1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republikyč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA).

S cieľom zvýšiť dôveryhodnosť NR SR v očiach verejnosti a politickú kultúru v najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, sa navrhuje, aby sa, po vzore Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska - krajiny s dlhoročnou tradíciou parlamentnej demokracie, predseda NR SR vzdal členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí bezprostredne po zvolení do tejto funkcie a aby nevystupoval v ich mene ani nepôsobil v ich prospech. Tieto obmedzenia sa vzťahujú na predsedu NR SR aj počas jedného roka od skončenia výkonu jeho funkcie, t.j. počas jedného roka odo dňa zvolenia nového predsedu NR SR. Nestrannosť predsedu parlamentu a dôraz na jeho konania, ktoré nie je voči žiadnej parlamentnej politickej strane alebo hnutiu diskriminačné, je pevne zakotvené aj v systéme politickej kultúry iných európskych krajín, napr. Fínska alebo Rakúska, hoci nie vždy ide o zákonnú úpravu.

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že v systéme parlamentnej demokracie je najvyšším zdrojom moci parlament (nie vláda ani prezident), ktorý reprezentuje jeho predseda. Predseda parlamentu je najdôležitejšou osobou parlamentu a predstavuje záruku jeho efektívneho fungovania. Rokovací poriadok zveruje predsedovi NR SR významné právomoci. Je žiaduce, aby túto širokú škálu právomoci vykonával objektívne, spravodlivo a nestranne, čo však nie je v plnej miere možné, ak takýto predseda je viazaný aj členstvom a napĺňaním záujmov politickej strany alebo v politického hnutia, na kandidátke ktorej bol zvolený za poslanca NR SR a následne do funkcie predsedu NR SR. Predkladaná právna úprava požaduje, aby sa poslanec NR SR vzdal členstva v politickej strane počas výkonu funkcie predsedu NR SR, čo v princípe zodpovedá právnej úprave platnej v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde predseda parlamentu musí zostať politicky nestranný nielen počas výkonu funkcie predsedu parlamentu, ale aj po jej zániku.

Predkladaný návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Upravuje sa politická nestrannosť predsedu NR SR formou novelizácie Ústavy Slovenskej republiky a nie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Rovnaká forma úpravy je v súčasnosti použitá aj v prípade sudcov Ústavného súdu SR (Čl. 137 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), či sudcov pôsobiacich v sústave súdov Slovenskej republiky (Čl. 145a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Politická nestrannosť predsedu parlamentu je jedným z najdôležitejších znakov tejto funkcie. Ak je raz poslanec zvolený za predsedu NR SR, je z hľadiska politickej nestrannosti žiaduce, aby zrušil všetky väzby so svojou politickou stranou alebo politickým hnutím a vo všetkých aspektoch výkonu funkcie sa zameral na odbornosť, spravodlivosť a objektivitu.

Takúto zábezpeku nestrannosti, ktorá sa viaže nielen na členstvo v politickej strane alebo hnutí, ale aj na konanie v ich prospech alebo vystupovanie v ich mene, už aj v súčasnosti upravujú niektoré zákony, napr. zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 4 ods. 5) alebo zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 141 ods. 3).

Takýto princíp nestrannosti výkonu funkcie predsedu parlamentu je zakotvený nielen v právnych predpisoch Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ale je aj súčasťou politickej kultúry viacerých iných európskych krajín, napr. Rakúska alebo Fínska.

Súčasťou navrhovanej úpravy je aj ustanovenie, aby obmedzenia vo vzťahu k členstvu v politickej strane alebo v politickom hnutí, rovnako ako aj aktívne vystupovanie a pôsobenie v prospech takejto strany alebo hnutia sa vzťahovali na predsedu NR SR aj počas jedného roka od skončenia výkonu jeho funkcie. Skončenie výkonu funkcie predsedu NR SR sa posudzuje s prihliadnutím na čl. 89 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (terajší čl. 89 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorého: „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.“.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s Čl. I bodom 1 tohto návrhu ústavného zákona.

K Čl. II

4

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona, so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, na 1. marca 2017. Prechodné ustanovenia sa nenavrhujú, pretože zámerom je, aby takáto nová úprava platila aj na terajšieho predsedu NR SR. Slovo „bezprostredne“ v novom znení § 89 ods. 2 znamená okamžite, ako to je objektívne možné, t.j. v prípade terajšieho predsedu NR SR okamžite po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

6

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

7

Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.