojivých. Napätý, kritický ani havarijný stav nebol zaznamenaný.
Meranie zásob podzemných vôd vychádza z podmienky ich ekonomického čerpania, mernou jednotkou je prietokový liter za sekundu (l/s). Celkové zásoby podzemných vôd na Slovensku boli v roku 2014 vyčíslené na 146 700 l/s, z toho využiteľné množstvá podzemných vôd predstavovali 80 327 l/s (54,8 % celkových zásob). Využiteľné zdroje podzemných vôd sú definované ako tá časť podzemných vôd, ktorú je možné z horninového prostredia technickými prostriedkami (vrty, záchyty prameňov, drény a iné technické zásahy) zachytávať a dlhodobo využívať.
V roku 2014 bolo na Slovensku spotrebiteľmi odobraných 10 187 l/s podzemnej vody (12,7 % využiteľných vôd), oproti roku 2013 sa spotreba znížila o 2,4 %. Štruktúru spotreby podľa účelu použitia podzemných vôd za rok 2014 ukazuje nasledujúca tabuľka.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
45
Podiel spotrebiteľov na odbere podzemnej vody za rok 2014 (% celkovej spotreby)
Typ spotrebiteľa
Použitie
% vody
2014
Verejné vodovody
Verejná spotreba, hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou.
75%
Potravinársky priemysel
Mliekarenský, mäsový, pekárensko–cukrárenský, pivovarnícko-sladovnícky, nealko a iné.
2%
Ostatný priemysel
Chemický priemysel, energetika, hutníctvo, stavebníctvo, strojárstvo, automobilový priemysel, baníctvo a iné.
7%
Poľnohosp. živočíšna výroba
Pretváranie rastlinnej výroby na živočíšne výrobky (mäso, tuk, mlieko, vajcia, koža a kožušina, perie), zabezpečenie výživy populácie proteínmi živočíšneho pôvodu a poskytuje suroviny iným priemyslom (hnoj, kože, a pod.)
2%
Poľnohosp. rastlinná výroba
Pestovanie kultúrnych plodín (potraviny, krmivá, a suroviny pre spracovateľský priemysel), pestovanie obilnín, strukovín, olejnín, okopanín, technických plodín, ovocinárstvo, chmeliarstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, lúkarstvo a krmovinárstvo.
1%
Sociálne potreby
Núdzové zásobovanie pitnou vodou, humanitárna pomoc a pomoc v núdzových stavoch.
2%
Iné využitie
Iné okrem vyššie spomenutých.
10%
Spolu
10 187 l/s
Zdroj: Vodohospodárska bilancia SR 2014
Celkové využiteľné množstvo podzemných vôd je vo vodohospodárskej bilancii členené do kategórií podľa stupňa spoľahlivosti a presnosti overenia zásob vody. Takéto členenie nie je vhodné pre náš typ analýzy a preto sme navrhli inú klasifikáciu. Na základe vodného zákona (č. 364/2004) a geologického zákona (č. 569/2007) možno podzemné vody rozčleniť nasledovne:
1.Podzemné (klasické) vody sú podzemné vody ktoré nespĺňajú minerálne a termálne podmienky.
2.Minerálne vody sa členia na prírodné minerálne vody (mikrobiologicky bezchybná podzemná voda) a prírodné liečivé vody (uznané pre svoje zloženie ako vhodné na liečenie).
3.Geotermálne a termálne vody. Geotermálne vody možno pre ich tepelný obsah využívať na energetické ciele (napríklad vykurovanie). Termálne vody sú vody bez vlastností minerálnych vôd s teplotou nad 20 °C.
Bližšie informácie so stanovením sadzieb za odobrané množstvo, z ktorého plynie príjem pre štátny rozpočet, sa podarilo identifikovať u minerálnych vôd. Na Slovensku je podľa Inšpektorátu kúpeľov a žriediel uznaných 80 zdrojov prírodných liečivých vôd a 42 zdrojov prírodných minerálnych vôd, z toho 2 sú súčasne uznané za prírodný liečivý i prírodný minerálny zdroj.
Prírodná minerálna voda je potravina a používa sa na výrobu balených minerálnych vôd. Od klasickej pitnej vody sa odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom. Na ťažbu, úpravu a fľaškovanie prírodnej minerálnej vody vydáva povolenie Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR), ktoré aj vedie evidenciu schváleného a skutočného čerpania minerálnych vôd súkromnými subjektmi. MZ SR stanovuje sadzby za vyčerpané množstvo minerálnych vôd, ktoré ukazuje nasledujúca tabuľka.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
46
Sadzby za jednotku vyčerpaných minerálnych vôd (eur/ m³)
Typ minerálnej vody
Použitie
Eur/m³
Eur/l (dm³)
Liečebné účely na vonkajšie použitie, energetické účely pre tepelné čerpadlá
0,12
0,00012
Liečebné účely na vnútorné použitie (pitie, inhalácia)
0,20
0,00020
Prírodné liečivé
Rekreačné účely
0,33
0,00033
Energetické účely pri ochladení liečivej vody o 10 °C až 20 °C
0,50
0,00050
Energetické účely pri ochladení liečivej vody o 20 °C až 30 °C
0,83
0,00083
Prírodné minerálne
Balené minerálne vody
0,66
0,00066
Zdroj: Vyhláška MZ SR27/2006
Podľa kúpeľného zákona (č. 538/2005 Z.z.) platí využívateľ zdroja za vyťažený objem mesačne úhradu MZ SR, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu. V roku 2015 bolo na predmet výroby a plnenia do spotrebiteľských obalov využitých 188 730 m3 prírodných minerálnych vôd, čo pri stanovenej sadzbe 0,66 €/m³ znamenalo príjem do štátneho rozpočtu vo výške 124,6 tis. eur. Celkový príjem z úhrad za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych vôd bol 474,6 tis. eur.
Z pohľadu čistého bohatstva je zaujímavý potenciálny príjem štátneho rozpočtu pri maximálnom využití dostupných zdrojov. Na rok 2015 bolo Inšpektorátom kúpeľov a žriediel uznaných a vymedzených na čerpanie za účelom plnenia do spotrebiteľských balení 2 447 824 m3 prírodnej minerálnej vody, skutočne využitých za týmto účelom bolo 7,7 %. Potenciálny príjem pre štátny rozpočet teda predstavoval sumu 1 616 tis. eur.
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
47
Zoznam skratiek
CKS – Centrálny konsolidačný systém
DPH – daň z pridanej hodnoty
EFSF – Európsky nástroj finančnej stability
ESM – Európsky mechanizmus pre stabilitu
ESA 95, ESA 2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 1995, resp. 2010
EUROSTAT – Štatistický úrad Európskeho spoločenstva
FNM SR – Fond národného majetku Slovenskej republiky
GNI – Hrubý národný príjem
HDP – hrubý domáci produkt
IPSAS - Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor
KÚZ – konsolidovaná účtovná závierka
MF SR – Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MMF – Medzinárodný menový fond
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OS – obchodné spoločnosti
OSN – Organizácia spojených národov
PPP – projekt verejno-súkromného partnerstva
PO – príspevkové organizácie
RO – rozpočtové organizácie
SVS – Súhrnná výročná správa SR
SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba
ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky
ŠZÚ – Štátny záverečný účet SR
ÚJ – účtovná jednotka
VÚC – vyššie územné celky
ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti - ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (rozpočtové pravidlá) - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon o účtovníctve - Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy - zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
zákon o obecnom zriadení - zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
zákon o samosprávnych krajoch - zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov
zákon o Sociálnej poisťovni – zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov
zákon o zdravotných poisťovniach - zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon o audítoroch - zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
48
Slovník odborných pojmov
1. kapitola: Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010
Súhrnná výročná správa SR - súhrnný dokument, ktorý obsahuje údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka, súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky, údaje ustanovené osobitným predpisom, ktorým je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky. (§ 29a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy)
Štátny záverečný účet SR - správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného roka, vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky, údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu a ďalšie údaje o plnení rozpočtu verejnej správy. (§ 29 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy)
ESA 2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010 je medzinárodne kompatibilný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky, jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami. Je založený na Systéme národných účtov 2008 (SNÚ 2008). SNÚ bol vypracovaný v súčinnosti štatistických orgánov OSN, EÚ, OECD, MMF a Svetovej banky a predstavuje celosvetový štandard v oblasti uplatňovania národných účtov. ESA 2010 sa zaviedla Nariadením Rady (ES) 549/2013 z 21. mája 2013 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve a reálne sa začala uplatňovať od septembra 2014. ESA 2010 je revíziou ESA 95. Nové štandardy priniesli v oblasti verejných financií zmeny dôležité pre vykazovanie salda a dlhu verejnej správy. Popis implementácie metodiky ESA 2010 a najvýznamnejších metodologických zmien je uvedený v kapitole 1.5. v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2013.
Aprílová notifikácia – Podľa nariadenia Komisie 479/2009 členské štáty vykazujú Komisii (Eurostatu) plánované a aktuálne schodky a dlh sektora verejnej správy dvakrát ročne, prvý krát do 1. apríla bežného roka (roka n) a druhý krát do 1. októbra roka n. Zároveň členské štáty oznámia Eurostatu, ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za vykazovanie postupu pri nadmernom schodku. Do 1. apríla roka n členské štáty oznámia Eurostatu plánovaný schodok verejnej správy za rok n a aktualizovaný odhad ich skutočného schodku verejných financií za rok n – 1 a ich skutočné schodky verejných financií za roky n – 2, n – 3 a n – 4.
Októbrová notifikácia – aktualizácia aprílovej notifikácie, ktorá je nutná vzhľadom na to, že viacero údajov za verejnú správu je dostupných až po termíne aprílovej notifikácie (tie sú nahradené odhadmi). Ani októbrovú notifikáciu však nemožno považovať za zdroj definitívnych údajov za verejnú správu, pretože akruálne výnosy niektorých daňových príjmov (DPPO a DPFO) sú známe za rok n – 1 až na začiatku n + 1. Aj po tomto termíne sú v prípade údajov za verejnú správu (a národné účty vo všeobecnosti) pomerne časté revízie údajov za minulé roky. Revízie sa robia jednak kvôli úpravám či spresneným interpretáciám samotnej metodiky ESA a tiež kvôli tomu, že samotné krajiny
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
49
(národné štatistické úrady) môžu v minulých údajoch odhaliť nezrovnalosti, ktoré v rámci revízií napravia.
Verejná správa - koncept, ktorý definujú národné účty (ESA 2010). Národné účty členia národné hospodárstvo (S.1) na päť inštitucionálnych sektorov: nefinančné korporácie (S.11), finančné korporácie (S.12), verejná správa (S.13), domácnosti (S.14) a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15). Inštitucionálny sektor tvorí zoskupenie inštitucionálnych jednotiek, ktoré majú podobný charakter a ekonomické správanie (odvetvie produkčnej činnosti). Inštitucionálna jednotka je ekonomická jednotka oprávnená vlastniť výrobky a aktíva, prijímajúca záväzky a zaoberajúca sa ekonomickou činnosťou a transakciami s inými jednotkami vo vlastnom mene. Sektor verejnej správy tvoria inštitucionálne jednotky (subjekty) patriace do verejnej správy.
Verejné financie – alebo financie verejného sektora, je všeobecne zaužívaný výraz v ekonómii označujúci súhrn rozpočtov subjektov pod verejnou kontrolou alebo patriacich do verejného sektora. Verejný sektor môže byť definovaný rôzne v závislosti od cieľov analýzy a kritérií zaradenia subjektov do verejného sektora. Ak nie je uvedené inak, verejné financie sa v krajinách EÚ najčastejšie hodnotia na základe údajov národných účtov v metodike ESA 2010, ktorá definuje subjekt verejnej správy. V tejto publikácii sú použité tri koncepty hodnotenia verejných financií, ktoré sa od seba líšia rôznym pokrytím subjektov: verejná správa (ESA 2010), súhrnný celok verejnej správy a verejný sektor.
Subjekty verejnej správy SR - právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré sú zaradené v súlade s metodikou ESA v ústrednej správe, územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia. (§ 3 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy)
▪Ústrednú správu tvoria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Ich počet, organizáciu a pôsobnosť ustanovuje zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy. V ústrednej správe sú zaradené aj ďalšie subjekty (vysoké školy, Rozhlas a televízia Slovenska, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, štátne fondy, Slovenská konsolidačná, a.s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Ústav pamäti národa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Tlačová agentúra SR, Audiovizuálny fond), ktoré hospodária s väčším či menším objemom verejných prostriedkov a ktorých pôsobnosť upravujú osobitné právne predpisy.
▪Územnú samosprávu predstavujú obce a vyššie územné celky – samosprávne kraje. Obec je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt, samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami a jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V Slovenskej republike je zriadených osem samosprávnych krajov, ktoré sú právnickými osobami samostatne hospodáriacimi s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov. Základnou legislatívou, ktorá upravuje pôsobnosť samospráv je zákon o obecnom zriadení a zákon o samosprávnych krajoch.
▪Fondy sociálneho a zdravotného poistenia tvoria Sociálna poisťovňa zriadená zákonom
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
50
o Sociálnej poisťovni a zdravotné poisťovne (v súčasnosti tri, z toho jedna štátna a dve súkromné), ktorých pôsobnosť ustanovuje zákon o zdravotných poisťovniach.
Rozpočet verejnej správy - strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky (§ 4 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Štátny rozpočet - základná súčasť rozpočtu verejnej správy, ktorou sa zabezpečuje financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív (§ 6 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
Superdividenda – metodika ESA, na rozdiel od podnikového účtovníctva, rozoznáva dividendy a superdividendy. Superdividendy sú dividendy, ktoré sú vysoké z pohľadu poslednej (nedávnej) výšky úrovne dividend a ziskov. Logika členenia je tá, že pokiaľ dividendy rozdeľujú príjem z majetku, superdividendy rozdeľujú čisté bohatstvo podniku, keď znižujú vlastné zdroje podniku (vlastné imanie), predstavujú teda výber kapitálu (capital withdrawal). Inak povedané, dividendy prináležia bežnému zisku (operating profit), ktorý pochádza zo štandardných hlavných činností podniku (core business operations) a superdividendy prináležia iným (špeciálnym) výnosom. Na určenie výšky superdividend sa používa tzv. superdividendový test.
2. kapitola: Hospodárenie verejnej správy - požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti
Bilancia rozpočtu verejnej správy – alebo bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie v tomto dokumente pozostáva z kombinácie klasifikácie kódov ESA 2010 a rozpočtovej klasifikácie.
Saldo rozpočtu verejnej správy – môže mať charakter schodku alebo prebytku. Schodok je záporný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. Prebytok je kladný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. V metodike národných účtov sa saldo verejnej správy nazýva „čisté pôžičky poskytnuté/prijaté“. Ich výška predstavuje sumu, ktorú verejná správa môže poskytnúť alebo prijať ako pôžičku na financovanie svojich nefinančných operácií.
Štrukturálne saldo - saldo rozpočtu verejnej správy upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové a dočasné vplyvy. Referenčná hodnota medziročnej zmeny štrukturálneho salda sa používa na hodnotenie charakteru fiškálnej politiky, či je expanzívna (medziročné zvyšovanie / znižovanie štrukturálneho schodku / prebytku) alebo reštriktívna (medziročné znižovanie / zvyšovanie štrukturálneho schodku / prebytku).
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
51
Jednorazové vplyvy - všeobecne definované ako príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo verejnej správy. Úprava salda verejnej správy o takéto vplyvy umožňuje analyticky vhodnejšie posúdenie jeho vývoja v čase.
Dlh verejnej správy hrubý – alebo hrubý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy v nominálnej (menovitej) hodnote, ktoré vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných cenných papierov (bez akcií) a prijatých pôžičiek (bez záväzkov z nesplatených úrokov). Súčasťou prijatých pôžičiek sú aj imputované pôžičky, ktoré sa rovnajú hodnote majetku nadobudnutého prostredníctvom finančného lízingu. Dlh je konsolidovaný, teda sú vylúčené všetky záväzky a recipročné pohľadávky jednotiek patriacich do sektora VS. (Príručka vládneho deficitu a dlhu, vydanie 2013)
Dlh verejnej správy čistý - alebo čistý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote. Čistý dlh vyjadruje schopnosť verejnej správy splatiť svoj maastrichtský dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. (Code of Conduct - Specifications on the implementation of the Stability and Growth Pact and Guidelines on the format and content of Stability and Convergence Programmes)
Európske fiškálne pravidlá – vznikli z potreby dodržiavania fiškálnej disciplíny v rámci Hospodárskej a menovej únie (eurozóny) kvôli zachovaniu stability spoločnej meny euro. Predstavujú súbor pravidiel numerických, procesných ale aj pravidiel transparentnosti o zverejňovaní údajov o hospodárení štátu. Pravidlá sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ (Zmluva o fungovaní Európskej únie, nariadenia, smernica) ale ich súčasťou je aj medzinárodná zmluva. Predchodcom fiškálnych pravidiel EÚ boli tzv. maastrichtské kritériá, ktoré stanovili podmienky pre členstvo v eurozóne v podobe referenčnej hodnoty pre deficit (3 % HDP) a dlh verejnej správy (60 % HDP). Kvôli potrebe udržiavať fiškálnu disciplínu aj po vstupe do eurozóny bol v roku 1997 schválený Pakt stability a rastu (Stability and Growth Pact – SGP), ktorý obsahuje aj sankcie, ak deficit krajiny prekročí 3% HDP. V dôsledku ekonomickej a finančnej krízy bol SGP v roku 2011 druhý krát revidovaný (prvý krát v roku 2005) a boli prijaté ďalšie štyri nariadenia s cieľom sprísnenia pravidiel fiškálneho dohľadu a rozšírenia dohľadu aj na makroekonomickú oblasť. Tzv. Six-pack priniesol predovšetkým sprísnenie sankcií, keď krajina môže byť penalizovaná za nedodržiavanie fiškálnych pravidiel až do výšky 0,5 % HDP, väčšiu orientáciu na pravidlo verejného dlhu (jeho nedodržiavanie bolo dovtedy prakticky ignorované) a povinnosť konsolidovať verejný rozpočet aj po znížení deficitu pod 3 % HDP tempom znižovania štrukturálneho salda minimálne o 0,5% HDP až po dosiahnutie strednodobého cieľa (medium-term objective – MTO). Medzinárodná zmluva, ktorá bola podpísaná 25 členskými krajinami Európskej únii (všetky s výnimkou Česka a Veľkej Británie) v roku 2012, stanovila povinnosť zaviesť pravidlo o vyrovnanom štrukturálnom salde verejnej správy do národnej legislatívy (tzv. Fiscal compact). Naposledy v roku 2013 boli schválené dve nariadenia, ktoré ďalej sprísňujú a prehlbujú fiškálny dohľad v krajinách eurozóny (tzv. Two-pack). Podľa nich musia krajiny eurozóny napríklad každoročne do 15. októbra predkladať Európskej komisii na posúdenie návrh rozpočtového plánu na nasledujúci rok.
Stratégia riadenia štátneho dlhu – ďalej len stratégia, je strategický dokument, ktorý stanovuje základné rámce a smerovanie politiky riadenia štátneho dlhu. Stratégia formuluje vrcholové
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
52
kvantitatívne ukazovatele a parametre štátneho dlhu a stanovuje tiež ciele, ktoré by mali prispieť ku kvalitatívnemu zlepšeniu riadenia dlhu. Dokument ďalej popisuje vývoj a štruktúru štátneho dlhu SR, makroekonomické a fiškálne východiská a riziká dlhového portfólia. Od stratégie sú odvodené jednotlivé predpisy upravujúce pravidlá pre riadenie rizík štátneho dlhu, limity pozícií štátu a systém kontroly. Stratégia sa zostavuje na štvorročné obdobie a každý rok sa aktualizuje. Aktualizácie zabezpečujú prepojenie stratégie s vývojom v konkrétnom rozpočtovom roku a poskytujú flexibilnosť reakcie na vývoj trhu. Podľa Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je stratégia súčasťou Rozpočtu verejnej správy SR a vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie je súčasťou Súhrnnej výročnej správy SR.
3. kapitola: Čisté bohatstvo
Čisté bohatstvo - súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov územnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky a podmienené záväzky, iné aktíva a iné pasíva. (Čl. 2e ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)
Vlastné imanie – vlastný zdroj krytia majetku, vyjadruje nárok na majetok podniku po odpočítaní všetkých jeho účtovných dlhov. Vlastné imanie predstavuje v súvahe rozdiel medzi hodnotou majetku (aktív) a hodnotou záväzkov v širšom zmysle. Podľa slovenskej právnej úpravy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vlastné imanie tvorí: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia, výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení.
Verejný sektor – pre potreby súhrnnej správy definovaný ako sektor, za ktorý sa vyčísľuje čisté bohatstvo. Okrem verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 zahŕňa podniky štátnej správy, podniky územnej samosprávy a NBS.
Podniky verejnej správy – súhrnné pomenovanie používané v tomto dokumente pre podniky štátnej správy a podniky územnej samosprávy, ktoré sú definované legislatívou. Keďže podniky štátnej správy a samosprávy sú definované pre potreby výpočtu čistého bohatstva, do ktorého vchádzajú len podniky s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 %, tento pojem môže byť použitý aj širšie, teda na všetky podniky bez obmedzenia majetkovej účasti štátu.
Podnik štátnej správy - štátny podnik, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 % jej základného imania a právnická osoba zriadená zákonom, v ktorej má štát kvalifikovanú účasť; kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť (Čl. 2f ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti).
Podnik územnej samosprávy - obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou územnej samosprávy v minimálnej výške 20 % jej základného imania (Čl. 2g ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2015
53
Implicitné záväzky - rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy (Čl. 2h ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti). Najznámejším príkladom sú starobné dôchodky z priebežného piliera dôchodkového systému.
Podmienené záväzky - iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach ako súčasti individuálnej účtovnej závierky (zákon o účtovníctve). Nejde teda o záväzok, ktorý je vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie - výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené, úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý. Ako iné pasíva sa vykazuje:
1.možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo
2.povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov, alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.
PPP projekt - forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP projektov sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje výstavbu a prevádzkuje dielo a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera. Dôležitou charakteristikou PPP je rozdelenie rizík spojených s výstavbou a prevádzkou diela medzi súkromným a verejným partnerom a dlhodobosť zmluvných vzťahov medzi súkromným a verejným partnerom.
Centrálny konsolidačný systém – systém zberu, spracovania, analyzovania, konsolidovania a prezentovania údajov z účtovníctva od účtovných jednotiek súhrnného celku. Súčasťou Centrálneho konsolidačného systému je aj informačný systém Ministerstva financií SR, prostredníctvom, ktorého sa zabezpečuje spracovanie údajov z finančných výkazov a konsolidačného balíka.